Vf rozmietací generátor 200MHz electus AR92

[Ivan_Ryger]

V prvom rade si dajte pozor, aby ste si neodpálili vstup dongle pripojením na silný signál alebo DC.

Kúpil som si USB dongle z aliexpresu. Po menšej úprave ho používam ako spektrálny analyzátor. Zmeral som, že na čislicovej základni na rezisotre kolektor T8 sa nachádza frekvencia aj 280MHz a to s amplitúdou vyššou ako potrebná rozddielová frekvencia, ktorá by mala byť okolo 20MHz. V amaterskom rádiu je na str. 26 vpravo stredny verš napísané, že dolná priepusť nemusí byť z dôvodu, že tranzistory maju od fr. 30MHz znižovanie zosilnenia s utlmom 12dB na oktavu. Tie iste typy tranzistorov, SF245 zosilňuju frekvenci až 70MHz a 280MHz.

Týmto by som sa veľmi netrápil, tie TTL obvody na 280 MHz nestihnú reagovať. Ja som použil SF 245 a chodí to s nimi. Vtedy som ani nemal možnosť pozrieť sa na intenzitu toho signálu na výstupe T8.
Skôr by som sa pozrel, či viete doladiť intenzitu signálu 280 MHz na maximum na kolektore T6 pomocou toho LC obvodu.
Taktiež by som skontroloval pracovný bod násobičov podľa údajov v AR v odstavci Násobič.

Nepomýlil sa autor a nechcel tam dať nejaké iné tranzistory s nižšou frekvenciou? Čo sa týka toho ladenia obvvodov, neviem, či je to až take doležite trafiť presne rezonančnu frekvenciu, kedže tie rez. obvody maju dosť veľku šírku pásma a nedokážu až tak moc potlačiť ostatné frekvencie.

Presne si už toto nepamätám, no viem, že 280 MHz signál bol výraznejši ako ďalšie násobky (210, 350) MHz. Pre fungovanie TTL obvodov by ale 20dB rozdielu medzi harmonickými malo stačiť.
Možno bude treba urobiť ladený obvod precíznejšie s kvalitným kapacitným trimrom. Ja som v svojom obvode použil keramický trimer, no videl som používať fóliové trimre s nízkou konečnou kapacitou aj na 300 MHz. Každopádne by som sa zameral na to, aby amplitúda 280 MHz bola dostatočná pre správne fungovanie zmiešavača T6. Potom, rozdielový signál medzi VCO a násobičom "vytiahnete" správnym nastavením pracovného bodu T6 trimrom R23. Ten rozdielový signál by mal byť dobre viditeľný v spektre na výstupe T6. Na výstupe T8 by už jeho amplitúda mala v spektre dosahovať TTL úrovne.

70MHz, ktorých som ešte dokázal vidieť osciloskopom som nedokázal nastaviť tak, aby to bola uplne pekna siusoida, najkrajšie sa mi ju podarilo naladiť tak, aby sa zvyšovali postupne ampolitudy jednotlivych period od 1 až do 7 a potom sa to opakovalo. Neviem, žeda kde može byť problem, no ja si už naozaj neviem dať rady. Ten signál čo ide do deličky je otrasný a nedá sa použiť na zasinchronizovanie, čo som aj skúšal.

ten 70 MHz signál nebol pekný ani v mojom prípade. Treba si uvedomiť, že násobič s T4 generuje krátke ihlové prúdové pulzy na subharmonickej frekvencii, ktoré rozkmitajú rezonančný obvod s L2 C9. Preto to, čo budete pozorovať je približne doznievajúca sínusoida a nie sínusoida s konštantnou amplitúdou.

Keď toto bude chodiť, bolo by dobré vyskúšať sa pohrať s kondenzátorom C18 a skúsiť minimalizovať presluch 280 MHz signálu na vstup f2.

[Ivan_Ryger]

Skusil som zmerať odstup signalu medzi 210 a 280 MHz. Zistil som, že tam bolo cca tých 20dB, možno aj trošku menej. Skúšal som stabilitu oscilátora s frekvenciou F1 do 499MHz pomocou USB Dongle a zistil som, že frekvencia je najstabilnejšia pri určitých podmienkach možno 1MHz.
Zmenil som názor na pohľad chyby v oscilátore F2. Ono sa zdá, že ref. oscilátor je dobre naladený na 280MHz, a frekvenčná slučka sa snaží doladiť oscilátor s frekv. F2 tak, aby mal stabilnú hodnotu, len pravdepodobne nejakým rušením, ktoré zmenožňuje aj stabilitu oscilátora s F1 sa nemôže správne naladiť na konštantnú hodnotu. Rozmýšlal som, čím by sa dala stabilita zvýšiť. Skúsil som teda trochu upraviť analogovu základňu. Ak ste si všimli, bezvývodové kondenzátory som tam mal napájkované na kúskoch medeného tenkého plátu v povodnej verzii, ako som dal na foto vo fóre. Teraz som navŕtal do DPS výrezy, a ponoril do vnútra. Problém bol pri kondenzátoroch v mieste oscilátora. Naozaj neveim, ako si to podla správnosti predstavoval autor, lebo na mieste kondenzátora sa mi vidí C33, kde je kolízia zo spodnej starny DPS z jednou cestou. Urobil som teda kompromis a kondenzátor som zasunul iba trochu tak, aby sa dal pripájkovať bez medeného plátu a aby sa nezarezal do spodnej strany DPS a neprerušil cestu. Foto úprav možno vidieť aj v priložených foto.

