Bude fungovať PC zdroj na DC napätie?

[5ko]

Dolfi, ja mám panely na 120V kus a pustiť to rovno 120V DC do 12V-24V baterky? nejako mi to neberie...
Napadla ma 1kW UPS, ak by išla na 120V,resp 240 v sérii dva panely.... je v nej vlastne všetko na dobíjanie aj menič na 230V, či?

[Dolfi]

Keď neberie, tak neberie ! Nedá sa nič robiť ... (Pozri si definíciu zdroja prúdu !)

Kúp si 150 V PWM regulátor na fotovoltaické panely a máš to. Ten nerobí nič iné, len šírkovo moduluje čas pripnutia, (priamo, do skratu, na baterku) a vypnutia podľa napätia na baterke. Až tak moc to nestojí, máš to oficiálne a je to.

UPS-ka funguje presne naopak. Normálne beží na sieť, prípadne sieť dokáže mierne napäťovo upraviť, a ak to už nedokáže, alebo vypadne sieť, nabehne na pár minút menič na 230 V, aby sa dal počítač korektne vypnúť. Prítomná baterka sa nabíja z trafa vtedy, keď ide sieť. Já tam nevidím žiadnu možnosť na spracovanie 120(140) V či 240(280) V DC. UPS-ka, ak sa dá samostatne naštartovať, sa dá maximálne použiť na výrobu 230 V AC, (pravouhlé napätie, modifikovaný sínus, sínus), podľa typu UPS-ky.

[miroja]

V sobotu bolo konecne slnecno a mal som chvilu casu, tak som robil "vyskum".
Pripojil som panel (cez ampermeter) priamo na akumulator. Pri optimalnej polohe panelu k slnku a jasnej oblohe mi to davalo do 100Ah aku s pociatocnym napatim aku asi 12,3 V cca1A, ked slnko zaslo za velky oblak, prud klesol na 100-200mA. Dokonca aj ked som cely panel v pri jasnej oblohe prekryl kartonom, stale to davalo 100mA. Ked napatie na svorkach aku dosiahlo cca 14,3 V som to odpojil. Mam este jeden starsi autoaku (55Ah), ten som potom pripoji, nech ho trosku dobije, samozrejme spravanie obdobne. Napatie naprazdno som nameral 87V. Nasiel som ziarovku pravdepodobne to bola 60V/25W - patica bola zoxidovana, popis nebol moc citatelny asi z telefonnej ustredne a pekne svietila .
Takze Dolfiho myslienka pripojit panel priamo k aku a pridat balancer je asi najjednoduchsie a najrychlejsie realizovatelna. Ako nevyhoda takehoto riesenia moze byt vlastny odber toho balancera, keze je stale pripojeny k aku 24/365 nemusi byt taketo vybijanie aku uplne zanedbatelne. Nemam zmerane,neviem, len teoretizujem.

[marioo]

5ko:

Ano panel je "mäkky" zdroj, takže napätie si "prispôsobí" baterke... tam je potom dôležité NEUVARIŤ ju...
Vyskúšaj a uvidíš...

[Dolfi]

Ako nevyhoda takehoto riesenia moze byt vlastny odber toho balancera, keze je stale pripojeny k aku 24/365 nemusi byt taketo vybijanie aku uplne zanedbatelne.

Zdá sa, že si "trochu" nepochopil funkciu balancéra. Je to totiž paralelný stabilizátor. A jeho funkcia je veľmi jednoduchá, stabilizovať napätie na danej (nastavenej) hodnote. Aby sme si viacej rozumeli, poďme sa radšej baviť konkrétne:
- majme prúdový zdroj o dostatočnom napätí (80 V/1 A)
- majme paralelný stabilizátor, nastavený na 14,4 V
Čo sa stane, ak pripojíme ten paralelný stabilizátor na ten zdroj ? No to, že stabilizátor začne stabilizovať a na jeho výstupe bude 14,4 V. A z toho výstupu môžeme odoberať prúd od 0 do 1 A, napätie bude stabilné. No pri väčšom prúdovom odbere, už ten stabilizátor sa neuplatní (nepotečie cez neho prúd).
Teraz pridajme baterku. Nech má povedzme tých 12,3 V. Baterka zoberie všetok prúd pre seba. Cez paralelný stabilizátor nepotečie žiaden prúd !!! Až dokedy ? Až napätie na baterke nevystúpa na tých nastavených 14,4 V. Potom preberá (zvádza na zem) balancér všetok nadbytočný prúd, ktorý by ďalej nežiadúco nabíjal baterku a zvyšoval jej napätie. Preto, ak si zaistíš dostatočnú kapacitu na baterkách a k tomu optimálnu spotrebu, nemusí sa cez balancér znivočiť ani 1 mA.

