Novinky vo vysielaní AM

[ferguson]

Ak sa mozem spytat:
-preco kedysi nase vysielace vysielali na KV pre potreby Juznej Ameriky?
-z akeho dovodu sa vypinaju vysielace v noci, resp. aka udrzba sa robi? Myslim, ze FM sa bezne nevypinaju, tak pre porovnanie ze com je to ine?

Dakujem

[oravan]

KV ani tak neboli kvoli Anerike ale kvôli zdialenosti moria napríklad ,údržba spočíva v meraní parametrov , nastavení koncovích stupňpv a podobne ,poprípade výmena vadných dielov dneská to už tak vôbec ne ni VKV vysielače sa zmestia do kufra z auta to je príklad a pri poruche sa jednoducho vymení ,rozhlasové komerčné rádia si kupujú tieto vysielače pre pokritie územia taká mašinka stojí okolo 700 000 € jedna ,potrebné povolenia sú samozrejmosťou

[miroja]

Po rozsiahlejsej teorii teraz par praktickych skusenosti s prijmom CRo2 v aute.
V blizkosti Mochoviec som ho testoval minuly tyzden kazde rano, okolo pol osmej a potom vecer, okolo siestej - siedmej. Cely mimuly tyzden to bolo pocuvatelne, niekedy v uplne standardnej kvalite SV, parkrat s nejakymi unikmi, ci ruseniami. Samozrejme, popod vedenie 440kV to bolo zarusene standardnym vrcanim, tiez v blizkosti budov dodavatelov stavby EMO3,4 sa objavovalo rusenie. Struktura bola zaujimava, este som ju dovtedy nepocul, zrejme od nejekych frekvencnych menicov.
V piatok popoludni som si nechal naladene SV aj cestou domov. Aj ked to bolo cez den, po BB sa radio dalo pocuvat. Potom som prepol, na VKV. Problem s vacsim rusenim bol v castiach cesty, kde je blizko zeleznicna trat (pred Hronskym Benadikom). Obcas sa objavovali aj uniky, no program som nasiel na dvoch frekvenciach, takze vtedy stacilo prepnut na druhu frekvenciu a zas to bolo pocuvatelne. Konkretne frekvencie si nespomeniem, neviem, mam ich ulozene v radiu, ale mozem dodat. Radio je standardna vyba auta Kia CEED, posledny model.
V pondelok v skorych rannych hodinach idem zas spat, tak oprobujem pocuvat AM aj cestou spat.
Okrem CRo2 som pri hladani CRO zachytil aj par rumunskych,talianskych ruskych a samozrejme madarskych stanic. Tie som zatial netestoval .
Stve ma, ze AM v podstate nemozem pocuvat doma, pretoze v nasom panelaku je velmi silne rusenie, ktoreho uroven klesa az v polovici KV pasma. Tam sa zas intenzivne prejavuje frekvencny menic motora vytahu (

EDIT: Cestou do Mochoviec v ponelok rano od cca 5:20 do 7:35 sa program CRo2 dal pocubvat cely cas, aj ked obcas bolo treba prepnut frekvencie. Na zaciatku bolo viac unikov, ako vychadzalo slnko, kvalita prijmu sa zlepsovala.
EDIT2: Doplnam frekvencie: 639 a 954 kHz

[muziker]

V susednej Českej republike je stále dosť nadšencov (na rozdiel od situácie u nás) ktorí sa snažia zachovať AM vysielanie na rozsahu stredných vĺn (SV, angl. MW). Viď citát z 3.augusta 2016:

Radio Dechovka už jede z vysílače Hradec Králové - Stěžery ve zkušebním provozu s výkonem pouhých 20W. Včera kolem třetí odpoledne jsem signál velice slabě zachytil na přenosném Sangean DT-250 na nejvyšším kopci Českého ráje na Kozákově tedy nějakých 50 km daleko!

Ještě kmitočet nového vysílače 792 kHz.

