Novinky vo vysielaní AM

[Washu]

Na beznom radiu s feritovou antenou som chytil len rusenie.
Kde je ta doba ked stredne vlny hrali aj na metri drotu a germaniouvej diode.

[SIGINT]

Tak tá doba je fuč. Prišla doba rušenia pulznými zdrojmi...

[ferguson]

Okostujem to naladit

No co? Naladil si nieco? V pondelok sa dostanem k radiu, tak odskusam aj ja. Tu v ZA je rusenie mega obrovske...

[janek]

Bydlím u Ostravy a po nářcích z předchozích příspěvků si uvědomuji, že tady jsme (aspoň zatím) s am příjmem na tom dobře. Nový vysílač na 1071 je velmi dobře slyšitelný. Ve stejně dobré kvalitě jde i programový okruh Praha na 639 a Rádio dechovka na 1233. Ještě dosti solidně se tady dá poslouchat program Prahy na 954 asi z brněnského vysílače. Spíše mizerně a s úniky se dá večer naladit Impuls na 981 - tady nevím, ze kterého vysílače to vlastně zachytím.
Na DV jde i po velkém snížení výkonu stále solidně Rádožurnál z Topolné, rovněž Varšava hraje dobře.
Ještě bych přivítal, aby se vysílač Svinov na 639 nepřepínal odpoledne z vysílání Prahy na ČRO Plus, když už tedy mají svůj nový kmitočet a aby se zde místně objevil ve větší síle na AM Impuls.

[dan21]

@ferguson:
ani prd sumi to jak niagarske vodopady a nist
Skusim nejaky iny prijmac!

[ferguson]

Tiez som to dnes odskusal a nulovy uspech. Stredne vlny zasumene, zahucane... ani jedna stanica.

[muziker]

Ono to výkon 5 kW je predsa len trocha málo aby to "preskočilo pár kopčekov za humná" a tak to bude zrejme počuteľné len tak v okruhu 10-15 km (možno aj trocha viac). Kedysi to bývali 100 a viac-násobne vyššie výkony AM vysielačov, ale to je už dávna história.

[dan21]

Takze je to taky dezdrotovy dedinsky rozhlas Nie do obsahu

[mac26]

ja som nasiel, je to obcas aj rozumiet, ale nepocuvatelne...

[muziker]

Príjem dosť záleží na tom aký HW je k dispozícii - teda najmä anténa ale aj koncepcia a najmä vlastnosti prijímača. Tiež členitosť terénu sa podpisuje dosť na príjmových podmienkach (napr. ak je anténa spolu s prijímačom "utopená" niekde v úzkom údolí obklopenom vyššími kopcami). Občas pomôže ak sa umiestni anténa vyššie, niekedy zase ak je dlhšia, či sa oddieli od stavby a pod. V niektorých prípadoch pomôže VF predzosilňovač, ..... skrátka to chce aj trocha laborovať pri takom "DX" príjme zo slabých vysielačov. Najhoršia situácia je v mestách plných rušenia (spínané zdroje ktoré dnes nájdeme takmer v každom domácom spotrebiči, verejné osvetlenie s výbojkami, električky a ďalšie). Najlepšie sú na tom z tohto pohľadu hádam už len niekde na lazoch vyššie v kopcoch a ďaleko od civilizácie .

[muziker]

Myslím že všetci "skôr narodení" určite často počúvali "LAXÍK" , teda Rdio Luxembourg. To je ale dnes už minulosťou ....

Skončil středovlnný vysílač legendárního Radia Luxembourg
Vysílač Marnach patřil v době největší slávy k jednomu z nejvýkonnějších středovlnných stanovišť.

V uplynulých dnech došlo k likvidaci středovlnného vysílacího střediska Marnach, jehož historie se začala psát v roce 1955. Informoval o tom mimo jiné list Tageblatt Lëtzebuerg. Z Marnachu byl v minulosti šířen rozhlasový signál legendární stanice Radio Lugembourg velice populární i v tehdejším Československu. Stanice odtud začala fungovat v roce 1956 výkonem 200 kW a od roku 1970 do začátku milénia to bylo dokonce 1200 kW. Tato skutečnost jen potvrzuje trend, který byl nastolen v Evropě – postupný přechod od analogové k digitální distribuci a hledání levnějších a zároveň levnějších forem šíření signálu.

