je solárna energetika hlúpost ?

[hpeter]

http://fakt24.sk/spravy/5874-nemci-plat ... ysoke-ceny radsej tie vrtule nech si nasrobuju niekam

[fagi]

este by som toto spomenul že čo sú tí odporcovia solarov na poliach taký nazor že to zničí zem že tam už nič nevyrastie skor si myslím že to tam kypie život tolko travy že je tam problem predierat sa cez to pokial to sa pravidelne nekosí no ale z pohladu plochy na vykon kolko potrebuje taka 1MW FVE plocha a kolko 1MW bioplynka polí aby ju uživila


martin koncik ...A preto jediné rastliny schopné ako tak "rýchleho" pohybu sú tie mäsožravé ktoré si vedia chytiť hmyz. Ak je tvojím životným snom stáť ako kôl v plote, tak prosím. čerpaj si len slnko alebo si zapriahni k autu 80 živých koní


o ja nič nehovorím len to že všetka enegia čo pohana všetko žive na tejto planete je zo slnka (s výnimkou nejakých podmorských živočichov zijucich z hlbokomorských termálbych prieduchov horujev vody )
a aj energia čo pohana naš svet je vlastne z nej ale extremne koncentrovana v fos. palivach no lenže tá fak raz dôjde ak to nenahradímne dačim lepším

[Drakoush]

Tráva je super, môžeš si zahuliť. Ale čo my ostatní? Potrebujeme pšenicu, zeleninu, na kolektoroch bude rásť?

[5ko]

Ked už zastavajú pôdu solármi, tak by mohli aspoň pásť ovce či kozy popod ne, nech je s nej užitok.
Ale možno sa boja, že by im kozy poobhrýzali káble.

[helios]

V prvom rade chcem podotknúť, že nie som zástancom solárno - bioplynovo - inošpekulantských pseudo eko tunelov za peniaze nás všetkých.

Je niekedy až dojemné, ako rôzni aktivisti plačú, že sa solármi znehodnocuje úrodná pôda, ktorú by inak aj tak nikto neobrábal, ale pritom sa na tejto pôde stavajú montovne cudzích nadnárodných firiem, prípadne sa namiesto obilia pestuje repka, z ktorej sa prednostne vyrába biohnus, ktorý sa mieša do nafty pre dieselové motory. Nafta vďaka tomuto prídavku oleja rýchlo sprdkavie, hlavne, že sa pár špekulantov nabalí. A napokon všadeprítomná mediálna masáž, ktorá nám vnucuje, že tento spôsob tunelovania financií je jediným možným spôsobom, ako tento národ priviesť do raja.

[muziker]

Pridám aj ja svoj názor Solárna energetika určite nie je hlúpsť, ale nie je samozrejme ani samospasiteľná ... a to isté platí aj o veternej energetike.
Je fakt, že na jednej strane sú solárne ako aj veterné elektrérne pri svojej činnosti určite čistejšie (ekologickejšie) ako tepelné a bezpečnejšie ako napr. jadrové. Samozrejme ťažko by sa to dalo povedať aj o výrobe solárnych panelov a ďalších potrebných komponentov pre solárnu energetiku. To ale už nikto nerieši, lebo podstatné je, že pri solárnej energetike odpadajú dymiace komíny v solárnej elektrárni.
Ale je tu to ale - a síce okrem iného aj to, že výrobcovia týchto "čistých" druhov elektriny nás oberajú o hodne peňazí cez dane na podporu ich podnikania keďže ich výsledný produkt je hodne závislý od slnečného žiarenia a tak väčšiu časť roka (v princípe) by boli stratoví a ich podnikanie by bez "dotácií" veľmi rýchlo skolabovalo. Otázne je však, či sa má celý národ skladať na zisky niekomu len preto, že toto podnikanie sa preferuje politikmi v Bruseli. Aj preto by mali politici zrušiť všetky dotácie na tieto "ekologické" technológie - teda elektrina za 1 kWh by mala byť jednotná vo výkupe od všetkých producentov. Veď ak sa pozrieme na cenu 1 kWh tak 2/3 ceny tvoria akési divné poplatky, čo mi ako spotrebiteľovi elektriny iba dvíhajú krvný tlak. Rovnako aj tzv. straty v disttribúcii konečného spotrebite+a vôbec nezaujímajú. Je to podľa mňa len riziko podnikania a nech si to podnikateľ rieši na vlastnej úrovni.
Ďalší fakt je že je ilúziou niektorých "zelených" ľudí, že by pri dnešných technológiách boli schopné solárne a veterné elektrárne pokryť globálnu potrebu elektriny pre ľudstvo. Jednoducho to technicky nie je možné.
Bez štandardných elektrární to jednoducho nejde. Preto jednoducho či sa to nejakým "priateľom Zeme" páči alebo nie, jadrové elektrárne tu ešte veľmi dlho budú, lebo je to jeden z najefektívnejších spôsobov zabezpečenia dostatočného množstva elektriny pre ľudstvo. Jadrové elektrárne aj keď sú v princípe pomerne nebezpečné, pri dodržaní všetkých bezpečnostných predpisov, dokážu najlacnejšie a naviac bez najmenších dopadov na životné prostredie zabezpečiť potreby ľudstva (na rozdiel od tepelných v ktorých sa spaľuje uhlie, drevené peletky, piliny a podobne), Jediný problém (okrem spomenutej bezpečnosti) môže byť s uložením vyhoreného paliva, ale myslím že technicky je to zvládnuté uložením vyhoreného paliva hlboko v zemi.
Na záver skonštatujem, že by sa mali zatvoriť všetky tepelné elektrárne spaľujúce uhlie a miesto toho by sa mala postaviť jedna jadrová elektráreň na strednom Slovensku a jedna na východnom Slovensku. Určite by to zmenilo ceny za elektrinu smerom nadol a zároveň by sa podstatne znížili emisie.
Ostáva len dúfať, že v budúcnosti ľudstvo dokáže vylepšiť účinnosť (dnes je ešte žalostne nízka) komponentov solárnej (príp. aj ďalšej inej) energetiky tak, že budú môcť dôstojne zastúpiť dnes konvenčné typy elektrérní.