Já jsem vyrazil dnes se psem a rádiem ověřit situaci nedaleko Žlunic okres Jičín a stanice na 792kHz se sílou signálu v místě dá přirovnat k sice mnohem výkonějšímu,ale vzdálenému vysílači z Maďarska na 540 kHz. Venku srozumitelný příjem, v budově na hranici slyšitelnosti. No pokud opravdu "jedou" jen 20W,tak je to úžasné.

[kimlo]

Ja mám od nich QSL spred 3 rokov keď začínali na 1233 kHz z Líbeznice u Prahy.

[muziker]

Rádio "Dechovka" zvýšilo svoj vysielací výkon z královehradeckého vysielača na frekvencii 792 kHz (AM - Stredné vlny) z 20 W na 1000 W (1 kW), čo ale stále nie je pôvodne plánovaných 10 kW. No aj tak ho už veľmi dobre počuť napríklad na starom "lampáči Talisman z prelomu 50-tych a 60-tych rokov" v južných častiach Prahy. Malo by to byť počuť aj na "brnrnsku" a možno by stálo za reč skúsiť jeho príjem aj v nejakých slovenských lokalitách. Mohlo by to výjsť vo veľmi ranných hodinách kým je rušenia ešte málo.

[amater63]

Po x letech jsem zkoušel poslech na LW ,MW rozsahu a je to katastrofa ,stanice na LW- 225KHz ,272KHZ ,MW-954KHZ.Jak psal -miroja ,v paneláku je tak šílené rušení že je to nepoužitelné.Jestli je to z vlastní "domáctnosti "nebo okolí to se neví.Používá se XX spínaných zdrojů a ty jsou bohužel všude. (běžné radio) Kde jsou časy kdy jsme ladili radio LUXEMBURG (Laxik)

[muziker]

Asi aj preto je vhodnejšie utiecť z miest niekam na samotu (najlepšie niekam ďalej od civilizácie, niekam na samotu na kopci ).
U nás na Slovensku už dávno stíchli všetky AM vysielače na MW (SV), LW (DV) ale aj SW (KV z R. Soboty). Ak sme chceli ešte pred nedávnom počuť slovenčinu z éteru na MW (SV), tak sme museli naladiť niečo od južných susedov z maďarských vysielačov v sieti MR4 na 873 a 1188 kHz v čase 18:00 – 20:00 (miestny letný čas) http://szlovak2.radio.hu/ ale dnes už hádam ani to nie je aktuálne.

[oravan]

A viete že je to škoda veľká

[muziker]

Jedna praktická skúsenosť: Prakticky každý večer (po zotmení) v tomto jesennom období zvyknem zapnúť niektorý to svojich zbierkových prijímačov (kľudne aj nejaký ruský tranzistorák) a počúvať ČRo2 na rozsahu SV (stredných vĺn) čo je prinajmenšom veľmi zaujímavé vzhľadom na vzdialenosť od vysielača ktorý naviac nemá nejaký oslnivý výkon. Príjem je aj v mestách (osobná skúsenosť) na východnom Slovensku výborný až dobrý, bez únikov a naviac pri tranzistoráku s feritovou anténou je možné otáčaním celého prijímača vcelku úspešne potlačiť veľkú väčšinu rušenia "v éteri" (je to stará známa vec) zrejme od rôznych spínaných zdrojov v okolitých domácnostiach v paneláku, úsporiek, a ďalších zdrojov rušenia ako ho ho poznáme v našich mestách. Okolo polnoci sa už ale začínajú zreteľné úniky. V priebehu dňa (od rána až do večera) ale spomenutý vysielač (ČRo2) nedokážem zachytiť na žiadnom rádiu.
Osobne ma prekvapilo, že je príjem možný aj v miestnostiach situovaných na severnej časti paneláku (teda prakticky signál musí prechádzať cez veľkú časť miestností panelákov - od západu. Síce pripúšťam (aj keď ide o AM na stredných vlnách) že sa na tom môžu prípadne podieľať (vplývať na príjem) aj okolité kopce a nejaké odrazy od nich, hoci si myslím, že lesy by tieto odrazené signály mali skôr tlmiť a pohlcovať.