Berlínsko-braniborský informační okruh Radio Eins, který smutnou skutečnost pro středovlnné posluchače na svém webu také neopomněl, připomíná, že poslední stanicí, která v roce 2015 využívala toto stanoviště, bylo Radio China International (RCI). Zajímavostí, které si německý veřejnoprávní rozhlas všiml, je, že někdejší existenci vysílače už nyní RCI nezmiňuje, a dokonce není on-line ani zvukový záznam této události. Díky svému výkonu patřil vysílač Marnach v době největší slávy k jednomu z nejvýkonnějších středovlnných stanovišť. O popularitě Radia Luxembourg svědčí i vznik filmu Piráti na vlnách. Autor: Lukáš Polák

[muziker]

Myslím, že nezaškodí sem "prilepiť" aj nejaké úvahy o známych radostiach aj starostiach súvisiacich s príjmom rozhlasového vysielania na rozsahoch DV, SV, a KV pri AM. Sú to všeobecne známe veci ktoré poznajú hádam všetci "skôr narodení" ale mnohým mladším možno trocha aj rozšíria obzor poznatkov v tejto problematike.

Príjem rozhlasového vysielania (AM) na rozsahu stredných vĺn - SV (angl. MW), rozsahu dlhých vĺn - DV (angl. LW) a rozsahu krátkych vĺn (angl. SW) môže byť aj dosť problematický, pretože je tu dosť rušenia a občas aj slabý signál. Výhodou v tomto prípade na rozsahoch SV a DV môže byť aj možnosť príjmu na zabudovanú feritovú anténu prijímača. Teda nie je potrebná teleskopická (výsuvná, prútová) anténa. Ako výhoda príjmu na týchto rozsahoch na rozdiel od FM sa tu javí aj možnosť využitia aj veľmi starých prijímačov, ale pravdou je, že v takom prípade bude aj nižšia zvuková kvalita u tohto príjmu vzhľadom na kvalitu a technické možnosťi "deduškov".
Výhoda rozhlasového vysielania na SV a DV oproti vysielaniu FM (rozsah VKV) je najmä v šírení elektromagnetických vĺn na veľké vzdialenosti, pričom sa takmer nemusí brať do úvahy profil terénu (na rozdiel od vysielania FM ktoré je naopak na podstatne kratšie vzdialenosti a tiež ho dosť obmedzuje profil terénu (v členitom teréne vznikajú hluché miesta bez signálu).
V Európe je šírka pásma zvukového signálu obmedzená na 4,5 kHz, čo stačí akurát tak len na zrozumiteľný prenos reči, ale pri vysielaní hudby je to už poznateľne obmedzujúce. To nakoniec zistí prakticky každý poslucháč pri porovnaní kvality zvuku pri počúvaní hudby na niektorom z vysielačov FM v rozsahu VKV a kvality zvuku pri vysielaní AM na rozsahoch DV, SV, KV.
Naviac zvukový signál pri AM vysielačoch je monofónny oproti stereo vysielaniu pri FM vysielaní. Subjektívne je tak posluch príjemnejší pri FM vysielaní na VKV aj z prenosného prijímača než z tzv. veže alebo Hi-Fi systému s tunerom ale na rozsahu SV. Pri AM vysielaní jednoznačne chýbajú v reprodukcii najmä tzv. „spodky“ a preto sa reprodukcia zdá veľmi „plochá“, ale ani výšky nie sú veľmi kvalitné. Na systémoch s kvalitnými reproduktormi tak ešte viac vynikne spomenuté obmedzenie frekvenčného rozsahu zvukového signálu. A nezanedbateľné je, že pri počúvaní AM vysielania naviac poslucháč často dostáva ako bónus aj rušenie z rôznych zdrojov, tak umelých ako aj prírodných.
Príjem na rozsahoch SV , DV ale najmä KV je tiež pomerne silno ovplyvňovaný zmenami v ionosfére počas dňa a noci - preto býva príjem cez deň a v noci aj veľmi rozdielny. Tieto zmeny súvisia s ionizáciou vrchných vrstiev atmosféry. Preto býva cez deň dosah vysielačov dosť obmedzený, keďže sa šírí iba tzv. prízemná vlna. Aj preto býva cez deň príjem miestnych (blízkych) vysielačov na rozsahu SV spravidla čistý na rozdiel od vzdialených (zahraničných) vysielačov.
V noci sa ale situácia zvykne dosť zásadne meniť. Signály miestnych (blízkych) vysielačov na rozsahu SV interferujú so signálmi vzdialených (zahraničných) vysielačov. Príjem v noci tak býva spravidla viac či menej rušený rôznymi hvizdami a interferenciami. Prejavuje se to najmä vtedy, keď je signál miestneho (blízkeho) vysielača relatívne slabý. Presným naladením počúvaného vysielača ale možno tento vplyv interferencií o poznanie znížiť na minimum a za určitých podmienok tak možno počúvať vysielanie aj na stovky kilometrov bez problémov.
Už sme si povedali, že signály s amplitúdovou moduláciou sú náchylné na rušenie. Čo môžeme robiť ak sa príjem stráca v šume alebo o niektorý druh rušenia?

