O elektrónkach v nf zosilňovačoch a celkove v nf technike

[muziker]

Na tomto fóre je pomerne dosť tém o nf technike osadenej pre mnohých mladších "magickými" elektrónkami, zvanými žoviálne aj lampami.
Preto mladší kolegovia na tomto fóre, ak nemali to šťastie zažiť zlatú éru elektróniek na svojej koži a zžiť sa s nimi, mávajú často málo (a občas sú to aj skreslené info) informácií o týchto v minulosti veľmi rozšírených aktívnych prvkoch. Potom sa potýkajú pri oživovaní svojich konštrukcií s nemalými problémami a vedú o tom siahodlhé debaty - občas aj bez želateľného výsledku. To môže viesť k zatrpknutiu a odmietaniu takýchto konštrukcií, pričom často stačí len správna voľba použitých súčiastok a dodržanie základných primcípov montáže.
Elektrónky sa dnes už nájdu bežne asi len v časti elktronických konštrukcií, aj to len v obmedzenom meradle. Ale keďže sa tu preberá nf technika (audiotechnika), tak do istej miery sú zastúpeneé aj v tejto kapitole elektroniky.
V nf technike, teda v istej časti zosilňovačov. Ide najmä o "drevných" muzikantov - gitaristov používajúcich klasický GEAR robiaci hluk pre naše ušné bubienky ako napr. Marshall, Fender, Hiwat, Bogner, Peavey, Hughes & Kettner, Engl a mnohých ďalších známych aj menej známych značiek vrátane DIY konštrukcií. Rovnako to platí aj o klávesákoch, používajúcich napr. varhany HAMMOND, či box Leslie ku klávesom. Za nimi nezaostávajú ani basgitaristi (aj keď už dnes vzhľadom na veľké výkony ich zosilňovačov ide skôr o poovodičové zosilňovače - ale nájdu sa ešte aj takí ktorí preferujú "lampový zvuk". Ak už inak nie, tak preženú signál svojho nástroja zvuk aspoň v predzosilňovači s elektrónkou. Basgitaristi zväčša používali a používajú elektrónkové zosilňovače rovnakých a podobných značiek ako gitaristi. Samozrejme nemožno tu opomenúť aj nejaké muzikantské efekty k hudobným nástrojom.
Elektrónky dnes ale nájdeme ešte dodnes aj v istom percentuálnom podiele Hi-Fi techniky. Najčastejšie ide o výkonové zosilňovače - jednočinné (SE), push-pull (PP) v rôznych modifikáciách. Nájdu sa ale aj v rôznych predzosilňovačoch ako napr. korekčný RIAA predzosilňovač pre gramo, ale aj v rôznych slúchadlových zosilňovačoch a podobne.
Ako prvý príspevok ponúkam 20 čísiel časopisu (je síce v agl.jazyku keďže ide o periodikum z USA, ale to myslím dnes nie je problém) s názvom "VACUUM TUBE VALLEY". ktoré som našiel doma pri "jarnom upratovaní". Vychádzali v rokoch 1995 - 2004 a myslím že je v nich aj dnes ešte dosť zaujímavých informácií pre mladších kolegov ktorí zamýšľajú stavať niečo s elektrónkami. Prelistovaním týchto časopisov získajú tak aspoň základný prehľad o elektrónkach, ich typoch a vlastnostiach - používaných v nf technike. Mám to oskenované celé kompletne. Ako prvý uvediem v prílohe obsah jednotlivých čísiel (je to na 8 strán). Potom postupne pridám aspoň titulky jednotlivých čísiel. Ak bude záujem, tak postupne pridám aj ďalšie scany podľa záujmu a potreby.
Do budúcna budem sem pridávať aj ďalšiu literatúru pojednávajúcu o elektrónkach (mám bohatú knižnicu), len to chce sadnúť si k tomu a naskenovať to. Všetko len z jedného dôvodu, aby to mali prípadní záujemci všetko na jednom mieste. Prípadne ak má niekto niečo zaujímavé a podnetné pre mladších kolegov, môže to sem kľudne pridať, len tie "supermoderné nové tituly" plné nepresností sem radšej nedávajte, aby sme mladých závislých na internete občas plnom hlúpostí a nepresností nezavádzali. Ďakujem.

[muziker]

1. časť sľúbených tituliek časopisov je tu (onedlho pridám ďalšie):

[muziker]

2. várka sľúbených tituliek časopisov je tu (večer pridám ďalšie):

[fractal]

Vsetky cisla VTV sa daju stiahnut na nete. Dobre, ze si o tom napisal, o tomto casopise som vobec nevedel.

[muziker]

3. várka sľúbených tituliek časopisov je tu (neskôr pridám zbytok) :

[muziker]

Zbytok sľúbených tituliek časopisov je tu :

[vlafil]

Výborné počteníčko a pokokoukání, jde v pohodě stáhnout v pdf http://www.enjoythemusic.com/diy/0414/v ... valley.htm , vřele doporučuji.

