Novinky vo vysielaní AM

[muziker]

Zaujímavý úkaz - s príchodom chladnejšieho počasia sa podstatne zlepšil príjem českého rozhlasu na rozsahu stredných vĺn (ČRo2) na cca 650 kHz (len to odhadujem, pretože na stupnici rádia nie je presné delenie stupnice), ktorý každý deň po zotmení veľmi čisto a dostatočne silno počuť aj v mestách na východnom Slovensku aj napriek vzdialenosti od vysielača niekoľko stovák kilometrov. Príjem je dobrý aj na hocaký starý ruský trebárs 40 ročný tranzistorák a čistý posluch je možný v pohode až do ranných hodín asi tak do pol šiestej. Neskôr už začína problém s rastúcim rušením (spínané zdroje ?) až príjem zanikne úplne. Počúvam ho pravidelne cez víkendy v čase od cca 22:00 do cca 05:30 hod (samozrejme s prestávkami - nie súvisle) podľa toho kedy sa mi to viac hodí. Zaujímavá býva napr. relácia "nočné mikrofórum".

[miroja]

Ja som pred chvilou trochu ozivoval starsie NDR radio Prominent Deluxe 210, naladil som na DV Radiozurnal a celkom celkom dobre ide ( LM-panelak). Az ked sa rozbehne vytah (uz mame "modernizovany" s plynulym rozbehom) pocut frekvencny menic

[mr.dred]

neni som nejaký fanda do hokeja,ale akurát beží na LW 270 kHz - Rádio žurnál zápas Dukla-Příbram a príjem kupodivu celkom OK a to som 2m pod zemou v dielničke RD, príjem na rámovú anténku na vežičke ktorú som nedávno oživil Toshiba SL-10K.
Na SW tiež príjem fajn ČRo2 639 kHz.
Stačilo trochu doladiť vstupky a ide to.
VKV na náhradnú anténu - merací vodič s krokodílom asi 150 cm a príjem 13 staníc z okolia Handlovej
A to mám meter od vežičky router,switch,pc a úsporku...

[bobo87]

Nuz nie je to pre AM, ale predsa - http://www.reuters.com/article/us-norwa ... SKBN14P1TH
V skratke - Norsko rusi uz aj vysielanie FM, zostava DAB. A co na to ludia? Vacsina je proti (66%, za je iba 17%), napriklad tam maju vela aut vobec nepodporujucich DAB, ale politici zasa raz "vedia", co robia.

[muziker]

Malá spomienka na časy dávno minulé:
Spomína si ešte niekto na vysielač "Hlas Ameriky" na krátkych vlnách ? V dobách tvrdej ruky socíku ktorá nás usmerňovala v myslení dlhých 40 rokov sme tajne po večeroch lovili túto a podobné "slobodné" vysielače ako Hlas Ameriky, Slobodná Európa, ....) často, boriac sa pritom s "únikmi" ale aj s masívnym rušením našich rušičiek aby neprenikla k nám žiadna imperialistická propaganda z prehnitého Západu.
Dnes sa zmeny dejú nielen u nás - komu bolo ich vysielanie v minulosti určené, ale aj u nich doma - za "veľkou mlákou".
Krátkovlnná vysielačka ktorú sme poznali pod názvom stanice Hlas Ameriky sídlila v Bethany, štát Ohio. Objekt stojí dodnes až na anténny systém. Po odstránení anténneho stožiaru dnes slúži ako múzeum a centrum miestnych rádioamatérov.
Pre záujemcov uvediem ich webstránku: http://www.voamuseum.org/
Pre niekoho môže byť zaujímavá aj virtuálna prehliadka: http://www.nsarc.ca/hf/voa_bethany.pdf

[kingjan]

Kľudne si mohol daľ odkaz na Elektrobastlírnu (pôvodne materiál Jirky Placeka z USA), aspoň by chlapci ktorí stránku nepoznajú mali niečo nové...

[muziker]

No, až na to priateľu, že ja to nemám z elektrobastlírny, lebo tam ani nechodím.
Ale skúsim si to vygoogliť.

[muziker]

Teraz by som vás chcel nasmerovať do ďalekej minulosti,
ale napriek tomu to súvisí s AM vysielaním, presnejšie s príjmom

Počuli ste niekto niekedy o prijímači s názvom KRYŠTALODYN ? lebo Kryštalodyn je starý už takmer 100 rokov.