V prvom rade treba skúsiť napr. toto: Zmeniť polohu rádioprijímača čo najďalej od tzv. úsporiek (žiarivky), pričom absolútne minimum býva minimálne aspoň 1m, ale sú tu možné odchýlky a u konkrétneho prijímača sa to musí posudzovať osobitne a tak býva nevyhnutné skúšanie a laborovanie, podľa konkrétnych možností na danom stanovišti a podľa konkrétnych použitých úsporných žiariviek. Rovnako to platí aj pre všetky elektrospotrebiče so spínanými zdrojmi ako napr. televízory, rádiá, rôzne nabíjačky a podobne. Napr. pri takých plazmových TV prijímačoch sú riadené výboje v plazmovej obrazovke zdrojom silného rušenia rozhlasového vysielania na pásmach SV a DV. Tu bola odskúšaná akovhodná minimálna vzdialenosť medzi rádioprijímačom a TV prijímačom minimálne 5 m. Samozrejme že to platí aj v prípade suseda za stenou paneláka. Novšie tzv. LCD a LED tv prijímače spôsobujú slabšie rušenie, ale rušenie tu samozrejme určite je. Rádioprijímač by mal byť od nich vzdialený minimálně 2 metre (aj tu sú možné odchýlky a u konkrétneho prijímača sa to musí posudzovať osobitne). Rovnako to platí aj pre vzdialenosti od zapnutých notebookov, stolných počítačov, tabletov a mobilných telefónov.
Aj zle odrušené spotrebiče ako elektrické vŕtačky, vysávače, fény na vlasy, kompresorové chladničky s termostatmi, ale aj klimatizačné jednotky a paradoxne aj hračky s elektromotorčekmi napájanými zo suchých článkov ak nie sú odrušené tiež môžu spôsobovať rôzne silné rušenie.

Ako ďalší zdroj rušenia možno považovať aj blížiacu sa búrku (najmä letnú), lebo už aj cca polhodiny pred búrkou vyvoláva pomerne silné rušenie príjmu AM vysielania.

Z tohto pohľadu sú odolnejšie do určitej miery prenosné tranzistorové prijímače s rozsahmi SV a DV lebo majú feritovú anténou. Tá je silne smerová s výraznými minimami v príjme pri pootočení. Ak chceme dosiahnuť dobrý príjem, treba prijímačom otáčať až kým sa nenájde optimálna poloha s minimálnym rušením.

Rôzne miniveže a tunery pre dobrý príjem AM vysielania vyžadujú externú anténu čo v prípade rozsahu SV býva zvyčajne rámová anténa (býva v príbale prijímača). Je to prakticky plastový rámik rozmerov cca 10 x 15 cm s niekoľko závitmi vodiča. Tá sa zapojí do zdierok prijímača na zadnom paneli. Po jej pripojení ňou otáčajte aby ste našli vhodnú polohu s najlepším príjmom. Bez pripojenia antény prijímač vôbec nehrá.

Ak je príjem slabý, možno použiť vonkajšiu anténu (aspoň 10 - 15 m dlhú pri dlhodrôtovej (L-anténa) umiestnenej aspoň 5 m nad zemou a ak je to možné tak aj dobré uzemnenie ako protiváhu antény. Uzemnenie prijímača sa môže pripojiť aj na vodovodné potrubie ak je kovové, ale najlepšie je vlastné uzemnenie.

