Konverzia kyselinovo olovenej baterie na alkalicku bateriu

[boraicho]

NiCD akumulatory a vymena elektrolytu? to su ake? nepodpichujem ale prvykrat to počujem

[mato3000]

hej, je tam roztok NaOH

ale on myslel, tie " železničné " baterky , nie tie malé články

[zipaj]

Ja osobne by som to nerobil, hlavne kôli jedovatosti olova a mnohých jeho zlúčenín, aj keby som takto mohol získať cca 50% pôvodnej kapacity, pretože vyčistením baterky si zlúčeninami olova všetko dookola a najlepšie ak to niekto bude robiť je všetko to svinstvo vyliať do kanalizácie (samozrejme myslené ironicky). Ak by sa predsa len niekto rozhodol, tak doporučujem aspoň poriadne gumové rukavice.

[helios]

Áno, mal som na mysli NiCd staničné a trakčné akumulátory, ktoré sa kedysi používali v osobných vagónoch, prípadne v panelákoch na núdzových osvetleniach a v 90-tych rokoch ich mnohé samosprávy vyhadzovali len preto, že už nemali napätie z dôvodu nedolievania destilovanej vody. Tak ich ako nefunkčné vyhadzovali. Pritom stačilo len doliať vodu, nabiť, vybiť, vyliať, vypláchnuť a naliať nový elektrolyt KOH hustoty 1,20. A batéria mohla slúžiť ďalších 20rokov.

[mato3000]

presne, pametám si ako boli pri kontišoch a ja som si ich nazbieral plné auto . Nakoniec som s nimi aj tak nič nespravil, vlastne ani neviem kam sa podeli, asi skončili v šrote, Mali Fe hrubé zvárané obaly.

[Waldes]

Škoda, že sa to tu zvrhlo len na predsudky namiesto sa držania faktov. Ako vidím ani tí čo majú ako takú predstavu o fungovaní olovených akumulátorov dosť dobre nepoznajú ich konštrukciu. Ono totiž nieje celkom pravda, že sa minie olovo a treba celý systém roztaviť. Nie sú to totiž chemické zdroje, kde sa rozpúšťa nejaký kov za vzniku el. prúdu. Tu sú obidve elektródy z rovnakého kovu respektívne kysličníka. A tu sme u jadra veci, kovové olovo tvorí mriežku a do tej je vo forme pasty natlačený kysličník. Ako mi kedysi dávno vysvetlil jeden macher na Školskej ulici v Ba, to že sa niektoré články rozpadávajú nieje zapríčinené ich rozožraním kyselinou ale nedodržaním technológie výroby. Preto kedysi ste mohli doniesť starý akumulátor, oni vytriasli ten kysličník zanesený síranom z mriežok dali tam novú pastu, vložili naspäť, vrch zaliali smolou, naliali elektrolyt a domov ste si odniesli v podstate nový akumulátor. To že sa dnes vyrábajú akumulátory zalepené a nedajú sa opravovať alebo obnovovať je len otázka biznisu. To, že akumulátor prestáva mať kapacitu je spôsobené práve zanášaním síranom olovnatým, ktorý ad jedna je nevodivý a ad dve nerozpustný v elektrolyte. Vzniká zákonite procesom nabíjania ale ďaleko viac prebíjania alebo naopak dlhou dobou vo vybitom stave. No ale vrátim sa ku téme alkalického elektrolitu. Rozhodne to stojí za vyskúšanie. Samozrejme nemá zmysel obnovovať baterku, ktorá sa rozpadáva ale napríklad ja som teraz dostal takú čo bola úplne v pohode, štartovala dízel bez najmenších problémov ale majitel ju nechal dva roky nenabitú ... Tá má určite mriažku ešte v poriadku len ju totálne pokryl síran.

Ešte doplním tie železničné články neboli NiCd ale NiFe

[alois]

Súhlas s tým, že napäťový článok jako tu niekto napísal, sa dá vytvoriť z hocičoho. Viď fyzika na základnej škole, rozrezaný zemiak a dve elektródy v ňom pichnuté....len svietiť sa s tým nedá.

