Stavba elektronkoveho zosilnovaca podla FLASHEDBRAIN

[Wili]

nenapisal si pri akom napati,

EDIT: aha uz som to nasiel v par prispevkoch dozadu, v pripade ze mas 450V v zatazi tak pre:

AB1 = cca 75mA / elektronku
A1 = cca 85mA / elektronku

pisem prud pre ANODU, kedze meras predpokladam na katode a nie pred trafom, tak meras aj plus prud z g2, co moze byt zhruba dalsich 6mA navrch.

Pri tak nizkom napati by to ale chcelo trafo co ma Raa 4k alebo aj menej. Tusim ze ty mas 6k trafo ze? dalo by sa z toho vyzmykat mozno 70-100W teda v pripade ze to prud trafa a jadro trafa dovolia, ak by si dvihol anodu na 600V a g2 dal napevno na 300-400V. Ale kto vie ci ten toroid ma dobru izolaciu na 600V anodu.

[diamos]

Wili, s vykonom zosika som spokojny, na doma je 40W dost aj s rezervou pre dynamicke hudobne pasaze.
Aky je vlastne rozdiel medzi AB a AB1 ? Hladal som to na webe ale neuspesne.
Ja mam teraz nastaveny prud 50mA (merane na katodovom odpore 1ohm).
Napetie zdroja pri slabom-beznom vybudeni je 470-490V.
Raa VT je 6,6 kOhm.

[diamos]

Tych 75mA + 6mA = 81mA sa mi zda vela.
To je strata 39W na jednaj lampe pri 480V.

Teraz mam nastavene na 24W teda 50mA a kuri to paradne.

Ale nie je mi celkom jasne ako je to s triedami AB a AB1, vie to niekto?

[vlasto]

Skúsim, pri PP zosil.
AB trieda nastáva v momente zániku prechodového skreslenia z triedy B.
To je,zvýšenie kľudového prúdu na hodnotu pri ktorej už nieje prechodové skreslenie viditeľné na osciloskope.
Ďalším zvýšením kľud.p.sa len posúvaš viac k triede A.
(až po max. výkon. stratu elektrónky)
Pre dvojčinné Ačko treba vhodne napëťie.

[diamos]

OK, Vlasto to mi je celkom jasne, ale co je to AB1 ?

[vlasto]

ako to popísať,... niekde medzi AB smerom k A.
AB1, AB2 a povedzme že AB3 je už maximálny kľudový prúd ktorý si môžme dovoliť. (poprípade už sme v dvojčinnom A)

[diamos]

Zvlastna vec sa deje.
Mam pripojene repra TANNOY DC6T SE bi-wire, teda zo zosika vedie stvorzilovy kabel a
na bedni sa zvlast pripaja horny reproduktor a zvlast spodny.
Pravy kanal mi kmita na 2,5MHz s amplitudou 4,8Vpp - vid foto.
Deje sa to len ked je potenciometer na minime alebo blizko ninima a potom aj na max. vytoceni potenciometra.
Lavy kanal to nerobi.
Je ale fakt ze pravy kanal este nemam doplneny o 500uF/500V + 1uF MKP + 2x 100nF paralelne s kond. 470uF/450V.
Cim to moze byt?

-- Spojený príspevok 24 Nov 2018, 16:03 --

Nerobi to ani pri normalnom pripojeni reprokabelu.

[Wili]

je to tym ze mas zrjeme slabsie tlmeny horny koniec pasma alebo to niekde v zosilnovaci chyta bordel alebo mas nestabilnu spatnu vazbu alebo prilis vela spatnej vazby to moze sposobovat velmi vela veci, najpravdepodobnejsia je ta prva. Pozeral som tu shcemu jolidy mas tam tu frekvencnu kompenzaciu cez anodu vstupneho SRPP? ak ano skus ju dat prec, potom mozes skusit zvysit hodnoty gridstopperov u koncovych lamp, KT radi kmitaju a daj im aspon 4k7 alebo 10k a ten odpor umiestni priamo k patici elektronky. Ak nic nepomoze mozes skusit do serie s anodou koncovych elektroniek dat malu odrusovaciu tlmivku napr. 2u2 H alebo podobnu na odpovedajuci prud. Je ale vysoko pravdepodobne ze to moze pochadzat tiez kvoli UL zapojeniu a z G2 mriezok, mas tam z trafa do G2 nejaky ochranne odpory? napr. 220R/2W alebo podobne? Poskusaj vsekto co som pisal, jedno z toho urcite pomoze, a ak ani jedna z veci nepomoze tak potom jedine na vystupak zavesit boucherot.