Ak chceme počúvať AM vysielanie na autorádiu (zvyčajne rozsahy SV a DV), príjem silných vysielačov býva zvyčajne stabilný aj pri dlhej (aj stovky km bez ohľadu na členitosť terénu), ale treba si uvedomiť, že automatické dolaďovanie tu príliš nefunguje a tak sa čas od času nevyhneme ručnému doladeniu prijímanej stanice. Problém nastane, ak je príjem v aute rušený rôznym bzučaním alebo lupancami v reprodukcii. Zvyčajne to zaviňuje nevhodná anténa alebo zlá montáž antény, prípadne to môže spôsobovať zapaľovanie v motore či zlé tienenie riadiacej jednotky motora. V takom prípade bez hlbších znalostí danej problematiky ostáva len jedno - navštíviť nejaký odborný servis ...

[muziker]

Včera (nedeľa 20.3.2016) skoro ráno - o 06:30 som len tak z dlhej chvíle zapol jedno zo svojich starých rádií svojej zbierky a prelaďoval som pásmo stredných vĺn. Na moje prekvapenie medzi 600 až 700 kHz (odhadom okolo 650) som začul vysielanie ČRo 2 - príjem bol pomerne slabý ale jasný a zrozumiteľný - išla relácia dobré ráno. Počúval som to cca do 8:00 hodiny. Podotýkam, že som to počúval na východnom Slovensku !!! Zdalo sa mi to nepravdepodobné vzhľadom na vysielacie výkony českých vysielačov AM na rozsahu stredných vĺn, preto som skúsil či to pôjde aj na "tranzistoráku" - a ono to fakt išlo (vyskúšal som na dvoch, jeden bol ruský ajeden japonský). Popoludní už ale na tom mieste bolo počuť len rušenie nejakých spínaných zdrojov.
Dnes ráno (pondelok 21.3.2016) cca v rovnakom čase som skúsil zapnúť viac prijímačov na rozsahu SV, ale nič - žiadny ČRo2, len rušenie.
Teda ako vidno, príjmové podmienky v nedeľu ráno museli byť mimoriadne priaznivé. Niečo také človeka vždy poteší.

[marostv]

https://www.youtube.com/watch?v=PhH_6ebhi3A

východne slovensko cca 23:00 hod

[helios]

MUZIKER,
to je práve to čaro stredných, dlhých a časti krátkych vĺn. Podľa situácie v atmosfére to niekedy ide super, niekedy vôbec. Pravdepodobne si chytal ČRO2 na 639kHz, buď z Ostravy, alebo Českého brodu. Kukni sem: https://www.radiokomunikace.cz/prehled- ... h-vysilacu

[muziker]

Áno súhlasím s tebou. Je to prakticky úplne jedno či išlo o vysielač Liblice alebo Ostrava. Podstatné je to, že nedávno sme v tejto téme ebatovali o Ostrave a kolegovia v okolí Trenčína nezachytili vysielanie ČRo2 na "pomerne krátku vzdialenosť" pričom po zmene v príjmových podmienkach to išlo v mojom prípade minimálne na 2-3 násobnú vzdialenosť. Len preto som na to upozornil, že ak to niekoho baví, vždy má zmysel skúšať "DX" príjem aj na rozsahu SV (MW).
Napodiv ešte silnejší príjem bol v ruskom jazyku (neidentifikoval som o aký vysielač išlo) v tej istej dobe. Ak by to mal byť ruský vysielač, asi pracoval s podstatne vyšším výkonom ako spomenutý český vysielač. O vysielaní v rumunskom jazyku ani nehovorím, lebo ako sa zdá Rumuni ovládli AM vysielanie na rozsahoch SV a DV kde sú počuteľní veľmi jasne a silno. Na druhej strane asi nemá zmysel hovoriť o maďarskom vysielaní keďže to máme "za rohom", takže aj pri obmedzenom výkone vysielača sú dobre počuteľní asi všade na juhu Slovenska (ale asi aj na vyššie položenom "severe".