Waldes: nemôžem s tebu 100% súhlasiť, aj keď v inom máš pravdu.
1. Servis bateriek si dobře pamätám z mojej mladosti. Chlapi tam z čiernej baterky vykuchali článok, nahradili ho novým, alebo na prianie starším ak si chcel ušetriť pár korún. Uroboli nový prepoj a hotovo. Princípom hry bol zase biznis, ale hlavne možnosť zmerať stav a kvalitu jednotlivých článkov.

2.Ono ide aj o chemickú reakciu v Pb článkoch.
Pozitívna aj negatívna elektroda je Pb s oxidom při prvom naliatí kyseliny.
Nastáva chemická reakcia při vybíjaní a nabíjaní, kde Pb+PbO2+2H2SO4 = 2PbSO4+2H2O a tým pádom sa podľa toku elektrónov zanáša jedna z dvoch elektród Oxidom.
Nakoľko ale při nabíjaní tečie prúd opačným smerom, tak aj časť oxidu sa prenáša jeho smerom a špiní aj druhú elektrodu.
Takto sa naväzuje SO4 na PB a hustota kyseliny klesá. Preto sa kapacita baterky merala jednoducho hustomerom.
Desulfatizácia baterky sa například robí u solárnyc systémov tým, že regulátor raz za určitý čas pustí do nabíjacieho okruhu vyžšie napätie, čím strháva sulfát z elektródy a spätne ho rozkladá. Z tohto procesu jednoznačne vyplýva, ktorá elektroda a jako sa opotrebuje. Nedá sa povedať, že jedna áno a druhá je 100%. OBE sa poškodzujú, aj keď nie rovnako.
3. Olovená pasta - servisná pomôcka a prežitok. Dnes sa lysuje granulát, dávajú "sáčky" okolo elektród, aby olovený roztok nezanášel spodok baterky a má aj inú dodatkovú funkciu.

Čiže z toho fyzikálne a chemicky vyplýva, že jako sa spätne správam k baterke při nabíjaní a vyvíjabí, tak jej dávam šancu prežiť dlhšiu dobu a je jedno, či používam H2SO4, (gél či kvapalinu) alebo iný roztok.

Konštrukcia olovených akumulátorov v súčasnej době je různorodá, nakoľko máme autobaterky s veľkým štartovacím výkonom, ale kratšou napěťovou charakteristikou, trakčné baterky a aj baterky určené pre záložné zdroje a solárne systémy.

Pb aku sa nevyrábajú len kôli tomu, že Pb je všade a je lacné, ale má variabilné použitie. Prežilo éru NiCD, NiMh, NiFe a súčasné lítiovky a iné polymeri nie sú ešte v takom štádiu, aby olovu mohli konkurovať.
Jediným vážnym konkurentom bola zinkovo - oxidová batéria, ktorá má 10 násobnúú absorbčnú schopnost pre energiu jako u olova, stabilitu v teplotne širšom rozsahu a.t.ď. Vyrábajú sa, ale nie su až tak rozšírené. Asi sa vie prečo. Biznis.

Čiže používať autobaterku na spôsob solárního zdroja je už od začiatku kompromis, nakoľko solárna baterka má inú € hodnotu. Ale aj konštrukciu a to je zase ten biznis.

[mato3000]

Jediným vážnym konkurentom bola zinkovo - oxidová batéria, ktorá má 10 násobnúú absorbčnú schopnost pre energiu jako u olova, stabilitu v teplotne širšom rozsahu a.t.ď.

nôžeš toto viac rozpísať ?

[alois]

Nie som chemik az chémie na elektropriemyslovke by so bol prepadol, keby som profke nebol opravil rádio, takže moc od toho nečakaj.
toto je na začiatok pre všetkých, čo sa o technológiu akumulovania zaujímajú: https://eluc.kr-olomoucky.cz/verejne/lekce/2282

Zn + uhlík, striebro a.t.ď. sú dlhodobo známe kombinácie, ktoré v praxi používáme všetci.

