SVETELEKTRO

bobo87 áno,to je pravda,ale bavíme sa tu o živom-neživom. Teda aspoň ja na to reagujem. Softwareové vírusy sa za živé považovať určite nedajú. Ako som vravel,môžu sa prispôsobovať ako chcú,ale vždy je tu možnosť vypnúť PC a hodiť do koša. A je po víruse. Ale zato živé vírusy prežijú ´´čokoľvek´´. Napríklad aj absolútnu nulu. Sú takpovediac nesmrteľné. Ak však nezohrejeme celí vesmír na teplotu cca 100°C...

Inak,je zaujímavé že vírusy sa ani za živé nedajú považovať. Sú tak primitívne a jednoduché,že keby sa samočinne nemnožili,sú to len zhluky molekúl.

mr.mio

Scasti suhlasim, scasti nie. Napriklad ta vyssia teplota by sa dala povazovat za to ich zneskodnenie. Ale zas suhlasim s tym, ze je tazko povedat, ci je to zive, kedze v podstate je to len bielkovina, ktora pri prieniku do hositela mu "rozkaze", aby ju reprodukoval.

EDIT:
Tu je asi prave ten problem, co som spominal, ze ako definovat nieco, co je zive. Ak by to bolo presne definovane, vedeli by sme to rozriesit na 100%. Takto je to len v urovni debaty, kde ma kazdy kusok pravdy.

Ďalší argument. Za živé môžeme považovať to,čo ukrýva svoje genetické informácie v chemickej podobe,nie v elektronickej. Za živé považujem tie genetické informácie,ktoré sú hmotné. Nie tie,ktoré predstavujú ´´stav´´ kusu železa alebo kremíka. Aby sa rozšíril nejaký soft,potrebuje na to isté prostredie(net,PC,OS atď),ale živému je to asi jedno. Niektoré žijú vo vzduchu,v zemi,vo vode. Ten soft si asi len ťažko predstavíme,ako si pláva vo vode ako taký,nie ako signál... Ale to je len môj názor. Nechcem sa s nikým hádať ani nič podobného. Debata

Suhlasim, ze je to debata a podla mna celkom zaujimava. S tym, ze tato informacia velmi hmotna nie je v pripade sw suhlasim (ak neratame elektrony a pod.).

nečítal som všetka príspevky ale niečo Vám o víruse poviem som zdravotník Bc.chodil som Trnavy NE.Vírus je riadna kurva keď vie že sa niečo naňho chystá stačí aby sa mu zmenila jedna aminokyselina a je s neho iný vírus hovorí sa tomu mutácia.EBOLA a tak Maďari vymysleli na H1n1 protilátku lenže ten jebák vírus zmenil tú aminokyselinu čiže im boli tie protilátky na dve veci.A takto je to s vírusmi od nepamäti prežijú extrémne teplo či chlad atď...len aby niečo niekto nedoniesol s vesmíru.Vírus je velký špekulant a svojho hostiteľa nechá tzv. na žive aby mal s čoho žiť,alebo druhá vec.rakovina ked cudzorodé látky vedia ojebať biele krvinky čiže vojakov ktorý sa starajú o imunitu v tele že sú ľudskému telu neškodné.O tejto debate môžme debatovať celé roky aj tam na nič neprídeme.Berme to tak že príroda si vie poradiť zo všetkým aj s prebytkom obyvateľstva

len aby niečo niekto nedoniesol s vesmíru.

Odkial z vesmiru? Sic je pravda, ze zivot tunak by nebol "zvyknuty" na nieco z vesmiru, druha strana je, ze nieco z vesmiru by nebolo "zvyknute" na zivot tunak. Zivot inde by sa vyvinul asi uplne inak ako tunak. Virusy su sice vyvinute svine, ale vyvijali sa spolu so zivotom tunak, takze su prisposobene na formu zivota tunak - ked si pozriete tvory, tak v podstate to tu mate vsetko rovnake - rovnaka koncepcia buniek (+- malicko), rovnake koncepcie tela (+- malicko). Toto sa formovalo dost dlho.

Takze moj nazor je, ze keby nieco z vesmiru doletelo, bolo by to neskodne, pokial by sa to extremne rychlo neprisposobilo - i k tomu by to potrebovalo byt uspesne aspon raz.

Pekné čítanie o neurónových sieťach nájdete tu:
http://ics.upjs.sk/~novotnyr/home/skola ... o%20NS.pdf

Tiež si myslím, že náš mozog nepracuje binárne ale analógovo, a ako inak ak nie podľa zákonov prírody a tie sme opísali našimi matematickými zákonmi. Skúste si spomenúť na všetky vzťahy ktoré doteraz máme a skúste porozmýšlať aké by bolo vhodné pre opis fungovania tak zložitého procesu aký sa odohráva v našej hlave. V matematike sme si definovali funkcie z ktorými vieme definovať určité deje v prírode. Tieto vzorce však používa aj naša príroda. Čiže ak chceme nájsť funkcie ktorými sa dá popísať akékoľvek dianie a vývoj v prírode musíme sa poobzerať po tých najjednoduchších.

