Posledne dni robim na samooscilacnom znizovacom menici s regulaciou na konstantne vystupne napatie 2,2V , ultra low-power
, kedy uz sa stava ucinnejsie pouzit nabojovu pumpu.
Skusam to napajat iba z kondenzatora 2mF nabiteho na 17V a testujem kolko z neho vydrzi svietit mala cervena ledka.
Menic je klasicka buck-ova topologia so spinacom na zemi, prud cievkou davam do discontinuous rezimu takze vystupny kondenzator krmim len obcasnym pulzom od Vcc.
Napatie na kolektore NPN spinaca (.gif):
Ten kratky pulz nadol je doba ked sa dodava energia do vystupu (zopnuty spinac), ten oblucik nahor je doba ked sa vybija indukcnost do vystupneho kondenzatoru, tie vlnovky a zvysok je neaktivna doba - ledka je napajana z vystupneho kondenzatoru.
Video je 2x zrychlene. Je vidiet, ako napatie na 17V kondenzatore (vstupe) postupne pada tak sa skracuje neaktivna doba a je potrebne aby nabijacie pulzy chodili castejsie pre udrzanie konstantneho 2,2V vystupu.
- ezgif.com-gif-maker.gif (9.22 MiB) 7383 zobrazení
Schema:
Schema je iba priblizna, chyba na nej snubber na cievke, bazovy kondenzator pre podporu rozkmitania a posunutie do discontinuous rezimu, odpory su viac low-power.
Edit:
Pridavam schemu ako to mam zapojene. Na vystupe je pripojena led s predradnym odporom 100ohm. Pocas svietenia na nom meriam cca 260mV a teda prud ledkou je 2,6mA. Doba svietenia ak sa 2m2 kondenzator nabije na 17V je presne 50sekund. Led svieti aj potom ale uz s nizsim vykonom.
Ak je vstupna energia 0.5x0.0022x17x17 = 0.32Ws
Vystupna energia 2.1x0.0021x50 = 0.22Ws (2.1V som dal lebo komparator neudrzi presne 2.2V pocas celej doby, je treba trochu zvysit jeho gain, a teda prud ledkou ku koncu bude tiez nizsi)
Nemam pamatovy osciloskop, aby som mohol logovat celych 50sekund.
Najvacsia strata je asi 120k R6 lebo je neustale pripojeny na vstup - dobija C2 integrator na ktorom je cca1.5V takze na zaciatku pri 17V berie az 130uA . Hodnota R6 moze byt podstatne vyssia avsak sa znizi vstupny rozsah. Teraz to funguje aj pri 3V na vstupe.
Snubber na cievke je iba odporovy (17k), ak by som dal RCD tak to trochu pomoze.
C3 velmi ucinne podporuje rozkmitanie, je zapojeny ako derivator takze vytvara ostru hranu do bazi Q1 co maju samokmitace radi. Vhladom, ze pouzivam male feritove EI jadro so vzduchovou medzerou je vazba medzi cievkou a auxiliary vinutim nedokonala a menic ma problem s rozkmitanim uz pri 100k R2. Pouzitim C3 menic spolahlivo funguje aj s 330k R2.
Uloha C3 a jeho casovej konstanty spolu s R2 je taktiez drzat Q1 privrety pocas "neaktivnej" doby pre zabezpecenie nespojiteho rezimu, inak by vystune napatie letelo vysoko (bez spatnej vazby).
1
