Novinky vo vysielaní AM

[muziker]

Keďže sa tu venujeme príjmu AM vysielačov, asi nebude na škodu pripomenúť si niečo o šírení elektromagnetických vĺn a frekvenčných pásmach určených pre rádioamatérov. Najprv o tých ktoré zaraďujeme do rozsahu DV a SV ( neskôr pridám aj čosi o KV a VKV:

1. Dlhé vlny (DV) a stredné vlny (SV):
Dlhé vlny (angl. LW) - je známe, že šírenie rádiovĺn prebieha rôznym spôsobom. Dlhé vlny s frekv. rozsahom 30 kHz - 300 kHz / vlnovou dĺžkou 10 000 m až 1 000 m) sa síce spoľahlivo šíria pozemnou (priamou) vlnou, ale okrem priameho šírenia pozdĺž zemského povrchu sa do určitej miery odrážajú aj od vrstvy D v zemskej atmosfére. Táto sa nachádza vo výške asi 50 - 90 km nad povrchom Zeme. Táto vrstva sa formuje iba cez deň, preto príjem na dlhých vlnách býva lepší cez deň. Tu treba podotknúť, že kratšie vlny naopak táto vrstva D utlmuje. Ale počas noci sa už dlhé vlny odrážajú od vrstvy E vo výške asi 90 - 130 km nad povrchom Zeme. Hodnota maximálneho použiteľného kmitočtu vo vrstve E zodpovedá približne výške Slnka nad obzorom, pričom maximum nastáva na poludnie.
V rozsahu DV (angl. LW) nájdeme okrem niekoľkých národných vysielačov aj frekvenčné a časové štandardy (najznámejší je asi DCF77), rádiové majáky, prípadne sa tu môže nachádzať aj komunikácia s ponorkami. V oklieštenom rozsahu tu však možno nájsť aj rádioamatérske HAM pásmo. Na prenos zvukového signálu sa používa modulácia amplitúdy (AM).

Pre rádioamatérsku prevádzku je v rozsahu dlhých vĺn určené pásmo 137 kHz, v ktorom je pre QRSS, skušobnú a CW prevádzku určené 135.7 - 136.0 kHz, rozsah 136.0 - 137.4 kHz je určený pre CW, rozsah 137.4 - 137.6 kHz je určený pre DIGI, s výnimkou CW a rozsah 137.6 - 137.8 kHz pre CW, pričom 137.7 kHz je stred aktivity QRSS.

Stredné vlny (angl. MW) - všeobecne sem patria rádiové vlny s frekv. 300 kHz až 3 MHz / vlnovou dĺžkou 1 000 m až 100 m. Pre rozhlasové vysielanie je to v Európe vo frekv. rozsahu 526,5 – 1606,5 kHz a je rozdelené na kanály so šírkou 9 kHz, v Severnej Amerike je to troška modifikované na rozsah frekvencií 535 – 1705 kHz a kanály tu majú trocha väčšiu šírku 10 kHz. Na prenos zvukového signálu sa používa modulácia amplitúdy (AM).
Stredné vlny sa šíria podobne ako dlhé vlny, teda priamym šírením pozdĺž zemského povrchu - pozemnou (priamou) vlnou, ale rovnako sa odrážajú aj od vrstiev v zemskej atmosfére. Vo vrstve E sú tlmené, ale v noci sú tlmené len málo, aj preto je v noci počuť rozhlasové vysielanie vzdialených staníc, kým naopak cez deň je počuť podstatne menej rozhlasových stanic, a sú to viac-menej len vysielače z menších vzdialeností.

Do rozsahu stredných vĺn možno zaradiť aj rádioamatérske HAM pásmo 160 m/ 1,8 MHz (frekv. rozsah 1810 až 2000 kHz). Pričom časť 1810 až 1838 kHz je určená pre CW (1836 kHz = stred aktivity QRP), časť 1838 až 1840 kHz patrí pre úzkopásmové druhy prevádzky, časť 1840 až 1843 kHz patrí pre všetky druhy prevádzky, DIGI. A nakoniec časť 1843 až 2000 kHz patrí tiež pre všetky druhy prevádzky.
Poznámka: Čo sú to Q kódy a čo značia ? ... viac informácií nájdete napr. na:
http://www.c-a-v.com/e107_plugins/conte ... ontent.331
alebo na: http://www.radio-foto.eu/radio/qkody.php a samozrejme na mnohých ďalších.
Aspoň námatkovo na ilustráciu niektoré skratky z použitých v tomto texte:
HAM - rádioamatér
CW - rádioamatérska telegrafia
DIGI - (digi mód) - namiesto hovoreného slova alebo morzeovky sa vysiela /prijíma akýsi zhluk signálov vyrobený na počítači. Sem patria všetky digitálne druhy prevádzky so zodpovedajúcou šírkou pásma, napr. RTTY, PSK, MT63 a pod.

[amater63]

Ahoj,pro začínající posluchače bych doporučil (KV 80m-3,5-3,8 MHz),nejdou tady první kontakt s tímto radioamatérským provozem.Jde ale o SSB, i RX- se zpětnou vazbou poslouží ,nemusí to být superhet.Přehled https://cs.wikipedia.org/wiki/Radioamatérská_pásma

[muziker]

Ako som sľúbil, pridávam niečo o krátkych vlnách,ich šírení a nejaké drobné "pletky" pre tých, ktorí majú záujem o "lovenie v éteri" na tomto rozsahu. V dobách mojej mladosti boli krátke vlny niečo, čo sme po nociach často "skenovali" svojimi prijímačmi, aby bolo o čom v parti chalanov debatovať (počúvať slobodnú Európu a Hlas Ameriky ako aj počúvať hudbu z "Laxíka" bolo kedysi veľmi cool. Dnes je samozrejme doba iná, ale myslím že nejaké čaro to má dodnes - rovnako aj poznať morzeovku a vedieť vylúštiť čo sa odohráva v éteri.

Krátke vlny (KV): Všeobecne sem patria „rádiovlny“ v rozsahu frekvencií 3 MHz - 30 MHz / vlnovej dĺžky 100 m - 10 m. Na prenos zvukového signálu sa prevažne používa modulácia amplitúdy (AM), ale napríklad na prenos v pásme označovanom "CB" (okolo 27 MHz) je štandardom modulácia frekvenčná (FM). Výhodou krátkych vĺn je ich šírenie v atmosfére, keď vďaka mnohonásobným odrazom na ionizovaných časticiach vo vyšších vrstvách (v ionosfére) nie je potrebná priama viditeľnosť medzi vysielačom a prijímačom. Preto v tomto rozsahu možno napr. nadviazať spojenia medzi rádioamatérmi na tisíce až desiatky tisíc kilometrov.
Slabou stránkou sú však nestabilné podmienky šírenia na krátkych vlnách. Sem patria rozhlasové pásma:

• 16 metrov (cca. 17,40 až 18,10 MHz)
• 19 metrov (cca. 15,10 až 15,60 MHz)
• 25 metrov (cca. 11,40 až 12,00 MHz)
• 31 metrov (cca. 9,45 až 10,10 MHz)
• 41 metrov (cca. 7,00 až 7,60 MHz)
• 49 metrov (cca. 5,80 až 6,25 MHz).
Štandardný odstup je tu minimálne 5 kHz.