Podstatne silnejšie počuť "maďarský vysielač na dlhom konci stredovlnného rozsahu" (aj keď sa povráva, že maďari vysielajú cez silný turecký vysielač), vcelku čistý príjem je aj u ruského vysielača a rumunské stredovlnné vysielače uzatvárajú paletu dostupných staníc. Tých je na každom kroku dosť a evidentne vysielajú s veľkými výkonmi.

[helios]

DV a trochu aj SV sa šíri nad povrchom zeme a kopíruje reliéf terénu. Preto sa dá signál chytiť aj v určitej vzdialenosti za kopcom, kde sa už VKV signál nedostane.

[muziker]

Samozrejme je to stará známa vec (na stredných školách elektro odborov sa šírenie elektromagnetických vĺn vyučuje), preto možno AM vysielanie (rozsahy DV, SV, KV) počúvať aj v kopcovitom teréne (obce v kotlinkách a obkolesené kopcami aj zo všetkých strán) a to aj vďaka tomu, že okrem priamej vlny sa prijímajú odrazy od vrstiev ionosféry.
To samozrejme nejde uplatniť pri počúvaní FM vysielania (VKV, UKV) kde sa signál šíri len priamou vlnou a tak sa vyžaduje priamy výhľad na vysielač z bodu príjmu. V tomto prípade sa ale dajú čiastočne využiť aj odrazy od budov a ďalších prekážok v teréne. Napríklad takto v dobrej kvalite možno prijímať TV signál v meste (osobná skúsenosť - odraz od neďalekého paneláka, ktorého betónová stena mi do izbovej antény odrazí TV signál, pretože priamy signál vysielača nemám šancu zachytiť).

Ak trocha nazrieme do teórie vzniku odrazu rádiovĺn, potom možno skonštatovať:
Že atmosférický obal Zeme sa skladá z viacerých vrstiev.
Od povrchu Zeme do výšky asi 10 km je to troposféra a prebiehajú v nej meteorologické zmeny.
Vyššie nad ňou od 10 do 60 km je to stratosféra.
S rastúcou vzdialenosťou od povrchu Zeme sa nachádzajú silne ionizované vrstvy zemskej atmosféry.
Tie sú vo výške od 60 do 600 km nad povrchom Zeme a je to ionosféra. Táto je pre nás z pohľadu
šírenia rádiovĺn najzaujímavejšia.
Hlavný zdroj ionizácie (rozpad molekúl plynu /sú neutrálne/ na záporné elektróny a kladné ióny) je slnko.
To vysiela UV a korpuskulárne žiarenie, pričom obe majú silnú ionizačnú schopnosť.
No aj magnetické pole Zeme ovplyvňuje správanie sa ionizovaných vrstiev atmosféry. Tu treba povedať, že
slnečné žiarenie ako aj magnetické pole Zeme podliehajú zmenám.
Aj preto sa menia aj odrazové vlastnosti ionizovaných vrstiev atmosféry, preto možno pozorovať aj zmeny
v šírení rádiovĺn ... a to tak počas dňa/noci, ale aj v priebehu mesiaca, ročného obdobia ako aj celého roka.

