Generátor sinu

[Rákosnik]

pin: Diky, s programem jsem se rychle naučil, je jednoduchý a téměř stejný jako Pspice, sice jednoduší, ale aspoň free. Včera jsem zkoušel nainstalovat pspice plnou verzi, byl tam i návod a stejně to nejede. Nasimuloval jsem obvod pro 3u3 + 2k17, ale i když jsem na trimru nastavil přesně 677 OHM, nechodí to, zkoušel jsem i nastavovat 500-800 OHM. ALe frekvenční analýza nějak nefunguje, pro celý rozsah 1Hz-10MHz je přenos -390dB

[kubo150]

Práveže zatial čo tu špekuluješ, a čas čo ti to zabere potom a komplikácie pri meraní, tak 2 OZ zbúchaš dohromady jedna radosť, a vieš že nejaké záludnosti mať nebudeš.

[bubu2]

Ahoj
Na www.belza.cz generator s jedním OZ do 100Khz.Odzkoušené.Ale jako cvičení v simulátorech dobré.Bohužel i simulátory nejsou pořád v nf ideální.Skutečné parametry součástek bývají někdy hodně rozdílné oproti tomu co je v simulátoru.

[Rákosnik]

Díky, až bude čas vyzkouším postavit na nepajivem poli, protože když jsem oba oscilatory nasimuloval v LTSpice, podařilo se mi z toho dostat jen obdelník nebo pilu.

[kubo150]

Wienov oscilátor nenasimuluješ len tak, tam sú, ako už pin spomínal kritické podmienky pre začiatok a koniec oscilácie a stabilný beh.
Takže pre klasické zapojenie musíš zvoliť mizerne malý časový krok, a dlhu dobu behu, simulácia ti bude bežať aj 5 min, aby si odsimuloval 2 sekundy, a aj tak sa ti to nemusí rozbehnúť, a ak sa ti to rozbehne, tak budeš mať obdĺžnik. Pre akú takú rýchlu simuláciu musiš pridať obvod stabilizácie amplitúdy, napr s diodami, alebo zaradiť nejaký matematický člen, neviem ale aké má ten simulátor možnosti.

[pin]

Oscilátor je ako kyvadlo v starých pendlovkách. Keď nejdú a nakrútiš ich, do kyvadla musíš drgnúť, alebo ho držať vychýlené a zrazu pustiť. Obidve tieto finty možno použiť aj v simulácii, ak je problém s nasadením kmitov. Buď teda vložiť do schémy zdroj krátkeho impulzu, alebo manuálne nastaviť počiatočné podmienky tak, že nektorý uzol má v čase 0 nenulové napätie.

Ďalšia možnosť analýzy je rozpojiť spätnú väzbu z výstupu OZ, spätnoväzobný obvod kŕmiť zo zdroja napätia a zobraziť frekvenčný prenos cez celý ten obvod. Hranica pre nasadenie kmitov bude existovat, ak pri nejakej frekvencii bude zosilnenie 1 a fázový posun 0° alebo 360°. To je rýchla metóda na zistenie, či obvod bude alebo nebude kmitať.

Pokiaľ je amplitúda stabilizovaná žiarovkou, tak treba mať Spice model žiarovky. Na nete sa dajú také modely nájsť, len parametre treba upraviť pre takú žiarovôčku, akú človek má, a to vyžaduje nejaké merania závislosti odporu vlákna na príkone a na čase.

[lucky62]

Hranica pre nasadenie kmitov bude existovat, ak pri nejakej frekvencii bude zosilnenie 1 a fázový posun 0° alebo 360°. To je rýchla metóda na zistenie, či obvod bude alebo nebude kmitať.

S tým zosilnením, je to asi zložitejšie...

[kubo150]

Nemyslím, že ak tam dá počiatočný pulz, že bude mať stabilné kmity. Stabilné kmity bez regulácie spätnej väzby je aj realne problém udržať, treba veľmi opatrne nastavovať potenciometer v spätnej väzbe. Takýto druh oscilátora nemožno úplne zrovnávať s mechanickým oscilátorom, ten má prirodzene limitovanú amplitúdu, kdešto tu je to trochu inak, správa sa to skôr ako idealny rezonančný obvod, pri stálom dodávaní energie pôjde amplitúda postupne do nekonečna. Krátkodobý pulz alebo počiatočné podmienky len dočasne rozkmitajú obvod, alebo len urýchlia prechod k limitácii. Presné nastavenie prvkov je naozaj kritické, a mne sa to ešte nepodarilo, amplitúda dosahovala vždy maximum - vždy bola mierne orezaná, alebo vždy zanikla. Odkrokované som to mal na desaťtisíciny ohmu, a stále buď bol zánik, alebo nárast. Na menšie jednotky ma to nebavilo krokovať, realne to ani tak nastaviť nejde. Musí tam byť automatická regulácia amplitúdy. A realne je to presne veľmi podobné.

[pin]

S tým zosilnením, je to asi zložitejšie...

So zosilnením je to jednoduché, zložitejšie to môže byť s impedanciami. Tam, kde sa sľučka preruší, musia ostať zachované impedančné pomery ako pred prerušením. Ak se preruší v mieste veľmi nízkej výstupnej impedancie, tú potom nahradí zdroj napätia a odpojená časť v tom bode nebude takmer chýbať.

kubo150: To ťuknutie len skráti nástup kmitov, ak sú pomery v obvode hraničné. Tie potom zaniknú, alebo idú do limitácie pri linearizovanom modeli bez riadenia amplitúdy. Presne ako hovoríš.

[kubo150]

No, a keď som už načal oscilátor s pásmovým priepustom, tak poskytnem obrázky simulácie, ako sa to správa realne s automatickou reguláciou amplitúdy.
Zo začiatku sú veľmi priaznivé podmienky pre vznik oscilácii, vlastný šum súčiastok je podnet pre rozkmitanie, so zvyšujúcou amplitúdou sa nabíja kondenzátor, a jeho napätím je ovplyvňovaná spätná väzba. Priebehy sú pri 2 rôznych frekvenciach, je to napätie na výstupe OZ a napätie na kondenzátore C3.

Člen E1 možno vyhotoviť niekoľkými spôsobmi. Najjednoduchšia je žiarovka, termistor, potom nejakým tranzistorom, ktorý má linearnu voltampérovú charakteristiku a sklon sa dá meniť pomocou riadiacej veličiny (sú isté typy, ktoré majú aspom približné vlastnosti), pomocou diferencialneho odporu diod, a myslím že aj elektrónka s viacerími mriežkami by sa dala použiť. Pre dosiahnutie minimálneho skreslenia sa mi najviacej osvedčili práve diody.

Keď sa tak pozerám na zapojenie z pandatronu, tak je to vlastne tiež tranzistorový OZ s wienovým článkom. Ak máš problém udržať amplitúdu na rovnakej úrovni, daj do série s odporom 3k3 žiarovku na 12V, 50 a menej mA