A len môj súkromný názor. Ak si tú veľkú baterku dostal s kolísajúcim prúdom do 1 A za pár hodín na 14,3 V, tak to signalizuje, že tá baterka je fakt v špičkovej kondícii, plne nabitá, alebo úplne zosulfatizovaná, so zlomkom menovitej kapacity. Určite jej neublížiš, ak prúdom 1/ 20 Ah sa ju pokúsiš vybiť na nejakých 10 - 11 V a potom hneď nabiť na tých cca 14,4 V. Tým vybitím baterky získaš dosť presnú predstavu, (vybíjací prúd x hodiny), o jej skutočnej kapacite.

[miroja]

Vyskum, druhy diel
Vcera som tiez nasiel v "externom sklade" dva impulzaky, zachranene z nejakej spotrebnej elektroniky.
Zdroj 1 (z nejakej HP tlaciarene).
Na doske je napisane 100-240V; 18V/25W (vyrobca ASTEC, podla HP kodu C6426-60081 sa daju najst na nete obrazky, ja mam ten bez trimra).
Na vystup som zapojil ziarovku 24V/25W postupne som zvysoval vstupne napatie. Od cca 80V sa rozbehol (bez cyklovania) a bezal pri znizovani napatia do 30V. Vystupne naptie bolo po nabehnuti 18,2V. Na spatnu vazbu sa pouziva TL431, takze zrejeme uprava na 14-15V by mozna bola. Tento by siel pouzit v pripade, ze by som oba moje panely zapojil do serie, no vtedy by bol vykonovo poddimenzovany. Preto ho ani 5kovi na jeho panely nenukam.
Zdroj 2 (netusim z coho, mozno tiez tlaciarne). Podla konstrukcie nieco aspon 10 rokov stare, asi daleky vychod, no nie osudene.
Okrem vystupnych hladin +5V; -5V; +15V na doske ziadne dalsie informacie.
Na vystup 15V ta ista ziarovka, postupne som zvysoval vstupne napatie. Od cca 40V sa rozbehol s uvedenou zataziou a siel pri znizovani do cca 35V plynule, potom zacal cyklovat. Obdobne sa spraval aj bez ziarovky (zjavne koli predzataziam). Vystupne napatie pri zatazi 14,2V, naprazdno 14,9. Regulacia vystupnehpo napatia opat cez TL431, ako spatna vazba sa beru hladiny +15V aj +5V (to bol zjavne dovod, ze pri zatazi iba hladiny +15V napatie nedosahovalo 15V).
Este ho skusim v realnej prevadzke s panelom, ale tento duhy by sa asi dal vyuzit na moj panel. Prekvapil ma, ze nabieha uz od sietoveho napatia 40V (cca 55V jsm). Na hladinach +5;+12V ma predzatazove odpory, to by checlo von, pripadne uplne odpojit obe vetvy +5V aj -5V. Upravit vystupne napatie by v podstate ani nebolo treba.
Nechvalim sa , len poskytujem informacie ktore by sa priapdne niekomu inemu v buducnosti mohli hodit.
Este skusim otestovat aj nejeke take tie "kalkulackove" zdroje priamo do zasuvky ako sa budu spravat.