Vráťme sa však ku vlastnostiam ionosféry. Tá je nehomogénna a skladá sa z viac či menej vodivých plynov.
V nich sa rádiovlny nešíria priamočiaro, ale po zakrivených dráhach. Elektróny spolu s iónmi plynov sa pri
dopade rádiovĺn rozkmitajú a to spôsobí sekundárn vlnenie (Huygensov princíp).
Jeho smer sa líši od pôvodného, preto vzniká akýsi ohyb a ten sa vo väčšom rozsahu prejaví ako odraz rádiovĺn.
Odraz elektromagnetických vĺn (v našom prípade rádiovĺn) v týchto vrstvách bude len do určitých frekvencií
(sem patrí AM vysielanie na rozsahoch DV, SV, KV). Pri vyšších frekvenciách ale už odraz nevzniká, ale vlnenie
preniká takouto vrstvou (v našom prípade typicky FM vysielanie na rozsahoch VKV, UKV a vyšších) a pokračuje
smerom do vesmíru. Maximálna frekvencia ktorá sa ešte odrazí od tejto vrstvy atmosféry späť k zemskému
povrchu sa nazýva kritická.
Teplota sa v v ionosfére mení z výškou nerovnomerne, teda aj ionizačné žiarenie nie je monochromatické.
Preto jeho intenzita značné kolíše. Preto je ionizácia plynov je nerovnomerná s viacerými maximami od
odrazových vrstiev, v rozličných výškach s odlišnými vlastnosťami. Tie sa značia ako vrstvy D, E, F1 a F2.
V týchto vrstvách ionosféry sa rádiovlny okrem odrazov aj tlmia. Je to v dôsledko toho, že sú tu okrem
elektrónov a iónov aj elektricky neutrálne molekuly - a tie nekmitajú. Narážajú však na nich elektróny a
ióny rozkmitané elektromagnetickým poľom dopadajúceho vlnenia. Tým dochádza ku strate energie.
To sa prejaví ako útlm rádiovlny. Tieto straty rastú s množstvom neionizovaných molekúl v ionizačnej vrstve,
viac vo vrstve ktorá je bližšie k povrchu Zeme.

Elektromagnetické vlny sa šíria medzi anténou vysielača a anténou prijímača (na dvoch rôznych miestach)
rozličnými spôsobmi:
1. Priamou vlnou - ak je anténa prijímača vo vzdialenosti na priamu viditeľnosť od antény vysielača.
2. Ohybom vĺn okolo povrchu zeme.
3. Odrazom od niektorej vrstvy v ionosfére (resp. viacnásobným odrazom) medzi vrstvou ionosféry a
povrchom Zeme.
4. Lomom vĺn do Zeme a opätovným lomom zo Zeme.
5. Dlhé vlny sa môžu šíriť aj vlnovodom, vytvorenom povrchom Zeme a vrstvou D v ionosfére.
6. Najkratšie vlny sa môžu šíriť vlnovodom vytvorenom vrstvami vzduchu rozličných vlastností pri
mimoriadnych poveternostných podmienkach. Takto je možný napr. DX (diaľkový príjem) na rozsahu
VKV - zahraničné FM vysielače.

[Jirka84]

Z maďarských vysielačov v sieti MR4 na 873 a 1188 kHz opravdu je slyšet docela slušným výkonem a dokonce bez zřetelných úniků slovenské vysílaní u uvedený čas. Krátce po skončení ale sníží výkon asi na minimum, protože maďarský komentátor je sotva slyšet. Pak dost často vysílá hned "vedle" rádio Děvín z Bratislavy, ale s podstatně častými úniky. Chytám osobně občas ve večerních hodinách kousek od Mohelnice (ČR), když je nějaká zajímavá četba nebo hra.
Daleko horší příjem mám se soukromými čs stanicemi Český impulz a Country rádio, ve srovnání s Dechovkou, která má trochu silnější signál, ale stejně s úniky. SV mám raději i pro "lovení" cca12x rumunské vysílání, nejraději mezi 23 a půlnocí, kdy mají často solidní koncerty světové pop hudby. Bohužel spousta stanic vymizela a tak se občas objevuje i africké krákání (arabsky, tunisky - poznám jen podle chvalozpěvů )
Naštěstí nedávná novinka na FM - 89,1 MHz - konečně jede slušně ze Šumperka Country rádio, u kterého dokážu v pohodě i usnout a probudit se s ním v ranních hodinách

[OM0XA]

vypnutim / zrusenim SV a KV vysielacov na Slovensku sme definitivne prisli aj o vysielacie frekvencie, ktore sme mali, takze pripadna snaha o obnovu vysielania je velmi tazka az nerealna.