Rádioamatéri sú tí, ktorí majú záľubu (koníčka na svoj voľný čas) v stavbe vysielačov, prijímačov a antén a následne na nich robia spojenia s inými rádioamatérmi po celom svete. Zvyčajne sa deje na rozsahu krátkych vĺn, ktoré sú tradične v záujme rádioamatérov (ale rovnako to platí aj o rozsahu veľmi krátkych vĺn). Amatérske vysielanie sa prevádza samozrejme len s príslušným povolením (na koncesiu) na niektorých (vyhradených) frekvenčných (tzv. HAM) pásmach na krátkych a veľmi krátkych vlnách.

Medzi HAM pásma na KV patrí (tu nájdete niekoľko tipov ako používať jednotlivé pásma):

• 160 m / 1,8 MHz (toto pásmo je takmer nepoužiteľné, lebo prízemná vlna je veľmi tlmená povrchom Zeme a priestorová vlna zase vrstvou E. Večer a v noci je však toto pásmo vhodné už aj pre medzištátne spojenia v rámci Európy. Pri dobrých podmienkach sú reálne spojenia aj v DX. Práca s DX stanicami na 160 m pásme ale už vyžaduje okrem sledovania podmienok šírenia aj potrebné technické prostriedky, ako sú vhodné antény, ale aj dostatočný výkon vysielača. V tomto pásme sa javia ako najoptimálnejšie podmienky počas zimných mesiacov, ale aj počas trvania miním slnečnej činnosti. V letných mesiacoch je na tomto pásme pomerne vysoké atmosférické rušenie. V rušení preto často slabé signály zanikajú).
• 80 m / 3,5 MHz (je v priebehu dňa vhodné len na spojenia na krátke vzdialenosti (zhruba len vnútroštátne spojenia). Lepšie je to večer, v noci a zavčas rána - najmä okolo východu slnka, kedy sa podmienky zlepšia pre spojenia na väčšie vzdialenosti. Čo sa týka ročných období, možno povedať, že najlepšie podmienky na spojenia bývajú spravidla až v zimných mesiacoch. Rovnako dochádza ku zlepšeniu aj v obdobiach miním slnečnej činnosti. Podobne ako pri pásme 160 m, aj tu je v letných mesiacoch pomerne vysoká úroveň atmosférického rušenia. Ešte jedna zaujímavosť - v nočných hodinách býva na tomto pásme na vzdialenostiach cca 1000 km tzv. "pásmo ticha").
• 40 m / 7 MHz (toto pásmo je vhodné cez deň na spojenia vo vzdialenostiach cca 100 - 1000 km. Večer sa však "pásmo ticha" rozširuje a a tak je možná aj DX prevádzka. Podmienky pre DX končia približne 1 hodinu po východe. Tiež tu platí, že toto pásmo je vhodnejšie na DX prevádzku v zimných mesiacoch).
• 20 m / 14 MHz (toto pásmo je asi najpoužívanejšie pásmo pre DX prevádzku. V letných mesiacoch býva "otvorené" počas celých 24 hodín a to platí pre rôzne smery. V zimných mesiacoch je to však skôr ojedinelý jav. V období každého minima slnečnej činnosti sa toto pásmo po západe slnka "zatvára. Pásmo ticha je tu do vzdialenosti 800 - 1000 km. Počas trvania minima slnečnej činnosti býva toto pásmo (20 m) zvyčajne najvyšším použiteľným pásmom pre DX prevádzku).
• 15 m / 21 MHz (toto pásmo je do veľkej miery závislé na intenzite slnečnej činnosti. Preto v letných mesiacoch kedy býva obdobie maxima slnečnej činnosti, toto pásmo býva väčšinu dní otvorené aj celú noc. Inak sa v nočných hodinách toto pásmo bežne "zatvára". V období maxima slnečnej činnosti (leto) sa ukazuje ako najvhodnejšie pásmo pre DX prevádzku. V období minima slnečnej činnosti toto pásmo (15 m) býva pre DX prevádzku použiteľné len sporadicky, teda občas. Čo je na tomto pásme zaujímavé je, že v letných mesiacoch sa tu už výrazne prejavuje vplyv sporadickej vrstvy Es).
• 10 m / 28 MHz (toto pásmo je výhradne denné pásmo. Najviac sa tu prejavuje každá anomália v slnečnej činnosti. V noci býva (až na ojedinelé výnimky pri maximách slnečnej činnosti) celkom "zatvorené". Počas miním (teda presnejšie v týchto obdobiach) slnečnej činnosti býva toto pásmo "otvorené" len cez deň ak sa vyskytne vrstva Es. Útlm na tomto pásme býva zo všetkých KV pásiem najnižší. Ak je už toto pásmo otvorené, je možné nadviazať spojenia aj pri podstatne menších výkonov vysielača oproti iným KV pásmam).

Samozrejme ešte sú tu tzv. WARC pásma na 30 m / 10 MHz , 17 m / 18 MHz , 12 m / 24 MHz kde sa nájde prvádzka od CW, cez DIGI a majáky až po tiesňovú prevádzku.

Šírenie rádiovĺn je však závislé tak na dennej/nočnej ako aj na ročnej dobe, a aby toho nebolo málo, tak aj na slnečnej aktivite. V priebehu dňa sa v časti atmosféry Zeme, v tzv. ionosfére vytvárajú jednotlivé vrstvy ktoré ovplyvňujú šírenie rádiovĺn na spomínaných krátkych vlnách. Pre rádioamatérov je to dôležité, pretože rádiovlny sa od týchto vrstiev odrážajú smerom späť k zemskému povrchu pod určitými uhlami, čím sa dosahujú spojenia na veľké vzdialenosti. Ide o vrstvu F1. Tá je vo výške asi 180 až 200 km nad povrchom Zeme. Rovnako aj vrstva F2, ktorá je vo výške vyše 250 km nad povrchom Zeme. Jej výška je však rôzna, pretože závisí aj od konkrétnej zemepisnej šírky a rovnako aj od ročnej doby. Tieto vrstvy odrážajú krátke vlny a tým umožňujú spojenia rádioamatérov. Vrstva F2 po západe Slnka slabne, ale celkom nezanikne a v noci je známa ako vrstva F. Čo sa týka šírenia rádiovĺn v priebehu dňa, tak dobré podmienky a maximá sa dosahujú predpoludním a večer - čo sa týka použiteľných kmitočtov. Platí, že čím je maximálny použiteľný kmitočet vyšší, tým sú podmienky pre šírenie rádiovĺn lepšie. Najlepšie podmienky šírenia rádiovĺn bývajú pravidelne na prelome hranice svetla a tmy (svitanie a súmrak). Čo sa týka ročných období, tak situácia čo do šírenia rádiovĺn v ionosfére je všeobecne v zimnom období pre rádioamatérov priaznivejšia než v letnom období.
Ďalšia zaujímavosť v šírení rádiovĺn je 11-ročná perióda slnečnej aktivity. Tá sa odráža aj v ionosfére. S rastom slnečnej aktivity rastie aj ionizácia a maximálny použiteľný kmitočet. Rast slnečnej aktivity ale prináša so sebou aj nepríjemnosti. Tie sú v podobe zvýšenia pravdepodobnosti vzniku slnečných erupcií. Dôsledkom toho je častý príchod geomagnetických porúch po slnečných erupciách. Z toho nutne vyplýva, že majú tiež vplyv na šírenie rádiovĺn. Týmto sa zvyčajne na prechodnú dobu končia dobré podmienky pre rádioamatérov čo sa týka šírenia rádiovĺn.