[alois]

Iba pre info, stavať na zelenej či inej pôde je dávno zakázané. Striech je dosť a tu je práve tá filozofia vykritia dennej spotreby v čase špičiek a najdrahšej energie na priamom mieste spotreby.

Tým, že nové dotácie za vyrobenú energiu nie su (za spätný výkup) nikto na nič teraz už nedopláca. Naopak, malý zle navrhnutý zdroj prepúšťa zadarmo energiu do systému a tak znižuje straty prenosovej sústavy, pokiaľ energiu neakumuluješ. Vtedy ideš do straty ty!. A aj bežiace zmluvy sa postupne finančne znižujú a boli viazané aj tak iba na dobu určitú, nie na dobu životnosti elektrárne.

[muziker]

Ak by bolo na zelenej lúke či na poliach dávno zakázané stavať solárne elektrárne, nebolo by možné pred pár rokmi postaviť rozsiahle plochy solárnych elektrární (sú tam dodnes takže sa možno kedykoľvek o pravdivosti tohto tvrdenia presvedšiť). Ide o objekty uprostred polí poľnohospodársky obrábaných na rovinách - a všetkých to zaráža o to viac, že väčšinu poľno produktov sa na Slovensko dováža zo zahraničia (od zemiakov, cez mrkvu až po jablká).
S tým, že treba stavať malé solárne systémy na strechách objektov možno len súhlasiť. Tento typ zabezpečenia výroby el. energie by mal slúžiť iba pre vlastnú spotrebu domácností ale v žiadnom nie na lukratívne podnikanie špekulantom z radov "tiežpodnikateľov".
Inak je diskutabilné , či na takúto elektrinu niekto dopláca alebo nie, pretože v cene elektriny na Slovensku sa zakomponavala okrem iných aj položka na podporu takejto výroby elektriny. Keby to tak nebolo, tak do dohto podnikania by sa asi nikto nehrnul, lebo návratnosť investícií by bola pri nízkych výnosoch určite v nedohľadne, keďže hlavný cieľ podnikania je predovšetkým vytváranie zisku.
Zaujímavé je, že rôzne "bočné" príplatky nekončia a tak sa od januára 2018 chystá na slovenských občanov ďalšia daň, ktorá znova navýši konečnú cenu elektriny, ale aj plynu.

[fagi]

tiež si myslím že proste je lepšie ak to bude na strechách a pre domacich spotrebitelov, viem že uplna sebestačnost je proste s týmto hlupost ale ušetrit trošku by bolo ok takže dalo by sa to zhrnut tak že dobrý nápad a idea sa pretransformuje na totálne šialenstvo a zlo ako napríklad dobrý napad vyrabat čistu energiu sa zmenila na spinavstvo v podobre doplacania na tie dotacie pre pseudopodnikatelov spekulantov takže najväčšíou prekažkou použitelnist je podla mna skladovatelnost takto vyrobenej energie napríklad toto by bolo pekné ale je to hudba dalejek buducnost https://www.youtube.com/watch?v=vXVir0-F3l8&t=6s

a este ku tej ploche kde by molho namiestro FV panelov dačo rást, proste niesme potravinovo sebestačný čo je zle tak kolko veľa plochy proste leží "ľadom" že proste tam nič nerastie to je tiež hruza

alios :Naopak, malý zle navrhnutý zdroj prepúšťa zadarmo energiu do systému a tak znižuje straty prenosovej sústavy, pokiaľ energiu neakumuluješ. Vtedy ideš do straty ty!.