P.S. Čo sa týka krátkych vĺn (KV /SW/), tam sa asi najviac vyskytuje ovplyvňovanie príjmu zmenami vo vyšších vrstvách atmosféry čo je všeobecne známe (na to som prakticky prišiel už začiatkom 60-tych rokov pri prelaďovaní v rozsahu KV na starom elektrónkovom prijímači Tesla Talisman 305U , neskôr Máj 620A svojich rodičov ktorý mal dva rozsahy KV od cca 13 - 52 m. príjem vysielačov Slobodnej Európy v slovenskom, českom aj maďarskom jazyku bolo v podstate bezchybné (cez deň ale značne rušené komunistickými papalášmi v slovenskom jazyku, maďarské vysielanie ale bolo u nás napodiv čisté) pri dobrej anténe a uzemnení prijímača. Rovnako dobre sa dal počúvať aj vysielač Hlas Ameriky ako aj populárny stredovlnný vysielač Rádio Luxemburg kde ale boli známe tzv. "úniky" ako v pásme KV. Boli to krásne časy plné napätia, kým dnes v dobe Internetu, smartphonov a FM rádií už to čaro na ktoré sme boli zvyknutí akosi chýba .

[helios]

Možno sa tie časy "lovenia" na AM pásmach ešte oživia, dnes som si na smradfóne chcel pustiť internetové rádio z Nemecka a fón ma poslal do hláškou "tento stream nie je dostupný vo vašej lokalite". Vitajte v internetovej dobe.

Rumuni ovládli AM ani nie preto, že by chceli, ale preto, že len oni vysielajú výkonom cez 1MW (asi majú ešte stále lacnú elektrinu). Alebo chcú robiť radosť rumunským kamioňákom, aby v celej €U mohli v rádiu počúvať domovinu...

[miroja]

Predminuly tyzden podvecer som cestou z LH do LM skusil v aute AM a naladil som na 954 kHz CRO2. Hralo to celkom dobre, az pokial som prisiel k panaleku, kde stuplo rusenie az na uroven signalu.
Dnes rano okolo pol osmej som to skusil cestou z Noveho Tekova do Mochoviec a hralo to pekne, bez nejakych unikov. Bolo to pocuvatelne az pokial som prisiel k arealu, tam zacalo rusenie roznych charakterov. Vecer som to skusil tiez. Haralo to, ale uniky boli dost znacne.
Ak nezabudnem,koncom tyzdna to otestuejem cestou na Liptov.

[muziker]

Aj keď nasledujúce riadky by skôr patrili do inej (praktickej a technickej) témy, ale vzhľadom na to že riešia prijímače pre AM vysielanie dám to sem ako praktické poznámky ku stavbe AM prijímača .