Ag2O/Zn – stříbrozinkový článek má katodu tvořenou oxidem stříbra. Má dobrý poměr kapacity ke hmotnosti a malé samovybíjení. Kvůli vysoké ceně stříbra jsou tyto články poměrně drahé a používají se proto nejčastěji jako malé knoflíkové baterie například do hodinek.
HgO/Zn – běžně se jim říká rtuťové baterie a jejich hlavní výhodou je velmi plochá vybíjecí křivka a malé samovybíjení. Napětí naprázdno je 1,35 V. Při malém zatížení se napětí nemění o více než 1 % po několik let a nemění se také se změnami teploty. Používaly se proto i jako zdroj referenčního napětí pro některé přístroje. V současné době jsou již baterie s obsahem rtuti zakázané.
O2/Zn (zinko-vzduchová baterie). Tyhle baterie se u nás používaly dříve pro napájení telefonních zařízení, dnes se používají některé miniaturní verze pro napájení zařízení s malým odběrem proudu. Jejich základní výhoda je stálé napětí a velká kapacita, zásadní nevýhoda je ale malá proudová zatížitelnost. Jsou tedy vhodné jen tam, kde se odebírá malý proud po dlouhou dobu. V současnosti se pomalu daří zvládat různé problémy při nabíjení tohoto typu článku. Tato technologie by se mohla začít používat v relativně levných akumulátorech s vysokou měrnou kapacitou.

Teóriu zinkových akumulátorov mám iba v nemčine, musím ju pohľadať. Robili s tým pokusy Nemci, ale bola drahá výroba, aj keď kapacitne boli lepšie jako olovo, tak sa nepresadili vo veľkom.

[mato3000]

alois, vidíš, už si pomaly začínaš oponovať v pôvodných tvrdeniach. Problém je v tom že zase nejaký voľnoenergetik to po tebe preberie a máme tu dalšieho mudrlanta, ktorý bude odstavený lebo " ropná lobby, obama a teraz Trump, merkelová a ISIS ... " chápeš, len tak trepnúť kktinu, že 10 x vyššiu kapacitu bez toho aby si o tom mal čo i len trochu šajn, to neni moc dobré .

Samozrejme že nemá vyššiu kapacitu, isto bude mať nejaké drobné výhody ( toxicita ...) , ale jej nevýhody sú omnoho večšie a preto sa nepresadila. Ak by to tak nebolo, tak ju už máne na každom rohu + na každom aute .... nik nedokáže zastaviť niečo čo je ekonomické a produkuje reálny zisk.

[alois]

1. Nie je to z mojej hlavy, čerpal som z prednáškových materiálov rakúskeho inštitútu. (příloha, prvý riadok)
2. Nepísal som o KAPACITE, ale o ABSORBČNEJ SCHOPNOSTI média, čiže schopnost niečo v sebe uložiť. A aj v tom českom texte je jasne písané, že je problém s riadením nabíjania oproti jednoduchšiemu olovu.

die Energiedichte - hustota energie vo vsťahu k objemu, ak sa niečo porovnáva...

3. A nakoľko úvaha pôvodcu témy bolo akumulátor pre sústavu fotovoltiky a nie na štart automobilu, tak je to reálna téma na zamyslenie sa. Nespomínal som auto. A faktom je, že zinko uhlíkové baterky máme všade. Výhodou je zrovnanie s trakčnou baterkou, ktorá sa dá vybiť podstatne nižšie, než autobaterka bez újmy na zdraví.
4. Jako som uviedol hore, malý prúd a dlhodobý odber. Čiže automaticky z toho vyplýva, že nie sú vhodné pre štartovacie prúdy pre auto.
5. Ak sa povie olovený akumulátor tak určite súhlasíš, že 90% laikom sa objaví pred očami autobaterka, a nie trakčná, či iná technologická úprava pôvodného oloveného zdroja.

