Nikto tu nič nepridal, tak priložím "polienko do ohňa"
Mnohí na nete občas "básnia" aj o rôznych kryštálkach na letecké a iné "vyššie" pásma, aj ke´d treba pravdu povedať často to býva po vyskúšaní o rôznych neduhoch, obmedzeniach a dlhšom laborovaní, kým sa podarí dosiahnuť aký-taký výsledok. Na spomenutých leteckých pásmach sa však väčšinou používa frekvenčná modulácia - aj keď je pravdou, že sa tu občas dá natrafiť aj na amplitúdovú moduláciu. preto by teoreticky malo byť možné „niečo“ zachytiť aj takýmto alebo podobným druhom prijímača. Skôr by som to ale označil ako rôzne nadšené ospevovania radšej tak, že pravda môže byť často na míle vzdialená "ódam" o vynikajúcich vlastnostiach tohto typu prijímača. V niektorých prípadoch sú však použiteľné.
Ako prvý problém pri týchto prijímačoch sa môže javiť to, že letecké pásma sú už pomerne vysoko položené frekvenčne. Sú nad FM rozhlasovým pásmom, teda nad 110 MHz a to je pre tento druh prijímača už dosť na hrane. Samozrejme tomuto frekvenčnému rozsahu už musí zodpovedať aj samotná konštrukcia poplatná prijímaniu na tomto pásme (tí čo nemajú skúsenosti s VF technikou by mali porozmýšľať, či sa vôbec do toho púšťať, pretože aj obyčajne ukostrenie (zemnenie, GND) je tu trocha iné iné ako napr. v NF technike či inej aplikovanej elektronike. Rovnako je to z rozmiestnením komponentov ako aj spojovacích ciest, pretože aj malé kapacity ktoré tu umelo vytvoríme môžu zmeniť konečný výsledok nášho snaženia dosť markantne. Proste treba už dodržiavať zásady montáže pre VF techniku a ak to niekto nepozná, musí si niečo o tom najprv prečítať, trocha si v tom pocvičiť, vychytať muchy a potom to už pôjde. Určite si nikto nevystačí s nejakým bežným otočným kondenzátorom zo starého rádia, detektorom (Ge diódou) a namotanou cievkou na kus plastovej vodovodnej rúrky ako to bolo pri kryštálke na stredné vlny ... aj keď pripúšťam že v blízkosti letiska , t.j. „pod anténou“ čosi nedefinovateľné by sa mohlo podariť
. Na druhej strane však treba uznať, že pre akúkoľvek kryštálku bude vyžiarený vf výkon prelietajúcich lietadiel príliš slabý. Ak k tomu prirátame jednoduchú konštrukciu kryštálky s jej nectnosťami ako napr. slabá selektivita , hrubé ladenie atď. tak neverím že má zmysel vôbec na to pomýšľať . Naviac detektor kryštálky pri veľmi slabých signáloch (rádu max. mikrovotu) nemá šancu.
Síce som našiel jeden „pasívny“ prijímač pre tieto pásma (schéma je nižšie v prílohe), kde sa píše, že v podstate ide o kryštálku so zosilňovačom určenú pre príjem blízkych vysielačov v leteckom pásme AM ktorá by sa teoreticky dala použiť priamo na palube lietadla pasažiermi (reálne to však zakazujú predpisy v leteckej doprave) na počúvanie komunikácie pilota lietadla.
Nepoužíva oscilátory alebo iné VF obvody schopné interferovať s komunikáciou lietadla, takže by to malo byť v poriadku napr. vo vnútri kabíny lietadla. Ale predpisy varujú pred použitím tohto prijímača u komerčných lietadiel. Nové bezpečnostné predpisy pravdepodobne zakazujú používať toto zariadenie na komerčných letoch. Netreba však očakávať, že sa zachyti obojsmerný prenos lietadiel týmto druhom prijímača! Je to predsa len o krátkom dosahu prijímača. Preto viac-menej ide len o technickú stránku veci, nie prakticky širšie využiteľnú.
Detekčná dióda je typu 1N5711, HP2835 alebo podobná detekčná Schottkyho dióda. Použité odpory (rezistory) 10 MegaOhm poskytujú malý diódový kľudový prúd pre lepšiu účinnosť detektora. Ladiaci kondenzátor môže byť akýkoľvek malý otočný (ladiaci) v rozsahu kapacít od asi 5 pF do asi 15 pF až 20 pF. Tu vyhovie prakticky takmer každý bežný kapacitný trimer, napr. vzduchový hrnčekový zo starého elektrónkového rádioprijímača s prilepenou plastovou hriadeľkou opatrenou ladiacim gombíkom. Cievka má indukčnosť 0,15 uH a môže to byť nejaká vhodná tlmivka, alebo ju možno zhotoviť tak, že sa navinie samonosne niekoľko závitov na malý priemer (? stopka vrtáku 3 mm ?). treba proste experimentovať s cievkou aby ste sa dostali na požadovaný rozsah ladenia.
Frekvencie lietadiel sú priamo nad rozhlasovým pásmom FM (108 MHz) , takže správne cievku možno naladiť na horný koniec tohto pásma pri kondenzátore nastavenom na doraz. (prípadne prijímané VKV stanice budú mať v tomto prípade veľmi skreslený zvuk). Medzi ďalšie kombinácie kondenzátorov a cievok je možné vybrať aj také, aby bolo možné tento prijímač naladiť na ďalšie pásma, ak chcete s tým laborovať a nevylučujú sa aj CB pásma na cca 27 MHz v rozsahu krátkych vĺn ak sa pravda nájde nejaká prevádzka s amplitúdovou moduláciou (prípadne by sa tu dalo skúsiť popočúvať prevádzku na HAM pásme 28 MHz / 10 m).
Použitý dvojitý OZ typu LM358 má odber pod 1 mA, preto nemajte obavy o životnosť batérie. Tá je pomerne dlhá. Zosilňovač pre reproduktor sa môže pridať pre posluch na reproduktor, alebo nízkoimpedančné slúchadlá.
Anténa môže mať dĺžku aj len cca 8 - 12 cm ak sa bude prijímač používať v blízkosti vysielača alebo môže byť dlhšia (cca 0,9 – 1,2 m) maximálne pre lepší výkon prijímača. Selektivita sa však so zvyšujúcou dĺžkou antény bude znižovať. Preto najlepší výkon prijímača sa dosahuje prijateľne najkratšou anténou. Je však možné skúsiť zvýšiť hodnotu kondenzátora 1,8 pF pri použití veľmi krátkej anténe a znižovať ju pri dlhej anténe – je to proste o experimentovaní . Prijímač by sa mohol zabudovať do malej plastovej krabičky s krátkou anténou vo vnútri.
Pri "lovení" staníc tu však bude ešte jeden zákerný malý nepriateľ - a to šum. Nie je to len problém krátkych vĺn. Aj v tzv. leteckom
pásme je úroveň šumu dosť vysoká. Výsledkom potom je, že veľmi slabé stanice prakticky nemožno počúvať (a tým sledovať prevádzku na týchto pásmach) lebo sú "utopené" v šume.
.... no, zas som sa tu priveľmi rozkecal
, takže radšej končím - a niekedy nabudúce znova niečo "málo" napíšem.
ale nie celkom 