Ja som si v mojom prípde zjednodušil situáciu a vyhol som sa bezvývodovým kondenzátorom. Bez problémov som použil bežné SMD kondenzátory veľkosti 0805.V princípe tie bezvývodové kondenzátory by nemali robiť väčšie problémy. Akurát zaberajú veľa miesta.

Druhá úprava bola v zapojení Zdroja, analógovej a čislicovej časti. V čase čo som dával foto na fórum som to všetko mal zapojené iba provizórne, káble som neskracoval na minimálne dĺžky, a čislicovú a analógovú časť som mal položené iba na DPS bez súčiastok, ktorú som obalil alobaom a zapojeným na zeminaci potenciál, takže kostrové spojenie bolo veľmi slabé. Dôvod, prečo som neurobil originál konštrukciu je ten, že som chcel vyskúšať, ako by sa dali aj inak umiestniť jednotlivé dieli rozmietča tak, aby to zabralo čo najmenej miesta, a chcel by som pozmeniť prepínanie frekvencie tak, aby to riadil mikropočítač. Žiaľ to je až posledné krytérium, najdôležitejšie je, aby to bolo usporiadané tak, aby to fungovalo a to i na úkor nevyužitého miesta. Podľa nového som dorobil na škatulký analógovej a číslicovej základňe držiaky, ako bolo podľa návodu. Originál konštrukciu som nespravil, ale snažil som sa dodržať umiestnenie pozície analógovej a číslicovej časti, a zdroja. Nie je tam však urobená prepážka medzi zdrojom a základňami. Taktiež som sa snažil minimalizovať dĺžky všetkých vodičov. Foto konštrukcie je v pŕilohe.Situácia sa o niečo zlepšila. Oscilátor F1 má za určitých podmienok najlepšiu toleranciu frekvencie max 1KHz, čo je myslím stále málo. Na obvode 7474, kde prichádza ref. signál 100Hz a frekvencia, odvodená z F2 ( odčítaním od 280MHz a delením ) sa pohybuje cca okolo tých 80Hz až 110Hz, no nie je stabilná.

Aký charakter má táto nestabilita? dá sa urobiť fotografia priebehu ladiaceho napätia na výstupe PLL? AKo sa správa frekvencia samotného VCO, ak je PLL slučka rozpojená a jeho vstup je napojený na stabilné ladiace napätie napr. cez aripot?

V mojom prípade som pozoroval poskakovanie výslednej frekvencie rádovo 100kHz pri niektorých nastavených frekvenciách. Toto bolo spôsobené krátkou šírkou nastavovacieho pulzu v premenných deličkách, tak ako to autor popisoval. Na ladiacom napätí to vyzeralo ako krátke ihlové pulzy s exponenciálnym doznievaním. Ja som mal použité ruské ekvivalenty 74ALS obvodov.
Problém vyriešilo pridanie integračného RC členu do nastavovacieho vstupu čítačov podľa pôvodného článku.

Taktiež si spomínam, že pri miernom odladení 280 MHz násobiča alebo pri zle nastavenom pracovnom bode nasledujúceho zmiešavača s T6 výstupnné ladiace napätie PLL pulzovalo tuším od nuly do 30V.

Treba si taktiež uvedomiť, že hlavný oscilátor ladiaci medzi 300-499 MHz má veľmi strmú ladiacu krivku, a teda i malé naindukované napätie do prívodu ladiaceho napätia spôsobuje veľmi veľký parazitný frekvenčný zdvih. Preto je dôležité mať ladiace prívody čo najkratšie, vedené v koaxiálnom kábliku a čo najďalej od transformátora, aby sa vylúčila parazitná modulácia 50Hz.

Taktiež by som sa pozrel, či je napájacie napätie na všetkých vetvách vyhladené a či náhodou zdroj 30V neosciluje. To sa stalo v mojom prípade, regulačná slučka zdroja nebola dobre navrhnutá a jej stabilita veľmi závisela od použitých súčiastok. Určite zvlnenie musí byť pod 10mVpp.