Princíp je v tom, že O.V.Losjev (Rusko, r. 1920 ) sa rozhodol zdokonaliť kryštalový detektor, ktorý sa používal na detekciu v kryštálkach. Kryštalový detektor bol nestabilný (každý kto s ním pracoval vie o čom hovorím) a preto bolo nutné často u neho prestavovať hrot (strieborný drôtik) a hľadať tak citlivejšie miesto na kryštáli galenitu (sulfid olovnatý - PbS) - viď obr.1. : http://www.mineraly.sk/files/lok/100-20 ... alenit.htm . Možno ho vyrobiť aj doma podľa: http://www.tranzistor.sk/krystalka-a-ra ... ie-galenit

Pri svojich výskumoch Losjev zistil, že charakteristiky niektorých látok používaných vo funkcii detektora majú klesajúce úseky. T.j. že zväčšovaním prúdu ktorý prechádza detektorom, dochádza ku zmenšovaniu spádu napätia na ňom vznikajúcom. Teda že kryštalový detektor je možné uviesť do stavu oscilácií. Prvé skúšky previedol v obvode na Obr. 2 . pritom zistil, že odpor prechodu „hrot - kryštal“ sa nespráva celkom podľa Ohmovho zákona, a že pri určitom napätí na detektore môže dokonca nastať stav, kedy odpor celkom zmizne a stáva sa priam záporným. Tento objav bol dôležitý tým, že umožnil skonštruovať kryštal vyrábajúci kmity (oscilujúci) a ktorý bol naviac schopný nahradiť straty v oscilačnom obvode kryštálky. Inými slovami umožnil mnohonásobne zvýšiť „dosah“ kryštálky a tak umožnil prijímať aj podstatne slabšie signály.
Losjev zistil mnohými pokusmi, že najlepšie kmitá kryštal zinkitu (oxid zinočnatý, zincite) ktorý vznikol tavením prírodných kryštalov alebo čistého oxidu zinočnatého v elektrickom oblúku.
Pomocou tohto kryštalu zostrojil aj skutočný prijímač pracujúci v tej dobe na novom princípe spätnej väzby s ktorým bolo možné prijímať aj slabé signály vzdialených staníc s dostatočnou selektivitou a najmä bez elektrónok. Schéma na obr. 3.
Losjev pri mikroskopickom pozorovaní zistil, že kryštal karborundu v princípe svietil, ale nekmital. Naopak kryštal zinkitu (oxid zinočnatý, zincite) nesvietil, ale kmital. Poznámka: Názov zinkit (zincite) berte úsmevne, ako dobový.

Zapojenie: V časti napravo od L3 (vrátane) je bežná kryštálka a v ľavej časti je kmitajúci obvod s kryštálom. Jeho kmity prechádzajú cez induktívnu väzbu medzi cievkami L1 / L3 do oscilačného obvodu kryštálky. Ten sa tým odtlmí, pričom stúpne citlivosť a selektivita kryštálky. Pri tesnejšej väzbe medzi cievkami tak možno týmto prijímačom dokonca dobre prijímať aj nemodulovanú telegrafiu záznejovým spôsobom, podobne ako napr. pri spätnoväzbovom prijímači s elektrónkou. S cievkami treba trochu poexperimentovať, ale inšpiráciu záujemca nájde v mnohých schémach a návodoch na stavbu kryštálky či už na príjem AM vysielania v rozsahu DV, SV alebo KV.

Teda ak má niekto chuť experimentovať s týmto typom prijímača, ... aj dnes by z toho mohlo byť celkom zaujímavé a vzrušujúce lovenie v éteri.

[kingjan]

Ospravedlňujem sa: O tom Múzeu Hlasu Ameriky som nečítal na Elektrobastlírně, ale na http://www.hrcs.cz/ (potom si treba zvoliť Knihu odkazov-bazár). Cez deň si "prelistujem" množstvo odborných portálov zo sveta i Československa (ČR+SR), tak sa mi to sem-tam "pomieša". V každom prípade je záslužné, že si to sem dal, priateľu.

[breta1]

Řekl bych, že se tomu rusákovi podařilo vyrobit tunelovou diodu.
Princip je znám, tunelova dioda může pracovat jako usměrňovač nebo zesilovač nebo oscilátor.

[amater63]

Nebo zde. http://www.rozpad.cz/forum/viewtopic.php?f=16&t=242

[muziker]

Řekl bych, že se tomu rusákovi podařilo vyrobit tunelovou diodu.