Ešte malý pokus o vysvetlenie, čo sa zvyčajne deje po slnečných erupciách. Po väčších erupciách rastie v polárnych oblastiach (severný aj južný pól Zeme) ionizácia, ktorú poznáme aj ako svetelný úkaz v podobe polárnej žiary, čo býva sprievodný jav slnečných erupcií. Polárna žiara je však zaujímavá nielen pre šírenie rádiovĺn na krátkch vlnách , ale aj pri šírení na veľmi krátkych vlnách. Čo je však zaujímavé, táto ionizácia z pohľadu rádioamatérskych spojení niekedy umožní aj dlhé spojenia cez polárnu oblasť. Je zaujímavé, že po zasiahnutí zemskej atmosféry erupčným oblakom častíc vyvrhnutých Slnkom do vesmíru tento spôsobuje rast nehomogenít v ionosfére, pričom rastie útlm a rozptyl rádiovĺn. V dôsledku toho nie sú možné spojenia na veľké vzdialenosti, najmä v polárnych oblastiach. Menej často je to pozorované v stredných zemepisných šírkach. Je zaujímavé, že v nízkych zemepisných šírkach sa môžu použiteľné kmitočty naopak aj zvýšiť. Potom nastáva akýsi návrat „do normálu“, pričom tento proces „regenerácie“ je cez deň rýchlejší.
Pre tých ktorí sa zaujímajú o šírenie rádiovĺn ako aj o predpovede slnečnej aktivity (poskytujú ich rôzne observatóriá) odkazujem na časopis (mesačník) Amatérské radio - Praktická elektronika kde na posledných stranách záujemca nájde potrebné informácie.

[amater63]

Ahoj,nemusíme být tak znalý.,pro příklad ,ale jenom koho to zajímá.14 MHz nad ránem -spojení s- JA ,VK ,..a to ne každý den,:Jenom tak.

[muziker]

... a ostalo nám ešte na aspoň krátky pokec pásmo VKV - UKV ... aj keď je pravdou, že tu už utekám akosi preč od deklarovaného AM vysielania ako znie názov témy. Ale žiada si to "skompletovanie" rozsahov .
Veľmi krátke vlny (VKV): Vzhľadom na rastúcu prevádzku na čoraz "kratších vlnách - začalo to nad pásmom krátkych vĺn a postupne sa to posúvalo stále vyššie až sa skončilo na "mikrovlnách", preto treba spomenúť aj tie.
Rozhlasové vysielanie na FM: Ak sa pozrieme na rozsah VKV , tak sa treba bližšie pozrieť na rozhlasové vysielanie, pretože je tu niekoľko zaujímavostí. Toto pásmo sa v minulosti delilo na dve hlavné časti a to OIRT v rozsahu 65 až 74 MHz (používané bolo v tzv. bývalom východnom bloku) a CCIR (v minulosti sa mu hovorilo ľudovo aj "západné pásmo")- toto je trocha vyššie 87,5 - 108 MHz a dnes sa používa aj u nás.
V minulosti keď u nás frčalo vysielanie na VKV vo "východnom pásme" mnohí ak chceli počúvať v prihraničných oblastiach "západné vysielanie" museli používať tzv. konvertory - meniče frekvencií, pomocou ktorých bolo možné na prijímačoch so vstavaným jedným pásmom počúvať vysielače v druhom pásme. Aj Tesla u nás niečo také vyrábala a bolo to v predaji. Prípadne sa "veselo prelaďovalo"
Niečo na túto tému si možno prečítať napr. na:
http://mujweb.cz/pjenicek/radio/navodyj ... 1490084843
http://mujweb.cz/pjenicek/radio/navodyj1/utwist1.html
http://mujweb.cz/pjenicek/radio/navodyj ... xtant.html

Aj na tomto (VKV) rozsahu je možné "loviť" v éteri, a celkom úspešne sa dajú prijímať aj zahraničné vysielače z okolitých štátov, len to chce trocha trpezlivosti a nejaké to nevyhnutné technické vybavenie. Keďže v období leta (a to sa nám už pomaly ale iste blíži, preto pre záujemcov o toto ešte ostáva ešte trocha času na prípravu) sa na tom kladne podieľa aj sporadická vrstva Es v ionosfére, treba to využiť. Chce to však napr. dobrú viacprvkovú anténu, najlepšie s použitím ant. rotárora aby bolo možné pohodlne voliť smer príjmu a samozrejme aj dobrý tuner).
Všimol som si, že OIRT pásmo nie je ani dnes celkom "hluché" a dajú sa tu naladiť nejaké rozhlasové stanice - ale to je zaujímavé len ak vlkastníte staršie peijímače ktoré majú tento rozsah. V minulosti boli však v predaji aj univerzálnejšie prijímače na ktorých boli obidva rozsahy - teda CCIR aj OIRT. Dnes už niečo také asi nejde kúpiť.