Druhá vec je, že samotný oscilátor má pomerne veľký fázový šum (v spektre sa prejavujúcom veľkou pološírkou spektrálnej krivky). To je dané použitými varikapmi v oscilátore s vysokým preladením a samotnou obvodovou konštrukciou oscilátora a veľmi sa s tým nedá veľa robiť. Podľa mojej skúsenosti môže fázový šum dosahovať až niekoľko kHz jitter frekvencie. Dobre to vidieť keď je výstupná rozdielová frekvencia nastavená na 10kHz. Toto sa ale neprejavuje ako pulzovanie v ladiacom napätí.

Pokiaľ nesedí iba stredná hodnota rozdielovej frekvencie na výstupe generátora, malo by stačiť doladenie referenčnej časovej základne.

Ešte taká vec, väčšina súčiastok, čo som použil v rozmietači bola použitá už v nejakých zariadeniach, z ktorých som ich vypájkoval. Ide hlavne o rezistory a kondenzátory, s vínimkou bezvývodových kondenzátorov. Mohol by byť dôvod aj práve ten, že nastáva také rušenie? A ak áno, ktoré kondenzátory by mali najvúčšiu pravdepodobnosť, tohoto rušenia? Nerád by som totiž menil všetko, pokiaľ to nie je potrebné.

Výber kvalitných kondenzátorov na šum PLL slučky má vplyv. Vymenil by som hnedý zvitkový kondenzátor C27 (C14), nakoľko zvykne časom prasknúť a dostať zvod zvod (zvyšujúci šum). Taktiež v mojom prípade som vyberal elektrolytické kondenzátory C24, C25, C36, ktoré boli súčasťou tohoto filtra, aby mali čo najmenší zvod (ovplyvňujúci šum slučky). Ja som úmyselne na týchto miestach použil strieborné tantalové kondenzátory Tesla TE15x a elektrolytické v hliníkovom púzdre na 100V, ktoré som pred použítím naformoval a zmeral zvod. Dali sa vybrať také, majúce zvod pod 1uA na 30V. OZ som bohužiaľ nezohnal s bipolárnymi PNP tranzistormi na vstupe, lež použil TL072. Dnes existujú ďaleko lepšie operačné zosilňovače s nízkym vstupným kľudovým prúdom a veľmi nízkym 1/f šumom.

Niekdo napísal na fóre, že kondenzátory C1 a C2 su neni najlpšej kvality. Celkom tomu nerozumiem, lebo dal som tam originál ako bolo písané podľa zoznamu súčiastok. Druhá vec je, že sú už staré. Neoriginálne kondenzátory som použil C38, C12 a C53, ktoré sú rovnaké a C53 možno vidieť aj na foto vo fóre, C38 a C12 v priložených foto na mieste osciátorov. Hodnoty kapacity som samozrejme dodržal a prierazné napätie som dal buď rovnaké alebo vyššie.

Je pravda, že tieto kondenzátory veľmi starnú a môžu mať vplyv na fázový šum, keďže niektoré z nich sú použité na vyhladenie napájacieho napätia. Bohužiaľ, polyetylénový zvar púzdra nebol urobený najkvalitnejšie a časom zvykol z ních vytiecť elektrolyt, čo poškodzovalo okolitú dosku plošných spojov. Taktiež im v dôsledku toho rástol ekvivalentný sériový odpor a klesala kapacita, takže neboli veľmi účinné na vyhladenie. Preto by som všetky tie plastové elektrolyty na blokovacích miestach doporučoval nahradiť dostatočne dimenzovanými tantalovými kondenzátormi alebo aspoň novými elektrolytickými a na miestach väzobných kondenzátorov novými elektrolytickými. Ušetrí vám to veľa starostí neskôr.
C38, C12 som v mojom prípade použil tantalové SMD.
C53 neviem nájsť.

Aautor spomína, že treba dodržať približne nejaký odstup závitov na cievkach L2 a L11. Keď som to mal spravené podľa návodu, nedokázali oscilátory generovať žiadané frekvencie. Medzery medzi závitmi som musel možno aj dvoj až troj násobok zväčšovať. Nemali ste s tým podobný problém?

Vyzerá to tak, že vo vašom prípade boli problémom okolité parazitné kapacity nútiace vás zmenšovať indukčnosť. Myslím, že podobný problém som mal i ja, no chodilo to aj tak. Ja som sa snažil na rozdiel od autora používať SMD súčiastky v okolí oscilátora, nakoľko tie budú mať menšie rozptylové polia. No ak teraz oscilátory sedia v rozsahu a majú požadované výstupné napätie, veľmi by som sa tým nezapodieval (i keď na istotu nemôžem vylúčiť nejaký vplyv na fázový šum).
P.S. na záver som oscilátory zalial včelím voskom, aby som znížil ich mikrofonickosť.

Čo sa týka konštrukcie, spravil by som na začiatok aspoň minimum podľa originálu. Stačilo by spraviť diely c) a d) , ktoré držia pokope analógovú, digitálnu základňu a časť zdroja podlľa AR? Mohol by som túto konštrukciu spraviť aj zo železného plátu hrubého 1,5mm? Hlinikový plat totiž nemám, ak by to nebolo nutné, radšej by som ho ani nekupoval, kedže mám železný.

mechanická konštrukcia nie je veľmi kritická. Ja som všetko naskladal do peknej kovovej krabičky z GM elektroniku. Vyšlo to do nej tesne. Typ bol AH315, ak sa správne pamätám.