No to neviem posúdiť či je to presne o tom istom, ale pripúšťam že ide o podobné vlastnosti v obidvoch prípadoch. No pokiaľ viem, tak objav tunelovej diódy pripísali japoncovi Esakimu v r. 1059. Naviac tunelová dióda sa vyrába aj z iných materiálov - zo silne dotovaného germánia alebo arzenidu gália. Na druhej strane majú však obidva vynájdené súčiastky podobné VA charakteristiky čo sa týka záporného odporu. Asi by to chcelo podrobnejšie preskúmať charakteristiky oboch komponentov za rovnakých podmienok aby sa mohol vysloviť záverečný verdikt.
Tomu rusovi O.V.Losjevovi však určite patrí obdiv za to, že na to prišiel už v r. 1920 a v dobe takého technického pokroku ako v tej dobe v Rusku mali. Bol to určite veľmi nadčasovo šikovný človek.

[muziker]

Dnes by som nazrel viac do histórie rádioprijímačov a AM vysielania - pripomeniem niektoré významné osobnosti ktoré sa o to pričinili.
O menách ľudí ktorí sa pričinili o pokrok v oblasti elektriny ako páni : Tesla, Edison, Marconi, Bell, Colpits alebo Volta, Ampere, Ohm Faraday, Maxwel, Hertz a mnohí ďalší sa toho vie viac, ale sú tu aj ďalší, ktorí ostali tak trocha v tieni.
Jedným z nich je aj osobnosť menej známa z histórie vývoja rádioprijímačov. Ide o prof. R. Fessendena.

Profesor R. Fessenden - je takmer neznáma osobnosť z vývoja rádia, aj keď určite patrí k najúžasnejším priekopníkom rádia. Aj keď je pravdou, že to bol práve Marconi, kto prvý kto predviedol komunikáciu cez Atlantik, na druhej strane bol Fessenden prvý, kto už v r. 1906 ponúkol ľudstvu prenos reči ako bežnú službu.
Z dnešného pohľadu prišiel Fessendenov vynález o 15 rokov skôr ako boli dostupné vhodné komponenty - napr. ako výkonová trióda, ktoré by to umožnili elegantnejšie. On to však nevedel, preto vysielal amplitudovo modulovaný hlas s použitím iskrového vysielača. Na Fessendena sa takmer úplne zabudlo asi aj preto, že iskrové vysielače sa ukázali ako slepá ulička vývoja, lebo ku generovaniu čistej AM modulácie je nutný čistý sínusový signál nosnej, šo ale určite nie je prípad iskrového vysielača.
tento pán však dokázal "vyhladiť" iskrenie - jeho generátor iskril až 10 000x za sekundu. Jeho výstup ďalej filtroval rezonančným obvodom LC. Ako zdroj energie mal jeho vysielač svoju vlastnú elektráreň poháňanú veľmi výkonným parným strojom.
Okrem toho vynašiel aj nový citlivý detektor a nazval ho barretter a ten sa dodnes používa ako detektor mikrovĺn. Samozrejme trocha v modifikovanej podobe a moderný barreter tvorí mikroskopický platinový drôtik ktorý sa rýchlo ohrieva a ochladzuje prechádzajúcim vf prúdom. Ako rýchlo drôtik mení teplotu, rovnako sa mení jeho odpor, a tým sa môže modulovať pretekajúci jednosmerný prúd.
prof. R. Fessenden musel byť posadnutý génius, lebo dokázal pomocou parného stroja, železných tyčí, medeného drôtu a iskrového vysielača spustiť rozhlasové vysielanie reči. Jeho úspech neostal nepovšimnutý a on tak mohol byť schopný zarobiť peniaze a rozbehnúť svoju rozhlasovú spoločnosť. Jeho prvým verejným predvedením svojej myšlienky tak bol prejav a skladba "Oh Holy Night" zahraná na husle na Štedrý večer v r. 1906. Keď začal rozmach AM rozhlasového vysielania, tak si kdekto privlastňoval jeho nápady, ale nakoniec Marconi Company kúpila v r. 1914 licenciu na jeho patenty.

[muziker]

Ďalším vynálezcom ktorý sa pričinil o rozvoj rádioprijímačov bol pán Armstrong. U neho a jeho vynálezov sa zdržíme trocha dlhšie.
Zdroj: users.erols.com/oldradio/, geocities.com/neveyaakov/electro_science/armstrong.html,
inventors.about.com/library/inventors/blarmstrong.htm a ďalšie ...

E. H. Armstrong - narodil sa 18 decembra 1890 v New York City v USA. Štúdiu elektrotechniky sa venoval počas trvania 1. svetovej vojny. Je známy svojimi skvelými vynálezmi - v r. 1912 to bola spätná väzba a spätnoväzbový prijímač, neskôr v r. 1918 to bol princíp superhetu a v r. 1922, neskôr nasledoval superregeneračný prijímač v r. 1922. Ten sa vyznačoval obrovskou citlivosťou aj pri veľmi jednoduchom zapojení a ktorý predviedol po ukončení štúdií. Z jeho hlavy pochádza a asi najviac sa aj preslávil tým, že uviedol do konečnej podoby FM systém v r. 1933 ako aj mnoho ďalších menších zdokonalení. Jeho vynálezy a trendy tvoria základ rádiových zariadení, ktoré sa používajú dodnes. Zomrel tragicky 31. Januára 1954 po skoku z okna na 13. poachodí.

