Aj keď sa zdá, že elektromobilita neminie ani Slovensko, nakoniec aj stavba nabíjacích staníc pre elektromobily sa rozbieha a rovnako aj keď zatiaľ poskromne pribúdajú aj tieto typy áut na našich cestách (aj slovenské automobilky pomaličky začali s ich výrobou), myslím že "hromobitie" v tejto sfére zatiaľ určite nehrozí. Za všetkým by som zatiaľ hľadal najmä peniaze pre investície dotýchto áut. Aj keď nevylučujem, že veľké firmy sa do toho vrhnú a rovnako aj majetnejšia časť populácie... Odborné názory na druhej strane na tému elektromobility tiež neutíchajú. Na ilustráciu pridám sem do tejto témy aj názor automobilky BMW cez pohľad jej šéfa vývoja - pána Klausa Fröhlicha.
Preto je okolo toho toľko rečí a názorov, lebo v dnešnej atmosfére riešenia emisií áut so spaľovacími motormi (a najmä dieslovými) sa zdá, že iná než elektrická cesta do budúcna nevedie - až na nejaké chabé pokusy o zavedenie vodíkového pohonu - veď nakoniec sa beztak ukáže kam to bude spieť. No ako vidno aj vo svete (mimo našich končín), nie všetci sú v tomto smere optimisti a nie všetci zdieľajú nadšenie bruselských úradníkov ktorí "naordinovali" súčasný stav a trendy automobilovému priemyslu v Európe.
Takže aj taký pán Klaus Fröhlich ako šéf vývoja v nemeckej automobilke BMW (Mníchov) na rozdiel od nich predpovedá do budúcna, že diesle tu budú ešte aj o 20 rokov. Zdôvodňuje to tým, že elektromobily zatiaľ veľmi nikto nechce a ich predaje sú viac-menej rozpačité. Je presvedčený, že naftové BMW si preto budú môcť zákazníci kúpiť ešte aj v r. 2040 a oceľové tátoše s benzínovými motormi ešte aj o ďalších 10 rokov neskôr (i keď je pravdou, že napr. také raritné naftové motory so 4x turbodúchadlami či benzínové 12-valce, ktoré sú nákladovo neudržateľné už asi zrejme na trhu v ponuke nebudú).
Ako sa situácia javí, zaznamenali sme, že európska komisia pre dopravu a životné prostredie ani nie tak dávno obvinila automobilky z trendu rastúcich emisií CO2 v doprave, ktorý sa prejavil v posledných 2 rokoch. Stáť za tým má podľa úradníkov - politikov (a ďalších "odborníkov") cielená snaha výrobcov ponúkať zákazníkom „smädné“ SUV, na ktorých majú vysoké marže, čo sa deje na úkor presadzovania čistých elektromobilov. Len akosi nechcú vidieť, že dopyt tu reálne ovplyvňuje ponuku...
Preto Klaus Fröhlich doslovne uviedol, že celé je to holý nezmysel, lebo ak by to tak bolo, potom by mohli predať milióny elektrických áut už dnes - samozrejme ak by bol po nich dopyt, ktorý tu evidentne pokulháva. Ale ako sa zdá, zákazníci o batériové autá veľký záujem nejavia (nechcú ich kupovať). Zdá sa že ich chcú len európski regulátori. Preto pán Fröhlich zdôraznil, že čisto elektrické autá by mali šancu na úspech len pri zavedení vládnych dotácií. Európska komisia pre dopravu a životné prostredie tak ignoruje skutočnosť, že európsky zákazník nie je v súvislosti s elektromobilitou ochotný riskovať. V automobilke BMW sa pokúšali batériové autá na trhu pretlačiť, ale nikto ich veľmi nechce. Dôvodom takéhoto správania zákazníkov v Európe (ale aj inde vo svete) môže byť nielen vysoká cena elektromobilov a nedostatočná infraštruktúra, či na druhej strane krátky dojazd, ale aj cena elektriny (pre ilustráciu v Mníchove stojí 1 kWh 50 centov, čo ukazuje na to, že prevádzka štvorvalcového turbodiesla je tak lacnejšia než prevádza čisto elektrického auta). Preto dnes batériové autá ešte nemajú šancu preraziť ak sa nezmení myslenie zákazníkov, ak nedôjde k zlacneniu elektrickej energie a ak vlády nezačnú elektromobily masívne dotovať.
Je všeobecne prezentované, že autá s dieselovými motormi sú dnes považované za poškodzovateľov, občas až priam ničiteľov životného prostredia. No pravdou je, že práve naftové motory majú vyššiu účinnosť, a tak majú aj nižšiu spotrebu a s tým priamo súvisiace aj nižšie emisie skleníkového CO2.
„Elektrifikácia áut sa preceňuje“ uvádza šéf vývoja v BMW priamo v súvislosti s rastom nákladov na ťažbu vzácnych kovov nutných k výrobe akumulátorov pre elektromobily. Treba si ale uvedomíť aj jej dosahy, ktoré budú čoraz väčšie vzhľadom na rastúci dopyt po týchto surovinách. Paradoxne sa ale pritom dopyt po nich aj tak neuspokojí. Preto naopak, spaľovacie motory čakajú podľa neho ešte desiatky rokov kariéry a zrejme aj úspešnej.
Pán Fröhlich vidí však najväčší priestor do budúcna v plug-in hybridoch, lebo tie dávajú zákazníkom slobodu bez rizík spojených s batériovými elektromobilmi a pritom im umožňuje aj mať k dispozícii čisto elektrický dojazd cca do 80 km. Náklady na ich vývoj sú pritom podobné nákladom na vývoj elektromobilov. Kým ale u čisto batériových elektroáut prenášajú výrobcovia finančnú záťaž na zákazníkov a vlády, u plug-in hybridov idú všetky extra položky na konto výrobcov áut. Pri prenesení týchto nákladov na zákazníka by títo asi veľmi pravdepodobne prešli z BMW radu 3 na BMW radu 1. Preto BMW plánuje do r. 2025 v Európe ponúkať 25 modelov elektrifikovaných áut s orientáciou najmä na plug-in hybridy. Čisté elektromobily z produkcie BMW by mali mať šancu uspieť na iných trhoch - mimo Európy, teda najmä v USA a v Číne. V Európe to určite až tak skoro nebude. Na to, aby mohli automobilky vyrábať elektromobily so ziskom, by sa museli predávať v cenách cca 70 000 - 100 000 € (pre ilustráciu nákladov - len rozdiel v dojazde z 350 na 600 km stojí dnes cca 10 000 €), čo nie je segment v ktorom možno vyrábať veľké množstvá áut v jednotlivých európskych automobilkách.
Fúha, ale je toho akosi priveľa na čítanie ....