ozaj to ako funguje proste je tam sustava FV panelov a menič spojený na sieť domu ako tie elektrony vedia že maju ist do domu sa spotrebovat napríklad v osvetlení domu a nie že pojdu do siete

[alois]

muziker: už tretí rok platí vyhláška min. hospodárstva a výnos URSO o malých energetických zdrojoch. To znamená, že sa smú stavať fotovoltiky do max. 10kW a to iba na zastavaných plocháh. To sú strechy, fasády, přístrešky na parkoviskách a.t.ď. Nad tento výkon nedostaneš povolenie na pripojenie do siete. Celý schvaľovací proces si riadia distribučky, ktoré ti výstavbu a pripojenie nemusia odobriť. Prípadná dotácia je až ďaľšia záležitosť, či firma čo ti fotovoltiku stavia sa dostala do výberového a žrebovacieho kola. Tak isto na to nie je žiadny nárok. Ten kto prevádzkuje takúto elektráreň nie je braný jako podnikateľ, nedostáva žiadny finančný obnos za dodaný prebytok a tak nepodlieha ani zdaňovaniu.

Každá takáto fotovoltika je z hľadiska stavebného zákona malou stavbou, ktorá NEpotrebuje projekt a kolaudáciu. Buduje sa iba formou ohlášky na MU. Pracovník MU môže vyžiadať od ohlasovateľa ak má pochybnosti statický posudok na strešnú konštrukciu domu. Ale tu sa zase točíme o cca 15kg/m2 čo je nič a vo väčšine zaberie protiargumentácia, že ak v jednom bode strecha unesie dvoch montérov, alebo 80 cm mokrého snehu, tak sa nemám s nikým o čom baviť.

Dokonca je aj dovetok k stavebnému zákonu pre ostrovné elektrárne, ktoré taktiež nesmú byť postavené na zelenej ploche. (ostrov = galvanicky oddelený systém od distribučnej siete) Tu si ale výrobcom energie a si teda podnikateľ, t.j. - dane, licencie a iné poplatky ťa neminú.

fagi: menič ktorý konvertuje DC na AC pre distribučku dáva "o niečo málo" vyžšie napätie, ako je napätie siete a preto sú tie elektróny tak inteligentné a vedia kam majú tiecť. Prebytky kompenzujú straty vo vedeniach a transformátoroch a čiastočne pracujú aj jako kompenzacia cos.FI.

[muziker]

alois: úplne súhlasím s tebou - čo píšeš o strešných solárnych zariadeniach.
Ja som naopak poukazoval na iný druh zariadení - na poliach v blízkosti ciest 1. triedy a R2 na južnom Slovensku. Ide o veľké objekty určené výlučne na podnikanie (v týchto prípadoch určite museli byť vypracované projekty, udelené stavebné povolenia, vykonané kolaudácie a určite v týchto prípadoch boli aj vysoké dotácie pre "podnikateľov". Z toho aj pramení dosť silné podozrenie. že príslušní schvaľovatelia projektov týchto objektov z radov rôznych regionálnych úradníkov mohli mať nejaké to "maslo na hlave".
Len tak pre zaujímavosť - v každom prípade išlo o stavbu veľkej solárnej elektrárne uprostred poľa ( a div sa svete aj v blízkosti vedení VN distribučiek SE) čo žiadny hospodár, ak mu čo i len trocha záleží na krajine nedovolí.
Nič v zlom, ale z toho vyplýva, že i keď obaja hovoríme o solárnej energetike, obaja hovoríme o diametrálne odlišných veciach ... ale ber to len ako vyjadrenie môjho osobného názoru na to, ako funguje "tiežpodnikanie" na našom malom Slovensku. Osobne však ale proti solárnej energetike z technického či legislatívneho pohľadu nemám vôbec nič čo by mi prekážalo. V popisovanom prípade ide skôr o ignorovanie zdravého rozumu pri posudzovaní projektov zo strany úradníkov ... a možno aj nejakú tú korupciu keďže všetci vieme ako to u nás chodí ...

[alois]

Točím sa okolo těchto vecí dosť dlho. Tieto elektrárne sa stavali do posledného možného dátumu a spúšťali sa nie korektne, nakoľko aby sa termín stihol spustila sa ba časť a ďaľšie boli v dorábke. Podvody sa robia všade, ale naozaj posledné tri roky sa na tráve nič nepostavilo a už ani nepostaví.

Najprv sa stavali MWp, potom to okresali legislativou na 100kWp, potom bol dva roky stop totálny a následne na to spustili režim 10kW. Ale tu už urobili podmienku, že to montovať a schvalovať môže iba firma z licenciou min. hospodárstva. A to bol ďalší podraz v SR, nakoľko ešte neboli robené školenia a skúšky a už zástupcovia ditribučiek mali jako jediný platné licencie. (Holienčik, Vážny, Lako a spol.....)