Všeobecne
Ak premýšľate o stavbe nejakého AM prijímača, hľadaje reflexné (spätnoväzbové prijímače. Občas sa síce hovorí aj o superreakčných prijímačoch (divoko kmitajúci detektor) ale keďže tento nemá oddeľovací predzosilňovač, tak produkuje silné širokospektrálne rušenie na množstve frekvenčných rozsahoch súčasne. Pri svojich pokusoch s týmto typom prijímača tak môžete kľudne rušiť v širšom okolí všetko až po letecké pásma ktoré sú nad FM rozhlasovým vysielaním.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
VF tlmivka
V prijímači AM na rozsahu SV a bežne používajú VF tlmivky. V najjednoduchších (a najlacnejších) prijímačoch možno nájdete aj obyčajný rezistor. Ten však zhoršuje vlastnosti prijímača. Problém je v tom, že časť vf energie sa takto dostáva do nf časti až po reproduktor miesto toho aby sa nasmerovala na spätnoväzbové vinutie vo vf časti. Minimum je asi 500uH pre rozsah DV, na SV stačí trocha menej (ale tých 500 uH neškodí) a na KV ešte menej. Je to v princípe preto, lebo čím s vyššou frekvenciou pracujeme, tým menšia indukčnosť vf tlmivky sa vyžaduje na splnenie jej funkcie.
Ak ju nechcete navíjať, prakticky vyhovie každá cievka vybraná z bežného medzifrekvenčného filtra superhetu (nezáleží akého). Vyhovie aj každá cievka navinutá krížovo ak má väčší počet závitov, napríklad z viacrozsahovej cievkovej soupravy nefunkčného starého rádioprijímača (cievky pre rozsah DV alebo SV).
Ak si niekto chce navinúť vlastnoručne VF tlmivku, potom stačí navinúť „na divoko“ asi 250 - 500 závitov tenkým medeným lakovaným drôtom 0,05 - 0,1CuL (pre rozsah DV tých 500 záv., a pre rozsah KV stačí aj 250 záv. - pre SV stačí 350 až 400 záv.). Drôt možno získať napríklad z cievky jazýčkového relé, z cievky zvončeka starého telefónu a podobne. Vinutie VF tlmivky by malo byť napríklad na kúsku feritovej tyčky (priemer 8mm, dĺžka 20mm) z feritovej antény rozbitého tranzistoráka.
VF tlmivku je však potrebné umiestniť čo najďalej od vstupnej cievky priamozosilňujúceho prijímača a najlepšie je umiestniť Vf tlmivku tak, aby jej os nebola rovnobežne so vstupnou cievkou prijímača (ak by tak bolo, vzájomne by sa veľmi ovplyvňovali, pri určitej vzájomnej polohe by mohla vzniknúť aj nežiadúca VF väzba, pri ktorej v prijímači začnú vznikať oscilácie, prijímač sa rozkmitá a z reproduktora bude počuť rôzne prerušované kvikoty). Najlepšie ak by boli ich osi v pravom uhle navzájom. Nie je to však strikné, stačí ak budú rôznobežné.
Tiež je dobre túto VF tlmivku odtieniť vhodným a dostatočne veľkým tieniacim krytom. Nezabúdajte, že na tejto VF tlmivke je pomerne vysoké anódové napätie, takže pri manipulácii s ňou dajte pozor na vlastnú bezpečnosť.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Vstupná cievka na SV, DV
Ak sa vám nechce počítať a merať, cievka na DV by mala mať od oka približne 3x viac závitov ako cievka na SV (dobré je riešiť to skusmo). Pre cievku v rozsahu SV treba počítať asi 70-100 závitov drôtom CuL priemeru 0,3 mm navinuté na pevnej papierovej kostričke priemeru 25-40 mm a odbočkami na pripojenie antény po 10, 20, 30-tom závite (prípadne na pripojenie antény a uzemnenia sa navinie samostatná cievka 30 závitov drôt CuL priemeru 0,3 mm. Táto cievka sa umiestni vedĺa cievky 70-100 závitov - teraz (pri samostatnej anténnej cievke) to bude už len mriežková cievka (zapojená paralelne k ladiacemu kondenzátoru medzi 1. Mriežku elektrónky a kostru (zem).
Napríklad tak, že si postavíte jednoduchý prijímač (kryštálku) v ktorej sa použije ladiaci kondenzátor ktorý zamýšľate použiť v budúcom elektrónkovom prijímači (zvyčajne to býva vzduchový 500 pF, ale nevylučuje sa ani nejaký styroflexový napr. 380 pF). Do kryštálky zapojte asi 10 m drôt CuL priemeru 0,3 mm namiesto cievky. Tento drôt začnite navíjať pri „zapnutej kryštálke, teda s pripojenou anténou a uzemnením“ na vhodnú kostričku (napr. na dostatočne pevnú papierovú trubičku priemeru asi 30 mm). S pribúdajúcimi závitmi sa vám začnú ozývať stredovlnné vysielače na „hornom“ konci pásma, postupne sa bude posúvať príjem vysielačov do stredu pásma až na „spodný“ okraj pásma SV a postupne prejde až do pásma DV. To všetko pri natočení ladiaceho kondenzátora do polovice hodnoty. Navíjanie ďalších závitov sa zváži po zasunutí feritovej tyčky do dutiny cievky (ak sa tak dostanete na „dolný“ koniec rozsahu DV, pridajte ešte pár závitov a ukončite navíjanie cievky. Podľa toho čo vypozorujete si robte poznámky , prípadne si robte odbočky na cievke podľa vlastnej potreby (podľa toho aký rozsah prijímača potrebujete).
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Spätná väzba v AM prijímačoch KV, SV, DV
Ak staviate spätoväzbový prijímač s elektrónkou, tak spätnoväzbové vinutie má 20-30 závitov (vyskúšať) rovnakým drôtom ako vstupná cievka (drôt CuL priemeru 0,3 mm). Spätnoväzbové vinutie sa rieši buď asi 3-5 mm vzdialené od vstupnej cievky (pri súhlasnom smere navíjania), alebo ho možno navinúť na kúsok papierovej trubičky tesne navlečenej na cievku vstupnú (resp. cievku mriežkovú). V prípade ak spätná väzba odmieta nasadiť, treba skúsiť „prehodiť“ vývody spänoväzbového vinutia a tá potom zvyčajne celkom ochotne nasadí.
Spätnoväzbový ladiaci kondenzátor vyhovie každý s kapacitou max. 290 - 450 pF. Zvyčajne sa používali „lacnejšie pertinaxové“, ale možno použiť aj vzduchové alebo akékoľvek styroflexové aj miniatúrne z tranzistorákov.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Anténa a uzemnenie pre prijímač v rozsahu SV, DV
Anténa na SV by mala mať pre jednoduché prijímače minimálne 10 - 20 metrov vonka mimo bytu, najlepšie nad strechou domu (pri panelákoch aspoň 3 m od stien). Pri nevhodných priestoroch je možné experimentovať s tzv. rámovou anténou. Ale pozor, má smerové účinky podobne ako feritová anténa tranzistoráka. Rovnako aj jej „výkon“ bude slabší (niet na dobrú vonkajšiu anténu). Ešte chcem upozorniť na niekoľko obmedzení v spojitosti s rámovou anténou. Zvyčajne ju nejde pripojiť na vstup jednoduchého prijímača s „jednou“ cievkou, teda ak má vstupná cievka len odbočky na pripojenie antény. Nebude to fungovať. Preto musí mať prijímač samostatnú anténnu cievku (10-30záv.). Tiež sa odporúča zapojiť do série so „zemniacim“ vývodom rámovej antény malý keramický kondenzátor asi 33 - 100pF (medzi ňu a zemniacu svorku prijímača).
Ďalší problém sa rysuje pri rámovej anténe v tom, že zvyčajne býva k nej pripojený paralelne kondenzátor (ladiaci), pričom rámovú anténu nie je vždy vhodné takto ladiť.
Nakoniec by som upozornil na problém s príjmom cez rámovú anténu ak sa v jej okolí (blízkom) nachádzajú kovové predmety (obávam sa, že negatívne sa bude prejavovať aj železné armovanie našich panelákových obydlí ak bude rámová anténa v blízkosti panelu (napríklad opretá o stenu.
Uzemnenie je najlepšie riešiť samostatne, zakopaním nejakej železnej tyče, dosky (najlepšie pozinkované kvôli korózii) a pod. do zeme. Pripájať sa na bleskozvod je nebezpečné najmä pri búrkach - nerobte to. Uzemnenie tiež nie je vhodné brať pre prijímač z ochranného kolíka zásuvky, lebo je tu mnoho rušenia, podobne to platí aj o potrubiach UK. Vodovodné potrubie by mohlo pripadať do úvahy, ale dnes sa už často používa potrubie plastové, takže je to o
ničom.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Elektrónky pre prijímač v rozsahu SV, DV
Ak staviate prijímač na počúvanie cez slúchadlá, použite radšej koncové elektrónky (1L33, 3L31, 6L31, EBL21, EL83, EL84 a ďalšie miesto vf pentód ako napr. 1F33, 1AF33, 6F31, EF80 a ďalších, pretože vf pentódy dávajú cez výstupný transformátor do reproduktora veľmi malé prúdy a tak je príjem slabý.
VF pentódy pripadajú do úvahy len pri počúvaní cez slúchadlá (najlepšie vysokoohmové).