Nehľadiac na to, že autor témy sám naísal, že takto upravený akumulátor už nie je vhodný na prevádzku v aute, nakoľko tam nie je dosiahnuteľný taký vysoký skratový prúd.

P.S. kua, prečo hovoríme autobaterka, keď je to akumulátor???

[martin knocik]

mato300, vedel by si ako chemik nám nechemikom jednoducho povedať/stručne vysvetlit prečo olovená bateria ktorá má v poriadku elektródy (dajme tomu že je nova) či by mohla/alebo nemohla fungovať so zasaditým (napr NaOH) elektrolytom ?

[xmilos]

Presiel som si pred cca 30 rokmi obnovovanim stareho akku v case ked ma stal 3/4 platu. Tos to stalo za skusku. Vysledok - donicena vana, bolavy chrbat a vysledok bez efektu.
Tos vo vedlajsej dedine na JRD v ramci pridruzenej sa akku renovovali. Sli tam cele clanky, z povodnej ostal len obal. Pri dnesnej cene akku - zbytocna robota.

[alois]

xmilos: zdravím, súhlasím až na jeden moment a drobnosť, že 100Ah baterka do auta ma stojí 80-90€, ale kvalitná baterka pre fotovoltické aplikácie ma stojí trojnásobok...pritom laicky olovo ako olovo.

[Waldes]

Téma vlákna je konverzia kyselinovej baterky na alkalickú, nieje o renovovaní !

To "alois" .
To že sa dnes nepoužíva pasta ale granule je len technologická zmena, vylepšenia ako sáčky a podobne tiež no zostáva princíp, olovo mriežka a samotná hmota kysličník. To som sa snažil vysvetliť, lebo niektorí to tu chápali ako baterku, kde olovo sa požiera a teda je zákonité, že po určitej dobe sa musí vymeniť.
Ďalej to čo najviac škodí je síran olovnatý ktorý upcháva póry a pokrýva povrch elektricky nevodivou vrstvou! Korózia samotných článkov je až druhoradá a pri dobrej starostlivosti nemá problém vydržať aj desať rokov. Osobná skúsenosť! Sám píšeš, že baterky pre solár sú tri krát tak drahšie ako automobilové, preto ak by človek použil baterku, ktorá už v aute nestačí na ostrovný systém malo by to ekonomický zmysel.

To "helios" .
Tak ako píšeš "Desulfátor" bol dobrá vec obnovil baterku ak sa použil zavčasu celkom dobre ale samozrejme vypadaný a inak znehodnotený materiál už nenahradil. Čo za blázna vymyslelo používať peroxid vodíka fakt neviem ale chemicky vzdelaný aspoň na úrovni základnej školy rozhodne nebol! Pretože poroxid zoxiduje iné olovené zlúčeniny práve na sírany s ktorými bojujeme, takže výsledok mohol trochu obnoviť mechanickým narušením síranovej vrstvy no nenapraviteľne poškodil samotnú elektródu.

To "mato3000".
Robíš krásne veci a za tvoje alkalické leptanie a aj iné veci som Ti veľmi vďačný no s tým alum-om nemáš pravdu! Síran hlinitý nieje kamenec, kamence sú napríklad siran hlinotodraselný a podobne. Alum je len skratka aluminium sulphate a nevymyslel ho Bedini, stretol som s ním aj v inej anglicky hovoriacej literatúre.

Takže ako už napísal "racmaster" držme sa faktov, aby sme ako sa hovorí nevyliali spolu so špinavou vodou aj dieťa.

Ide o výmenu veľmi agresívneho elektrolytu za podstatne menej agresívny. Keďže je známy problém s kyselinou sírovou ako skoro všetko likviduje bol by to veľký pokrok čo sa technológii olovených akumulátorov týka. Inak vlastne sa na baterke nemení nič jej princíp zostáva zachovaný!