[muziker]

Malé zamyslenie, aj keď je to vlastne OT a len okrajovo súvisí s AM vysielaním.
Obdobie "výpredaja rodinného striebra slovače" v 90-tych rokoch ktoré pokračovalo aj neskôr až do úplného konca nemá obdobu. Takto sme prišli prakticky o všetko čo tu vybudovali naši otcovia spolu s nami, vrátane AM vysielania. Spôsobili to tí, ktorí sa napchali do politiky a ktorí tak získali moc v posledných 25 rokoch a narobili tak pre bežných občanov viac škody ako úžitku. Bežný občan dnes chodí po rozbitých chodníkoch vybudovaných na prelome 60-tych a 70-tych rokov, jazdí na "cibuľových" cestách plných záplat, platí nekresťanské peniaze za "vylepšovanie" svojej panelovej (podľa Havla) králikárne a škrípe zubami nad daňami a cenami každodenných potrieb - samozrejme aj nad "švajčiarskymi" platmi ktoré nám mečiarovci dlhé roky sľubovali ale dodnes z toho nie je nič. Neskutočne spokojní so svojim dielom sú jedine "vyhojení" politici a ich kamoši z radov "tiežpodnikateľov".

Keďže tu ale primárne riešime príjem AM vysielania, vrátim sa k teórii šírenia vĺn na jednotlivých rozsahoch. Snáď to pomôže získať prehľad tým čo sa zaujímajú o príjem AM vysielania ale nemajú (nemali) to šťastie študovať na školách v elektro odboroch.
Šírenie dlhých vĺn.
1. Veľmi dlhé rádiovlny (VDV), rozsah 15-150 kHz, sa využívajú pre spojenia na veľké vzdialenosti. Prízemná vlna tu má dosah niekoľko stovák km. Do vzdialenosti niekoľko tisíc km sa tieto vlny šíria ako vlny priestorové, s niekoľkonásobným odrazom od zeme a dolnej hranice „D“ vrstvy vo dne, alebo „E“ vrstvy v noci. Do týchto vrstiev prenikajú len nepatrne, preto sa skoro vôbec netlmia. Vlastnosti vrstiev „D“ a najmä „E“ sú dosť stále, preto aj šírenie VDV nie je sprevádzané náhlymi zmenami. Napr. možno použiť telegrafný vysielač výkonu niekoľko MW pre spojenie s loďami na všetkých oceánoch. VDV sa veľmi dobre šíria aj vo vode, preto sa používajú v ponorkách.
2. Dlhé rádiovlny (DV) , rozsah 150-300 kHz, sa využívajú pre rozhlasové vysielanie a pre navigačnú službu na vzdialenosť niekoľkých sto km. Viac už ale prenikajú do vrstvy „D“ , tým sa mierne utlmia a v noci po zániku vrstvy „D“ sa u nich mierne zvýši intenzita príjmu. Zmeny intenzity príjmu môžu byť v dôsledku aj prítomnosti vĺn tej istej frekvencie, ktoré prišli po rôznych dráhach do toho istého miesta príjmu a tak majú rozdielnu fázu. V mieste príjmu sa sčítajú okamžité hodnoty amplitúdy jednotlivých vĺn - nazýva sa to interferencia. To zapríčiní nárast resp. pokles výslednej amplitúdy signálu. Výsledná amplitúda sa môže meniť náhodne v závislosti od náhodne sa meniacich dráh jednotlivých dopadajúcich vĺn, pričom zmena dĺžky dráhy priestorovej vlny spôsobí zmenu fázy.
U DV sú tieto zmeny intenzity príjmu najmenšie a sluchom ťažko postrehnuteľné, lebo vzhľadom na veľké vlnové dĺžky k výraznejším zmenám fáz medzi dopadajúcimi vlnami dochádza v priebehu niekoľkých minút a zmeny výslednej intenzity nepresahujú 30 %. Ich nevýhodou je, že vyžadujú veľké vysielacie výkony a rozmerné antény, čo obmedzuje ich širšie využitie.
Šírenie stredných vĺn. Na stredných vlnách (SV) v rozsahu 500 kHz - 1,6 MHz sa prenáša rádiový signál vlnami prízemnými aj priestorovými. Cez deň sa šíria len prízemnou vlnou (dosah je malý) - priestorová vlna prestupuje vrstvu „D“ a vo vrstve „E“ sa cez deň praktický utlmí. V noci je útlm vo vrstve „E“ podstatne menší - nastáva odraz a SV sa šíria prízemnou aj priestorovou vlnou. Keďže sú vzdialenosti, ktorými sa obidve vlny šíria rozličné, môže na mieste príjmu nastať medzi nimi fázový posun, ten sa následkom zmien v odrazovej vrstve mení, čo vyvolá kolísanie príjmu (únik). Ten sa pri SV prejavuje v kratšom čase (pár sekúnd) a 10-násobným rozdielom intenzity príjmu. Únik môže nastať aj interferenciou priestorových vĺn s rozličným počtom odrazov od ionosféry.