[muziker]

Dovoím si malé zamyslenie "v čom možno vidieť budúcnosť fotovoltaiky" (aj keď je to ešte dnes možno vyzerá u nás ako fantazírovanie, či sen). K dispozícii je ale na nete už dosť "materálov" na túto tému a dnes sa hovorí veľmi často o elektromobilite, o zákaze používania áut so spaľovacími motormi (alebo aspoň o obmedzení ich používania). Síce to zatiaľ vyzerá na populistické reči politikov, a tie určite nehrozia najbližších 15 (u nás možno aj viac) rokov, ale ďaleká budúcnosť v tom určite nejaká je ...
Anglický správca el. rozvodnej sústavy varoval v britských novinách pred tým, že el. rozvody v tamojších domácnostiach nie sú dimenzované na rozvoj elektromobility. Píše, že prípadní záujemcovia o elektromobilitu sa musia rozhodnúť, či uprednostnia „elektromobil, alebo rychlovarnú kanvicu“. Správca el. rozvodnej sústavy National Grid preto varoval, že tamojšie elektroinštalácie nie sú vôbec pripravené na príchod elektromobilov s výkonnými domácimi nabíjačkami. Ani u našich bližších susedov - v ČR nie je situácia oveľa lepšia a o situácii u nás v SR asi tiež nemá vveľmi zmysel polemizovať.
Vo VB odporúča spomenutý National Grid aby sa v súvislosti s plánovaným zákazom predeja áut so spaľovacími motormi (rok 2040) preferovali (upravovali) aj domy so silnými 100 A poistkami (ističmi) a samozrejme aj tomu zodpovedajúcimi rozvodmi. Alternativou k rozsiahlej prestavbe domácich elektroinštalácií je aj výstavba špeciálnych (predzahrádkových) účinných nabíjacích staníc. Podľa predbežných odhadov zakladateľa spol. Podpoint, ktorá sa nabíjačkami zaoberá, by vo VB mohlo silné 11 kW stanice využívať len cca 5 % všetkých domov. O situácii u nás (aj podľa toho čo by to stálo) si reálne ani netrúfam predpovedať.
Problémy sú ale spájané aj s nastavením celej el. rozvodnej siete. Spoločnosti ktoré ich vo VB prevádzkujú už varovali vodičov, že môžu zabudnúť na to, aby si všetci po príchode z práce nabíjali svoj elektromobil. Inak bude nutná nákladná modernizácia celej el. rozvodnej sústavy. Domy by podľa nich mali byť vybavené inteligentnými systémami, ktoré budú elektromobily nabíjať iba v čase, keď to okolitá sieť zvládne.V Think-tank Green Alliance prišli s tým, že 6 blízko seba súčasne nabíjaných elektromobilov by mohlo spôsobiť lokálne výpadky elektriny.
Tiež som kdesi čítal, že ak by u nás v nejakej obci či mestečku pribudlo 10 (slovom desať) elektromobilov, skolabovala by celá obec či mestečko a vo veľkých mestách by kolaps nastal na celých jednotlivých uliciach, či častiach miest. Síce neviem posúdiť čo by nastalo reálne, ale na týchto tvrdeniach asi predsa len niečo bude.
Na ilustráciu: Ak by ste sa rozhodli pre kúpu elektromobilu dnes, veľmi pravdepodobne by ste jeho akumulátory nechceli nabíjať slabou 3,5 kW nabíjačkou. Pri takej Tesle Model S totiž nabitie akumulátorov z 25 na 100 % trvá asi 19 hodín. Silnejšia 11 kW nabíjačka by tento čas skrátila na prijateľných 6 hodín (teda aj cez noc), ale takáto nabíjačka by už určite znemožnila v domácnosti používať aj ďalšie náročné elektrospotřebiče.
Aj v domácnostiach s relatívne novými rozvodmi môže spoločné používanie týchto náročných elektrospotrebičov zaručene „vyhodiť poistky / ističe“. Prečo? Len samotný efektívny nabíjací prúd pre elektromobil totiž presiahne 30 A. V starších domoch (bytoch) často nie je elektroinštalácia dimenzovaná ani na to, aby zvládla najslabšiu nabíjačku (3,5 kW) a el. pečiacu rúru (2 kW) či sklokeranickú (alebo indukčnú) varnú dosku s príkonom 3-4 kW zároveň, pretože „bežná zásuvka s 10–16 A istením zvládne nabíjací výkon asi tak 2-3 kW“.
Ak sa v domácnosti nevyužíva elektrina aj na vykurovanie (el. vykurovanie v nových rod. domoch je značne rozšírené v rôznych častiach Slovenska, pretože nie všetky obce sú plynofikované), vo väčšine prípadov stačí aj 1-fázový rozvod s bežným istením 1x 25 A. Domy, kde se el. energiou aj kúri, zvyčajne využívajú 3x 25 A. Ale ani tieto relatívne dostatočne dimenzované rozvody nie sú navrhnuté na pravidelné nabíjanie elektromobilu silnou 7-11 kW nabíjačkou. „Podobné nabíjačky už vyžadujú úpravu rozvodov, istenia ako aj špeciálne koncové zariadenie, tzv. wallbox“. S prihliadnutím k veku objektu (dnes ešte často aj s hliníkovým vedením) môže byť potrebný zásah do elektroinštalácie aj dosť rozsiahly. V iných (lepších) prípadoch by stačilo dokúpiť len spomenutý wallbox. Od toho sa ale odvíjajú aj samotné náklady na podobné úpravy. Na denné dodochádzanie do práce napr. 50 - 100 km nie sú potrebné až do takej miery vyspelé rozvody, lebo cez noc sa batérie elektromobilu nabijú na 100 % aj cez obyčajnú 16 A zásuvku.
„Účel a teda aj spôsob nabíjania batérií elektromobilu doma netreba podceňovať. Preto veľkosť ističov a optimálne riešenie nabíjania by mal posúdiť a navrhnúť odborník pre reálne potreby majiteľa nehnuteľnosti a elektromobilu“.
Pri prihliadnutí na tzv. domy budúcnosti sú výraznejšie zmeny lebo sa bude meniť to, ako taký dom bude hospodáriť s elektrinou. To napr. ráta s tým, že elektrina vyrobená vo fotovoltaike na streche domu poslúži na pokrytie spotreby domácnosti (domáce elektrospotrebiče, zabezpečenie ohrevu vody pre domácnosť, aj nabíjanie batérií elektromobilov).
To si vyžiada samozrejme aj zmenu pohľadu na vnímanie a využívanie samotných elektromobilov. Tie sa časom zmenia z dnešných čistých príjemcov el. energie pre ich pohon na niečo ako domáce akumulátory, nabíjané momentálne prebytočnou elektrinou z fotovoltaiky a tú v sebe uchovajú pre neskoršie potreby (následne poslúžia ako veľké batérie v domácnosti v čase zvýšenej spotreby)“.
Aké je situácia v súčasnosti v Európe? Rozšírenie používania elektromobilov s ohľadom na dopĺňanie energie asi ešte nejakú dobu nezmení súčasnú situáciu, keď reálne jazdíme a tankujeme benzin či naftu na známych ČS. Časom ich ale určite nahradia nabíjacie stanice. Tie sa ale budú môcť postaviť len na miestach s dostatočne dimenzovanou el. rozvodnou sieťou.
Ale sú tu už prvé lastovičky zvestujúce zmeny. Už aj niektorí z hlavných hráčov v oblasti petrolejárského priemyslu sa aj keď pomaly, ale predsa len začínajú ohliadať po zmene podnikania. Asi aj preto fi. Shell nedávno kúpila holandskú spol. NewMotion (tá v západnej Európe prevádzkuje najširšiu sieť nabíjacích staníc, a pri predejných miestach elektromobilov začaal montovať vlastné nabíjačky pre elektromobily.