Ako dlho ste skladali rozmietač? Ja ho robím vo voľnom čase už možno 5 rokov. Samozrjeme vždy nastane nejaký problém, kde sa zaseknem, a ktorý treba vyriešiť, či je to už materiál, meracie zariadenia, súčiastky, alebo chyby, ktoré treba odstrániť.

Pravdu povediac, už je to pár rokov, čo som ho staval. Začal som tesne po strednej škole, v osemnástich. Vtedy som mal k dispozícii len osciloskop BM464 do 50 MHz, všetky súčiastky a čítač Tesla BM526 do 1GHz. Elektronika bola prakticky celá osadená po cca týždni. No potom som veľmi spomalil a dlho tápal. Problém u mňa nastal, keď bolo treba nastaviť správne násobič 280 MHz. Skúšal som to empiricky zmenou závitov cievky, menením hodnôt ostatných súčiastok v stupňoch násobiča a zmiešavača, čo ale nikam neviedlo. Veľa slepých uličiek, keďže som nemal meracie vybavenie a v tom čase neboli dostupné DVBT tunery umožňujúce takúto ľahkú diagnostiku.

Keďže som nastúpil na výšku a nemal k dispozícii potrebné vybavenie, odložil som to na dva roky do škatule. Potom som sa náhodou dostal k pánovi na škole, ktorý mal v EMC labe spektrálny analyzátor, a tak v priebehu pár dní bol násobič nastavený a generátor sa rozbehol.

Poslednou otázkou, ktorú budete musieť vyriešiť je kalibrácia AM a FM (čo sa dá ale jednoducho vyriešiť v prípade AM osciloskopom, v prípade FM metódou merania zdvihu Besselovymi nulami- Josef Stránský, a kol.), správne prevedenie atenuátora, aby nemal zvlnenie v celom rozsahu frekvencií, a nastavenie výstupného zosilňovača, aby taktiež mal vyrovnanú frekvenčnú charakteristiku.

[Ivan_Ryger]

[johny333]

Skúsil som vypojiť slučku pre riadenie oscilátora na fr. do 300MHz. Zistili som, že nemal až takú peknú spektrálnu čistotu ako oscilátor s vyššími fr. Tak som hľadal dôvod. Vyskúšal som vnoriť tie bezvývodové kondenzatory do vnútra dosky. Niektoré sa mi podarilo zlomiť, a keďže som už nemal ďalšie, tak som si kúpil SMD so zhodnými hodnotami. Potom mi oscilátor ale nefungoval a hľadal som dôvod. Po dlhom čase som prišiel na to, že dal som namiesto jedného odporu, ktorý mal byť 10 kΩ hodnotu 1kΩ a to kvôli zrejme tomu, že červená farba bola dosť podobná oranžovej, a ja som nemeral už hodnoty odporov, ale spoliehal na farby pri skladaní oscilátora, čo bola chyba. Po tom, čo som ho vymenil, tak oscilátor začal kmitať, spektrálna čistota je krajšia.

Keď som však zapojil riadiacu slučku, tak mi to nedržalo naladenú frekvenciu. Hľadal som dôvod, prečo je to tak, a pozeral som si ešte AR, kde bolo napísané, že ten oscilátor treba naladiť pri 15V ladiaceho napaita na hodnotu fr 299 az 300 MHz. Podarilo sa mi naladiť tento oscilátor po dlhšom čase skúšania do tohto rozsahu frekvencií. Sťažené to bolo aj tým, že bez dekla bola frekvencia o niečo nižšia, takte som musel dopredu rátať s nejakou tou rezervou.

Ladiace napätie som mal medzi analogovou časťou a digitalnou rozpojenú a chcel som zistiť, ako bude reagovať pri nastavení frekvencie pomocou UL2 zdrojom. Výstup z detektora sa mi zmenil z úrovne cca 27V na hodnotu okolo 2,5V a to pri zvýšení napätia na UL2 analógovej časti cca 14,5 V.

Keď som však zapojil riadiacu slučku, nepodarilo sa mi nastaviť oscilátor na žiadanú frekvenciu. Robil som to pomocou deliča, ktorý ide na G mosfetu zmiešavača. Zistil som, že výstupná hodnota fázového diskriminátora kmitá na cca 15V jednosmernej hodnoty s amlitúdou asi 3V a frekvenciou rádovo 2 až 5 MHz.

Prvé čo ma napadlo, že bude asi zlý DPF pred operačným zosliňovačom. Skúsil som vymeniť kondenzátor C27 takým istým ako som mal v slučke pre oscilátor do 500MHz. Toto však nepomohlo, a tak som skúšal vymeniť ešte kondenzátor C24, kotorý som nemal síce nový, ale sformoval som ho, a zbytkový prúd bol cca 0,1 μA pri napäí 29V.