Rádioamatérska prevádzka na VKV: Najprv niekoľko slov o niektorých menej obvyklých spôsoboch nadväzovania rádiového spojenia na veľmi krátkych vlnách. V tomto prípade ide najmä o využitie odrazov od tzv. polárnej žiary, ako aj odrazov od nášho zemského súpútnika Mesiaca, ako aj o ďalšie spôsoby ,akými je napr. využitie odrazov od meteoritov a ich stôp.
Odrazy od polárnej žiary: Tú ako je známe, tvoria vertikálne plošné útvary zvýšenej ionizácie, a na nich potom dochádza k rozptylu dopadajúcich rádiovĺn. Najlepší rozptyl sa zaznamenal na kmitočtoch okolo asi 30 - 40 MHz. Zistilo sa však, že so zvyšovaním kmitočtov útlm rádiovĺn poznateľne rastie. Tu treba podotknúť, že signály odrazené od polárnej žiary sú poznačené jej rýchlym kmitaním. To sa reálne prejavuje v príjme ako typické bručanie a syčanie. Preto sú prakticky možné len spojenia telegrafické a naviac len malou rýchlosťou. Signály odrazené od polárnej žiary dosahujú maximálnych hodnôt pri západe Slnka a v skorých ranných (? alebo ešte nočných ?) hodinách, teda medzi 2 - 3 hodinou.
Odrazy od Mesiaca:Nadviazanie rádiového spojenia odrazom od zemského satelitu Mesiaca, je náročné na energiu, pretože len malá časť odrazenej energie dopadne späť na Zem. Situáciu ale sťažuje aj rozdiel vzdialeností , pretože niektoré vlny sa odrážajú od stredu kotúča Mesiaca a ďalšie od jeho okrajov. Prijímaný kmitočet sa tak mení v zmysle známeho Dopplerovho javu. Aj preto rádiové spojenia nadväzované s pomocou odrazov od Mesiaca (známe aj pod skratkou EME) sú vhodné len pre telegrafnú prevádzku, aj to len pre pomalú.
Odrazy od meteoritov:Veľmi krátke vlny sa odrážajú rovnako aj od meteorických stôp (známe aj pod skratkou MS). Akonáhle meteoroid dosiahne vrchné vrstvy atmosféry Zeme, vytvorí sa za ním ionizovaný stĺpec a ten sa následne rozpína do okolia. Odhaduje sa, že na odraz rádiovĺn (resp. signálu) úplne postačuje aj meteoroid priemeru 0,15 mm ak je kolmý vzhľadom k stope meteoridu. Na odraz rádiovĺn (signálu) ktorý nie je kolmý na stopu meteoridu musí mať tento vraj priemer aspoň 1,5 mm. Stĺpec sa následne rýchle rozptyľuje, pričom odraz trvá len desatiny sekúnd a môže trvať až do niekoľkých sekúnd vo výnimočných prípadoch. Ešte k výrazu meteroid: Je to relatívne malý (počnúc veľkosťou zrnka piesku až po balvan) fragment úlomkov v slnečnej sústave. Po vstupe meteoroidu do Zemskej atmosféry dochádza k svetelnému úkazu vytvorenému vďaka tlakom na vzduch (napriek všeobecnému názoru s tým trenie nemá nič spoločné) a následnej ionizácii čiastočiek vzduchu - viď Vikipédia.
Správa sa vlastne vysiela zo záznamu a pri veľkých rýchlostiach, pričom príjemca správy si ju nahráva, aby si ju mohol následne spomaliť . Vysielanie si tak vyžaduje veľké výkony vysielačov a nepretržité sledovanie vhodných príležitostí na vyslanie správy. Najlepšie podmienky bývajú pri prechode Zemegule meteorickým rojom. Preto nielen astronómovia zvyknú čakať na bohatý meteorický roj. Optimálna vzdialenosť na takéto spojenia býva asi 1 000 - 2 000 km. Vysiela sa telegraficky (morzeovka) alebo hlasom (fónia).
Veľmi obľúbený medzi rádioamatérmi je v súčasnosti aj odraz od sporadickej vrstvy E. zdá sa, že táto vrstva ktorá sa nachádza vo výške ionosférickej vrstvy E je tvorená v prevážnej miere kovovými iónmi zo zbytkov meteorického prachu. V maximálnej miere sa zvykne vyskytovať počas letných mesiacov.
Spojenia cez družice:Rádioamatéri rovnako radi využívajú na svoje prenosy aj rádioamatérske družice. Tie nemusia mať predom očakávanú polohu ako je to napr. pri telekomunikačných družiciach, ale toleruje sa im aj istý vlastný pohyb. Prevádzka cez družicu je dostupná pre každého rádioamatéra ak má aspoň priemerne vybavenú stanicu.
VKV rozsah obsahuje HAM pásma v rozsahoch 50 - 52 MHz, 144 - 146 MHz, 430 - 440 MHz.
Samozrejme sú aj vyššie položené a využívané HAM pásma využívané rádioamatérmi. Ide o pásma v rozsahoch: 1,24 - 1,30 GHz, 2,30 - 2,45 GHz , 3,400 - 3,475 GHz, 5,65 - 5,85 GHz, 10,00 - 10,50 GHz, 24,000 - 24,250 GHz, 47,00 - 47,20 GHz, 77,50 - 81,50 GHz, 122,5 - 123,0 GHz, 134,0 - 141,0 GHz, 241 – 250 GHz.

Teda ako vidíte, ak má niekto chuť "počúvať", ma na to neskutočne veľa príležitostí - odhliadnuc od skutočnosti či mu viac imponuje rozhlasové alebo rádioamatérske vysielanie. Každý si nájde tú svoju parketu a započúva sa do toho, čo sa mu páči. Chce to len trocha chuti do prípravy a skompletizovania svojho technického vybavenia a trocha chuti sa tomu povenovať.

[muziker]

Pre prípadných záujemcov z radov mladších kolegov (starší to určite poznajú) sem pridám menej známe prijímače na KV, v minulosti často stavané mladými rádioamatérmi.

1. Zameriavací prijímač ROB 80, určený pôvodne na rozšírený šport v minulosti medzi rádioamatérmi - tzv. Hon na lišku. Viac informácií o tom nájdete v starších časopisoch Amatérske Rádio. Išlo o výrobok k Radiotechniky Teplice, ČR. Nižšie v prílohe je schéma a vzhľad hotového prijímača.

2. Ďalší zo známych rádioamatérskych KV prijímačov je PIONÝR, bol to prijímač pre začínajúcich rádioamatérov. Vyrábal sa na rôzne HAM pásma - 160 m, 80 m, 40 m, 20 m. Nižšie v prílohe je jeho schéma a nejaké fotky hotového prijímača.

[muziker]

Zaznamenal som, že so skorším príchodom večera "stmievaním" a neskorším brieždením a pri zamračenej oblohe, prípadne v hmlistoých ránach týchto dní sa podstatne zlepšili podmienky príjmu vysielačov v AM pásme stredných vĺn u nás. Okrem veľmi silných vysielačov z Rumunska a ďalších štátov, je to aj podstatne slabší vysielač zo susedného Česka - napr. český rozhlas dvojka (čro2) - 639 kHz. Ten je možné vcelku s čistým príjmom počúvať až na slovenskom východe (Košice, Rožňava - opakovaná vlastná skúsenosť) od popoludňajšieho súmraku asi 17:00 až do asi 8:00 ráno, pričom v lete za slnečného počasia to bolo tak21:00 do asi 05:30 hodiny. Podobne je to aj pri "radio dechovka" (1233 kHz). Prajem hodne pekných "úlovkov v éteri".

