Ief. trafa

Príspevok od používateľa **pin** » 03 Feb 2010, 21:09

Detail by bol.

danhard · Príspevok od používateľa **danhard** » 03 Feb 2010, 21:15

Zjevně je vidět, že v půlperiodě, kde by měl být jen magnetizační proud dojde za 1/2 polovinou k prudkému nárustu proudu a k přesycování jádra.

Ještě můžeš změřit samotný magnetizační proud bez zátěže a ve stejném měřítku.

Príspevok od používateľa **pin** » 03 Feb 2010, 21:19

Maňana.

lato · Príspevok od používateľa **lato** » 03 Feb 2010, 21:19

To Pin: Ak to máš "po ruke" skús tam dať do série tlmivku (napr. zo žiarivky)
a porovnať priebehy.

Príspevok od používateľa **pin** » 03 Feb 2010, 21:51

On ten môj "primár má len 0,22 H, tak asi nebudem mať primerane malú tlmivku. Ale môžem hneď zrátať, že magnetizačný prúd by mal byť asi 0,26 A, teda 0,37 A amplitúda, ale tá špica v grafe je viac ako 2x väčšia, na nejaké presýtenie to vyzerá!
A práve preto to meriam, aby som si to v hlave zrovnal. Alebo mi to niekto druhý.

Príspevok od používateľa **Dolfi** » 03 Feb 2010, 22:10

Čiže, ak som to dobre pochopil, tak tá polperióda, kedy nie je odoberaný prúd zo sekundáru, jednosmerne presycuje jadro ...

Naivná predstava: Zlepšili by sa pomery na trafe, ak by som "vhodne" zapojil do primáru trafa "vhodný" odpor s paralelne pripojenou diódou. Ten odpor by zrazil sieťové napätie v tej magnetizačnej polperióde a v pracovnej by ho vyskratovala dióda ...

Michal02 · Príspevok od používateľa **Michal02** » 03 Feb 2010, 22:22

podľa mňa, by bolo riešením zapojiť tretí transformátor na ďaľšie pomocné vinutie v protifáze na eliminovanie magnetickej distorzie.

lato · Príspevok od používateľa **lato** » 03 Feb 2010, 22:41

ja som za tekuté helium

Príspevok od používateľa **Dolfi** » 03 Feb 2010, 22:59

lato napísal:ja som za tekuté helium

Dosiahli by sme supravodivosť, alebo nie ?

Príspevok od používateľa **pin** » 04 Feb 2010, 13:23

Nebolo potrebné viac merať, iba pochopiť to namerané.

Prúd záťažou v jednej polperióde spôsobí úbytok na odpore primárneho vinutia a tým aj pokles magnetizačného napätia v tejto polperióde. Pritom plocha polvlny magnetizačného napätia hovorí, o koľko sa zmení magnetický tok v jadre. A tak sa stredná hodnota toku posúva ku kraju hysteréznej slučky, až stúpnutie magnetizačného prúdu v nezaťaženej polperióde vyvolá tiež pokles magnetizačného napätia, viac a viac, až kým plochy magnetizačného napätia v obidvoch polvlnách nebudú rovnaké.
Skúsil som urobiť ilustračný graf, ako to začína v lineárnej oblasti magnetizácie.

Ešte k tým meraniam, robil som vlastne rozbor vplyvu okamihu zapnutia transformátora, a aby som mal rezervu v sýtení, budil som ho len asi polovičným napätím. A keď prišiel Dolfi so svojím námetom, dal som do sekundáru záťaž s diódou. A na tom grafe prechodového javu vidno, že rezerva v sýtení umožnila, aby niekoľko periód prebehlo v lineárnej oblasti a primárny prúd má jednosmernú zložku od záťaže. Postupne však začína naberať na veľkosti magnetizačná zložka, kým nenastane ta rovnováha.

Nakoniec si Dolfi našiel riešenie sám. Treba odkrojiť z plochy napätia polperiódy s odpojenou záťažou. Možno aj zenerkou, ale ten odpor s paralelnou diódou je variabilnejší.

Opäť sa potvrdila stará pravda, že najviac sa človek naučí, keď chce niekomu niečo vysvetliť (neplatí pre Danharda).