Spätnoväzbové prijímače: Vynález ktorým to všetko začalo pre Armstronga v r. 1912 bola spätná väzba a tzv. regeneračný prijímač. Rozvinul a vysvetlil prácu de Foresta, ktorý nedokázal vysvetliť el. javy v tzv. audione. Na rozdiel od neho Armstrong veľmi dôkladne preštudoval činnosť de Forestovho audionu a jeho pracovné charakteristiky. Následne vo svojom článku, ktorý publikoval 12 decembra 1914 v Electrical World 14 (v prílohe) ako prvý uspokojivo vysvetlil činnosť audionu a upozornil na nevyhnutnosť kvalitného vákua.
Armstrong požiadal v r. 1913 o patent na spätnoväzbový obvod, a ten mu bol udelený 6. októbra 1914 - ukážka z jeho patentu č. 1.113.149 je v prílohe.

[muziker]

Pokračovanie o tzv. superregeneračných prijímačoch: V tej dobe (20-te roky) bolo vcelku drahé stavať prijímače s veľkým počtom vákuových elektróniek, lebo tie boli veľmi veľké, drahé a mali aj veľkú spotrebu. Armstrong objavil spôsob ako zvýšiť citlivosť prijímača o niekoľko rádov použitím spätnej väzby v zosilňovači s elektrónkami. Superregeneračné prijímače boli dosť primitívne a museli s vždy presne nastaviť tak, aby prestalo kvílivé rušenie a rôzne hvizdy pri naladení na požadovaný vysielač.
Prínosom bolo, že ak sa začali používať superregeneračné prijímače, prudko narástli vzdialenosti na ktoré sa dalo prijímať rozhlasové vysielanie - na viac než 1600 km.
Aj napriek viacerým obmedzeniam pri týchto prijímačoch, ich rádioamatéri bežne stavali až do konca 60-tych rokov minulého storočia. Aj keď boli primitívne, boli ďalším stupienkom k budúcim generáciám prijímačom. V r. 1920 Armstrong vyvinul základnú konštrukciu prijímača "superheterodyn (skr. superhet)". Tá sa používa dodnes vo všetkých moderných prijímačoch.
Myslím že treba uviesť jednu pomerne závažnú skutočnosť, a síce že Superregeneračný prijímač pomerne často produkoval rušivý sykot (zvuk vysokej frekv.) ktorý bol pre poslucháčov pomerne nepríjemný, a preto sa hľadal iný spôsob dosiahnutia vysokého zosilnenia v prijímačoch. To bolo tiež predmetom ďalšieho bádania pána Armstronga.

Ako príklad takéhoto typu prijímača (obr. z internetu) uvediem "Knight Ocean Hopper" - čo je praktické prevedenie superregeneračného prijímača. Ten sa kedysi v minulosti často staval a používal medzi začínajúcimi rádioamatérmi prakticky po celom svete. Dokonca bola v predaji aj lacná stavebnica (v USA) ale v Európe neviem o tom že by bola podobná ponuka ak pravda opomeniem že z USA bolo možné objednať ju kdekoľvek. Rušivý sykot - zvuk vysokej frekvencie ktorý vydával tento super-regen bol ale dosť veľký (pre niekoho možno až neznesiteľný), a tak mnohí rádioamatéri tento prijímač sa snažili čo najskôr nahradiť nejakým kvalitnejším komunikačným prijímačom - superhetom.

[muziker]