Okrem úniku, ktorý sa prejavuje len zmenou amplitúdy prijímaného signálu, sa môže prejaviť aj únik spôsobujúci nepríjemné skreslenie signálu. Ide o tzv. selektívny únik, vznikajúci náhodným utlmením niektorej časti VF spektra rádiovlny v ionosfére.
Veľmi nepriaznivo sa selektívny únik prejaví, ak dôjde k potlačeniu nosnej frekvencie v spektre prenášanej vlny. V prijímači sa výrazne zníži riadiace napätie AVC čo spôsobí, že prijímač zosilňuje prijímaný signál maximálnou možnou mierou, čo má za následok jeho silné skreslenie. Na toto selektívne skreslenie sú málo citlivé rádiové signály, ktoré sa prenášajú v úzkom frekvenčnom pásme, alebo s potlačenou nosnou frekvenciou (napr. SSB).
Šírenie elektromagnetických vĺn na SV pásme sprevádza ešte jeden nežiadúci úkaz - ak pracuje výkonný vysielač v miestach, v ktorých sa od ionosféry odráža signál iného vzdialeného vysielača, môžu v rytme signálu prvého vysielača prebiehať v ionosfére zmeny - že odrazená vlna druhého vysielača je modulovaná aj modulačným signálom prvého vysielača. Vzniká to vlastne krížovou moduláciou v ionosfére. Najväčší rušiaci účinok tohto druhu je u staníc pracujúcich na spodnom rozsahu SV. Záver: Rozdiely v sile príjmu SV cez deň a v noci sú veľké, ročné kolísanie sa prejavuje len cez deň zlepšením príjmu v zimnom období.
Šírenie krátkych vĺn. Ku krátkym vlnám (KV) v rozsahu 6-30 MHz radíme aj medzipásmo (1,6-6 MHz). Pre veľký útlm sa v polovodivom prostredí povrchu zeme KV rádiovlny šíria prízemnými vlnami pri bežných výkonoch vysielačov len na vzdialenosť niekoľkých desiatok km. KV sa šíria prevažne ionosférickými priestorovými vlnami, ktoré môžu jednoduchým alebo niekoľkonásobným odrazom od horných vrstiev ionosféry a zeme zaistiť spojenie na veľké vzdialenosti. Odrazová vrstva je „F“, cez vrstvu „E“ prechádzajú, no čiastočne sa v nej utlmia. Útlm ale klesá s druhou mocninou frekvencie prenikajúcej vlny, čo znamená, že vlny s vyššími frekvenciami sú tlmené menej.
I keď KV umožňujú spojenie na najväčšie vzdialenosti, je tu viac nevýhod. V prvom rade ide o nestálosť odrazovej vrstvy „F“, čo spôsobuje nestálosť podmienok šírenia KV. To zapríčiňuje väčšie vplyvy únikov oproti známym únikom na SV. Táto vrstva je veľmi ovplyvnená tzv. ionosférickými búrkami a spôsobujú narušenie jej štruktúry až jej úplný rozklad. Rozklad „F“ vrstvy spôsobuje prechodne až úplné prerušenie spojenia na KV. Ide o tzv. Dellingerov jav.
Ďalej je to vytváranie hluchých pásiem, teda miest bez možného príjmu, čo je nepríjemné pri KV pásme. Prízemné vlny sú veľmi tlmené, preto dosiahnu len určitú neveľkú vzdialenosť od antény vysielača. Priestorové vlny odrážajúce sa od ionosféry sa odrazia tak, že umožnia príjem až na vzdialenejšom mieste, lebo sa tak deje až pri určitom uhle dopadu. Potom priestor medzi bodom vyslania signálu a bodom dopadu je hluchý - bez možnosť príjmu v ktorom je len ticho.
Keďže KV sa pri šírení priestorovou vlnou len málo tlmia, šíria sa od vysielača k prijímaču okrem najkratšej (priamej) cesty aj „dookola“ odrazmi a tak vzniká ozvena, ktorá zhoršuje zrozumiteľnosť v prenášaných správach.