-- Spojený príspevok 07 Jún 2020, 10:59 --

Zdá sa, že si "trochu" nepochopil funkciu balancéra. Je to totiž paralelný stabilizátor. A jeho funkcia je veľmi jednoduchá, stabilizovať napätie na danej (nastavenej) hodnote. Aby sme si viacej rozumeli, poďme sa radšej baviť konkrétne:
- majme prúdový zdroj o dostatočnom napätí (80 V/1 A)
- majme paralelný stabilizátor, nastavený na 14,4 V
Čo sa stane, ak pripojíme ten paralelný stabilizátor na ten zdroj ? No to, že stabilizátor začne stabilizovať a na jeho výstupe bude 14,4 V. A z toho výstupu môžeme odoberať prúd od 0 do 1 A, napätie bude stabilné. No pri väčšom prúdovom odbere, už ten stabilizátor sa neuplatní (nepotečie cez neho prúd).
Teraz pridajme baterku. Nech má povedzme tých 12,3 V. Baterka zoberie všetok prúd pre seba. Cez paralelný stabilizátor nepotečie žiaden prúd !!! Až dokedy ? Až napätie na baterke nevystúpa na tých nastavených 14,4 V. Potom preberá (zvádza na zem) balancér všetok nadbytočný prúd, ktorý by ďalej nežiadúco nabíjal baterku a zvyšoval jej napätie. Preto, ak si zaistíš dostatočnú kapacitu na baterkách a k tomu optimálnu spotrebu, nemusí sa cez balancér znivočiť ani 1 mA.

A podme este dalej v uvahach. Prestane svietit slnko, balancer (paraleny stabilizator) je stale pripojeny ku aku. Teraz tecie jeho delicom na nastavenie referencnaho napatia prud z akumulatora. Alebo sa mylim?
Netvrdim, ze je velky, ale tecie cely cas, ked panel nedodava nergiu zo slnka, co na jar a jesen nemusi byt strata zanedbatelna. Prave na jar a jesen predpokladam vacsi odber (svietenie) a slnko svieti omnoho menej hodin, nez v lete a a tiez mensou intenzitou. O zime moc neuvazujem, to by mi tam aku zamrzol.
Je mi jasne, ze nejaku regulaciu dobijania mat musim, akurat som napisal, ze by sa malo mysliet aj o vlastnej spotrebe balancera.

A len môj súkromný názor. Ak si tú veľkú baterku dostal s kolísajúcim prúdom do 1 A za pár hodín na 14,3 V, tak to signalizuje, že tá baterka je fakt v špičkovej kondícii, plne nabitá, alebo úplne zosulfatizovaná, so zlomkom menovitej kapacity. Určite jej neublížiš, ak prúdom 1/ 20 Ah sa ju pokúsiš vybiť na nejakých 10 - 11 V a potom hneď nabiť na tých cca 14,4 V. Tým vybitím baterky získaš dosť presnú predstavu, (vybíjací prúd x hodiny), o jej skutočnej kapacite.

Za tie 2 ci 3 hodiny co to bolo pripojene slnko svietilo snad 90% casu. Spravne uvazujem ze by to mohlo byt pri optimistickom vypocte 14 x 1 x 3 x 0,9 Ah? Ano, nie je to vela, ale ak nie je aku v zlej kondicii tak tych niekolko desiatok Ah tiez nie je uplne zanedbatelna energia.
Samo, ze som aj ja uz uvazoval podrobit baterku nejakemu zatazovemu testu, ale...
Do rodicovskeho domu sa spravidla dostanem len raz za tyzden a to vacsinou len na par hodin. A to tam vacsinou potrebujem urobit aj vela inych veci. Na to aby som ju stihol vybit a potom aj nabit budem potrebovat (som optimista, dufam, ze je v dobrej kondicii) viac nez 3-4 hodiny. A nechat ju vybitu, pripadne nechat nabijat uplne bez dozoru urobit nechcem.

[Dolfi]

Popísal si toho hodne, prebehol som to, dúfam, pozorne.

- k meničom sa nevyjadrujem, čo-to už bolo popísané. A napokon, existujú aj profi riešenia.

- áno, cez balancér, napríklad od Zajíca, tečie aj prúd naprázdno. Je tam nad TL431 odpor 1k a delič do riadenia toho IO. Ten prúd do riadenia je trvalý, pri odporoch rádovo v megohm sú to uA, cez IO prúd netečie, keď poklesne napätie pod nastavenú hodnotu. Na 1k odpore tak nevznikne úbytok, čo by otvoril tranzistor. Treba chápať tu použitú obvodárčinu.
Ale baterka sa samovybíja rádovo v desiatkach mA stále, takže prúd naprázdno cez balancér je absolútne bezvýznamný. Slnko občas svieti aj okolo zimného slnovratu, tak čo ťa potom trápi ?
Napokon, ten paralelný stabilizátor, nastavený o priepustné napätie diódy vyššie, sa dá dať aj pred baterku. A dióda nedovolí brať ani tie uA z baterky, keď panel nedodáva napätie.