[peterple]

Problém ktorý majú v Anglicku (a je zrejmé že na celom svete) sme mohli mať vďaka Holienčíkovi elegantne vyriešený. Stačilo zaviesť malý mesačný poplatok za istič a je to. Zaplatíš si 100A istič a nestaráš sa. Zmluva je jasná sú ti povinný dodať 100A a ako to je ich problém.
Koniec irónie.
Je jasné že takýto poplatok a "garanciu" by si mohli dovoliť dnes, kedy energie majú prebytok a zavedený poplatok by viedol k znižovaniu teoretického maxima lebo každý by sa snažil ísť na čo najnižšiu hodnotu. A je to čistý obchod s teplým vzduchom. Spotrebitel by zaň nedostal žiadnu protihodnotu. Lebo ak by začalo naozaj odoberať 20% odberateľov naraz ten zmluvný výkon tak by sa riadne začalo kúriť z trafákov za dedinou.
O chvíľu bude EU v troskách ako stará rímska ríša. Lebo to budú viesť čím ďalej väčší "znalci" fyziky, elektrotechniky a ekonómie.

Niečo na túto tému napísal aj Petr Kubáč (keď už je to vlákno o jeho článkoch).
http://petr-kubac.blog.cz/1701/elektromobily-nebudou
Tam je tiež zopár dôvodov ktoré majú fyzikálne základy, takže sa budú veľmi ťažko obchádzať.

Jediná schodná cesta, ktorú vidím je asi takáto:
http://www.osel.cz/9617-mikrorasou-na-m ... oveni.html
Len konzumenti nebudú ľudské žalúdky (dôvody prečo uviedli v závere článku ľudia čo majú širší rozhľad ako nejaký IPCC guru), ale motory áut. Myslím že to musí byť o hodne efektívnejšie ako pestovanie repky.