Preto ma to zaujalo a rozhodol som sa pre pripojenie sa ku experimentom.

Ak si pozriete https://cs.wikipedia.org/wiki/S%C3%ADran_hlinit%C3%BD tak "alum" je klasifikovaný ako zdraviu škodlivý ! No ak si pozriete E520 http://www.zdravapotravina.cz/seznam-ecek/E520 tak zistíte, že je bežne používaný v potravinárstve !???

Druhá vec je ten prechod pomocou sódabikarbóny. Ten sa mi nepáči aleže vôbec, veľmi sa podobá na tu už spomínaný peroxid vodíka, kedy síce dôjde k očisteniu elektród od síranu no za cenu poškodenia štruktúry elektródy a to sa mi vôbec nepáči. Je potrebný iný proces, ktorý bude omnoho šetrnejší. Ak chceme zachovať aspoň 60% kapacity akumulátora aby to malo zmysel tak takým drastickým metódam by som sa radšej vyhol.

Inak viete niekto zohnať mínium ? Na nete som našiel, že niekde v Čechách hej ale u nás som zatiaľ nenaďabil na nič. Waldes.

[mato3000]

To "mato3000".
Robíš krásne veci a za tvoje alkalické leptanie a aj iné veci som Ti veľmi vďačný no s tým alum-om nemáš pravdu! Síran hlinitý nieje kamenec, kamence sú napríklad siran hlinotodraselný a podobne. Alum je len skratka aluminium sulphate a nevymyslel ho Bedini, stretol som s ním aj v inej anglicky hovoriacej literatúre.

a čo vznikne po pridaní hydroxidu do toho síranu ?

anglicky písaná literatúra neni zárukou , najme ak je tam debilíni ....

-- Spojený príspevok 24 Jan 2017, 16:59 --

mato300, vedel by si ako chemik nám nechemikom jednoducho povedať/stručne vysvetlit prečo olovená bateria ktorá má v poriadku elektródy (dajme tomu že je nova) či by mohla/alebo nemohla fungovať so zasaditým (napr NaOH) elektrolytom ?

pretože hydroxid olovnatý je vo vode málo rozpustný a teda nebude prebiehať výmena jónov, resp, bude ale veľmi pomaly .

-- Spojený príspevok 24 Jan 2017, 17:01 --

Waldes, ešte raz, naštuduj si ako funguje elektrolyt , a potom si uvedom, čo je nositeľom toho náboja. Ak to zvládneš, tak si uvedom, ktorý kov a v akom stave bude mať viac atómov v jednotke objemu ... mám takého tušáka, že akýkoľvek cigáň ti na túto otázku spoľahlivo odpovie.

p.S.: normálne si ma donútil kliknúť na googl a ejha ... https://en.wikipedia.org/wiki/Alum


ČO JE TO ALUM ????

-- Spojený príspevok 24 Jan 2017, 17:04 --

normálne ma raz z tohoto fóra jebne ...... a možno aj dva krát

[Waldes]

To "mato3000"
Nechápem, prečo tam chceš stále dávať hydroxid sodný, samozrejme by sa vyzrážal hydroxid olovnatý !

Ja tam vidím len a len zámenu kyseliny sírovej za síran hlinitý, ktorý je rozpustný dobre !

No vidíš aj ty si pomocou Wiki prišiel na to, že ten názov nevymyslel debilini ... ale že to je bežne používaný názov. Takže sa nemusíš urážať, že si trochu prestrelil s tým kamencom, to si ľudia často mýlia.

Waldes.

[mato3000]

ja sa neurážam.

Ak tam dáš kamenec, tak sa vyzrážajú oxidy/hydroxidy Pb .... teda sa v princípe nič nemení, ale keďže kašleš na to a nič si nechceš naštudovať, lebo asi čo neni na FB a neni ani na YouTube , tak to neexistuje, tak ti musím povedať, že v H2SO4 sa budú jóny pohybovať najrýchlejšie, lebo ich tam je največšia koncentrácia s najmenším možným odporom prostredia. H2SO4 je omnoho menšia molekula , ako akýkoľvek iná SO4- zlúšenina. Pretože ,molekula H - teda vodíka je najmenšia možná !!!!!