O triedach zosilnovacov si v kratkosti mozes precitat napr. tu: http://www.tungsol.com/html/faqs11.html

Co sa tyka kludoveho prudu, akoze co si cakal? ved su to velke vykonove lampy, to si predsa chcel nie? AB trieda je s udajmi ako som pisal vyssie, a ked pridavas prud bude ti asi aj klesat napatie, takze si to tiez po nastaveni zhruba premeraj.

Ak zanedbame prud z G2.... ked si tam mal EL34 nemal si tak nahodou 40mA na lampu pri 470V alebo tak nejako? mimochodom to je 18,8W u elektronky co ma na anodu povolenych 25W, to predstavuje cca 75% jej zataze. Ak das 75mA tym KT88 pri 450V (dajme tomu ze trochu klesne napatie kedze je to vyssia zataz), to predstavuje cca 34W co je cca 80% z 42W (anoda+G2 je 48W u JJ) to je dost podobne ako to s tymi EL34... takze je to len trosku teplejsie AB, ale to sa bavime o strielani naslepo a len takom zhruba dopasovavani, ak by si chcel vediet presne aky prud potrebujes musel by si nakreslit zatazovaciu krivku podla elektronky, napajacieho napatia a impedancie trafa, kedze mas dost vysokoimpedancne trafa ten prud bude vychadzat asi o dost vyrazne nizsi, takze mozno tych 50mA nakoniec bude akurat, ak sa s tym nechces babrat nechaj 50mA a bude to ok. Ak s tym chces laborovat a ucit sa dalej tak si precitaj toto: http://www.valvewizard.co.uk/pp.html je to tam dost polopatisticky vysvetlene, ja ti to kreslit nebudem nechce sa mi s tym zabijat cas, bude to dost komplikovane najst grafy pre KT88 kde budu anodove krivky s UL zapojenim pri 450V vratane zatazovacej krivky. Jeden taky graf ma tungsol u 6550 (co je velmi pribuzne KT88) lenze tungsol a JJ budu mat od seba ci uz parametrovo aj kvalitativne dost daleko (asi ako skodovka a rolls-royce ) ale asi rpe ten hruby odhad ti to mozno postaci, len si budes musiet dopocitat zatazovaciu krivku stratoveho vykonu aby si vedel dokreslit prudove krivky podla klud. prudu a imp. trafa...

[diamos]

Zapojil som 100pF kond medzi vystup SRPP a zem a kmitanie zmizlo.
Len teraz neviem ci som nejako nezmenil parametre v pocutelnom pasme.

Wili, ten RC clen v SRPP tam nemam.Ani v Jolide 302 uz nebol pouzity.
Kludovy prud som teraz nastavil na 60mA.
Skusim sa pobavit s tou zatazovou krivkou, uvidim ci to zvladnem.
Skusal som vidiet prechodove skreslenie na skope roznym zvecsovanim sinusovky atd.
ale ziadne sa mi nepodarilo zazret.Sinusovka je do limitacie stale priama v prechode cez nulu.
UL odpory mam 470R /2W.

[vlasto]

Ak chceš vidieť prechodové skreslenie,musíš znížiť kľudový prúd.Robil som to potom tak že si napr. na vstupe nastavil 1kHz a zosilňovač vybudíš,počkáš chvíľku, stiahneš budenie o 3/4 a prepneš generátor na 10kHz, vtedy by sa malo na osciloskope zobraziť prechodové skreslenie.Postupným dvihaním k.p. a zopakovaním postupu nastavíš presne bod AB triedy.

[diamos]

A pri akom vykone alebo akych percentach vykonu ma zosik prechadzat z A do triedy AB resp. B ?

