Ked si dcéra urobila vodičák,bola celá šťastná, ked som ju pustil šoférovať na žiguliaku na chalupu.Nočo po dialnici 30km,pohodička, aspoň sa niečo naučí a ja si môžem dať pivo aj v nedelu.
Už sme boli za Budčou asi 5km pred cielom a išli sme za kamionom,s ktorého s plachtovej strechy poletovali kúsky ladu..čoraz väčšie... až som jej povedal, ..preraď sa radšej do lavého a predbehni ho,lebo nás trafí dačím väčším a roztrepe nám sklo.Dala blinker, preradila sa a vtom momente...drrrrb,, zo strechy zletel taký kus ladu ako lavor rovno povedla mojich dverí a roztresol sa na ceste.Takmer sme sa zasrali v tom momente aj od úlaku aj od radosti...keby nás to bolo trafilo do čelného skla, tak nám nepomôže ani svätená voda.Stačili tri sekundy neskôr a ... dovi.Chudina , sa celá klepala a ked sme ho predbiehali, tak som ho patrične vytrúbil a vyukazoval ,,o!o,,debila. 
Jediné čo zo seba dostala bolo: oco, ako si to vedel?Predvídavosť? Anjel strážny? Neviem....
gumy prezuté nové, veď preto už nesneží.
PS-neviem, či to aj do príspevku naskáče,ale práve mi vyršal antivir a už mi behajú samé okná s reklamami a strká sa to do textu tie zelené písmenká.Svine jedny vtieravé,len ich strielať.