Pokračujeme:
Posledná generácia "Knight Ocean Hopper" - superregeneračného prijímača (OH), sa objavila koncom r. 1953 (prvýkrát sa objavil v katalógu 54 Allied Radio). Predával sa 14 rokov, naposledy bol v katalógu na r. 1967 a vo výpredaji stál 18,88 USD v máji 1967. Mal 5 voliteľných cievok a slúchadlá s mikrofónom. Posledná verzia OH mala na vf stupni elektrónku 12AT6, na nf stupni elektrónku 50C5 a v usmerňovači elektrónku 35W4. Všetky boli 7-kolíkové miniatúrne (heptal) elektrónky. Rozsah prijímača bol 155 až 470 kHz (54 až 59), alebo 165 až 540 kHz (60 až 67 cievka DV zvýšila frekv. rozsah na 165-540 kHz na príjem v pásme na 500 KHz - medzinárodné tiesňové frekvencie pre lode na mori) a 530 kHz až 35 MHz s použitím celkom 6 ks výmenných cievok na 5-pinových zásuvkách. 530-1900 kHz. Prišiel so stavebnicou cievok pásiem, druhých 5 bolo nepovinných. Voliteľná skrinka bola dostupná v zime r. 1957 a v r. 1958 bola súčasťou stavebnice. OH sa napájal zo striedavej elektrovodnej siete 120 V (USA, Kanada a pod) a chassis je vodivo spojené s jedným pólom siete a uzemnené cez paralelný RC člen 0,05 µF/270 kΩ. Mnohé americké rádiá mali obmedzené max. zvodové prúdy (typicky sa pohyboval v rozsahu 0,05 až 0,2 µF/ 220-470 kΩ). Vhodné je použiť aj oddeľovací transf. 100-150 VA. je to pomerne jednoduchý prijímač a neviem o tom že by nejaký aj dnes po malej úprave štrajkoval (nefungoval).
Slabým komponentom je dnes (po toľkých rokoch ) hádam len trojitý filtračný kondenzátor, ktorý ak zoženiete tento prijímač zväčša býva vadný. Pôvodný filtračný kondenzátor bol 30+30 µF/150 VDC a 20 µF/25 V. Ak si niekto nepotrpí na "originálny" vzhľad, jednoducho ho nahradí modernými elektrolytmi, ostatní budú musieť trocha "polaborovať" a pokúsiť sa vložiť do pôvodného puzdra najaké vhodné, dnes zohnateľné typy.

Pre tých ktorí by radšej stavali niečo podobné s polovodičmi, a najmä ak by mali chuť zaloviť v éteri na rozsahu krátkych vĺn, je návrh tu:
Dnes je možné „vyhrať sa“ s prijímačom osadeným modernejšími tranzistormi. Je osadený na vstupe tranzistorom FET a doplnený o 2x bipolárne v nf časti. Pracuje dobre v pásme krátkych vĺn pd 1,8 MHz do 18 MHz. Ako anténa stačí 5 m dlhý drôt! Treba si však zvyknúť na veľmi zvláštne ovládanie tohto typu prijímača - presne tak ako to robili v minulosti. Ak chcete upraviť spätnú väzbu, plynule stále preladiť a trocha opraviť frekvenčný posuv, upraviť VF atenuátor (pot. 1K) pri anténnom vstupe. Je to trochu zdĺhavejšie naladenie, ale výsledok je potom dobrý. Pri rýchlom preladení (otáčaní ladiacim gombíkom) počuť rôzne podivné zvuky. Dajú sa dobre počúvať vzdialené vysielače a poslucháč je prekvapený ako silno ich počuť. Týmto prijímačom možno počúvať na celom krátkovlnnom pásme do 30 MHz a dokonca aj hornú časť stredovlnného pásme. Ale nad 21 MHz sa už s týmto prijímačom nepracuje najlepšie vzhľadom na konštrukciu a použitý FET tranzistor, lebo prijímač už na vyšších frekvenciách prestáva „generovať“.

Zhotovenie cievky: cievka je navinutá plným Cu (používaným na inštalácie) vodičom 1,5mm2 na nejaký štvorcový drevený hranolček dreva 28x28 mm. Vinutie s odbočkami (smerujú nahor)m lak sa v mieste odbočky odstráni. Zmena rozsahu sa robí krokosvorkou na štd vodiči z posledného horného závitu (skratovaním jednotl. sekcií cievky sa zmenšuje počet závitov cievka a tým sa zvyšuje prijímaný rozsah v MHz). Použitý je štandardný kábel pre, ale vodiče nie sú spájkované ku klipu. Tento drôt je spájkovaný na zadnej strane ku klipu !! V opačnom príp. budete mať nejaký kontakt odpor medzi svorkou a vodičom po niekoľkých rokoch. Správna odbočka sa určí skusmo. Prijímač je veľmi citlivý a netreba hľadať najlepšie odbočky pre anténu a uzemnenie - tie sú trvalo pripojené k odbočke na 0,5 závite a na 1,5 závite. Ale pre rozsah 10 m sa musí anténa pripojiť k spodnej odbočke. Preto je najlepšie použiť prepínač pre voľbu 2 odbočiek pre anténu.