H2 SO 4 vs KAl(SO4)2

domrne nakresli si to a sám uvidíš .... teda už len koli tomuto to nebude mať večšiu kapacitu, lebo porušuješ jeden z prvých zákonov a tým je odpor prostredia ..... hádaj prečo sú tie elektródy tak pri sebe ???


mimochodom toxicita tej baterky sa nijako nezmení , šak tam je to isté olovo .... bože kam chodíte na tieto kraviny . H2SO4 neni toxická, ale je leptavá !!!!!! Toxické je to olovo .... napíš si reakcie čo tam prebiehajú a uvidíš že v princípe je to to isté. ALe silno pochybujem o tom že tam nebude vznikať nejaký inertný hydroxid/oxid olova. Teda zabiják tej baterky

ááá do mrne ... šak Pb(OH)2 je rozpustný vo vode, síce málo ale je ... kerý chuj okrem bendíni/debilíni so dovolí povedať, že tá baterka je menej toxická ...

p.s.: uznávam, že netušíš o čom to hovorím, ale ak by si si naštudoval ako vznikajú jednotlivé látky, tak by si mal v tom jasno o čom tu píšem, ale ja ZŠ nedokážem nahradiť

-- Spojený príspevok 24 Jan 2017, 18:14 --

Teraz som si uvedomil, že ty píšeš o absorbcii a nie kapacite ... tak to hej absorbuje to možno aj 10x viac energie , ale vydá to spetne len malú časať , takže ak si myslel, že v nej uskladníš viac energie výmenou elektrolytu, tak si na omyle, ale hej nude mať večšiu spotrebu na jedno nabitie

[Waldes]

Áno, ak by som tam dal kamenec teda sodnú alebo draselnú sol tak asi by sa naozaj vyzrážal hydroxid ...

no ja tam radšej podla receptu dám obyčajný síran hlinitý !!! https://cs.wikipedia.org/wiki/S%C3%ADran_hlinit%C3%BD

No v tej pohyblivosti iónov síranu hlinitého máš pravdu, jednoznačne ale to je tam vlastne spomínané, tým ,že žiadnych tristo ampér do záťaže to nedá ...

O tej toxicite sa dá polemizovať ale vždy budem mať radšej olovo plus síran hlinitý ako olovo plus sírová kyselina, ktorú je problém uskladniť tak aby nerozožrala aj nádobu a aj jej výpary sú agresívne.

Preto som povedal to čo som povedal, že to stojí za skúšku a pripájam sa ku experimentovaniu. Už som našiel aj dodávateľa síranu hlinitého lebo kamenec, ktorý mám aj doma tam rozhodne nechcem dať.

Waldes.

To mínium (suřík) nikto nič ?

[alois]

Waldes: píšeš, že: ....ktorá už v aute nestačí na ostrovný systém malo by to ekonomický zmysel...

1. iné prúdy na nabíjanie v solári a v aute
2. iné podmienky pre odberové prúdy
3. vyčerpanie kapacity u autoaku na 80% a u solárneho aku až na 25% zostatku, bez újmy na zdraví aku

Pre mňa hrá úlohu v projektoch pre ekonomický prepočet nielen cena aku, ale aj množstvo uloženej a vyčepanej energie. V neposlednom rade aj počet funkčných cyklov. A to autoaku nezvláda! Ak chcem aby autoaku žilo a neodišlo, tak z neho nemôžem vyčerpať pravidelne 75% kapacity.

Buď sa iba hrám, že mám solárny systém a musím sa prispôsobiť možnostiam, alebo ten systém naozaj mám a viem zúžitkovať všetko, čo mi príroda ponúka,, aby návratnosť systému bola čo najkratšia. (nevravím rentabilná prevádzka oproti iným zdrojom)