Nastavovanie socilátora som robil tak, že som osciloskopom snímal frekvenciu 100MHz získanú deličkami z rozdielov fr 280MHz a oscilátora riadenom UL2. Podarilo sa mi dosť ťažko naladiť frekvenciu 100MHz tak, aby sa mi na osciloskope ukazovala stále táto hodnota, no nebolo to presné. Osciloskop ma svoju určitú presnosť a menšiu odchýlku už nedokázal rozpoznať. Na spektre oscilátora riadenom UL2 je vidno nižšie aj foto, Tak isto ako aj 100MHz signal menraný osciloskopom, a výstup za fázového detektora UL2. Všetko som zmeral nanovo, a to frekvenčné spektrum a aj rozkmit UL2. Foto vidno v prílohe.

Dávnejšie som ešte zistil, že presný oscilátor 280MHz má okrem zložiek 210MHz a 350MHz ešte bližšie frekvencie a to 270MHz a 290MHz. Meral som úrovne týchto zložiek a nameral som hodnoty:

270MHZ- -71.9dBm
280MHZ- -56.7dBm
290MHZ- -73.5dBm

250MHz - -77.6dBm
210MHz - -79.1dBm

Nastavenie oscilátora 280MHz som robil iba pomocu teleskopickej antény, ktorú som dával do blízkosti meraného objektu. Nastavenie oscilátora som dokázal nastaviť na desatiny dBm, lebo už presnejšie USB dongle merať nedokáže. Nechcelo sa mi vypájať vstup osciátora riadeného UL2 a tak sa mi meraná hodnota menila rádovo v desatinách dBm. Neviem či je to však až také krytické a či je potrebné nastaviť až tak moc presne ten oscilátor, kedže by som tým získal možno odstup medzi susednými zložkami pár desatín dBm.

V prílohe vidno aj metódu merania frekvencií pomocou teleskopickej antnény.

[Ivan_Ryger]

Ten násobič 280 MHz by som radšej ladil snímaním jeho signálu malou cievočkou 2 závity 0.4CuL na fí 2mm prispájkovanou ku koaxu a držanou v blízkosti cievky násobiča (s voľnou väzbou). Tieto merania zatiaľ nič nehovoria. To spektrum sa nedá čítať, vidno tam akurát akýsi nezavesený oscilátor.
Ivan

[Ivan_Ryger]

Robil som to pomocou deliča, ktorý ide na G mosfetu zmiešavača. Zistil som, že výstupná hodnota fázového diskriminátora kmitá na cca 15V jednosmernej hodnoty s amlitúdou asi 3V a frekvenciou rádovo 2 až 5 MHz.

Ste si istý, že je to 3-5 MHz? Takáto frekvencia by sa nemala objaviť na výstupe OZ. Skôr by som predpokladal 3-5Hz. Podľa oscilogramu, ktorý ste zverejnili sa jedná o kmity PLL slučky, keď sa nevie dobre zachytiť. Keby tieto kmity boli harmonické, tak by to bola chyba LP filtra (nesprávna amplitúdová alebo fázová podmienka stability, iný zisk slučky- napríklad vyplývajúci z nesprávneho deliaceho pomeru alebo inej ladiacej charakteristiky varikapov a mnoho ďalších vecí).

Váš popis mi ale skôr naznačuje, že problém môže byť stále okolo zmiešavača/násobiča. Skúsil by som nasledovnú vec: na výstup nastaviteľného čítača (pred fázový detektor) by som zavesil osciloskop, rozpojil slučku PLL a skúsil ladiace napätie ladiť potenciometrom. Na výstupe čítača by mal byť plynule laditeľný vydelený obdĺžnikový priebeh, ktorého frekvencia monotónne rastie s rastúcou frekvenciou oscilátora (rastúcim ladiacim napätím). Ak tam pozorujete poskočenie alebo zmenu trendu, prípadne objavujúce sa ďalšie impulzy, budeme vedieť, že zmiešavač nedodáva požadovanú intenzitu signálu pre prvý čitač. Toto môže stále súvisieť s nastavením násobiča alebo pracovného bodu zmiešavača.

Navyše, tento obdĺžnik by mal byť pomerne stabilný, nemal by sa chvieť. Pokiaľ sa dá pozorovať silné chvenie na tomto signáli, zrejme bude problém fázový šum laditeľného oscilátora alebo sa indukuje do ladiaceho prívodu nejaké rušenie.

EDIT:
Ešte neviem, k čomu prislúcha ten spektrogram, ktorý ste ukázali. Ak je to k laditeľnému oscilátoru, je tam veľký problém s fázovým šumom. Treba ho skontrolovať pri ladiacom napätí pripojenom cez potenciometer. Skontrolujte si taktiež, či vám napájací zdroj neosciluje.