[muziker]

Z histórie AM vysielania (a príjmu) - 1. časť.
Možno toto zaujme mladších kolegov. Ide o retrospektívny pohľad do liet minulých, ktoré boli význačné (okrem iného samozrejme) aj prvopočiatkami AM vysielania, ktoré prakticky úzko súviseli so súbežne sa vyvíjanými a objavovanými vtedy novými súčiastkami elektrónkami ako najdôležitejšími aktívnymi komponentami zabezpečujúcimi amplifikáciu rádioprijímačov s následným rastom ich rôznych druhov od diód, cez triódy, pentódy a viacmriežkové typy, od jednoduchých po združené systémy a samozrejme od priamo žeravených ku nepriamo žeraveným ... Vzhľadom na rozsiahlosť problematiky a materiálov s tým súvisiacich to rozdelím na viac ucelených častí, teda vznikne z toho akýsi „miniseriálik“.

Myslím že dnes je každému jasné, že elektrónka ako taká je aktívna elektronická súčiastka využívajúca princíp prechodu el. prúdu vo vákuu. Zrejme z toho sa aj odvodil angl. názov vacuum tube. Samozrejme medzi elektrónky by sme mohli zaradiť aj výbojky, tie ale ako je známe, využívali princíp prechodu el. prúdu v zriedených plynoch. Využívali sa ako stabilizátory napätia v napájacích zdrojoch ako napr. známe (a mladšie) vákuové stabilizačné výbojky našej čs. výroby TESLA 11TA31 http://www.alfaelektronky.cz/katalog/pa ... nka=11ta31, 12TA31, 14TA31 http://alfaelektronky.cz/katalog/page/s ... nka=14ta31 pre jedno stabilizované napätie, no boli aj typy pre viac výstupných stabilizovaných napätí ako napr. známe Tesla 12TF25 http://alfaelektronky.cz/katalog/page/s ... nka=12tf25 (dnes sa na to požívajú rôzne polovodičové stabilizátory napätia), ale aj ako signalizačné kontrolky (dnes ich nahradili LED-ky).
Dnes sa už však elektrónky v priemyselnej produkcii nepoužívajú. Samozrejme až na niekoľko výnimiek ktoré potvrdzujú pravidlo. Ide o zosilňovače pre muzikantov a v niektorých prípadoch aj zosilňovače pre posluch hudby - či už cez slúchadlá alebo reproduktory, prípadne nejaké špeciálne prístroje a samozrejme na údržbu, opravu či reštaurovanie starších elektrónkových prístrojov.
Stále sa však nájde niekoľko výrobcov roztrúsených po celom svete (jedným z nich je aj slovenský výrobca JJ v Čadci, ale vyrábajú sa ešte vo veľkom aj v Rusku či v Číne. Tak sa pokrýva celosvetový dopyt po nových elektrónkach, ale ešte sú dostupné pomerne veľké zásoby vyrobených v minulosti. Aj dnes ale existuje ešte dosť firiem, ktoré skupujú od výrobcov celé kontajnery nových elektróniek, tie potom merajú, selektujú podľa jednotlivých parametrov, následne ich aj párujú, príp. vytvárajú štvorice a opatria svojim logom. Potom ich predávajú záujemcom už pod svojou značkou (napr. ENGL, MARSHALL, FENDER a ďalšie).

Na úvod preto uvediem aspoň krátky proces vývoja elektróniek - od prvých, ešte priamožeravených diód cez zložitejšie združené elektrónky - až po napr. také TV obrazovky a ďalšie špeciálne typy.
Edison objavil už v roku 1883, že (zjednodušene vzaté) ak zataví do žiarovky ďalšiu elektródu (tá sa žeraviaceho vlákna nedotýka), tak po rozžeravení vlákna takej žiarovky preteká medzi vlákmom a touto pridanou elektródou slabý elektrický prúd (teda ak sa medzi ne pripojí batéria tak, že kladný pól sa pripoijí k pridanej elektróde a záporný pól ku žeravenému vláknu. Naviac okolo pridanej elektródy vzniká slabá žiara. Edison tomu nevenoval veľkú pozornosť, pretože elektrón (elementárna častica tvoriaca elektrický prúd) ešte nebol objavený. Teóriu elektrónovej emisie vytvoril až začiatkom 20. storočia O.W.Richardson.

Na prelome 19. a 20. storočia keď ľudstvo objavilo rádiotelegrafiu, vznikla potreba citlivého vf detektora prijímačov. V prvopočiatkoch sa používal tzv. KOHERER (viď. napr. https://cs.wikipedia.org/wiki/Koherer ), ako aj elektrolytický detektor a ďalšie prvky - všetky tieto ale boli málo cilivé.
Preto sa prof. Fleming (Angl.) v roku 1904 venoval Edisonovmu vynálezu a vytvoril prvú vákuovú detekčnú diódu a zistil, že je vhodná ako cilivý vf detektor pre prijímače, lebo dokáže usmerniť už aj malé vf napätia rádu stovák milivoltov. Následne v roku 1905 páni Forest a Fleming zistili, že citlivosť tohto detektora možno zvýšiť zaradením zdroja jednosmerného napätia (batérie) do série s touto vákuovou detekčnou diódou (teda detektorom). Tým dôjde prakticky k posunutiu jej pracovného bodu. Tento princíp sa používal aj v spojení s polovodičovžmi detekčnými diódami v dobách keď boli kryštálky na výslní záujmu „lovcov v éteri“.
Použitie Flemingovej diódy je rovnaké ako použitie polovodičovej detekčnej diódy napr. v tzv. kryštalovom prijímači (kryštálke), len je tu naviac potrebné žeravenie vákuovej detekčnej diódy (vtedy ešte priamožeravenej). Viď obr. 1
Poznámka: Priamožeravené katódy sú vyrobené tak že kov (kov sa používal v počiatkoch, neskôr emitujúcu vrstvičku tvoril kysličník kovu) je zapojený v obvode žeravenia t.j. že katódu tvorí žeraviace vlákno. Táto konštrukcia nie je vhodná na napájanie striedavým (žeraviacim) prúdom, pretože striedavý prúd vytvára kmitajúce magnetické pole a kolísanie teploty katódy. Výsledkom tak býva pulzujúca emisia elektrónov v rytme striedavého prúdu a s tým súvisiaca striedavá zložka v anódovom prúde.
Pri NF zosilovačoch osadených priamožeravenými elektrónkami a žeravením ich katód striedavým prúdom sa striedavá zložka prejavuje typickým sieťovým brumom s frekvenciou 50 Hz. Táto nepríjemná vlastnosť priamožeravených elektróniek sa odstránila iným typom žeravenia katódy elektrónky - nepriamym žeravením.
Naopak výhodou nepriamožeravenej katódy elektrónky je výrazné zredukovanie striedavej zložky anódového prúdu spôsobené striedavou emisiou elektrónov v rytme 50 Hz.
Nepriamožeravené katódy majú oddelené žeraviace vlákno od kovu katódy emitujúceho elektróny. Žeraviace vlákno zväčša tvorí drôt z wolframu, pričom na jeho povrchu je nanesená a vypálená tenká vrstvička keramiky Al2O3. Táto vrstva keramiky na žeraviacom vlákne má tepelnú zotrvačnosť a následkom toho sa zníži vplyv striedavého prúdu na emisiu elektrónov, ako aj sa potlačí 50 Hz sieťový brum.
Ďalšie vylepšenie pre výsledné potlačenie striedavej zložky emisie elektrónov je krútené (tzv. twisted) vinutie žeraviaceho vlákna. V takom vlákne sa ruší vektor elektromagnetického poľa, čo má vplyv na vychyľovanie emitovaných elektrónov a tým aj zanášanie striedavej zložky do anódového prúdu.