- stav baterky môžeš zistiť aj jej požívaním. Snáď to nebude v najnevhodnejšom čase.

[miroja]

Dolfi, nemam zaujem znevazovat tvoje obvodarske znalosti, ani som to ja nikde nenapisal. Ja som po skonceni skoly (ozaj, je tvoj uvedeny vek pravdivy, lebo mal som na VSDS spoluziaka, ktoreho sme tiez volali dolfi, no mozno je to len zhoda prezyvok) pracoval len prvych 8 rokov aj profesne aj ako "obvodar", odvtedy uz mam elektroniku ako konicek popri rodine,praci, zahrade a inych konickoch. Pokial s niecim nemam osobne prakticke skusenosti, radsej o tom uvazujem z roznych uhlov pohladu. To som vlastne napisal aj na zaciatku.
Teraz spat k teme. Odskusal som asi 10 roznych doma povalujucich "kalkulackovych" zdrojov napajat postupne zvysujucim sietovym napatim. Vsetky (aj starsie neez 5 rokov) mali definovane na stitku vstupne napatie 100-220 (230)V. Vystupne naptia boli rozne, 5V, 9V, 12V. Vsetky zdroje bez vynimky bezali uz pri sietovom napati 80V a boli schopne dodavat do uvedenej zataze stabilne napatie minimalne po 60V. Nasiel som aj par extremistov, ktori sa rozbiehali uz pri 30V striedavych. Tak isto hysterezia vstupneho napatia bola dost individualna. Jeden zdroj moj "vyskum " neprezil. Po rozobrati som zistil, ze na primari za mosikom mal dva kondiky a oba boli zdute. Takze by asi aj tak casom odisiel, alebo aspon nebol spolahlivy.
Zaver z tejto casti vyskumu, mozno to niekomu pomoze aj pri inej konstrukcii: Impulzaky tohto typu su schopne bezat aj pri hodne nizssom vstupnom napati nez 230Vno treba potom dat pozor aby sa neprekrocil povoleny vstupny prud a tym pretazenie niecoho na primarnej strane (mostik, vstupny filtracny kondik, trafo, sinaci prvok....).
Dalsim krokom vyskumu bude vradenie medzi panel a aku zdroj2 z prechadzajuceho prispevku. Myslel som, ze to odbehnem otestovat dnes popoludni, ale volako sa u nas zacalo zmrakat
Cez vikend by mohol prebehnut test kapacity aku, mam predbezne dohodnuty merak na meranie kapacity, tak uvidim ako som realne na tom.

[Dolfi]

Já len, že prepáč ! Ospravedlňujem sa a beriem späť, čo som napísal.

Dolfi je odvodenina od môjho mena Rudolf. Vek je skutočný, nevidím dôvod, prečo by som ho mal zatajovať. Nikdy som nerobil obvodárčinu.

A čo som chcel napísať, som už napísal ...

[5ko]

Takže po dlhšom čase podávam hlásenie.
Cez víkend som túžobne očakával slnko a konečne v nedelu poobede prestalo pršať a na chvílu vykuklo,tak som vyštartoval po rebríku na strechu s plným kýblom krabičiek zo zdrojmi a merákom.
Napätie na paneloch bolo v závislosti od slnka alebo pod mrakom od 140-115V,prúd cca0,4-0,6A,merané na 10A rozsahu DMM.

Najprv som skúsil pripojiť na jeden panel DC/DC menič SD-100D-12, (vstupné napätie od 72-144V /výstup 12V/8,5A.)

Pri napätí panela 120V trochu neochotne nabehol,ale možno len preto, že som držal všetky svorky len v prstoch a vypadávalo mi to,pričom som schytal aj celkom slušnú ranu strieďáku spätne z meniča. Na výstupe bolo 26V/je tam trimer od12 až do 36V/.