[johny333]

V tom priebu, čo ide z OZ UL2 som sa naozaj pomýlil, napísal som 2MHz az 3MHz, ale sú to 2Hz az 3Hz. Problém s oscilátorom do 300MHz som vyriešil. Našiel som si chybu, konkrétne v hlavnej číslicovej časti som dal R32 R33 hodnoty 100, 2k2, čo pre moju verziu CMOS nie je správne. Po výmene som dokázal zmerať na výstupe zo zmiešavača UZ07 nastavené frekvencie. Ten priebeh 2 az 3 Hz na UL2 sa neprejavuje, priebeh má iba charakter jednosmernej zložky. 10kHz na výstupe zo zmiešavača som ešte dokázal zmerať, hodnoty do 1kHz boli nepoužitešné, ale to asi tak má byť ako aj sám autor písal. Nastavené výstupné frekvencie sa pohybovali v rozmedzí cca 1kHz v mojej verzii.

Teraz riešim iný nepríjemný problém. Podarilo sa mi odpáliť UZ07. Rozobral som ho a sú tam 4 diódy. Púzdro D24, no oproti diódam udávaným v teslackých katalógoch majú tieto diódy dva farebné prúžky. Jeden je zelený a druhý hnedý alebo oranžový, ťažko rozpoznať. Chcel by som vedieť ich typ resp. náhradu. Ak to nebude možné budem musieť kúpiť druhý zmiešavač, resp. jeho náhradu.

[amater63]

http://teslakatalog.cz/dioda-varikap.php

[johny333]

Ďakujem za info. V katalógu možno nájsť nejaké náhrady, no ja neviem, aké by boli vhodné, keďže UZ70 išiel aj na frekvencie do 500MHz, nemožno použiť hocičo. V katalógoch sa väčšinou pri diódach uvádza parameter trr, no nenašiel som nikde, ako by sa dala prepočítať táto hodnota na parameter frekvencie, do akej ju možno použiť. Na internete som sa pokúšal nájsť použité diódy v kruhových zmiešavačoch, no zväčša ich neudávajú. Našiel som rady diód MP2400, kde bolo pekne napísané, aj do akej frekvencie možno použiť, a to dokonca v GHZ, žiaľ nemám možnosť kde kúpiť v Žiline. Pre nejakých pár súčiastok by som si to neobjednával z internetu, a nechcelo by sa mi na to čakať a neoplatilo platiť poštovné.

[Ivan_Ryger]

Originál diódy v UZ07 boli KAS31 Tesla. Mohol by ich mať používateľ Da1Ly predam-zo-skladu-io-tranzistory-diody-k ... 20656.htmlalebo Avelmak.
Ináč, dajú sa nahradiť už štvoricou KAS44, ktorá je v jednom púzdre.
Zdá sa mi len divné, ako sa mohol ten UZ07 odpáliť.
Ivan

[johny333]

Ďakujem za info. Asi si objednam od neho, vyzrá to na najlepšie riešenie.

[Ivan_Ryger]

Ešte poradím, ak sa dá zohnať radšej UZ07, ušetrí vám to kopec starostí s párovaním diód. I bez párovania to funguje, potlačenie presluchov ale bude určite horšie.
Ivan

[johny333]

Už som to vyriešil pomocou výmeny diód. Zvolil som takúto alternatívu z dôvodu, že v prípade opätového poškodenia by som mohol zmiešavač ľahko opraviť, kedže diód mám teraz viac a oprava je lacnejšia.

Hľadal som také diódy, ktoré majú rovnaké prahové napätia pomocou multimetra, a potom ešte so zaradeným sériovým odporom. Párovanie sa myslí aby boli čo najbližšie hodnoty prahového napätia a diferenciálny sériový odpor? Ak som nameral diódy, ktoré majú rovnaké umiestnenie spoň dvoch bodov v VA charakteristike, tak by mala byť splnená podmienka pre párovanie? Takto opravený zmiešavač mi funguje, nevyšetroval som však ešte či má vyššie presluchy ako originál.

[Ivan_Ryger]

V princípe by takéto párovanie v dvoch bodoch pre takúto aplikáciu by malo byť v pohode.
Keby sme to chceli tlačiť do krajností, zapojil by som vždy dvojicu diód do mostíka, napájaného v priepustnom smere regulovateľným napätím a pozeral sa na diferenciálne napätie medzi nimi, na koľko sa odkláňa od nuly.
Kedysi som mal na takýto účel urobený prípravok, kde som diódy napájal pulzujúcim napätím zo zvončekového transformátora 8V/50Hz, na x-ovú os osciloskopu som privádzal toto napätie z trafáčika, na y-ovú os rozdielové napätie z mostíka.

[Ivan_Ryger]

Dobrý deň pán Rýger.

