Amp lampa + LM3886

[hitule]

Zdravim, brouzdal jsem mezi ruznymi schematy a zaujalo me toto schema, a nejsem si uplne jist zda to mzue vubec fungovat a kdyz uz ,tak jakej by byl vyslednej zvuk? zkousel to nekdo stavet?.

[platon.rado]

Fungovať to bude...

[hitule]

Jakej to bude mit zvuk? Jako LMko nebo trosku lampovej?....

[breta1]

Též tam chybu nevidím, ale jestli existuje možnost zapojit LM3886 přímo do můstku (fakt je, že jsem takové konkrétní zapojení při krátkém hledání nikde nenašel, jestli to někdo našel, rád bych to viděl), pak ta elektronka nic nového nepřinese.

[trunek]

breta1

mostík http://www.apexjr.com/images/ppPS.gif
paralelne http://www.electroschematics.com/wp-con ... ematic.gif

zapojiť to ide, ale skôr si tiež myslím, že to prínos mať nebude. A interne je LMko quazikomplementar. Možno by bolo zaujímavé napojiť skôr nejaké dva malé tranzistoráky z voľne dostupných projektov

[muziker]

To breta 1 : Nechcem tu byť za staromila, ale o tom či v polovodičmi osadenom zosilňovači elektronka niečo prinesie alebo neprinesie by sa asi dalo polemizovať, aj keď tu ide o viacmenej subjektívne pocity, ale elektrónka tam určite niečo prinesie, keďže je všeobecne známe, že signál prehnaný vákuovou lampou je "obohatený" trocha iným spektrom vyšších harmonických ako v prípade jeho prehnania cez polovodič (myslím tým párne a nepárne vyššie harmonické a naviac i rozdielne úrovne týchto zložiek). Pretože je všeobecne známe, že práve vyššie harmonické dávajú zvuku charakteristické zafarbenie. Aj na základe toho vznikol pojem - tzv. elektrónkový zvuk a tranzistorový zvuk. Počuje to snáď každý jedinec zo zdravým sluchom.
Tu ale neriešim napr. takú miera skreslenia, ekonomiku prevádzky, životnosť, rozmery, potrebu rozmerných, ťažkých a tým aj drahých výstupných prevodníkov a podobne, kde polovodiče jednoznačne prevyšujú elektrónky. Elektrónky tu ťahajú jednoznačne za kratší koniec. Rovnako neriešim ani večnú dilemu - ktorý zvuk je lepší či horší. Je to na individuálnom posúdení každého poslucháča v závislosti na jeho požiadavkách a jeho sluchu.
Paradoxom je, že technicky lepšie a namerané parametre zosilňovača osadeného polovodičmi oproti technicky horším a nameraným parametrom zosilňovača osadenom staršími a nedokonalejšími elektrónkami nemusia byť vždy posudzované zo strany bežného užívateľa ako lepšie a príjemnejšie pre ucho poslucháča. Je to jednoducho ako som už povedal o subjektívnych požiadavkách a pocitoch konkrétneho užívateľa - poslucháča. Preto ani netvrdím že jeden typ je na posluch lepší ako druhý, je ale jednoznačne iný.

[breta1]

Debata, jestli je elektronkový zvuk lepší/horší než tranzistorový, by se tady určitě "zvrhla" na 150 stránek a nic by nepřinesla. Problém je to odvěký od vzniku tranzistoru. Můj názor je takový, že pokud elektronka nějak pomoci harmonických "vylepší" poslechový signál pro ucho, jedná se o dodatečné zkreslení původního signálu, tudíž o jeho částečné znehodnocení.

[muziker]

Ano, súhlasím s tebou že ide o dodatočné skreslenie pôvodného signálu a tým aj o jeho čiastočné znehodnotenie - ale často ide o príjemný dôsledok pre uši prípadného poslucháča - nie technika vyžadujúceho čistotu prenášaného signálu.
Zaujímavé je aj to, že aj taký výstupný prevodník "pridáva" do prenášaného signálu určité skreslenie ktoré nemusí byť vždy a pre každého nepríjemné, ba práve naopak. Niektorí jedinci dokonca tvrdia, že je to pre zvuk príjemné oživenie zvuku týmto skreslením a dokonca sa preto aj snažia doplniť o nejaký transformátor (budiaci, výstupný) aj tranzistorový zosilňovač. Paradoxne aj napriek tomu, že pri kontrole meracou technikou práve zaradený transformátor v signálovej ceste audioreťazca vždy przní čistotu prenášaného signálu (hysterézna sľučka sa tu vybúri dostatočne ). Teda z toho plynie jedno - koľko ľudí toľko chutí. Súhlasím, že keby sme tu diskutovali o týchto otázkach, popísalo by sa určite strašne mnoho strán, len nie som presvedčený, že by to malo pre toto fórum aj adekvátny prínos (mimo množstva zverejneného textu ).