Akými našimi pozemskými vzťahmi sa riadi teda príroda?
Z matematiky je len velmi málo špecifických funkcií a iba málo ktoré napodobňujú prírodu tak ako goniometrické vzťahy.

Jeden z veľmi významných matematikov 18. storočia bol Leonhard Euler ktorému vďačíme za dôležité zistenia v oblastiach diferenciálneho a integrálneho počtu a mnoho iných. Nespomínam ho len tak náhodou, jeho vzťah:



čitatelia časopisu Mathematical Intelligencer v roku 1988 hlasovali za najkrajší matematický vzorec ktorý je dodne sznámy ako Eulerov vzorec.

Exponenciálna funkcia má v matematike veľký význam a tie najzákladnejšie goniometrické funkcie sú rozložené práve do exponenciálnych funkcií.

A ak napíšeme že:

r = ab^φ

Jedná sa o logaritmickú špirálu, ktorú môžeme veľmi často vidieť aj v prírode.


Živá príroda:
-Ulita slimákov a ostatných ulitníkov má tvar logaritmickej špirály, ktorá je odvodená (ako sme si už ukázali) zo zlatého rezu. Jedine u takejto špirály môžu mať všetky bunky úplne rovnaký tvar - iba sú stále väčšie a väčšie, takže živočích ak podrastie, vybuduje si ďalšiu bunku a presťahuje sa do nej, pričom nová bunka presne zodpovedá pôvodnému tvaru ulitníka.
-Hmyz nalietava na svoj cieľ po logaritmickej špirále (najlepšie to vidíme u nočného hmyzu nalietavajúceho na svetlo). Prečo ? Hmyz má oči po stranách a každé oko vidí len svoju stranu. Ak hmyz zazrie svoj cieľ v jednom oku, vždy ho vidí pred sebou pod určitým uhlom a v tomto uhle sa postupne približuje k svojmu cieľu. Krivka, ktorú pritom opisuje je logaritmická špirála.
-a mnoho iných.
Neživá príroda:
-Všetky komplexné čísla využívajú Eulerov vzorec.
-Matematické funkcie ktorými popisujeme teóriu EM vĺn sú exponenciálne funkcie.
-V štatistike je normálne rozdelenie pravdepodobnosti dané

-a mnoho iných



Tak ak nám sa sa tak darí v popisovaní dejov exponenciálnymi (logaritmickými) funkciami v našom každodennom živote, nepočíta s nimi aj príroda? A ak sa nimi riadi príroda, tak pre vytvorenie tak zložitej formy života akou sme my musela predsa nájsť nejaký zlatý stred ako ich pospájať.

Nepoužívame aj v našom mozgu tie najzákladnejšie funkcie ktorými je vytvorené skoro všetko (ak nie všetko) oklo nás ak sa zhodneme v tom že náš mozog pracuje analógovo?

lenže to sa nevie daqq je zrejmé že naša planéta je jedinečná pre život vzdialenosť od slnka a tisíc iných vecí ale neverím to že sme vo vesmíre sami,ale to je asi iná debata ale som rád že sa to nekrúti iba o elektrotechnike

neverím to že sme vo vesmíre sami,ale to je asi iná debata ale som rád že sa to nekrúti iba o elektrotechnike

Pozor, pozor, netvrdim, ze sme vo vesmire sami! Vzhladom na nespocet galaxii a nespocet hviezdnych sustav na galaxiu a vzhladom na nespocet planet/mesiacov na hviezdnu sustavu niekde urcite bude daky dalsi zivot. Ak sa mohol vyvinut na takejto planete, je celkom pravdepodobne, ze sa moze vyvinut aj inde.

Mojou pointou bolo, ze ak sa aj niekde vyvinul, tak je tu problem s tym, ze sa vyvinul kapanek v inej forme ako je tunak. Virusy, ktore by boli pre emzaka smrtelne proste nebudu vediet co robit s ludskou bunkou. Naopak to bude podobne. Proste, kompatibilita tunajsieho zivota s mimackym zivotom, ktory sa vyvijal UPLNE oddelene bude asi nic moc.

OT: (Nehovoriac o dakej vyssej kompatibilite, typu Star Trek (neb ine scifi) - vacsina ras humanoidov sa zjavne moze vzajomne mnozit (Spock - napol clovek, napol Vulcan, Worf atd.). Clovek sa nedokaze mnozit s opicami (pokial viem, neskusal som), no mnozit sa s niecim mimackym mu zjavne nerobi problem. Clovek sa bude skor mnozit s kvetinacom petunii nez s mimakom.)

