Caute,
Dumal som nad divnymi vecami, a napadlo ma nieco totalne ine. Tak tu mate: Hadanka na ktoru neviem odpoved:
Majme jeden koniec tradicnej elektronky (konkretne katoda, nepriamo zeravena). Zeravime katodu a z tejno nam lezu tepelne elektrony.
Druhy koniec nasej elektronky je len platnicka, anoda. Je ale trocha vzdialena, pre srandu kralikom povedzme 10000 kilometrov. A hned za nou je daky strasne tazky predmet (zem, slnko, proste nieco s gravitacnym polom).
V podstate zostava ako je v prilohe.
Otazka znie: Bude sa diat nasledovne?
Na elektrony vo volnom priestore bude posobit gravitacne zrychlenie, takze budu pritahovane smerom k anode (nebudu pritahovane anodou, ale gravitacnym polom nasho masiteho telesa). Postupne budu naberat na energii (zvysovat sa im bude rychlost pomocou gravitacneho zrychlenia) az nakoniec dopadnu na anodu. Takze medzi katodou a anodou bude tiect elektricky prud a teda na odpore R1 sa v konecnom dosledku bude konat praca (ak by sme chceli argumentovat proti tomu, ze energia potrebna na navrat elektronov spat na katodu smerom hore bude vyssia, tak mozeme povazovat anodu za odpojenu od katody a R1 napojit na nieco ine, lokalne, napr. zem. Rozdiel potencialov aj tak bude vznikat, takze anoda sa bude spravat ako prudovy zdroj).
Takze, co si myslite? Bude to fungovat, ak budeme mat dostatocne dlhu elektronku a dostatocne silne grav pole? Kludne to berme ako teoreticke a doprajme si moznosti ciernych dier a nekonecnych trubiek.
David
Gravitacia a elektrony
Moderátori: Merak, Moderátori
-
daqq
- Power user
- Príspevky: 2528
- Dátum registrácie: 10 Jún 2008, 00:00
- Bydlisko: Bratislava
- Vek: 36
- Kontaktovať používateľa:
Gravitacia a elektrony
- Prílohy
-
0
Outsource your thinking: Get religious!
Zistenie: Ked robite sucasne v C, C++, C#, Matlabe, trocha pokukujete po VHDL, sialenstvo nemoze byt daleko...este stastie, ze som lietadlo a nemam tieto problemy.
Zistenie: Ked robite sucasne v C, C++, C#, Matlabe, trocha pokukujete po VHDL, sialenstvo nemoze byt daleko...este stastie, ze som lietadlo a nemam tieto problemy.
-
zdenoeddie
- Power user
- Príspevky: 4083
- Dátum registrácie: 25 Júl 2009, 00:00
- Bydlisko: ked kus ta Presov 15km na vychod
- Vek: 23
Pokial sa grav. polom doda elektronom energia ktora ich dokaze vytrhnut z materialu katody, tak ano. Moj nazor 
0
Vacuum Madness!!!
https://www.bazos.sk/moje-inzeraty.php? ... er%C3%A1ty
https://www.bazos.sk/moje-inzeraty.php? ... er%C3%A1ty
-
bobo87
- Ultimate člen
- Príspevky: 1913
- Dátum registrácie: 15 Feb 2007, 00:00
- Vek: 36
- Kontaktovať používateľa:
Podla mna to mozne je, aj ked ten prud by bol ohromne maly. Myslim, ze ziadne fyzikalne zakony sa tym v principe neporusuju. Pretoze energiu je nutne privadzat, aby elektrony boli tepelne emitovane - same od seba z materialny nevyletia (neratam prirodzenu radiaciu). 
A uz to emisiou naberu urcitu rychlost.
Vela hodin na taketo uvahy, takze sa mozno mylim.
Myslim, ze ziadne fyzikalne zakony sa tym v principe neporusuju. Pretoze energiu je nutne privadzat, aby elektrony boli tepelne emitovane - same od seba z materialny nevyletia (neratam prirodzenu radiaciu). A uz to emisiou naberu urcitu rychlost. Vela hodin na taketo uvahy, takze sa mozno mylim.
