pomedenie

[enigma]

Galvanické pokovovanie (iné názvy: galvanostégia, elektrolytické pokovovanie, galvanizácia) je elektrolytické nanášanie vrstvy kovu na vodivý povrch. Najčastejšie sa na bežné materiály (meď, železo, hliník…) nanášajú tenké vrstvy ušľachtilých materiálov. Takto sa zvyšuje odolnosť povrchu voči korózii, tvrdosť, lesk, elektrická vodivosť,a podobne. Účel môže byť estetický alebo funkčný, prípadne oba súčasne.

Pokovanie sa vykonáva ponorením pokovovaného predmetu do elektrolytu, pričom tento slúži ako elektróda.[1] Druhou elektródou môže byť nádoba, alebo sa použije elektróda z materiálu, ktorým sa pokovuje. Po privedení elektrického prúdu na elektródy sa začne na pokovovanom predmete vylučovať ochranná vrstva nového materiálu (elektrolýza). Na rýchlosť elektrolýzy majú vplyv fyzikálne vlastnosti elektrolytu, prípadné jeho premiešavanie a použité katalyzátory.

Výhodou tohto spôsobu pokovovania je, že predmet nie je tepelne namáhaný a je možné nanášať aj vrstvy inak ťažko spracovateľných kovov. Veľmi jednoducho je možné vymedziť pokovovaný povrch, napr. prekrytím, alebo farbením (maskovaním) miest, ktoré pokovené byť nemajú. Naopak, galvanicky je možné pokovovať nevodivé materiály, ak sa na ne nanesie vodivá vrstva, najčastejšie grafitový prach. Na upravený model je možné naniesť až niekoľko milimetrovú vrstvu kovu. Takto je možné pokoviť aj vytaviteľné jadro napr. z vosku a vyrobiť inak ťažko dosiahnuteľný tenkostenný predmet. Najväčšou nevýhodou je, že sa často pracuje s nebezpečnými a jedovatými látkami. Galvanickým pokovovaním sa obťažne pokovujú vnútorné dutiny a kúty.

-- Spojený príspevok 27 Júl 2020, 19:37 --

Galvanické pokovovanie (iné názvy: galvanostégia, elektrolytické pokovovanie, galvanizácia) je elektrolytické nanášanie vrstvy kovu na vodivý povrch. Najčastejšie sa na bežné materiály (meď, železo, hliník…) nanášajú tenké vrstvy ušľachtilých materiálov. Takto sa zvyšuje odolnosť povrchu voči korózii, tvrdosť, lesk, elektrická vodivosť,a podobne. Účel môže byť estetický alebo funkčný, prípadne oba súčasne.

Pokovanie sa vykonáva ponorením pokovovaného predmetu do elektrolytu, pričom tento slúži ako elektróda.[1] Druhou elektródou môže byť nádoba, alebo sa použije elektróda z materiálu, ktorým sa pokovuje. Po privedení elektrického prúdu na elektródy sa začne na pokovovanom predmete vylučovať ochranná vrstva nového materiálu (elektrolýza). Na rýchlosť elektrolýzy majú vplyv fyzikálne vlastnosti elektrolytu, prípadné jeho premiešavanie a použité katalyzátory.

Výhodou tohto spôsobu pokovovania je, že predmet nie je tepelne namáhaný a je možné nanášať aj vrstvy inak ťažko spracovateľných kovov. Veľmi jednoducho je možné vymedziť pokovovaný povrch, napr. prekrytím, alebo farbením (maskovaním) miest, ktoré pokovené byť nemajú. Naopak, galvanicky je možné pokovovať nevodivé materiály, ak sa na ne nanesie vodivá vrstva, najčastejšie grafitový prach. Na upravený model je možné naniesť až niekoľko milimetrovú vrstvu kovu. Takto je možné pokoviť aj vytaviteľné jadro napr. z vosku a vyrobiť inak ťažko dosiahnuteľný tenkostenný predmet. Najväčšou nevýhodou je, že sa často pracuje s nebezpečnými a jedovatými látkami. Galvanickým pokovovaním sa obťažne pokovujú vnútorné dutiny a kúty.


galvanoplastika

Je to vytváření kovových povlaků elektrickým proudem v galvanické lázni (elektrolitu). Anodou je kov, jímž se pokovuje, Elektrolitem je roztok solí tohoto kovu a Katodou je pokovovaný předmět.
Používá se malého napětí (3-12V) a intenzity proudu podle velikosti pokovované plochy.