[martin knocik]

Pred pár mesiacmi som čítal o vývoji vysokonapäťových IGBT, momentálne zvladaju 20kV DV na jeden modul. Cielom vývoja je nahradiť klasický distribučný trafák 22kV/230V spínaným zdrojom (oficialnym dovodom je snaha zbavit sa prepinača odbočiek na trafaku a rýchlejsie reagovat na prudke zmeny zátaže siete). Takže asi smer vývoja je asi jasný, s elektromobilitou bude 22kV prípojka do každého domu nutnosťou.

[Drakoush]

Presne sa začína napĺňať moja prognóza. Vývoj ide dozadu.
Ako to bolo nástupom komunizmu, tak sa zase vraciame k vývoju späť, síce tentokrát to nie je technologický pokrok, ale tzv. inteligencia využitia technológie, t.j. súbor schopností využívania prostriedkov k dosiahnutiu vytýčeného cieľa.
Začalo to frekvenčným meničom na čerpadlo a pokračuje to náhradou jednoduchého zariadenia za zložité pri viacmenej tom istom efekte, resp. s nepatrným zvýšením efektu. To je napr. náhrada termostatu v chladničke za procesorový a za predpokladu, že náhrada nevyužíva ani prvky umelej inteligencie, ani technológiu "smart". To znamená, že riadenú veličinu riadi MCU, avšak samotný MCU neposkytuje nič naviac, nie je tam žiadna pridaná hodnota.

Keď aplikujeme túto moju teóriu, alebo skôr názor, do energetickej siete a s tými poznatkami, ktoré tu odzneli, tak sa dostávame k tomu, že nástupom elektromobilov:

- bude nutné prerobiť stávajúcu distribučnú sieť na novú, schopnú prenášať 22kV.
- bude sa musieť riešiť otázka bezpečnosti, t.j. upevnenie, izolátory, vodiče a káble, výšky...
- každá prípojka sa bude musieť vybaviť meničom napätia (absolútne jedno, na akom princípe založenom).
- to si vyžiada v mnohých objektoch aj stavebné úpravy menšieho či väčšieho charakteru.
- + všetky ostatné práce s tým spojené, ktoré mi narýchlo nenapadnú.

Odmenou v úvodzovkách za toto bude posilnená distribučná sieť, umožňujúca hlavne nabíjanie elektromobilov, ktoré:

- síce sú šetrnejšie pri prevádzke k ŽP, avšak:
- proces výroby stále moc zaťažuje ŽP,
- krátky dojazd,
- dojazd sa skracuje použitím zariadenia na úpravu vzduchu (kúrenie, chladenie)
- autá sú stále vhodné iba na mestskú prevádzku vďaka vyššie uvedeným aspektom, použitie mimo mesta je stále viacmenej nemožné (mimo hybridov), nákladná doprava stále nedoriešená.

A k tomu všetkému treba pripočítať zvýšenú spotrebu el. energie, čo si vyžiada výstavbu elektrární a prácu s tým spojenú. A tu sa dostávame k tomu, že jadrová energetika je na ústupe, ale návratnosť je len ca. 15 rokov! Namiesto toho sa začne masovo presadzovať "zelená" energia, naďalej sa bude ničiť orná pôda. To samozrejme tiež nie je bez následkov, mohli by sme tu spomenúť taký základ - pestovanie potravín.
Ako možné riešenie by bolo použiť kolektory na spôsob družíc - vystrelené do beztiažového stavu mimo Zem - stále nedoriešená "doprava" energie na Zem!

A mohli by sme v tom pokračovať ďalej, toto je nekonečná téma. Ja sa ospravedlňujem za drobné zamyslenie, ale stále mi vychádza, že slnečná energia momentálne nemá predpoklady na masové využitie, je to nedoriešená otázka. Nech si každý myslí čo chce, momentálne je jadrová energetika najúčinnejšia, má najkratšiu návratnosť a momentálne je práve ona cestou, ako pokryť nároky na stále zvyšujúcu sa spotrebu el. energie s perspektívnym výhľadom do nástupu elektromobilov.