Zaujímavé je, že už v roku 1905 (teda poriadne dávno) sa začali používať aj „polovodičové detektory“ na báze kryštalu galenitu (PbS – sulfid olovnatý) – viď. napr. https://sk.wikipedia.org/wiki/Galenit
Mali približne rovnakú citlivosť ako vákuové detekčné diódy, ale ich výhoda spočívala v tom, že nebol potrebný zdroj žeraviaceho napätia. To zjednodušovalo a zlacňovalo stavbu prijímačov. Ako vyzerá taký doma vyrobený kryštalový detektor si možno pozrieť napr. na: http://www.radiohistoria.sk/Oldradio/ma ... cu/0000675 . Nejaký "recept“ na vlastnú výrobu takého kryštalu nájdete napr. aj tu: http://www.ok1cjb.cz/index.php?option=c ... &Itemid=32

O niečo neskôr sa už vákuové diódy začali používať aj na usmernenie napájacích napätí v zdrojoch pre rádioprijímače ako aj pre iné elektronické prístroje napájané zo striedavej elektrickej rozvodnej siete.

[kingjan]

Muziker:

[muziker]

Pokračovanie:
Z histórie AM vysielania (a príjmu) - 2. časť.
Myslím že o vákuových diódach nemá zmysel písať čokoľvek viac, pretože dnes sa s nimi už stretnú mladší kolegovia len sporadicky, aj to len na pozícii usmerňovačov v zdrojoch historických (elektrónkových) rádioprijímačov. Preto svoju pozornosť presunieme ku TRIÓDAM.

V roku 1906 Lee de Forest vylepšil pôvodnú vákuovú diódu pridaním „zvlneného drôtu“ (v princípe mriežku) medzi anódu a žeraviace vlákno pôvodnej elektrónky (vákuovej diódy). Tým už prakticky objavil aj prvú „zosilňovaciu“ elektrónku - tzv. triódu, viď obr. 2. Zistil. že veľkosť anódového prúdu možno riadiť tak, že do cesty prúdiacim elektrónom vložil „prekážka“ (mriežku) a ak táto má kladný potenciál, anódový prúd bude vyšší ako keď má mriežka potenciál záporný, a ak bude tento záporný potenciál dostatočne veľký, tak anódový prúd môže aj úplne celkom zaniknúť. Zaujalo ho najmä to, že anódový prúd mohol riadiť tzv. mriežkovým napätím takmer bez potreby odoberať prúd z mriežkového zdroja čo sa mu videlo veľmi dobré a najmä lacné riešenie. Prvé Forestove triódy ale mali slabé vákuum (asi ako žiarovky), čo spôsobovalo vznik mriežkového prúdu. Ten potom zaťažuje vstupný obvod a posúva pracovný bod elektrónky. Naviac to spôsobuje nestálosť vlastností elektrónky a vzniká aj nepríjemný šum.
Neskôr v rokoch 1911 - 1913 páni Langmuir a Lowenstein zdokonalili jeho triódu a dosiahli jej lepšie vlastnosti okrem iného aj tým, že v banke triódy dosiahli lepšie vákuum. Tiež sa postupne zistilo, že kysličníky alkalických kovov dokážu lepšie emitovať elelktróny ako napr. spočiatku používaný kov ako wolfram. Viď obr. 2 Trióda z roku 1906 v prílohe nižšie pod článkom.
Použil preto túto „vylepšenú“ elektrónku (triódu) ako detektor v prijímači, pričom zistil, že tento nový detektor je oveľa citlivejší oproti pôvodnému diódovému (je na obr.1 v predošlej časti).
Zapojenie mriežkového detektora s triódou ako na obr. 3 Mriežkový detektor v prílohe nižšie pod článkom (neskôr prišlo aj zapojenie s pentódou) a dostalo názov audion https://en.wikipedia.org/wiki/Audion .

Aspoň krátky popis zapojenia z obr. 3 (mriežkový detektor): Vf striedavý signál z dlhodrôtovej antény (tvaru L, alebo T) sa privádza na LC paralelný rezonančný obvod L2, CL (CL je otočný - ladiaci vzduchový kondenzátor) a odtiaľ sa jeho vybraná časť privádza cez kondenzátor Cv na riadiacu mriežku triódy E. Odpor Rg v obvode mriežky tu mierne tlmí rezonančný obvod (ten v prvom Forestrovom zapojení s „Flemingovou diódou“ chýbal). Pri príjme AM modulovaného signálu sa pri minimách modulácie vĺn kondenzátor Cv vybíja cez odpor R1. Malé zmeny mriežkového napätia vyvolávajú veľké zmeny anódového prúdu, takže trióda signál zosilňuje. Poslucháč počúva prijímaný signál z vysielača cez vysokoohmové slúchadlo ( 2 – 4 kiloOhm) zapojené medzi zdroj anódového napätia a anódu triódy (anódová batéria, na schéme označená ako Ua mávala od 27 V až do 120 V podľa typu). Katóda triódy (presnejšie žeraviace vlákno s emisnou vrstičkou) je žeravená z článku na schéme označený ako Uf (žeraviaca batéria mávala napätie zväčša 1,4 až 3V podľa typu).
Ak je prijímaný signál amplitúdovo modulovaný, v rytme modulácie sa mení stredná hodnota napätia na kondenzátore Cv v obvode riadiacej mriežky a tým aj stredná veľkosť anódového prúdu triódy E. Preto v slúchadle možno počuť demodulovaný NF signál.
V tej dobe (roky 1904 – 1906) prišli vynálezci na to, že je výhodnejšie keď má mriežka záporné predpätie, pretože tak sa zdroj signálu nezaťažuje mriežkovým prúdom a neskresľuje sa usmernením na mriežke.
Popísaný vývoj vyvolal využívanie triód v telefónnych spoločnostiach a elektrónkové NF zosilňovače s triódami sa začali nasadzovať na diaľkové káble.
V rádioprijímačoch sa elektrónkový NF zosilňovač s triódou zapájal za detektor (mriežkový) aby zosilnil slabé signály vzdialených vysielačov. Ale niekedy ani to nestačilo, preto sa ešte pred detekčný stupeň začali používať VF zosilňovače aby zosilnili slabučké signály a zlepšili tak príjem a „výkon“ vtedajších prijímačov. Pred VF zosilňovač sa naviac zapájal ďalší (druhý) rezonančný obvod, ktorý zvyšoval celkovú selektivitu prijímača.
Ďalšieho vylepšenia sa dočkali prijímače objavením kladnej spätnej väzby a oscilátora v roku 1912 pánmi Armstrong v USA a Meissner v Nemecku. V princípe ide o to, že sa malá časť zosilnenej VF energie v triódovom detektore z anódy zavedie späť do vstupného ladeného obvodu tak aby sa signál z anódy sčítal so vstupným signálom, čím sa citlivosť aj zosilnenie obvodu podstatne zvýšia. Tým sa zároveň zdanlivo zvýši aj činiteľ akosti vstupného obvodu a tým sa zvýši aj selektivita. Energia vrátená z anódy triódy tak nahradí straty v rezonančnom obvode.
Preto prijímač s kladnou spätnou väzbou (zvaný audion) bol jednoduchý ale veľmi citlivý a umožňoval príjem aj slabších vzdialených vysielačov. Zapojenie audionu je na obr. 4. Pribudla tu oproti predošlému zapojeniu len cievka L3 (tzv. spätnoväzbová) a ladiaci kondenzátor Csp na nastavenie veľkosti spätnej väzby.