Potom som skúsil PC zdroj ATX 250W,ten nechcel naštartovať.
Ani malý menič AC/DC 250V/13,8V/8,5A nenabehol.

Potom som zapojil dva panely do série a pokusy zopakoval.
Z panelov išlo cca 240V a prvé dva meniče aj PC zdroj nabehli naplno a na výstupoch bolo tvrdé napätie 12V,resp.13,8V a prúdy cez 8A.
Jedine PC zdroj pri pripojení DMM na rozsahu 10A vyplo,pretože sa mu skrat nepáčil a tiež som nemal pri sebe žiarovku ako záťaž.Predpokladám však, že by nebol s ním problém, pretože všetky vetvy mali deklarované napätia 5,aj 12V.

Teda riešenie bude asi nasledovné.
Panely zapojím tri dvojice po dva panely v sérii,všetky vývody zvediem do krabice,tam ich zapojím do troch samostatných meničov ,alebo (cez oddelovacie diody?) možno do jedného meniča.
V prípade troch meničov ich výstupy potom (tiež cez oddelovacie diody ?),spojím paralelne , a odtial do regulátora .

Dolu zapojím regulátor z 12V na 13,8V,aby vládalo nabíjať baterky naplno .Potom už len zohnať vhodný AC/DC menič,resp viac menších a pripojiť to na niektoré okruhy pre čerpadielka, chladničku ,filter..,ktoré budem musieť odpojiť od siete a pripojiť na menič/e .
Problém asi bude v sínusovke resp.modifikovanej sinusovke pre chladničkový kompresor,tie meniče sú drahé, možno niečo zbastlíme.
LEDkové ,,neonky,, by teoreticky mohli tiež svietiť bez meničov len na AC .

Otázky
- bude potrebné oddeliť medzi sebou akumulátory nejakou diodou, ak budú pripojené na výstup regulátora paralelne tri štyri baterky?

Bude potrebné na ne dať aj balancery,ak by sa nenabíjali rovnomerne?

Je potrebné oddeliť diodami výstupy panelov ,ak by som použil len jeden spoločný menič ?

Dolfi, nezapájal som ešte tie baterky FIAMM ani na testovanie, jednak ich nebudem trepať na strechu,ale mal som obavy, či také vysoké napätie nezgrcne ten gél,lebo som počul, že nad 15V na ne kvôli tomu nesmie ísť.Ale možno je to hlúposť.Aj tak im velkú šancu nedávam, pretože boli vybité na 6V a len ťažko teraz naberali na napätí.No možno ožijú, len ich musím otestovať žiarovkou akú budú mať kapacitu.Zohnal som aj dve 12V autobatérie, v celkom dobrej kondícii,takže mám rezervu.

[5ko]

Tento víkend som znovu vylepšoval systém FVP.Vymenil som prvú svorkovnicovú krabičku/na fotke/ za vodotesnú s priechodkami a spustil káble dolu pod strechu k rozvádzaču.Zatial svieti len žiarovka na 230V/100W celkom slušne,len napätie pri záťaži poklesne z 200-240V na 120V.PC zdroj nabehne bez problémov, cez menič 230/13,8V som nabíjal akumulátor a da výstupe bolo slušných 5A ,baterka si ťahala 3-4A. Menič od Deepspace som tiež vyskúšal ,ale ten len pulzoval v sekundových intervaloch,no na výstupe bolo kolísavo 12V,takže ak sa mi podarí dostať ho do toho druhého režimu napájania 100V-230V ako má na štítku,tak by mohol bežať .Nevýhodou je, že má dva ventilátory,čo bude zbytočný odber.To má aj PC zdroj, ale nie také výkonné kravy.Možno by išiel aj bez nich.
Regulátor som ešte nestihol vyskúšať,to bude na rade v sobotu.Taktiež dorobiť pod rozvádzač skrinku na baterky a do rozvádzača dorobiť istenie, nové rozvody ktoré budú čiste ostrovné a zohnať výkonnejší AC/AC menič na 230V sinus.