[muziker]

No a keďže sa v politických kruhoch čím ďalej tým viac omieľa elektromobilita (každému je jasné, že ide zo strany politikov len o čistý populizmus, lebo si nevidia ďalej ako na špičku nosa a len sa snažia zo všetkého vytĺcť politický kapitál a preferencie pre seba a svoju stranu), S tým ale súvisia aj ďalšie veci ako zabezpečenie dostatočného množstva zdrojov el. energie pre elektromobily v podobe batérí na výrobu ktorých sú potrebné nejaké suroviny ...
Preto sa žiada povedať i to, z čoho sa budú vyrábať batérie pre elektromobily. Konkrétne ide dnes hlavne o lítium a kobalt ako aj o dopad ich dostatku či nedostatku na samotnú elektromobilitu.
V ČR nedávno objavili pomerne veľké ložisko lítia a tak si naši susedia robia veľké plány s jeho využitím. Je to veľmi dobré zpráva pre rozvoj elektromobility, keďže lítium sa používa pri výrobe batérií elektromobilov. Tie by sa tak mohli vo väčšej miere vyrábať tak aj v EU. Zároveň by sa tak mohol značne obmedziť dovoz Li-Ion batérií z Ázie aj USA pre elktromobily a hybridy vyrábané v EU.
Ako sa ale zdá, bude ešte veľký problém a to práve s kobaltom (v batériách dnešných elektromobilov je 8 - 12 kg kobaltu, ktorý vylepšuje vlastnosti Li-Ion batérií - zvyšuje kapacitu /energetickú hustotu/ a tým aj stabilitu článkov batérií). Do r. 2020 ho má mať až 75 % li-ion baterií.
Obmedzené množstvo rafinovaného kobaltu na trhoch môže byť problematické pre európskych výrobcov batérií. Náleziská kobaltu sú v USA (Nevada) ale aj v Mexiku, takže automobilka Tesla je na tom asi relatívne lepšie oproti európskym automobilkám. Asi 60 % svetovej produkcie pochádza z politicky problematickej oblasti africkej Demokratickej republiky Kongo, čo môže predznamenať aj nejaké tie medzištátne konflikty.
Zdá sa, že spoločne s cínom, wolfrámom, tantalom a zlatom sa kobalt zaradí medzi tzv. konfliktné kovy (u nich musia spracovatelia v USA dokazovať, že zisk z ich ťažby neposlúži na financovanie ozbrojených skupín, ani na potláčanie ľudských práv).
Ďalší významní producenti kobaltu sú Austrália, Rusko a Zambia, v ktorých rafinérie už 10 rokov dodávajú každý rok rovnaké množstvá. Posledné významné ložiská sú v Číne. Tá sa však kobalt z pochopiteľných dôvodov vôbec nechystá vyvážať. Čínsky úrad pre štátne rezervy, ktorý má na starosti tvorbu zásob komodít (od ropy po vzácne kovy). V r. 2015 - 2016 kúpili 5000 ton kobaltu. A zdá sa, že nakupujú do zásoby aj tohto roku.
Ak sa pozrieme na obchodné aktivity s kobaltom, tak napr. švajčiarska Pala Investments a čínska Shanghai Chaos) skúpili v poslednej dobe cca 6 000 ton kobaltu v hodnote cca 280 milionov USD.
Javí sa to tak, že Čína, USA ale aj ďalší masívne skupujú všetky dostupné zásoby kobaltu na trhu.
Elektromobily spotrebovali v r. 2016 jen cca 6,5 % z celkového množstva rafinovaného kobaltu, ale v r. 2021 to má byť až 16,9 % z celosvetovo vyťaženého množstva 100 000 ton ročne.
Dopyt po kobalte vzrástol najmä zo strany dodávateľov čínských automobiliek, keďže to boli oni čo začali využívať práve Li-Ion batérie vylepšené o kobalt.
Predné automobilky dnes síce hovoria o veľkých plánoch na elektrifikáciu svojich ponúk, ale radšej už ani nehovoria o tom, že zatiaľ ani len netušia, kto a kde im vyrobí batérie pre ich elektromobily. Len vlani sa v Číne predalo 507 000 elektromobilov, teda o 53 % viac než v r. 2015. Do r. 2025 vláda plánuje predaj 7 miliónov vozidiel. Z toho vyplýva že v Číne vznikne výnosný biznis aj s recykláciou použitých Li-Ion batérií, keďže len v Shenzhen Cham Battery Technology denne vyrobia 300 000 batérií.
Zaujímavé na celom je to, že výrobcovia batérií dnes masovo nedokážu ponúknuť nič lepšie ako Li-Ion batérie, preto bude potrebné veľké množstvo lítia (aj toho českého) ako aj kobaltu.
V r. 2018 bol jeho deficit 885 ton a v r. 2019 sa deficit má zvýšiť na 3205 ton. Pri takom výhľade to bude v r. 2020 až 5340 ton chýbajúceho kobaltu. Aj preto už dnes koncern VW zháňa kobalt na najbližších 10 rokov za cca 50 miliárd eur, keďže má v pláne uviesť na trh v priebehu najbližšieho roka asi 80 modelov elektromobilov a hybridov. VW chce do r. 2025 vyrábať až 3 milióny elektromobilov ročne, a na to bude potrebovať asi 24 - 36 000 ton kobaltu. Od dodávateľov kobaltu tak očakáva ponuky na 5 - 10 rokov v množstve 80 - 130 000 ton kobaltu ročne pri fixných cenách, pričom to má platiť od r. 2019. Dodavatelia tieto podmienky ale odmietli, takže v budúcnosti sa pri týchto komoditách rysujú asi celkom zaujímavé obchody.
Aj pre to všetko nevidím masové nasadenie elektromobilov či hybridov v globálnom meradle, aj keď sa to pomaly bude presúvať k vyšším číslam. Na druhej strane je dnes povážlivé vyhlásiť, že sa prestanú vyrábať a predávať napr. toľko kritizované dieslové motory. Dnes ešte kúpiť nový diesel značí pokojne ho v slovenskej rodine "zodrať" počas nasledujúcich 10 - 15 rokov (ak toľko vôbec vydrží). Dnes už diesle nie sú také "špinavé" ako kedysi a naviac sú vcelku bezporuchové (relatívne) ako aj úsporné a výkonné. Dúfam že ma za toto tvrdenie nikto z radov "ekológov" neukameňuje, lebo som presvedčený že napr. lodná doprava s dieslovými motormi, ako aj tepelné elektrárne a väčšia časť priemyslu poškodzuje životné prostredie podstatne viac... a nakoniec ak sme u ekologickej elektromobility, stačí sa len pozrieť na čínsku recykláciu (aj Li-Ion batérií) ako sa s nimi narába na skládkach ako aj pri samotnej recyklácii a ako nad tým všetký plače príroda (videl som film o recyklácii elektroodpadu v Číne a neveril som vlastným očiam).