S generátorom som v štádiu, kedy sa snažím urobiť hlavnú konštrukciu generátora, aby som mohol ľahšie prenášať celé zariadenie, a ľahšie s ním manipulovať. vyhotovené mám už dlhšie stredné šasi a bočné, kde sú prišróbované hlavná analógová a číslicová základňa. Predné a zadné šasi plechu mám zatiaľ iba odstrihnuté z plechu, budem tam musieť spraviť otvory na potrebné prepínače, BNC konektory, kábel poistku atď. Musím ešte dorezať jeden bočný plech a potom keby som to všetko dal dokopy, mám šasi, ktoré by mi mohlo pohromaďe držať veškerú elektroniku vo vnútri. Neskoršie by som dorobil aj vrchný a spodný kryt.

Čo ma však moc sklamalo je, že generátor s max frekvenciou do 300Mhz má stabilitu cca 1kHz, čo je myslím zle. Generátor do 500Mhz má stabilitu 1Hz, čo je v poriadku. Ten generátor do 300MHz som dlho riešil, či na niečo nepridem, už som tam prišiel na viacej chýb, ako som spomínal rezistor tam bol zle značený prúžkom, potom som vymenil za správnu hodnotu, doplnil som smd kondenzátory do oscilátora, prišiel som tiež na to, že som mal chybu osadenia v hlavnej číslicovej základni a to na miesto verzie s CMOS čo bol moj prípad som dal súčiastky ako pre ALS. Po všetkých týchto úpravách sa mi podarilo tento oscilátor zsopň zasynchronizovať, ale žiaľ má nízku stabilitu, rozmieta sa samovoľne frekvenciou cca 1kHz. Skúšal som aj skratovať vstupy, ktoré sú na FM moduláciu, no žiadný úspech.

Ďalšia vec, čo ma sklamala je, že som objavil, že na výstupe UZ07, v ktorom som menil diódy, je na výstupe naozaj ešte signál s parazitnými frekvenciami presne ako ste spomínali. Už neviem, prečo som si ich nevšímol skôr. Možno sa to tak správa pri zahrianí, keďže diódy môžu mať aj iné parametre v rôznej teplote.

Zosilňovač som neriešil. Ten radšej nechám až po tom, čo dorobím šasi zariadenia. Stalo sa mi totiž, že som odpalil UZ07 práve kvoli tomu, že som nemal dobre pripojenú zem. Tomuto sa chcem vyhnúť a kostru privádzať cez šasi, ako sa to aj má spraviť.

Zatiaľ nechápem, ako je táto stabilita myslená. Stabilita sa udáva v zmene frekvencie za jednotku času. Taktiež neviem, ako táto stabilita bola meraná, či meraním absolútnej frekvencie na čítači alebo meraním spektra oscilátora a následne vypočítaným tzv. jitterom.

Trocha ma prekvapila stabilita 500MHz oscilátora, tam by som kvôli strmšej ladiacej charakteristike čakal horšiu stabilitu. Gratulujem k takémuto výsledku!

1. oscilátor záleží od toho, akú povahu má táto parazitná modulácia. Jedná sa o drift (monotónny nárast) frekvencie? Ak áno, s najväčšou pravdepodobnosťou v zapojení máte tepelne citlivú súčiastku. Najčastejšie to býva varikap, niektorý z kondenzátorov v rezonančnom obvode alebo samotný tranzistor. Stačí vyskúšať ohrievať postupne súčiastky.

Ak je to ale stochastický signál (šum), tak to býva často poškodený aktívny prvok alebo varikap. Pri perfektne zablokovanom ladiacom napätí by sa cez túto vetvu nemalo nič dostať. stačí priložiť elektrolyt k vstupu ladiaceho napätia a malo by sa to ukázať, či to pochádza z ladiacej vetvy.
Ináč, šum oscilátora súvisí s kvalitou rezonančného obvodu:
A. ladiaci obvod je veľmi zatlmený, má nízke Q a nefiltruje šumové pozadie aktívneho prvku a odporovej siete.
B. väzba na ladený obvod je veľmi tesná, čo ho zatlmuje. Tieto dve veci môžu spolu súvisieť (napr. varikap má vysoký sériový odpor spôsobujúci nízke Q obvodu a veľký šum).

2.zmiešavač
na ten sa treba pozrieť pripojeným spektrálnym analyzátorom až za výstupným LP filtrom. Autor tuším deklaroval v článku potlačenie kombinačných kmitočtov o minimálne 30dB. Tu si treba uvedomiť, že zmiešavač budený dokonalými sínusovými priebehmi bude podľa Pascalovho trojuholníka mať kombinačné kmitočty f1+/-f2, 2f1+/-f2, 2f2+/-f1,... atď, s amplitúdou postupne klesajúcou, ako sa zvyšuje rád harmonickej. Pokiaľ ale oscilátory nemajú čisté spektrum, vyššie kombinačné zložky môžu byť zvýraznené.

Byť na vašom mieste by som sa pozrel na spektrum oscilátorov, či nie sú zvýraznené vyššie harmonické.