[vlasto]

Uf..
No pokiaľ viem tak prechodové skreslenie by sa malo prejaviť práve pri nižšom výkone.
(niektorý ktorý stavali PA zosiky ho nastavili do B triedy,pretože sa používajú práve len pri veľkom výkone,prechod s. tam nevadilo a kľud.prúd zbytočne nezahrieval k.trandy)

[diamos]

Tak to sa mi teraz zrutil svet!!!
Som bol v tom ze je to naopak.
Ze najprv A bez prechodaku do cca 5W a potom B s prechodakom do max. vykonu.
Aj v tom ze tiche pasaze hraju v A a prudke bubnove vyboje riesi AB-čko uz v B.

[Wili]

diamos viac menej to tak je, a kedy je Acko a kedy je ABcko zistis prave podla tej zatazovacej krivky, impedancie trafa a prudu a napatia, precitaj si ten clanok z valvewizard a na vsetko tam prides dokonca aj dokedy sa to sprava ako Acko a kedy uz ako AB resp. B.

Predstav si zjednodusene triedu AB akoby zosilnovac stale "cihal" a bol pripraveny na to kedy pride impulz, lenze ten impulz nemusi pokryvat od nuly ale uz cosi ma "nadbehnute", preto AB hraje relativne efektivne a relativne dost dobre.

[vlasto]

Aa.. už viem čo si mal na mysli Ty,
ja som totiž myslel na chovanie zosiku v triede B

[hpeter]

ako to popísať,... niekde medzi AB smerom k A.
AB1, AB2 a povedzme že AB3 je už maximálny kľudový prúd ktorý si môžme dovoliť. (poprípade už sme v dvojčinnom A)

blbost, ziadna 3 neexistuje.

ked ug1 prekroci -0,5v tak zacina do nej tiect prud, nie zrovna maly. preto vysielacie elky maju aj max rating na g1.
s normalnymi elkami to nezazijes, oni schvalne su tak robene aby "2" nenastala.
medium/high mu triody ;; screen drive penta je uz vec ina.
obycajne hifi ako el34, maju pg1 0w lebo sa s takym bodom nepocita.
a mozes ju roztavit, draty su jemne a horuca katoda blizko..

1-2 nema vplyv na triedu ako taku, neurobi z acka becko.

a1,ab1,b1, znamena ze koncak ma tak nastaveny bias, ze na g1 signal z budica nikdy neprekroci 0v (ze cela sinusovka aj pri max hlasitosti ostava v minusovej oblasti)
dodany vykon budica je 0w

2- cast alebo cela sinusovka prekroci 0v; to znamena ze g1 koncaku uz si potiahnu nejaky prud. sa nedoporucuje aby budic a koncak bol oddeleny kondikom - skreslenie!
budic ma skor vyzerat ako darlington (da sa aj inak), schopny dodat prud a vykon do koncaku.


(prostrednu by som nahradil fetom, a tlmivku ccs, s tym ze dorobit aj -10v zdroj.)

[diamos]

Chcete niekto knihu Lamparna ?
Dnes mi prisiel email ci mam este o nu zaujem lebo naskladnili dotlac.
Mal som ju od jari objednanu ale medzitým ju bracho zohnal na bazosi.

[diamos]

hpeter, dakujem za vysvetlenie, ale aj tak tomu nerozumiem.
Co myslis tym 2 , 1 atd. ?

[hpeter]

co to znamena uz som vysvetlil.
znacenie tried je a1,ab1,b1 alebo a2,ab2,b2 (podla toho ci do g1 tecie prud.)
otvor ds, na elkach zo hornych schem je videit ze su medium mu, hlavne tie grafy.
ua 800v ug 27v cca 200ma ia ;; cca 30ma ig
http://tdsl.duncanamps.com/pdf/805.pdf

prud uz v klude tecie do g, musi to byt a2.

[misop]

Chuopi, mne sa pri hlasnejsiom pocuvani uz asi trikrat zablyskalo v tej istej EL34 od JJ, myslite tiez ze je to vada elektronky? Ked pocuvam normalne, tak nic ale sem tam ked tomu uj...em, tak sa to stane, sprevadzane prsknutim v repraku, ale potom hra dalej a uz neblyska...
Co to jeee?!?!?!