[Dolfi]

Už som aj v tomto vlákne dosť hnusne "narazil" a zapovedal sa, že už budem čučať a "držať hubu a krok". No nedá mi to ! Preto sa pokúsim to len naznačiť.

Treba si pozrieť výstupné VA charakteristiky panelov. Sú to v podstate zdroje prúdu, kde prúd je daný osvetlením. Napätie je určené počtom článkov. No toto napätie je mäkké a závislé od zaťaženia. No dá sa nájsť na výstupných VA charakteristikách pri konkrétnom danom osvetlení bod, kde je v danom okamžiku max. výkon. A na daný bod treba regulovať výkon toho meniča. (Optimálne napätie a aj optimálny prúd, teda max. výkon, je uvedený v DS každého panela.) Takže, na tej žiarovke je kráse vidieť, ako sa to nemá robiť.

Prečo aj skúsení účastníci fóra stále nedokážu pochopiť, že paralelne radiť baterky, samozrejme s rovnakým napätím, no aj rôznej kapacity, je možné bez akýchkoľvek opatrení.

[5ko]

Dolfi, vďaka za reakciu a vysvetlenie, akurát problém mojich panelov a teda aj môj ,je v tom, že od nich neviem ani za svet nikde vygoogliť ani rodný list,/okrem toho že to robí Thaiwan/ nie to ešte nejaké krivky alebo niečo užitočné.Dal som vyhladať ten typ, ale ani pes o ňom neštekne a porovnávať amorfné s iným typom je tiež asi nie celkom rovnaké.Budem každému vďačný, ak niečo o nich zistí,či sa s nimi niekde stretol,lebo ja som v koncoch,alebo neviem iba hladať. Možno nejaké všeobecné veci okolo amorfných panelov sa najdu, ale ťažko povedať, že či to bude pasovať aj na tie moje. Alebo sa to dá vyčítať len zo štítku?
Nakoniec mne v podstate ani tak nejde o to, ako z nich vytlcť čo najefektívnejší výkon, ale len o aspoň aké -také využitie,keď ich už mám.
Aj keby som mal v pivnici pri nich len pestovať pečiarky,alebo dohrievať vodu do bazénu... Ale aspoň sa zase niečo priučím ,aj keď na staré kolená mi to už bude platné, ako mrtvemu mobil.
Baterky dám kludne paralelne,pretože je jednoduchšie ustrážiť ich nabíjanie ako v sérii.

[Dolfi]

Tam okolo toho netreba robiť nejaké veľké "caviky". Nameral si asi 120 V naprázdno, tak si zadefinujme, že povedzme pri 100 V je to výkonové maximum. A maximálny okamžitý výkon je približne na tomto istom napätí aj pri rôznych prúdoch. Preto ten menič stačí regulovať tak, (jeho príkon), aby napätie nekleslo pod tých 100 V.

[5ko]

Naprázdno dali panely/dva v sérii/ 200-240V/ podla slnka, len pri pripojení 100W žiarovky kleslo napätie na cca 120V,ale nie trvalo, ale v závislosti od osvetlenia.Prúd panelov do skratu od 05-1A tiež podla slnka.
Napadla ma možno blbosť,ale nešlo by rovno na panely pripojiť nejaký väčší kondenzátor,ktorý by to udržiaval, alebo trebárs sériové baterky naskladané na potrebné napätie,ale tam by ich už asi bolo treba balancovať.

[Dolfi]

Väčší kondenzátor tomu len prospeje, no kolísanie výkonu panela neodstráni.

Nasekanie tam 200 V bateriek to tiež nevyrieši. Aj tých 200 V bateriek treba regulovať, (prebitie, vybitie). Áno, pre menič to môže byť, v rámci kolísania denného slnečného svitu, O.K.

Už som tu, (v tomto vlákne), na začiatku, popísal jednoduchú reguláciu meniča. No popíšem to ešte raz a jednoduchšie. Majme povedzme 14,4 V menič a medzi jeho výstup zaradme vhodný reostat, ktorým budeme regulovať nabíjací prúd podľa slnka tak, že napätie, (povedzme teda z dvoch panelov v sérii, keď z jedného je to nejasné), nebude klesať pod 200 V. No a ten reostat môžeme nahradiť napríklad unipolárnym tranzistorom. A je to !