[martin knocik]

Ak by nebol dnes diesel taky spinavý a problematický., tak by nefungoval biznis s obchadazním emisných testov, odstranovaním filtrov, elektronických modulov - oblbovačov adBlue systemu, atd. atd

Vytlačenie naftovych motorov z osobnych aut bude len a len prínosom. V mestach bude menej hluku a kysleho stiplaveho smradu z drkotajucich dieselov. masové rozšírenie dieslov v osobnych autach je v podstate len europska uchylka ktora nadobudla chorobne rozmery.

[muziker]

martin knocik: Určite s tebou možno súhlasiť, ale iba do určitej miery aj keď diesle to asi majú už fakt sčítané. Ak vezmeme dnešné moderné dieslové motory (vyrobené dajme tomu v rokoch 2015 - 2017), tie sú určite čistejšie a "voňavejšie" ako napr. také staršie benziňáky ktorými by si ich možno vytláčal. Dnes z nových dieslov v osobných autách nietajú sadze (môžeš sa o tom presvedčiť kedykoľvek aj bielou rukavicou siahnutím do koncovky výfuku, dokonca tieto motory ani nedymia tak ako sme boli zvyknutí pri starých diesloch. Dá sa dokonca povedať, že mnohé staršie benziňáky smrdia podstatne viac ako nové diesle. Samozrejme staré diesle bez DPF filtrov sú špinavé, čmudivé a smradľavé. Tiež by som polemizoval o tom hluku dieslov, pretože znova je rozdiel medzi motormi starými a dnešnými ktoré nemajú až tak veľa k tichému chodu benziňákov (je to proste individuálne).
Preto prv než začneš generalizovať a čosi tvrdiť, najprv sa presvedč a až potom sa - ale objektívne - vyjadri. Pripadá mi to ako by si si mýlil mnohé nákladiaky s osobnými dieslami, pretože nákladiaky podstatne viac zaťažujú čistotu ovzdušia miest a sluch ľudí.
... a biznis s obchádzaním emisných testov, odstraňovaním DPF, a ďalších podvodov je nakoniec ako každý iný (kým je dopyt - je aj ponuka), no myslím že týchto podvodníkov už dnes celkom slušne trestajú a také autá sa automaticky vyraďujú z premávky (odoberajú TP) aj s mastnou pokutou.

[peterple]

A prechod na elektromobily to zlepší ako? Elektromobil má výfuk v elektrárni ktorá vyrába energiu pre nabíjanie jeho akumulátorov. To čo písal Drakoush o tej distribúcii je jeden a podľa mňa menší problém. Ak by sme dnes lusknutím prsta všetko prepli na elektromobily (neriešme z čoho sa vyrobia akumulátory, prenosové sústavy atd.). Tak mi povedzte kde zoberiete energiu na ich nabíjanie. Nech to navlečiete ako chcete nabíjať sa bude musieť hlavne v noci. Účinnosť elektrárne je 30%. V noci nesvieti, často ani nefúka, jadrové sú fuj, vlastne ani solárne sa už nemôžu stavať. Takže postavíme uhoľné, plynové a na biomasu. Výsledok bude ako obvykle. Jedna skupina ľudí sa snaží prehodiť svoje problémy na iných. V mestách bude čistý vzduch ale celkovo objem exhalácií stúpne.