Hrubé ladenie otočným kondenzátorom (zmenou jeho kapacity) - hrubé ladenie sa môže vykonať otočným (ladiacim) kondenzátorom C = 350 pF. Rôzne krátkovlnné rozsahy sa volia skrátením časti cievky L. Rozsah 160 m sa získa pridaním kondíka paralelne k cievke. Mnohí používajú na tento účel druhú (inak nevyužitú) sekciu otočného kondíka.
Jemné doladenie prijímača - jemné doladenie pohybom rúk smerom k cievke je vcelku únavné. My však má-me jednoduché riešenie - drevenou tyčkou na ktorej je upevnený kúsok plošného spoja, a tyčka je otočne upev-nená skrutkou s maticou tak, aby sa ľahko otáčala a bolo možné tak približovať plošný spoj (spojený s uzemne-ním) ku cievke L. Vďaka tomuto môžete jemným doladením naladiť toho najviac v celej časti CW alebo SSB na pásme 40 m! Tento frekvenčný rozsah možno zmeniť zmenou veľkosti doštičky plošného spoja.
Prijímač pracuje vynikajúco s napájacím napätím 9 - 12 V, napájací prúd je cca 3,5 mA. Možno bude potrebné pripojiť elektrolyt. kondenzátor 100 µF medzi svorky (+) a (-) u niektorých batérií alebo napájacích zdrojov. Ak chcete, možno znížiť napájací prúd o 1 mA na 2,5 mA zväčšením hodnoty rezistora v emitore BC557 z 2.7K na 5.6K. Potom max. nf výkon pre slúchadlá trochu klesne, no väčšinou bude ešte dostatočný.
Dosiahnuté výsledky: Citlivosť prijímača je asi 0,5 - 2 µV na všetkých pásmach. V praxi môžete dobre prijímať CW , aj SSB signály. Na všetkých pásmach od 1,8 MHz do 18 MHz, mnohí amatéri odskúšali úspešne prijímač na SSB s drôtovou anténou 5 m dlhou. Často sa musí použiť VF atenuátor (1K dolaďovací potenciometer na ovl. skrutkovačom).
Pre príjem rozhlas. staníc netreba pripojiť anténu, cievky a zapojenie dostávajú už dostatočný signál. Príjem vysielačov AM je výborný, kým oscilácie prijímača sú veľmi slabé. Pri naladení na AM stanicu, oscilujúci prijímač synchronizuje nosnú.
Samozrejme môžete si prijímač zmeniť podľa vlastných predstáv a prianí. Napr. je možné nahradiť otočný ladiaci kondenzátor viacerými spínačmi s pevnými kondenzátormi napr. 200pF, 100pF, 50pF, 25pF, ktoré možno pripájať paralelne k malému otočnému kondenzátoru 30 pF (doma zhotovenému).
Jemné doladenie je vynikajúce, to je krásny regeneračný prijímač, s ktorým môžete prijímať na väčšej časti KV a dokonca aj na časti pásma SV.
......................
Trocha filozofovania :
Je regeneračný prijímač zdrojom rádiových interferencií (rušenia)? Keď regeneračný prijímač osciluje, môže spôsobiť rušenie príjmu na iných prijímačov. Časť signálu oscilátora sa prenáša cez anténu spojenú so spätno-väzbovým detektorom. Tomu sa dá vyhnúť tak, že sa medzi anténu a spätnoväzbový detektor pridá stupeň VF zosilňovača. Ale pridanie širokopásmového VF zosilňovača nepomohlo, lebo bol často preťažený všetkými druh-mi silných signálov. A ladený VF zosilňovač by bol príliš zložitý pre tento jednoduchý prijímač. Okrem toho, nebudeme mať skúsenosti, ako mali oni v minulosti, vplyvy antén pohybujúcich sa vo vetre sú na frekvencii príjmu a regenerácie.
Ale je tento prijímač naozaj taký hrozný zdroj rádiového rušenia? Určite nie pri tomto tranzistorovom prevedení, lebo výkon oscilátora je minimálne 100x nižší ako pri elektrónkovom prijímači ...
Ak sa pozrieme na nejaké merania ktoré vykonali viacerí amatéri po celom svete, potom zistíme, že medzi 1,8 až 7 MHz bolo vyžarovanie asi -30 dBm (1 µW). Medzi 10 až 24 MHz bolo vyžarovanie -25 až -20 dBm (3-10 µW) a na 28 MHz opäť asi -30 dBm (1 µW). Nie je to veľa, a to je len jeden signál na 1 frekvencii. A tá frekvencia je vaša vlastná prijímaná frekvencia. Takže môžete počuť, čo budete rušiť. Pri počúvaní staníc SSB je signál oscilátora presne na frekvencii potlačenej nosnej a nespôsobí žiadne ťažkosti.
Možnosť, že niekto vo vašom okolí počúva na pásme KV je veľmi malá. A nekonečne menšia je šanca, že počúva na kmitočte vášho regeneračného prijímača. Takže šanca, že bude spôsobovať rušenie rádiových vĺn je takmer nulová!