[5ko]

Takže baterky sú nerealizovatelné,kedže by ich muselo byť v sérii aspoň dvadsať a je to kopec priestoru aj keby boli tie najmenšie 12/7Ah.Plus komplikácia s kontrolou nabíjania ako píšeš.
S kondenzátormi by som to vyskúšal ,či by to vedelo dorovnávať,len by som potreboval vypočítať podlal známich údajov/ Umax 250V a Imax3A z panelov / aspoň ich približnú kapacitu,no to si ja netrúfnem.Predpokladám, že by mali byť aspoň na 300V DC,aby tam bola rezerva,keďže v zime pri nižších teplotách majú tie panely vyššie výkony.Podla kapacity budem vedieť, či je to tealne vyskladať ale asi by to nemal byť taký problém ako s baterkami.To by bola jedna možnosť ako udržať menič v trvalom režime bez cyklovania,lebo vždy sa dá pridávať kapacita pokial nebude stačiť.
Mám dva regulátory nabíjania jeden MPPT a druhý PWM z 230/13,8V ,uvidím, ktorý bude použitelnejší na nabíjanie bateriek
,alebo to radšej urobiť podla tvojho návrhu, bez regulátorov.Tým by som ale prišiel o výhodu kontroly minimálneho napätia baterky .

[Dolfi]

Keď máš MPPT regulátor na potrebné napätie (150 V), tak čo rozmýšľaš ? Síce mi nikdy nebolo potvrdené, čo som sa pýtal, že či je tam aj menič a či regulátor dokáže využiť plný výkon panelov, no teraz aspoň uvidíme.

Len tak orientačne, povedzme, že panel dá 100 V pri 1 A, to je 100 W, takže pri 13 V je to asi max. 7 A, pri dvoch paralelne zapojených paneloch 14 A, pri troch 21 A ... Panely oddeľuj spätnými diódami, orientovanými v priepustnom smere.

Kapacita kondenzátora, čím vyššia, tým lepšie. No odber meniča by mal byť menší, ako je stredný prúd panela, nech sa má ten kondík aj z čoho nabiť.

[5ko]

Ono ja som tao aj písal,že mám regulátor, ale nestihol som ho vyskúšať,lebo som musel najprv dokončiť káblovačku a dostať konce z panelov dolu pod strechu, lebo tam hore to bolo o život.Ak som sa dotkol strechy lakťom alebo kolenom ,tak to bolo na druhý stupeň popáleniny lebo tam bolo okolo 70°C.Chrbát mám ako imigrant z Afriky.Teraz na zemi už môžem laborovať,len som nestíhal,lebo som zariaďoval tú búdku na náradie,aby sa mi odstupil bordel zo záhrady.Teraz cez víkend budú síce prehánky,ale možno niečo stihnem.
Zatial som stihol odskúšať a zistiť čo dokáže ktorý menič a teraz pripojím aj regulátor a baterky.V paneloch sú vraj nejaké diody,takže len tipujem, že sú kvôli oddeleniu panelov medzi sebou,resp to možno aj ,,zenerujú,, na nejakú úroveň-netuším aký je tam typ.
Zatial nazbieram nejaké kondíky čo mám doma a naskladám ich , a v sobotu to otestujem.
Uvidíme čo to urobí s tým velkým meničom,či bude pulzovť aj potom.Je ešte nádej, že mi pomôže deepspace mi ho prehodiť na ten režim s nižším napätím na vstupe,len možno potom bude pýtať zase väčší prúd.Uvidím.V podstate by stačili aj dva tie slabšie zapojené paralelne.
Preženiem ich cez regulátor a pripojím naň baterky, nech ich nabíja a pomeriam nabíjací prúd, prípadne aj max. do žiarovky,alebo odporového drôtu.Len aby som nezabudol všetko nabaliť,lebo potom sa ťažko laboruje.
Zatial ti ďakujem za trpezlivosť a ochotu.

[5ko]

Dolfi, našiel som doma dvoch mackov 5600mikrofarad na 400Vdc, tie by mohli pomôcť?
Keď som ich meral , tak majú 5mF,ale ESR MI UKážE -0,5miliOhm, prečo mínus ?