Lol uz aj startrek zaujimavo sa nam to vyvyja BTW: v jednej casti vysvetlili preco su skoro vseci navzajom kompatibilny humanoidi.
Co sa zivota tyka este ani s istotou nevieme ci naozaj vznikol na zemi, mohol sem priletiet na nejakom sutri ktovie odkial. To ze by tu cestu niektore formy nam znameho zivota mali sancu prezit uz vieme.
A aj samotna definicia zivota je problematicka. Spominane virusy povazujeme za formu zivota, ale co take priony? Je to len bielkovina, nema to DNA ale vie sa to replikovat a je to infekcne... Predpokladam ze definicia zivota este v blizkej aj vzdialenejsej dobe prejde dost zasadnymi zmenami.
A co sa vyuzitia mozgu tyka, ako urcit kolko % pouzivame ked ani s istotou nevieme naco niektore casti sluzia

ale to sa nevie veď v Biblii sa píše že sme boli spravený na boží obraz nie

ale to sa nevie veď v Biblii sa píše že sme boli spravený na boží obraz nie

To by bolo zaujimave, stret s inou civilizaciou, tiez maju dake nabozenstvo podla ktoreho su stvoreni k obrazu ich boha, len by mali formu inteligentnych guli slizu

BTW: v jednej casti vysvetlili preco su skoro vseci navzajom kompatibilny humanoidi.

Asi myslis tuto: http://memory-alpha.org/wiki/The_Chase ? Niektore dalsie diely si potom protirecia (detaily by boli uz fakt extremne offtopic).

JJ to bude ona. A hadam nechcete aby ten svet TV serialu bol dokonaly Este nechapeme ani ten nas "realny" tiez niektore veci si zdanlivo protirecia
A stret s inou civilizaciou zaujimava myslienka, na jednu stranu ak uvazujeme ze stare myty su len vymysli tak pravdepodobne by to bol stret s "niecim" co si nedokazeme teraz ani len predstavit. A ak to vymysli niesu tak potom su nam alebo skor mi im velmi podobny. Najvasia sranda je ze pravdive mozu byt obe hypotezy alebo ani jedna

no ved toto

Mě zase napadla jiná myšlenka. Možná se to někomu může zdát šílené ale jistá podobnost člověka a počítače tu je. Všimněte si jak třeba (a velice úspěšně) funguje medicína založená na tlakových bodech, jehličkách a podobně. Jinak řečeno stimulací míst které s daným problémem zdánlivě vůbec nesouvisí tto daný problém ovlivňuje. Nebo možná jste si všimli že se třeba někde podrbete a rázem vás začne svědět něco jinde a dá se to opakovaně vysledovat. Nebo se někde píchnete a bolí vás to krom toho místa někde úplně jinde na druhé straně těla. Alespoň mě se to sem tam někdy stane (snad nejsem mimozemšťan). To mě vede k myšlence že kdyby každá blbost v těle měla mít svůj vlastní nerv tak by člověk nebyl nic víc než pěkně tlustý svazek nervů podobně jako na telefonní ústředně. Aby to tak nebylo musí se některé nervy nebo nervová centra používat na několik věcí najednou a mozek pak podle něčeho vyhodnocuje co po tom "vedení" vlastně jde. Jakási forma sběrnice nebo multiplexního režimu. To by pak leccos vysvětlovalo. Co si o tom myslíte?

a na konci tej zbernice by bola MDA 810 a tá by to všetko posrala srandujem jasné je to na zamyslenie.Vlastne aj antivírusoví program potrebuje/antibiotiká/

Thales napísal: Co si o tom myslíte?

Žiaden multiplex, všetko je v chrbtici, resp. v mieche . Jeden skrat a si v 3,14

Dalším takovým příkladem obrovského v malým je cévní systém, už si nepamatuju jakou plochu zabírá, ale teoreticky by se mohlo zdát že by se to do těla nikdy nemohlo vejít. A přesto to funguje

Thales napísal: Co si o tom myslíte?

Nervová sústava je drobec komplikovaná. O jednej základnej operácií v jednom neuróne,môže vedieť viac ako 1000 ďalších neurónov naraz a to vo vzdialenosti až 1m,ba aj viac. Teda ak sa škrabkáš na chrbte a začne ťa s toho svrbieť päta,znamená to asi toľko,že máš tieto dva body spojené priamo. Nič viac. Celá nervová sústava je obrovské bludisko. Spojení medzi neurónmi je viac ako neurónov samotných. Viete si predstaviť tranzistory s viac ako 1000 emitormi či kolektormi? A tieto vývody sú pospájané cik cak hoci kam a akokoľvek ďaleko?

Kam sa nato hrabu dnesne FPGA s maximalne 6vstupovymi LUT