JEDNODUCHÁ LÁZEŇ POUŽÍVANÁ V MUZEINÍCH PODMÍNKÁCH
CuSO4 = modrá skalice -> 130-250 g/litr tj. kolik se rozpustí
H2SO4 = kyselina sírová -> 30-55 g/litr bez míchání
60-70 g/litr smíchání lázní
VŽDY lejeme kyselinu do vody, NE naopak!
Napětí 3V
Proud 1,5 - 2 ampéry na 1 dcl čtvereční
Tato lázeň je pro nanášení mědi
P

[Puskin]

Ja mam taku starú sekeru kde je rúčka zo železnej guľatiny na ňu privarená.

milan209 to čo je sekeru vieš dať prosím foto

[zdeno6505]

Ten Rus ( alebo čo ja zač ), má pomedenú aj drevenú rúčku na šrobováku.
https://www.youtube.com/watch?v=4RZTB2FarPQ

-- Spojený príspevok 28 Júl 2020, 17:20 --

Proud 1,5 - 2 ampéry na 1 dcl čtvereční

Pekne si to okopíroval s Wiki, aj ten ampér na dcl štvorcový.

[muziker]

Dá sa pomediť aj sklo, drevo a iné materiály. Stačí ich natrieť vodivým lakom ... nejaké návody možno nájsť aj na internete ... napr. ako je v spomínanom videu na YouTube (drevenú rúčku na šrobováku).

Pokovovať (v tomto prípade pomediť ) možno samozrejme aj rôzne nekovové predmety. Hovorí sa tomu tuším aj galvanoplastika (angl. electroforming).

V princípe ide o proces, pri ktorom sa elektrochemickou cestou pokovujú nekovové predmety. Ale aby sa dali tieto (nekovové, t.j. nevodivé) predmety pokovovať, treba ich „urobiť“ vodivými a potom je možné pokovovať prakticky všetko - napr. od kameňa, skla, plastu až po organické materiály ako napr. listy rastlín, šišky, semienka, perie, alebo aj preparovaný hmyz,...

Aby to ale fungovalo, treba si najprv nekovový predmet ktorý chceme pokovovať vhodne pripraviť - t.j. všetky plochy ktoré chcete pokovovať treba natrieť (alebo predmet namočiť) elektrovodivou farbou, pretože kameň, sklo, plast ani organické materiály nie sú vodivé a ich pokovovanie by bolo inak neúspešné . Najlepšie sa pracuje s čiernou grafitovou (je hladká a tiež rýchlo schne) - v predaji je však napr. aj strieborná.
Keď grafit na povrchu zaschne, možno prípadne časti ktoré nechcete pokoviť (nechať bez medi), zakryť napr. tekutým latexom. A potom už možno veselo pokovovať bežným spôsobom.

Čo je k tomu potrebné ? Samozrejme nejaký napájací zdroj jednosmerného napätia (najlepšie regulovateľný lab. zdroj), ďalej vhodný elektrolyt (destilovaná voda 1 liter, modrá skalica 230 g a kyselina sírová 100 mililitrov). Samozrejme aj elektródy - anódy z Cu drôtov, plechov a katódu bude tvoriť samotný predmet ktorý chceme pokovovať (katódu - pokovovaný predmet treba prepojiť tenkým Cu drôtom s uvedeným napájacím zdrojom a samozrejme aj Cu anódy). Aby „pomedenie“ predmetu bolo všade rovnomerné, treba vytvarovať Cu anódy okolo pokovovaného predmetu – napr. vo forme akejsi „závitnice“ t.j. akoby voľnej cievky s rovnomernou vzdialenosťou od pokovovaného predmetu.

... ponoriť predmet do elektrolytu, nastaviť vhodné napätie napr. 3 - 6 V a vhodný prúd podľa potreby - napr. 0,1 A / 2,5cm2 alebo iný vhodný (používa sa malé napätie 3 - 12 V a intenzita prúdu podľa veľkosti pokovovanej plochy od 0,1 A do 1 A a viac). Po asi pol hodinke treba skontrolovať kvalitu a rovnomernosť pokovovania. Potom podľa potreby možno postupne zvyšovať prúd až kým sa na celom povrchu neobjaví vrstva medi. Neskôr už len priebežne kontrolovať, či všetko prebieha tak ako má ... a po asi 12 - 48 hodinách možno predmet (tento čas záleží na veľkosti plochy pokovaného predmetu) vybrať z elektrolytu.
Nakoniec možno meď vyleštiť, prípadne aj naniesť vhodnú patinu (ak vyžadujeme nejaký konkrétny vzhľad, napr. historicky starý) - tá meď zoxiduje do rôznych farieb podľa požiadaviek .... a hotovo.

[5ko]

Volakedy som to robil tak isto,ale vtedy som používal grafit vo forme prášku na šporákové liatinové platne,ten dostať kúpiť ešte aj teraz.
Stačilo prestreknúť predmet lakom, popráškovať, a potom pomediť v sklenej nádobe/ vanička z ústredňových batérií/,ktorá bola dookola z vnútra obložená stočeným medeným plechom .
Keď vyskúšam vyhňu a niečo vykujem, skúsim oprášiť aj túto zábavku.
Dobré rady sú aj v knihe : Receptár elektrotechnika.