.zdroj: z archívu BBC.
Prví zvedaví diváci sa usadili pred obrazovky TV prijímačov 2. novembra 1936 v Londýne čím začala nová éra tzv. "papučovej TV kultúry". Túto priekopnícku etapu zahájila britská spoločnosť BBC Television svojim pravidelným TV vysielaním pre niekoľko sto TV prijímačov v britských domácnostiach (boli v osobnom vlastníctve obyvateľov Londýna) a 20 TV prijímačov umiestnených na verejných miestach Londýna.
Išlo tak skutočne o 1. pravidelne vysielajúcu TV stanicu na svete. Pritom spoločnosť BBC vznikla už v r. 1922 a za pár rokov sa stala významnou rozhlasovou stanicou (čo poznajú všetci tí, ktorí vyrástli na rozhlasovom vysielaní AM v rozsahoch KV a SV). Ale experiment s TV bol pre BBC aj prestižnou záležitosťou. Na druhej strane bola TV u mnohých britov aj podnikom vzbudzujúcim pochybnosti v tej dobe. Ako príklad možno uviesť aj to, že vtedajší 1. generálny riaditeľ BBC John Reith odmietol byť nasnímaný kamerou a tým sa zúčastniť 1.-ho TV vysielania. Skeptický pohľad na TV vyvolala aj skutočnosť, že TV prijímač vtedy bol v predaji za 120 - 140 libier (pivo vtedy stálo 3,5 pencí), preto si ho mohli dovoliť vlastniť len bohatí briti. Naviac TV signál bol dostupný len v Londýne a jeho blízkom okolí.
Ak však nazrieme hlbšie do histórie pricípov televízie tak zistíme, že známy bol teoretický základ televízie (teda presnejšie spôsob akým by mohla elektrina interragovať s fotocitlivými vlastnosťami chemických látok) už pred rokom 1900 vo viacerých štátoch. Napríklad vo Francúzsku, Nemecku, Rusku, Maďarsku a v USA.
Problém v tej dobe bol v tom, ako na strane vysielacej "posekať" originálny obraz na malé časti tak, aby sa tieto malé časti mohli preniesť na veľké vzdialenosti oddelene ale zároveň súbežne tak, aby bolo možné ich na vzdialenom TV prijímači zase spojiť v ucelený obraz pre diváka.
Ako prvé sa ukázalo riešenie tohto dovtedy neriešiteľného problému na prekvapenie všetkých až keď sa našiel a ukázal „mechanický“ princíp riešenia tohto dovtedy zapeklitého problému. Bolo to vtedy, keď mladý škótsky inžinier John Logie Baird v roku 1924 vypracoval spôsob prenosu svetelného lúča cez rýchlorotujúcí disk s vystrihnutými okienkami. Takto sa dosiahlo to, že mohol byť už nejaký jednoduchý obrázok "naskenovaný", následne mohol byť prenesený na vzdialené zariadenie a znovu mohol byť na opačnej strane reťazca "poskladaný".
Následne Baird ako propagátor mechanicko-optického systému TV vysielania ešte v tom roku (1924) zhotovil v Hastingsu svoj 1. aj keď ešte primitívny TV prijímač. Neskôr sa presťahoval do Londýna, zohnal potrebné financie, začal televíziu propagovať aj verejne a pokúšal sa predávať TV nadšencom aj svoje prijímače.
Neskôr v auguste 1926 vzniknuvšej spoločnosti J. L. Bairda tamojšie ministerstvo pôšt udelilo licenciu a tak aj povolilo skušobné TV vysielanie.
Po úmornom presvedčovaní mu nakoniec spoločnosť BBC poskytla požadované kapacity a „miesto v éteri“, takže experimentálnemu vysielaniu jeho mechanickej televízie (30 riadkovej) na vlnách BBC mohlo konečne 30. augusta 1929 začať. Vysielalo sa denne v čase od 23:00 do 23:30. Postup v zdokonalení techniky o ďalší krok - synchronizáciu obrazu so zvukom sa BBC podaril až marci 1930.
Ale ani konkurencia vo svete nespala, a tak propagátori elektronického systému vysielania tiež vykazovali slušné výsledky plodov svojej práce. Elektronický systém využívajúci katódové trubice vyvinutý v partnerstve Marconi-EMI ponúkol oveľa viac snímkov za sekundu a rozlišenie využívajúce až 405 liniek. Preto chcela aj BBC prejsť na tento systém po otestovaní už v r. 1933, ale britské ministerstvo pôšt rozhodlo o tom, že dá obidvom systémom rovnakú šancu. Stalo sa tak v začiatkom r. 1935.
,