Ak by mal niekto záujem prečítať si niečo o tomto type prijímačov, na nete sa toho nájde dosť. Na ilustráciu uvediem aspoň :
http://alternative-technologies.org/articles/audion/
http://www.hobbytech.com/crystalradio/crystalradio.htm (aj tu sa nájde jednoelektrónkový prijímač)
Trocha "zrozumitelnejšie čítanie o jednoelektrónkovom audione (aj s praktickými radami ku bastleniu) nájdete napr. tu:
http://ok1ike.c-a-v.com/soubory/a1.htm
http://ok1ike.c-a-v.com/soubory/a2.htm
http://ok1ike.c-a-v.com/soubory/a3.htm
V prílohe je na ukážku katalógový list čsl. batériovej (priamožeravenej) vf pentódy Tesla 1F33 (1F34), podobná je aj 1AF33 (1AF34), ktorá má naviac jednu diódu. Prečo tu uvádzam pentódy v časti o triódach ? Predsa nie je problém zapojiť pentódu v triódovom zapojení a urobiť si pár pokusov ... Tesla nás vo svo jej produkcii totiž neobdarila triódou v takomto prevedení (batériová priamožeravená)
Stavebný návod prijímača s elektrónkou 1F33 si možno prehliadnuť napr. aj tu:
http://radiobastl.blog.cz/1607/1f33
Ďalšie podobné projekty možno nájsť aj v známych knižkách vydaných v bývalom Československu ako:
Od kryštálky k tranzistoru, Rádiotechnika od Meluzina, a ďalších ...
Nakoniec je v prílohe uvedená asi všeobecne známa schéma tzv. jednolampovky ... z webstránky:
http://ok1ike.c-a-v.com/soubory/viktor_prijimac2.htm

[muziker]

Krátka (nostalgická) spomienka na mladosť a obľúbený rozhlasový vysielač :
Radio Luxembourg alebo ako sme ho nazývali "Laxík".
Radio Luxembourg jingles - YouTube: https://www.youtube.com/watch?v=1hulUQv7zGE
Niekto sa možno započúva aj tu: http://www.surfmusic.de/country/luxembourg.html

Niekoľko údajov o ňom (aj keď nie chronologicky usporiadaných):
... podľa ich vtedajšieho hlásenia "208 meters medium wave (SV)
... and 49,26 meters short wave (KV) ...
V Luxemburskom veľkovojvodstve v r. 1924 postavil François Anen 100 W vysielač.
Slúžil na vysielanie vojenskej hudby, koncerty a hry pre poslucháčov v Luxemburgu.
Keďže Luxemburské veľkovojvodstvo má ústrednú polohu v západnej Európe,
je to ideálne miesto pre vysielače zamerané na oslovenie publika mnohých krajín, aj Spojeného kráľovstva.
Anen sa inšpiroval aktivitami kapitána Pluggeho,
ten používal vysielače s licenciou v iných krajinách na vysielanie rozhlasových programov
v anglickom jazyku do Británie a Írska, kde komerčné vysielanie nebolo licencované britskou alebo írskymi vládami.
Dňa 11. mája 1929 spojil skupinu hlavne francúzskych podnikateľov a založil Luxemburskú spoločnosť pre rádiové štúdiá ...
Anglická služba Rádia Luxemburg začala vysielať v r. 1933.
V rokoch 1954 - 1963 boli programy čiastočne vysielané diskotékovým tímom "rezidentných oznamovateľov"
zo štúdií v meste Luxemburg. Čiastočne sa premietali v britských štúdiách spoločnosti na ulici Hertford Street 38 v Londýne W1.
Najmä od r. 1960 sa výstup stanice explicitne zameriaval na rastúci trh s formátom populárnej hudby.
V rokoch 1964 - 1967 začalo rádio Luxemburg prevádzkovať denné komerčné rozhlasové vysielanie do južného Anglicka z druhej lode zakotvenej necelé 4 míle od pobrežia. Prvá sa presunula do Írskeho mora.
V neskorých 60-tych rokoch sa Luxembursko propagovalo ako "OIS - jediná nezávislá stanica na vzduchu".
Mali najsilnejší súkromný vysielač na svete (1300 kW vysielanie na stredných vlnách - SV).
V r. 1973 rozhlasový monopol BBC skončil novou legislatívou, tá zaviedla Nezávislé miestne rádio financované predajom času reklamy.
Rádio Luxembursko (digitálne) začalo pracovať v r. 2005, výkon vysielača sa znížil, a do r. 2008 prakticky šiel v skušobnej prevádzke pre nezáujem mimo Luxemburgu.
Dnes digitálna stanica pokračuje vo vysielaní cez internet.

[ferguson]

Teda to, co sa u nas v skutocnosti dalo chytit, nebolo z Luxemburska, ale z lode?

[muziker]

Nie, na lodiach boli slabšie vysielače - vysielalo sa to pre lokality VB. To čo sme "chytali u nás" (ak si dobre spomínam) bol 1300 kW pozemný vysielač na stredných vlnách - SV.

[muziker]

Všetci vieme ako sme dopadli na Slovensku s rozhlasovými AM vysielačmi prakticky vo všetkých rozsahoch (DV, SV, KV). Podobne sú na tom aj naši susedia za riekou Moravou - aj keď tam ešte pár vysielačov dodnes pracuje. Možno sa o tom presvedčiť prakticky každý deň po zotmení ...