Pozor však na priamožeravené (batériové) elektrónky typu 1L33 (34), 3L31 - ktoré ak majú dobre pracovať v prijímači vo VF stupni, musia mať pomerne vysoké záporné predpätie na 1. (riadiacej) mriežke. To ale môže robiť problémy pri praktickom riešení napájania. Totiž obvod automatického predpätia akosi niet kam „uložiť“, preto viac odporúčam na týchto pozíciách „väčšie“, teda nepriamožeravené koncové pentódy ako 6L31, EBL21, EL83, EL84 a ďalšie .
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Prijímač pre rozsah KV
Cievky bude treba samozrejme použiť trocha iné. Anténna cievka bude mať 4 – 8 závitov drôt CuL priemeru 0,6 mm. Rovnako aj cievka spätnoväzbová. Mriežková cievka sa navinie medzi závitmi anténnej cca rovnaký počet závitov drôt CuL stačí priemeru 0,2 mm. Hodnoty berte ako informatívne a treba ich otimalizovať pokusne.
Ak chcete počúvať na rozsahu KV v rádioamatérskych (HAM) pásmach aj telegrafiu alebo SSB musíte mať samozrejme spätnú väzbu „pritiahnuť viac“.

[muziker]

„Pikošky“ o príjme AM vysielania.