[muziker]

Ak by niekoho zaujímal príjem na rozsahu krátkych vĺn (vrátane amatérskych pásiem 80 - 10m), možno by bol pre neho zaujímavý aj tento 3-tranzistorový prijímač ako je na schéme v prílohe nižšie. tento prijímač umožňuje plynulé preladenie a príjem v pásme KV v rozsahu asi 4.6 - 38.5 MHz (záleží to podľa prevedenia vstupnej časti), teda obsiahne okrem rozhlasového vysielania na KV aj príjem na 8 amatérskych (HAM) pásmach od 80 m až do 10 m.
Určite sa nájde u niekoho nejaká šikovná krabička (aj modernejších prístrojov ako napr. rôzne LPT prepínače a pod.) a do takejto krabičky je potom možné postaviť veľmi pekný prijímač na KV pásma aj s obmedzeným počtom súčiastok. Stačí vzduchový ladiaci (otočný) kondenzátor a ak požadujete aj jemné ladenie tak naviac aj nejaký vhodný kond. trimer - prípadne aj vhodne upravený na tento účel, vhodná cievka pe KV (popíšeme ako ju možno zhotoviť svojpomocne), 3 tranzistory a "pár kondenzátorov a rezistorov. samozrejme k tomu aj nevyhnutná "bižutéria"). postaviť ho možno aj na kúsok univerzálneho plošného spoja ktorý možno kúpiť bežne za pár centov, takže netreba riešiť návrh a výrobu konkrétnej DPS pre tento prijímač.
Do Source (?emitoru?) BF256c je vhodné zapojiť miesto odporu 5k6 viacotáčkový trimer 10 kΩ na najlepšie nastavenie prijímača a kondenzátor C7 = 10 µF treba použiť najlepšie nový, kvalitný tantalový.
Použiť klasický prepínač na prednom paneli prijímača nie je vhodné kvôli prechodovým odporom medzi bežcom a jednotlivými kontaktami, čo spôsobuje nestabilitu celého prijímača, podobne nevhodne sa prejavujú aj dlhé prívody od cievky ku prepínaču, ktoré znehodnotia kvalitu cievky a tým aj vlastnosti celého prijímača. Ako najlepšie riešenie sa ukazuje použiť miesto prepínača pozlátené kontakty z FRB konektora a prepínať rozsahy "ručne" preložením "samice" upevnenej na krátkom kábliku na jednotlivé "samce" upevnené na samotnej cievke. Použitie pinov z FRB je na obrázku nižšie v prílohe.

Zhotovenie cievok pre tento prijímač: Cievka L1 má 10 závitov z holého drôtu Cu (medený, lepší je postriebrený ale nemusí byť) priemeru 1.2mm, dĺžka vinutia je 28 mm, vonkajší rozmer vinutia môže byť zaoblený štvorec asi 17x17 mm z keramiky (ak ho máte), alebo z plastu vhodného pre VF aplikácie (v najhoršom prípade vyhovie aj novodur a iné) priemeru cca 20 mm. Celková indukčnosť cievky L1 je 0.85uH. Navíjať tak, aby medzera medzi závitmi bola asi 1,5 mm.
Odbočka na závite: 0 (zem), 1 (anténa), 2 (väzba), 6 (zmena rozsahu), 8 (zmena rozsahu), 10 (zmena rozsahu).
Cievka L2 má 55 závitov z drôtu Cu (medený lepší je postriebrený, ale nemusí byť) priemeru 0.48 mm/1.14 mm vrátane teflonovej izolácie, dĺžka vinutia je 63 mm, dĺžka rúrky je cca 75 mm, priemer rúrky je cca 20 mm a vonkajší priemer vinutia je 22.3 mm. Celková indukčnosť cievky L2 je 17.8 uH.
Odbočka na závite: 0 (spoj s cievkou L1), 2 (zmena rozsahu), 5 (zmena rozsahu), 7 (zmena rozsahu), 12 (zmena rozsahu), 21 (zmena rozsahu), 40 (zmena rozsahu), 45 (zmena rozsahu), 48 (zmena rozsahu), 55 (spoj na G tranz. BF256c + prepínací prívod cievok).
Celková indukčnosť cievky je L1+L2=0.85+17.8=18.65 µH a spolu s celkovou kapacitou lad. kondenzátora C1+C2=336+390+konštrukčné kapacity a kapacita trimra CT = cca 745pF určujú najnižšiu frekvenciu tohto prijímača cca 1350kHz (tá ale závisí na viacerých faktoroch konštrukcie).
Poznámka: Samozrejme obidve cievky možno navinúť na jednu dlhšiu novodurovú rúrku. Túto potom treba upevniť cez izolačné (plastové) distančné stĺpiky o skrinku tak aby bola dostatočná vzdialenosť medzi ňou a plechovou skrinkou, pretože v opačnom prípade sa bude kvalita cievky Q znižovať, čo neprispieva k dobrému fungovaniu prijímača. Ak s tým nemá niekto skúsenosti, odporúčam buď použiť väčšiu skrinku, alebo prijímač jednoducho postaviť napr. na ? drevenú dosku ? aby nedošlo k spomenutému javu.
Inak na výpočet parametrov cievky pre rôzne rozsahy možno použiť napr.:
http://www.qsl.net/ok1cfp/ok1cfp-vypoce ... lation.htm