0
float l,I,Q,_,o;int E;main(){I=1.125;while(I>=-1.225){for(l=-2;l<=1;l+=3/79.0){Q=_=0;for(E=127;Q*Q+_*_<4.0&&--E>32;){o=Q;Q=Q*Q-_*_+l;_=2*o*_+I;}putchar(E);}putchar(10);I-=9/88.0;}}
-
danhard
- Ultimate člen
- Príspevky: 3226
- Dátum registrácie: 15 Apr 2009, 00:00
- Bydlisko: Jesenice u Prahy
- Vek: 68
Elektron má relativně velmi malou klidovou hmotnost a velký náboj.
Gravitační síly budou podstatně menší, než elektromagnetické působení a termické "vystřelování" elektronů z katody.
Dioda bude mít sama o sobě díky termoemisi elektronů nějaký proud.
Když diodu takové konstrukce otočíš do směru působení gravitačního zrychlení a podruhé obráceně, tak ze změny proudu zjistíš gravitační působení.
Doporučuji několikrát opakovat, aby jsi zjistil, že jsi vlastně nic nezjistil, jelikož rozptyl měření bude mnohonásobně vyšší než sledovaný jev, takže nezjistíš žádnou korelaci.
Gravitační síly budou podstatně menší, než elektromagnetické působení a termické "vystřelování" elektronů z katody.
Dioda bude mít sama o sobě díky termoemisi elektronů nějaký proud.
Když diodu takové konstrukce otočíš do směru působení gravitačního zrychlení a podruhé obráceně, tak ze změny proudu zjistíš gravitační působení.
Doporučuji několikrát opakovat, aby jsi zjistil, že jsi vlastně nic nezjistil, jelikož rozptyl měření bude mnohonásobně vyšší než sledovaný jev, takže nezjistíš žádnou korelaci.
0
-
Thales
- Ultimate člen
- Príspevky: 13834
- Dátum registrácie: 07 Okt 2008, 00:00
- Bydlisko: White Hill, Prague
- Vek: 41
- Kontaktovať používateľa:
Ještě že to tak je protože jinak by na elektronkách muselo být "Pozor neklopit". Ono by bylo blbý kdyby ty elektrony uvnitř flašky vytekly a nalili se kam nemají. Podobně jako kdybychom třeba překlopili ignitron.
0
Zapamatuj si:
- To že něco funguje neznamená že je to tak správně a už vůbec ne bezpečně.
- Je třeba se učit od těch co opravdu umí a ne od těch co si jen myslí že to umí
- To že něco funguje neznamená že je to tak správně a už vůbec ne bezpečně.
- Je třeba se učit od těch co opravdu umí a ne od těch co si jen myslí že to umí
-
mr.mio
- Ultimate člen
- Príspevky: 5036
- Dátum registrácie: 01 Okt 2009, 00:00
- Bydlisko: Podunajska pahorkatina
- Vek: 36
Celkom dobrá otázka na zamyslenie.
Už to tu bolo celkom dobre vysvetlené danhardom. Ja len dodám,že dosť veľkú rolu by zohralo aj to,na akej planéte a na akom mieste by anóda bola umiestnená.
Ak by to bolo na akejkoľvek hviezde,márna snaha,´´slnečný´´ vietor by tieto elektróny odfúkol ako nič,takže nepripadá do úvahy.
Ak by to bolo na planéte Zem alebo jej podobných(s kovovým jadrom), anóda by musela byť jedine na niektorom póle. Viď polárna žiara.
Ako by sa to správalo na telese s ´´čistým´´gravitačným poľom,je ťažké povedať.
Už to tu bolo celkom dobre vysvetlené danhardom. Ja len dodám,že dosť veľkú rolu by zohralo aj to,na akej planéte a na akom mieste by anóda bola umiestnená.
Ak by to bolo na akejkoľvek hviezde,márna snaha,´´slnečný´´ vietor by tieto elektróny odfúkol ako nič,takže nepripadá do úvahy.
Ak by to bolo na planéte Zem alebo jej podobných(s kovovým jadrom), anóda by musela byť jedine na niektorom póle. Viď polárna žiara.
Ako by sa to správalo na telese s ´´čistým´´gravitačným poľom,je ťažké povedať.