Vysielacie frekvencie pre AM vysielače bývalého Československa (v kHz) cca do konca "socialistickej" éry - koniec roka 1989:
Rozsah dlhých vĺn (DV, angl. LW): 281,
Rozsah stredných vĺn (SV, angl. MW): 558, 567, 621, 634, 702, 774, 792, 837, 846, 864, 900, 927, 954, 981, 1017, 1071, 1098, 1233, 1287, 1332, 1485, 1521, 1593,
Rozsah krátkych vĺn (KV, angl. SW): 5930, 6055, 7345, 9505, 9600, 9605, 9630, 9740, 11685, 11855, 11990, 13715, 15110, 15155, 17705, 17840, 21505, 21705.

[muziker]

Našiel som doma starý zoznam rozhlasových vysielačov v Československu ešte z druhej polovice 80-tych rokov:
(niekde by som mal mať ešte starší - ak ho nájdem hodím ho sem, možno to niekoho zaujme)

Československé rozhlasové vysielače AM na rozsahu dlhých vĺn - DV (angl. Long Wave) z rokov do 1989/1990:
272 kHz /1103 m ...... názov Československo, Hviezda ...... vysielač Topolná, výkon 1500 kW

Československé rozhlasové vysielače AM na rozsahu stredných vĺn - SV (angl. Medium Wave) z rokov do 1989/1990:
(sú tu uvedené aj "miestne" vysielače malého výkonu)
558 kHz /546 m ...... Tatry, výkon 14/3 kW
567 kHz / 629 m ..... Žilina, výkon 14/3 kW
621 kHz / 483 m ..... Orava, výkon 14/3 kW
639 kHz / 469 m ..... Praha, výkon 1500 kW
702 kHz / 427 m ..... Orava, výkon 14 kW
702 kHz / 427 m ..... Prešov, výkon 400 kW
702 kHz / 427 m ..... Rimavská Sobota, výkon 14 kW
702 kHz / 427 m ..... Tatry, výkon 14 kW
702 kHz / 427 m ..... Žilina, výkon 14 kW
774 kHz / 388 m ..... Hradec Králové, výkon 2 kW
792 kHz / 379 m ..... Bratislava, výkon 6 kW
792 kHz / 379 m ..... Praha, výkon 30 kW
846 kHz / 355 m ..... České Budějovice, výkon 30 kW
846 kHz / 355 m ..... Ostrava, výkon 30 kW
864 kHz / 347 m ..... Olomouc, výkon 20/2 kW
900 kHz / 333 m ..... Brno, výkon 30 kW
900 kHz / 333 m ..... Karlovy Vary, výkon 30 kW
927 kHz / 324 m ..... Bratislava, výkon 14 kW
954 kHz / 314 m ..... Brno, výkon 100 kW
981 kHz / 306 m ..... České Budějovice, výkon 7 kW
981 kHz / 306 m ..... Karlovy Vary, výkon 7 kW
981 kHz / 306 m ..... Ostrava, výkon 1 kW
1017 kHz / 245 m ..... Bratislava, výkon 6 kW
1017 kHz / 245 m ..... Košice, výkon 2 kW
1017 kHz / 245 m ..... Mnichovo Hradiště, výkon 40 kW
1017 kHz / 245 m ..... Nitra, výkon 50 kW
1017 kHz / 245 m ..... Rimavská Sobota, výkon 6 kW
1071 kHz / 280 m ..... České Budějovice, výkon 7 kW
1071 kHz / 280 m ..... Mnichovo Hradiště, výkon 50 kW
1098 kHz / 273 m ..... Bratislava, výkon 400 kW
1233 kHz / 243 m ..... České Budějovice, výkon 60 kW
1233 kHz / 243 m ..... Hradec Králové, výkon 6 kW
1233 kHz / 243 m ..... Karlovy Vary, výkon 50 kW
1233 kHz / 243 m ..... Plzeň, výkon 7 kW
1233 kHz / 243 m ..... Praha, výkon 400 kW
1233 kHz / 243 m ..... Strakonice, výkon 7 kW
1287 kHz / 233 m ..... Bratislava, výkon 400 kW
1287 kHz / 233 m ..... Československo, výkon 300 kW
1287 kHz / 233 m ..... Liblice, výkon 200 kW
1287 kHz / 233 m ..... Prešov, výkon 30 kW
1287 kHz / 233 m ..... Tatry, výkon 14 kW
1332 kHz / 225 m ..... Jihlava, výkon 14 kW
1485 kHz / 202 m ..... Plzeň, výkon 1 kW
1521 kHz / 197 m ..... Banská Bystrica, výkon 14 kW
1521 kHz / 197 m ..... Bratislava, výkon 6 kW
1521 kHz / 197 m ..... Košice, výkon 600 kW
1521 kHz / 197 m ..... Nitra, výkon 40 kW
1521 kHz / 197 m ..... Ostrava, výkon 60 kW
1593 kHz / 188 m ..... Liberec, výkon 6 kW

[miroja]

...Rozsah dlhých vĺn (DV, angl. LW): 281....

Tych 281 sa mi nezdalo , pamatal som si Hviezdu na 272 kHz

[oravan]

Pýtam sa k čomu to je toto vlákno dobré

[muziker]

Pre úplnosť ešte doplním zo starých poznámok aj o krátke vlny.
Československé rozhlasové vysielače AM na rozsahu krátkych vĺn - KV (angl. Short Wave) z rokov do 1989/1990 (názov vysielača bol vždy Radio Prague, ale asi sa vysielalo z viacerých vysielačov na území Československa):

5930 kHz / 50.59 m ..... Radio Prague, výkon 120 kW
6055 kHz / 49.55 m ..... Radio Prague, výkon 250/500 kW
7345 kHz / 40.84 m ..... Radio Prague, výkon 120 kW
9600 kHz / 31.25 m ..... Radio Prague, výkon 120 kW
9605 kHz / 31.23 m ..... Radio Prague, výkon 120 kW
9630 kHz / 31.15 m ..... Radio Prague, výkon 250 kW
9740 kHz / 30.80 m ..... Radio Prague, výkon 100/250 kW
11855 kHz / 25.31 m ..... Radio Prague, výkon 120 kW
11990 kHz / 25.02 m ..... Radio Prague, výkon 250 kW
15110 kHz / 19.85 m ..... Radio Prague, výkon 250 kW
15155 kHz / 19.80 m ..... Radio Prague, výkon 250 kW
17705 kHz / 16.94 m ..... Radio Prague, výkon 250 kW
17840 kHz / 16.82 m ..... Radio Prague, výkon 250 kW
21505 kHz / 13.95 m ..... Radio Prague, výkon 250 kW
21705 kHz / 13.82 m ..... Radio Prague, výkon 250 kW

[Marek1975]

Pýtam sa k čomu to je toto vlákno dobré

k comu? napriklad k tomu, aby tunajsia mladsia generacia vedela o com je rec, ty nerestaurujes stare radia? ci robis iba zo super modernymi vecami? ber to tak, ze na pociatku bolo vajce a az potom sliepka...

[Milanko]

Pýtam sa k čomu to je toto vlákno dobré

Mňa toto veľmi zaujíma. AM ja moja srdcovka.