Použité súčiastky na stavbu tohto prijímača sú bežné, na napájanie prijímača slúži 9V batéria 6F22, lebo odber je zanedbateľný, asi 5 mA (spolu aj s 1.5 mA pre indikačnú LED diódu), preto batéria vydrží dlho. Nie je však problém prijímač napäjať vhodným 9V sieťovým napájačom, len musí byť vybavený príslušnými filtrami proti prenikaniu sieťového brumu.
Slúchadlá sú obyčajné štuple k mobilu asi 2x35 Ω, ktoré sú zapojené paralelne. Pozor, nie vysokoimpedančné 1000 - 4000 Ω ! Hlasitosť tohto prijímača je viac než dostatočná. Menej citlivé slúchadlá možno zapojiť priamo na výstupnom konektore do série. Ak by niekto chcel počúvať tento prijímač cez reproduktor, stačí ho doplniť za výstupným konektorom pre slúchadlá o vhodný nf zosilňovač či už tranzistorový alebo osadený IO. Samozrejme v takom prípade bude potrebné použiť "silnejšie" napájanie vzhľadom na odber dodatočného nf zosilňovača.

[muziker]

Prí tých ktorí radi "lovia" v éteri (občas - pri dobrých podmienkach sa podarí naladiť aj trocha exotickejšie) AM vysielače je tu malá pomôcka - odkaz na online posluch. Sú to väčšinou stredovlnné rozhlasové stanice - sú uvedené v tomto MWLIST -e ...
Podľa neho je možné aj identifikovať takto "ulovené" rozhlasové stanice pri ich náhodnom naladení. Pekný posluch.

http://www.mwlist.org/mwlist_quick_and_easy.php

[kimlo]

Pripájam tiež užitočný link na informácie pre posluch krátkovlnných staníc.

http://www.short-wave.info/

Kimlo

[muziker]

Ďalším typom jednoduchých prijímačov boli tzv. TRF prijímače (angl. "tuned radio frequency").
Na dosiahnutie dostatočného zosilnenia bez použitia "superregenerácie" sa používalo riešenie, v ktorom sa zaradilo viac vf elektrónkových zosilňovacích stupňov za sebou. Medzi ľuďmi v minulosti však tieto prijímače nezískali veľkú popularitu, lebo každý zosilňovací stupeň prijímača sa musel na požadovanú stanicu naladiť samostatne, čo bolo značne komplikované a zdĺhavé. Prvé TRF prijímače mali preto 3 alebo 4 ladiace gombíky a každý z nich bolo nutné naladiť nezávisle na ostatných. V najlepších TRF prijímačoch sa používal iný spôsob ladenia - ladiace kondenzátory boli spriahnuté na spoločnej oske, preto sa ladili spoločne. Táto metóda však bola veľmi náročná na synchronizáciu a kalibráciu aby sa zabezpečil súbeh všetkých ladených obvodov cez celý prijímací rozsah, čo zase v amatérskych podmienkach (najmä bez potrebnej výbavy meracími prístrojmi) bolo veľmi ťažko dosiahnuteľné.
Ďalší problém tohto typu prijímača bol v tom, že už z princípu mal veľmi nízke Q, takže bežne prijímal spolu viac staníc, čo bolo znova niečo, pre poslucháča veľmi nepríjemné (po naladení jednej stanice sa miešali v príjme viaceré). Aj preto boli lepšie a prakticky použiteľné TRF prijímače buď veľmi drahé, alebo sa konštruovali iba na príjem jednej stanice.
Bloková schéma takéhoto rádia je nižšie v prílohe.