0
-
mikoš
- Pokročilý člen
- Príspevky: 855
- Dátum registrácie: 07 Nov 2009, 00:00
- Bydlisko: vrútky
- Vek: 29
- Kontaktovať používateľa:
Nad týmto som sa nikdy nezamýšlal ale pochybujem že by to malo významnejší vplyv. Gravitácia určite pôsobí na elektróny ale zanedbateľne v skutočnosti by to ovplyvnilo aj to najmenšie elektromagnetické pole.
0
Uhlie je minulosť, urán je súčasnosť, deutérium je budúcnosť!
Aj ja si pridám reklamu na moju stránku pozrite si: http://www.mikoselweb.estranky.cz/
Aj ja si pridám reklamu na moju stránku pozrite si: http://www.mikoselweb.estranky.cz/
Niečo sa zrátať dá pomerne jednoducho, ak vieme že:
q = -1,6E-19 C ; náboj elektrónu
m = 9,1E-31 kg; hmotnosť elektrónu
ε0 = 8,85E-12 ; permitivita vákua
g = 9,81 N/kg ; gravitačná konštanta zeme
Teda gravitačná sila pôsobiaca ne elektrón je F=m.g= 8,9E-30 N.
Keď katódu z nejakých príčin opustí elektrón smerom dole a je vo vzdialenosti r/2, pôsobí naň elektrostatická sila tak velká, ako keby súčasne rovnako velký kladný náboj vyletel do vzdialenosti r/2 hore (akoby sa zrkadlil). A na silu medzi dvoma nábojmi máme Coulombov zákon:
F = 1/(4πε0) * q²/r² ;
Pokiaľ bude náboj dosť ďaleko od katódy, elektrostatická sila poklesne na hodnotu gravitačnej sily a elektrón môže začať "padať" vlastnou hmotnosťou. Aká je ta vzdialenosť? Mne vyšlo r = 5 m, teda dĺžka lampy je minimálne 2,5 m.
Ďalej už si to predstaviť neviem, lebo ak prvý elektrón leží na dne lampy a padá druhý, začnú sa odpudzovať a tak sa ten druhý zastaví vyššie, tretí ešte vyššie - teda ak je ta banka dosť dlhá.
Ale námet sa mi páči.
q = -1,6E-19 C ; náboj elektrónu
m = 9,1E-31 kg; hmotnosť elektrónu
ε0 = 8,85E-12 ; permitivita vákua
g = 9,81 N/kg ; gravitačná konštanta zeme
Teda gravitačná sila pôsobiaca ne elektrón je F=m.g= 8,9E-30 N.
Keď katódu z nejakých príčin opustí elektrón smerom dole a je vo vzdialenosti r/2, pôsobí naň elektrostatická sila tak velká, ako keby súčasne rovnako velký kladný náboj vyletel do vzdialenosti r/2 hore (akoby sa zrkadlil). A na silu medzi dvoma nábojmi máme Coulombov zákon:
F = 1/(4πε0) * q²/r² ;
Pokiaľ bude náboj dosť ďaleko od katódy, elektrostatická sila poklesne na hodnotu gravitačnej sily a elektrón môže začať "padať" vlastnou hmotnosťou. Aká je ta vzdialenosť? Mne vyšlo r = 5 m, teda dĺžka lampy je minimálne 2,5 m.
Ďalej už si to predstaviť neviem, lebo ak prvý elektrón leží na dne lampy a padá druhý, začnú sa odpudzovať a tak sa ten druhý zastaví vyššie, tretí ešte vyššie - teda ak je ta banka dosť dlhá.
Ale námet sa mi páči.
0
Naposledy upravil/-a pin v 19 Máj 2010, 22:38, upravené celkom 1 krát.