[Thales]

Já bych ještě připojil otázku k zamyšlení jestli ta elektronka napájená ani ne 40V (kolik bude asi reálně na jejích elektrodách?) bude pracovat v optimálním režimu a co to se zvukem udělá. Elektronkovým preampům se z principu nebráním pokud člověk ví o co jde, ale konkrétně takto v tom nevidím nic pozitivního.

[kubo150]

Nás na strednej na elektronike učili, že najkvalitnejší zosilňovač je taký, ktorý obsahuje transformátor na výstupe (samozrejme myslela obvodové zapojenie konc stupňa, tj asi vo výkonovej, resp budiacej časti zosilovača) (bola to učitelka, ale to je myslím jedno)

[muziker]

Já bych ještě připojil otázku k zamyšlení jestli ta elektronka napájená ani ne 40V (kolik bude asi reálně na jejích elektrodách?) bude pracovat v optimálním režimu a co to se zvukem udělá. Elektronkovým preampům se z principu nebráním pokud člověk ví o co jde, ale konkrétně takto v tom nevidím nic pozitivního.

Ja osobne by som do nízkych Ua u bežných elektróniek vôbec nešiel ... myslím tým bežné do preampu ako ECC81, 82, 83. U nich by som pod 250 V určite ani nerozmýšľal. Ak už nízke napätia, tak som skôr za nejaké pokusy s miniatúrnymi ruskými "paľčikovými" elektronkami určenými pre ruské stíhačky MIG - napr. typu 6N17B, 6N21B (dvojitá trióda) u ktorej by to myslím šlo aj pri 100 V dobre. Podobné mali aj v USA ako napr. 6111 ktorá ide od 90 V , či 6112, 6021 a ďalšie. Menej by som ale asi nepomýšľal. Elektronky majú dobrý zvuk ak pracujú v takom režime na aký boli primárne navrhnuté a vôbec nie som zástancom toho čo často vidím na nete - zosilňovače s elektronkami pre TV prijímače, alebo pokusy či ešte nejaká elektronka šlape pri napr. 23 V a podobné úlety. Je mi jasné že vždy to nejak pôjde ale dobré to určite nebude.

[zipaj]

Napájanie elektrónky je +-40V, čiže 80V, naviac v popise je ektrónka 6922 (druhú nepoznám), ktorá má európsky ekvivalent ECC88 a tá je určená do kaskódových zosilňovačov, pričom na jednej elektrónke v kaskóde sa počíta s napätím 90V, čiže napäťovo by to malo byť v poriadku. Aj zapojenie vyzerá že by malo byť funkčné, ale koncepcia tohoto zosilňovača sa mne osobne nepáči.

[nalimko33]

Valery má dva projekty hybridov
http://www.diyaudio.com/forums/solid-st ... -more.html
http://www.diyaudio.com/forums/solid-st ... class.html

[Thales]

Zipaj ale na schema tu je na elektrodách 39V tak jak si přišel na to že je tam 80V a že je to OK? Jak jsem řekl - nějak to fungovat bude, ale optimální ne.

[zipaj]

Pri invertore tohoto typu sa bežne nastavuje pracovný bod tak, aby si mal polovicu napájacieho napätia medzi anódou a katódou elektrónky (kôli max. rozkmitu), ak máš invertor napr. s ECC83, tiež pri anódovom napätí 250V bude na elektrónke cca 120V a nikto nerieši že 120V je pre ECC83 málo, to isté platí aj pre predzosilňovače. Čo sa týka E88CC, tak tá ozaj dobre funguje aj pri nízkom Ua, počul som zosilňovač do bytu, ktorý mal na vstupe 2 alebo 3 triódy z E88CC, napájanie mal +-27V a celé zosilnenie bolo na elektrónkach, koncový stupeň bol vlastne iba sledovač (AU = 1) s KF982 na vstupe (kôli kapacite hradla), na konci boli IRF540 + IRF9540, frekvenčný rozsah 10Hz - 70KHz (-3dB), výkon 2x15W skreslenie bolo nižšie ako pri čisto elektrónkovom zosilňovači, ale charakter skreslenia bol veľmi podobný elektrónkovému zosilňovaču (hlavne 3. a 5. harmonická).

[Wili]

Zipaj ma v tomto pravdu, realne medzi katodou a anodou na elektronkach byva dost casto nizke napatie. Vysoke je len v specifickych pripadoch. Konkretne ecc88 je na tieto nizke napatia obzvlast vhodna. Napr. Ja som v jednom z projektov kde som mal na vstupe pentodu EF86 mal medzi anodovym odporom a zemou cca 350V ale medzi anodou a katodou bolo ledva 60V...a to je relativne vysokonapatova pentoda, neje problem spravit aby tam bolo aj 20V.... pri ECC88 je situacia ina a ta elektronka je vymyslena prave pre taketo nizkonapatove aplikacie, vid strmost tejto elektronky a povoleny prud vs napatie...