Ivan

[stefanSK]

Dovolím si oživiť túto tému.
V sekcii "na čom práve pracujete" som písal, že robím tento generátor. Sem budem písať postupne čo sa mi podarilo urobiť, s akými problémami som sa stretol a ako som to riešil, poprípade poprosil o rady, ak nebudem vedieť ako ďalej.
1. časť. Stavbu som začaj výrobou číslicovej časti, kde som nahradil obvody TTL jedným XC9572XL.
Vyrobil som si plošný spoj, očakával som zásadné problémy s oscilátorom a násobičkami, a tak som som osadil túto časť.V prvom kroku som nastavil frekvenciu oscilátora na presne 10 000 000 MHz.Použitý kryštál mal frekvenciu niečo vyššiu ako 10 MHz, nakoniec som pomocou cievky a zvýšením kapacity zapojenej do série nastavil frekvenciu podľa ruského merača frekvencie C3-54 čo najpresnejšiena na 10Mhz.
Druhým krokom bolo nastavenie 1. násobičky na 70MHz. Na toto nastavenie som použil osciloskop RIGOL 1102, pričom mi dobre poslúžila funkcia FFT a zobrazovaný údaj o frekvencii. Presné nastavenie frekvencie na 70 MHz som urobil meraním frekvencie čítačom. Ešte som si overil výstup 10Mhz pre použitie v časti čítačom.
Potom som si osadil deličku s SAB6456(PHILIPS) aby som ju mohol využiť pri nastavení 2. násobiča. Pri tejto jednoduchej časti som sa stretol s prvými problémami. Pre overenie deličy som na vstup pripojil výstup z oscilátorového bloku s frekvenciou 80MHz. na výstupe som nameral 2,5MHz, čo je deliaci pomer 32 a nie 64 a navyše výstupná amplitúda bola asi od 2,5V do 4V. Najprv som prerobil výstup z deličky - zobral som výstup z pinu 7 a použil som tranzistor NPN podľa zapojenia, čo som našiel na internete. Chybné delenie som zatiaľ neriešil, nakoľko som podozrieval IO, že je chybný . Ladený obvod som približne nastavil na 280MHz pomocou čítača. Potom som výstup z násobičky pripojil na vstup deličky a meral som priebeh a frekvenciu pomocou osciloskopu. A čuduj sa svete - na výstupe bola frekvencia približne 4,375MHz, čo zodpovedá deliacemu pomeru 64. Potom som pozrej dodatasheet SAB6456 a tam je napísané, že min. vstupná frekvencia je 70MHz a 10 mV. Asi môj obvod je nejaký čudný.
Ďalším krokom bolo osadenie XC9572 a jeho naprogramovanie. Na PCB som si vyviedol aj dva testovacie piny, na ktoré som si v návrhu pripájal rôzne signály na kontrolu. S touto časťou som zatiaľ problém nemal (asi preto, že v tejto oblasti som viacej doma), oživil som si generovanie frekvencie 15625Hz, 100Hz, 50Hz, generovanie fázove posunutých signálov a základnú činnosť deličov. Komplexné overenie urobím ak budem mať vyrobené oscilátory a pripojené prepínače predvoľby. Teraz osadím ostatné časti číslicovej časti a pustím sa do analógovej dosky.
Zatiaľ odber dosky je 92mA, rozmer je 95x65 mm. Foto čiastočne osadenej dosky je v prílohe.

[Ivan_Ryger]

ten SAB6456 nemusí byť chybný, je tam myslím jeden pin, ktorým sa nastavuje deliaci pomer. Treba pozrieť datasheet.

[stefanSK]

Ano pin 5, ale ten prepína deliaci pomer medzi /64 a /256. Skúšal som pri 80MHz pri nezapojenom alebo pripojenom na 5V delil /32 (správne mal deliť /64) a pri uzemnenom delil správne /256

[Ivan_Ryger]

V tom prípade delička môže byť na hranici spodného použiteľného kmitočtu. Alebo bola nízka vstupná úroveň signálu.

[stefanSK]

Dobrý deň,

Tak som sa kúsok posunul, urobil som si napájací zdroj aby som to skúšal už s ním a vyhotovil krabičku pre analógovú časť.
Chcem začať osadzovať analógovú časť a narazil som na jeden menší problém. V zapojení je použitá zelená LED dióda LQ1701 (v S T6). Jej význam som si vysvetlil tak, že slúži na stabilizáciu napätia. Takúto LED nemám, tak som si vyhľadal parametre a na moje prekvapenie som zistil, že úbytok na nej je pri 20 mA až 3V. Takýto úbytok majú v súčasnosti biele a hlavne modré LED.

Môžem použiť modrú LED, alebo mám si zadovážiť LQ1701 ?
Ešte ma napadlo, či by sa tam nedal požiť stabilizátor TL431 zapojený tak, aby výstup mal 2.5 .(A a Ref spojené).