[amater63]

Děkuji za pěkný článek.Jenom se zmíním o šíření vln oblasti KV (krátké vlny) ,které jsou v 11 ročních "ciklech".To je způsobeno sluneční erupcí (lajcky popsáno), kdy se dostaneme na maximum a poté se šíření zhoršuje k minimu.Dnešní rok jsme 3-4 ? rok od minima,a můžeme se dočkat příjmu exotičtějších stanic.Ale to si počkáme,pokud vydržíme.

[muziker]

Doplním ešte jednu malú poznámku (pre mladších čo to nezažili ) ku šíreniu na krátkych vlnách (KV): V časopise Amatérske rádio (neskôr Praktická elektronika) - červenom boli v každom čísle uverejňované na predposledných stránkach predpovede šírenia na KV, pretože tu sa vykonávalo "gro" všetkých spojení rádioamatérov (HAM-ov) či už v "telegrafii" alebo "fónii". a usporadúvali sa často aj rôzne súťaže v týchto disciplínach. Na ilustráciu akcia "Polní den".

Inak v minulosti sa okrem tohto časopisu Amatérske rádio ktoré sme bežne vídali v stánkoch PNS sa ešte vydávalo ďalšie -pre Zväzarm v SR a Svazarm v ČR, kde pracovali mnohé kolektívne vysielacie stanice a kolektívy obsluhujúce ich ktoré sa venovali najmä amatérskemu vysielaniu, ale aj konštrukcii amatérskych rádiostaníc, vrátane anténnych fariem - a samozrejme výchove mladých operátorov.

[Borislav]

Na Slovensku sa držia ešte poslední dvaja mohykáni na SV pásme - Nitra 1098 kHz a Košice 702 kHz. Cez deň vysiela Rádio Patria maďarsky a večer / v noci sa prenáša Devín. Ale ani toto vysielanie pravdepodobne nebude mať dlhé trvanie a časom, keď sa nájdu frekvencie v pásme FM budú aj tieto dva vysielače vypnuté.
Oživenie vysielania na klasických pásmach prebieha síce v ČR, ale u nás sa nenájde nikto, kto by investoval veľké peniaze do vysielacích technológií. Pritom voľných frekvencií je na stredných vlnách dostatok. Ale ľudia už pomaly nevedia, že existujú nejaké stredné vlny a že na ich rádiách je možné niečo podobné zapnúť.

[muziker]

Na odľahčenie malý článoček o tom, aké to bolo loviť v éteri AM vysielače dobách "Klému s fajočkou" - po "víťaznom februári" v Československu.

[muziker]

Ďalší článoček pre zaujímavosť je o tom, že nielen s rádioprijímačmi, ale ani s "nahrávacími zariadeniami to nebolo dobách "Klému s fajočkou" - po "víťaznom februári" v Československu práve najjednoduchšie.