-
Washu
- Power user
- Príspevky: 4521
- Dátum registrácie: 15 Apr 2010, 00:00
- Bydlisko: Multiverse
- Vek: -1998
- Kontaktovať používateľa:
Pre lenivcov co nepoznaju google: http://en.wikipedia.org/wiki/Ignitron
//Automatické spojenie príspevkov. Pridané po 10 minútach:
Inak je velmi komicke citat tieto predstavy o elektrone ako "gulicke" a pokusoch aplikovat newtonovu fyziku na elementarne castice zo sveta kvantovej fyziky. Komu sa podari uspokojivo spojit newtonovu a kvantovu fyziku nech si ide hned po nobelovku
//Automatické spojenie príspevkov. Pridané po 10 minútach:
Inak je velmi komicke citat tieto predstavy o elektrone ako "gulicke" a pokusoch aplikovat newtonovu fyziku na elementarne castice zo sveta kvantovej fyziky. Komu sa podari uspokojivo spojit newtonovu a kvantovu fyziku nech si ide hned po nobelovku
0
-
daqq
- Power user
- Príspevky: 2528
- Dátum registrácie: 10 Jún 2008, 00:00
- Bydlisko: Bratislava
- Vek: 36
- Kontaktovať používateľa:
Diky za info. Na rovinu sa priznam, ze fyzika nieje moje oddelenie (nie nadarmo idem na stvrty rocnik bakalarskeho studia ), takze rad sa dozviem nieco.
), takze rad sa dozviem nieco. Na elektrony neposobi gravitacia?Inak je velmi komicke citat tieto predstavy o elektrone ako "gulicke" a pokusoch aplikovat newtonovu fyziku na elementarne castice zo sveta kvantovej fyziky.
0
Outsource your thinking: Get religious!
Zistenie: Ked robite sucasne v C, C++, C#, Matlabe, trocha pokukujete po VHDL, sialenstvo nemoze byt daleko...este stastie, ze som lietadlo a nemam tieto problemy.
Zistenie: Ked robite sucasne v C, C++, C#, Matlabe, trocha pokukujete po VHDL, sialenstvo nemoze byt daleko...este stastie, ze som lietadlo a nemam tieto problemy.
-
Washu
- Power user
- Príspevky: 4521
- Dátum registrácie: 15 Apr 2010, 00:00
- Bydlisko: Multiverse
- Vek: -1998
- Kontaktovať používateľa:
Nikto nepovedal ze neposoby, maju nenulovu kludovu kmotnost takze posoby ale jej vplyv je vo vacsine pripadov zanedbatelny a ani sa snou nemusi uvazovat vo vypoctoch. Ostatne vplivy hlavne elektromagneticka interakcia su radovo silnejsie. Hoci mozno prave ta podcenovana gravitacia je prave to co stoji za rozdielmy medzi kvantovym a nasim znamim svetom newtonovskej fyziky.
Edit: Gravitacia dokonca posoby aj na telesa s nulovou kludovou hmotnostou, napriklad fotony. Isto ste uz niekedy poculy termin "gravitacna sosovka".
Edit: Gravitacia dokonca posoby aj na telesa s nulovou kludovou hmotnostou, napriklad fotony. Isto ste uz niekedy poculy termin "gravitacna sosovka".
0
Nobelovka bola r. 1923 priznaná R.A.Millikanovi za zmeranie elementárneho náboja jedného elektrónu. Metóda bola založená práve na rovnováhe účinku elektrostatického a gravitačného poľa.Washu napísal: Inak je velmi komicke citat tieto predstavy o elektrone ako "gulicke" a pokusoch aplikovat newtonovu fyziku na elementarne castice zo sveta kvantovej fyziky. Komu sa podari uspokojivo spojit newtonovu a kvantovu fyziku nech si ide hned po nobelovku
http://en.wikipedia.org/wiki/Robert_Andrews_Millikan
0
-
Thales
- Ultimate člen
- Príspevky: 13834
- Dátum registrácie: 07 Okt 2008, 00:00
- Bydlisko: White Hill, Prague
- Vek: 41
- Kontaktovať používateľa:
Bojím se že by to dopadlo ještě daleko hůř než když jsem jako malý zapojil rtuťovou výbojku bez cívky (protože jsem ještě nevěděl co tam ta cívka dělá ale zato se mi hodila do zdroje anodového napětí). Hádejte jak to dopadlo...Washu napísal:
To by boli efekty
0
Zapamatuj si:
- To že něco funguje neznamená že je to tak správně a už vůbec ne bezpečně.
- Je třeba se učit od těch co opravdu umí a ne od těch co si jen myslí že to umí
- To že něco funguje neznamená že je to tak správně a už vůbec ne bezpečně.
- Je třeba se učit od těch co opravdu umí a ne od těch co si jen myslí že to umí
