Ide o pomerne jednoduché zapojenie, ktore mi v mojich začiatkoch s elektrónkami veľmi dobre poslúžilo ako modul napájaciého zdroja. Asi ako väčšina elektronikov, ktoŕy sa pustili do elektrónok, som aj ja začínal práve so stavbou primitívnych, nízkovýkonových zosilňovačov. Za základ som považoval vždy čo možno najkvalitnejšie napájanie a tak vznikol aj tento modul. Postupom času som sa aj ja posúval v konštrukciách ďalej a ďalej, pričom prirodzene stúpali aj moje nároky na zapojenia jednotlivých modulov.

Zdravím všetkých, ale najmä tých, ktorí nedajú dopustiť na elektrónky. Už dlhší čas som nič z tejto oblasti neuverejnil. Tak dnes je tu pre Vás ďalší zaujímavý článok. Je určený pre konštruktérov elektrónkový oscilátorov. Možno sa Vám to dnes zdá čudné, že elektrónkový, ale keď si toto prečítate, zistíte, že hoci ma nižšiu účinnosť, dokážete postaviť doslova vysielač s jednou jedinou elektrónkou. Nie je problém postaviť elektrónkový oscilátor o výkone 1W. Toto je článok o oscilátoroch pracujúcich v pásme krátkych vln teda od 1,5MHz až do 30MHz. No v budúcnosti uverejním aj ďalší článok venujúci sa elektrónkovým oscilátorom na vyšších pásmach 30MHz - 1GHz.
Ešte upozornenie: elektrónky pracuju s vysokým anódovým napätím, treba si dávať maximálny pozor a nechytať zariadenie keď je zapnuté. A aj po vypnutí je nutné vybiť zbytkový náboj na všetkých elektrolityckých kondenzátoroch.
Ďalej je dôležité vedieť, že nie je povolené stavať vysielače veľkých výkonov. Na to potrebujete licenciu!!! Tento článok je skôr pre zaujímavosť, vzdelanie a nie ako návod na stavbu!

Toto je voľné pokračovanie na tému elektrónky. Opíšem tu, kde hľadať elektrónky, výrobcovia, kde hľadať katálogové listy a čo z nich vyčítať.

Dnes si vysvetlíme činnosť diódy, triódy, tetródy a pentódy. Tieto vymenované systémy elektrónok sa delia vlastne podľa počtu elektród. Dióda má dve pracovné elektródy (žeravenie sa neberie do úvahy, slúži len na aktiváciu katódy), trióda už má tri a to anódu, riadiacu mriežku (v angličtine Grid) označujeme ju G a nakoniec aj katódu. Tetróda má 4 elektródy a to katódu, riadiacu mriežku G1, pribudla takzvaná tieniaca mriežka G2 a anódu. Poslednú elektrónku ktorú si dnes predstavíme je so systémom pentódy. Čiže 5 elektród a to katóda, riadiaca mriežka G1, tieniaca mriežka G2, a pribudla tu takzvaná hradiaca alebo inak povedané brzdiaca mriežka G3 no a samozrejme anóda. Všetko si postupne objasníme.

  Keď sa opýtam spolužiaka na elektrónku, nevie o čom hovorím. Alebo len tuší, o čom by to mohlo byť. Je to smutné, lebo navštevuje vysokú školu technickú.
Od detstva ma zaujímala elektronika. Hračky, kde sa pchali baterky, mali veľmi zaujímavé vlastnosti. Buď blikali, húkali alebo sa pohybovali. Mňa zaujímalo ako je to možné. Vložím batériu a ono to ide... Tak som rozoberal všetko, čo mi prišlo pod ruku. Samozrejme rodičom sa to nepáčilo. Roky pribúdali a rozumu tiež. Raz otec priniesol z roboty starý elektrónkový vyradený LCR mostík. V tej dobe som veľmi netušil, na čo slúži. Lákalo ma to neznáme vnútro. A tak som to otvoril... To bola pandorina skrinka, ktorá ma vtiahla do sveta elektrónok. Odvtedy sa o ne dosť intenzívne zaujímam. Týmto seriálom článkov o elektrónkach by som sa chcel s vami podeliť s vedomostami a skúsenostami. Možno sa vám raz zídu. :) alebo keď budete písať referát do školy. Najprv začneme trochou teórie a potom sa pustíme do nejakej konštrukcie.