Dnes nám v DX (diaľkový príjem) príjme vládnu SDR prijímače v spolupráci s počítačmi, ktoré ho naviac zvládajú (úsmevne vzaté) „ako nerušený príjem v rámci celého sveta“. Pri lokálnom príjme kraľujú zase slabučké miestne FM vysielače s dosahom podstatne menším (na lokálnej úrovni) ako klasické AM vysielače na rozsahoch DV, SV, KV.

Aj keď tu uvádzam nejaké „väčšie“ vzdialenosti ako to niekedy býva (najmä dnes v dobe vypínania AM vysielačov) reálne, treba si uvedomiť, že príjem AM vysielania v rozsahoch DV a SV sa v priebehu 24 hodín typického dňa značne mení (samozrejme že sa príjmové podmienky menia aj počas roka v jednotlivých ročných obdobiach).
Cez deň je tak možný na rozsahu SV väčšinou len lokálny príjem. V noci je to samozrejme lepšie a tak nie je výnimkou ani príjem vysielačov zo vzdialenosti až 1500 km - teda (ak je váš prijímač aspoň trochu citlivý, selektívny a ak používate dobrú vonkajšiu anténu a dobré uzemnenie ako protiváhu antény) obsiahne to celú Európu (jediné obmedzenie je vypínanie AM vysielačov naprieč celej Európy) – len dnes v tej biede ktorú máme k dispozícii. Myslím tým samozrejme masové vypínanie AM vysielačov v Európe, aj keď pár mohykánov ešte ostalo i keď je pravda, že ostali zo zníženým vysielacím výkonom. To nakoniec myslím potvrdí každý kto už prelaďoval staršie rádio a tak nie je občas problém pri dobrej anténe zachytiť aj vysielače z arabských lokalít či Ruska.

Možno bude pre niekoho zaujímavé, že napr. na rozsahu DV je možný príjem:

Výkon vysielača 1 kW = možný príjem do vzdialenosti 100 km
Výkon vysielača 10 kW = možný príjem do vzdialenosti 200 km
Výkon vysielača 100 kW = možný príjem do vzdialenosti 500 km
Výkon vysielača 1000 kW = možný príjem do vzdialenosti 1000 km

Ale už napr. na rozsahu SV je možný príjem len na kratšie vzdialenosti – nazvime to na národnej úrovni:

Výkon vysielača 1 kW = možný príjem do vzdialenosti 30 - 50 km
Výkon vysielača 10 kW = možný príjem do vzdialenosti 70 - 100 km
Výkon vysielača 100 kW = možný príjem do vzdialenosti 150 - 300 km
Výkon vysielača 1000 kW = možný príjem do vzdialenosti 300 - 500 km

Príjem na KV má svoje špecifiká, ale všeobecne možno skonštatovať, že pri dobrých príjmových podmienkach je možné „počúvať“ vysielanie zo všetkých kontinentov s ich službami. Nie je žiadnou výnimočnosťou zachytiť vysielanie krátkovlnných vysielačov z amerického kontinentu (nakoniec aj naše KV vysielače v minulosti vysielali pre štáty strednej a južnej Ameriky) a zďaleka nemali niekoľko tisíc kW výkon.

Myslím že každý kto sa snažil naladiť si aspoň raz nejaký vysielač na stredných vlnách potvrdí, že prakticky pri AM vysielaní nikdy nedosiahneme kvalitu zvuku akú poznáme z FM vysielania, ktorý by sme možno mohli nazvať aj tzv. FM-zvukom. Teoreticky by to možné občas aj bolo, ale ....
Ďalší typický fenomén je, že mnoho silnejších staníc má v noci nejaké pauzy vo vysielaní (bývajú využívané na merania a údržbu technických zariadení), pričom v tejto dobe je možné zachytiť aj vysielanie slabších vysielačov, ktoré inak boli „nepočuteľné“ cez silnejšie vysielače.
Počúvanie AM vysielania môže byť pre mnohých vzrušujúce (občas spomínam na hodiny pred asi 55-60 rokmi strávené pri rádioprijímači keď som v éteri „lovil exotické stanice“). Takým môže byť najmä prelaďovanie v pásme krátkych vĺn (ak pravda opomenieme typické problémy príjmu v rozsahoch KV – akým je napríklad rôzne rušenie, úniky signálu, rôzne hvizdy a iné pazvuky).