[muziker]

Aj vo februárovom čísle ruského časopisu RADIO (Радио №2 - февраль 2020) je celkom pekný článok o elektrónkovom zosilňovači ktorý si môže postaviť každý aspoň mierne zdatný amatér. Možno použiť rôzne elektrónky (sú uvedené v texte) a podľa toho aj dosiahnuť rôzne výkony (aj pri použití rôznych anódových napätí od 300V až do 1200V. Ako koncové lampy možno použiť triódy napr. 300B, 6C33C, ale napr. aj 6P44C, ....). Tzv. "malé" na vstupe až po obracač fázy (fázový invertor) možno použiť napr. ruské 6N2P, 6N23P, 6N13C alebo ich európske ekvivalenty ako ECC83 - E88CC a pod. Okrem schémy zosilňovača v článku nájde záujemca aj schému napájacieho zdroja a mnoho užitočných informácií. Zosilňovač pracuje dobre aj s popísaným "fázovým invertorom v podobe transformátora v rozsahu 20 Hz až 20 kHz.

[AdamVarga]

Keď myslíš "fázový invertor v podobe transformátora" predpokladám že sa jedná o "drive transformer". Dnes už nedostupná súčiastka a aj keby sa niekto odhodlal niečo také kúpiť alebo reálnejšie navinúť tak sa jedná o už celkom veľké peniaze... Tejto topológií by som sa najradšej vyhol za každú cenu.

[zdenoeddie]

Nemyslim si. Hammond kupis v pohode.

[AdamVarga]

cena? platíš skoro rovnakú cenu ako za vystupak ot TTG. Moc veľký význam to nemá. Okrem toho nedá sa nejako moc suprovo hrať so spätnou väzbou pretože máš aj fázový posun drive trafa a aj vystupaku.. Aspoň teda osobne si myslím nieje nad priamou väzbou do invertoru z predzosilňovača. (ako napríklad v mojich Mullard 5-20 úpravách alebo v EICO HF60/50). A taktiež som nevidel ani jeden zosilňovač ktorý by ovládal KT88 alebo EL34 s trafom. Ideálnejšie s anódovou tlmivkou a aj to len pre triedu A zosilňovačov alebo kaskáda pre A. Pre AB jednoznačne priama väzba

[Wili]

adamvarga a myslis ze ked mas vazobny kondenzator, tak ten ti netoci fazu? okrem toho nemusi byt izolacne trafo, ak by to robilo fazovy problem das step-up autotrafo a nepokrutis fazu. Budenie trafkom je celkom bezna vec, zalezi samozrejme od prudu, ale aj u tranzistorakov sa to robilo, napr. tusim nejaky velmi raritny transiwatt to mal, tw200 ci jak

ked som niekedy testoval elektronky v Acku tak len na ucely testovania som pouzival tesla vajicko 1:10 a fungovalo to perfektne ako preamp, a bezproblemov som vybudil akukolvek koncovu lampu a to malo minimalny prud.

[Hop377]

V tranzistorakoch budenie trafom bola z nudze cnost, hlavne kvoli tomu, ze v tych dobach neboli napatovo a vykonovo vhodne PNP tranzistory do koncovych stupnov.

[AdamVarga]

adamvarga a myslis ze ked mas vazobny kondenzator, tak ten ti netoci fazu? okrem toho nemusi byt izolacne trafo, ak by to robilo fazovy problem das step-up autotrafo a nepokrutis fazu. Budenie trafkom je celkom bezna vec, zalezi samozrejme od prudu, ale aj u tranzistorakov sa to robilo, napr. tusim nejaky velmi raritny transiwatt to mal, tw200 ci jak

ked som niekedy testoval elektronky v Acku tak len na ucely testovania som pouzival tesla vajicko 1:10 a fungovalo to perfektne ako preamp, a bezproblemov som vybudil akukolvek koncovu lampu a to malo minimalny prud.

Tak mi prosím načmáraj nejakú ilustračnú schému ako to myslíš lebo som viacmenej stratený.

Naj rozšírenejšie budenie elektróniek je jednoznačne kapacitou väzbou z investora (buď Williamson alebo long tail). Dokonca sú riešené tak že predchádzajúci stupeň je pripojený na DC väzbu (napriamo z anódy na mriežky) ako teda zo robili na MULLARD 5-20 a tích EICO zosilňovačov ktoré som spomínal.

Samozrejme takéto budenie (a v pripade originál 520tky celkom naprd) s ECC83(12AX7) alebo s 12BH7 je možné len u elektronkách ktorých mriežková impedancia je podobná anódovej budiacej elektróny. To je teda EL34 6CA7 EL84 6V6 6L6 všetko pomerne malé elektrónky na ktoré stačí 12AX7 alebo 12AU7 12AT7.... Už pri celkom masívnych elektrónkach ako KT88 KT94 KT100 KT120 KT150 je lepšie mať 12BH7.

Drive trafo najčastejšie vidieť v zosikoch 300B alebo 2A3 alebo GU alebo v tých nízko napatovych rádiových triodach z ruských armádnych rádií kde je celkom potreba výkon do mriežky elektronky. Nehovorím že sa nedajú spoľahlivo ovládať s 12BH7 alebo 6SN7 ale dobovo to bol v časoch tých priamo žeravených elektrónkach 300B 2A3 atď populárna a jednoduchá metóda pre AB. Ale poväčšinou so železom v drive stupňoch sa stretávame ako anódová tlmivka.

Inak som zatiaľ nevidel ani jednu schému kde by využivali princíp autotrafa na budenie koncakov (alebo na menenie impedancie anoda-mriezka)

Tranzistoráky vôbec sem nemôžeme porovnávať. Osobne drive trafo na tranzistorovych zosilňovačoch je čistá havária nočná mora. Nehovoriac o tom že tie tranziwaty nemali nejako super životnosť (germániové trafom budené) a aj niektoré tesla výrobky ktoré využívali rovnaký princíp...