Pokračujeme:
Posledná generácia "Knight Ocean Hopper" - superregeneračného prijímača (OH), sa objavila koncom r. 1953 (prvýkrát sa objavil v katalógu 54 Allied Radio). Predával sa 14 rokov, naposledy bol v katalógu na r. 1967 a vo výpredaji stál 18,88 USD v máji 1967. Mal 5 voliteľných cievok a slúchadlá s mikrofónom. Posledná verzia OH mala na vf stupni elektrónku 12AT6, na nf stupni elektrónku 50C5 a v usmerňovači elektrónku 35W4. Všetky boli 7-kolíkové miniatúrne (heptal) elektrónky. Rozsah prijímača bol 155 až 470 kHz (54 až 59), alebo 165 až 540 kHz (60 až 67 cievka DV zvýšila frekv. rozsah na 165-540 kHz na príjem v pásme na 500 KHz - medzinárodné tiesňové frekvencie pre lode na mori) a 530 kHz až 35 MHz s použitím celkom 6 ks výmenných cievok na 5-pinových zásuvkách. 530-1900 kHz. Prišiel so stavebnicou cievok pásiem, druhých 5 bolo nepovinných. Voliteľná skrinka bola dostupná v zime r. 1957 a v r. 1958 bola súčasťou stavebnice. OH sa napájal zo striedavej elektrovodnej siete 120 V (USA, Kanada a pod) a chassis je vodivo spojené s jedným pólom siete a uzemnené cez paralelný RC člen 0,05 µF/270 kΩ. Mnohé americké rádiá mali obmedzené max. zvodové prúdy (typicky sa pohyboval v rozsahu 0,05 až 0,2 µF/ 220-470 kΩ). Vhodné je použiť aj oddeľovací transf. 100-150 VA. je to pomerne jednoduchý prijímač a neviem o tom že by nejaký aj dnes po malej úprave štrajkoval (nefungoval).
Slabým komponentom je dnes (po toľkých rokoch
) hádam len trojitý filtračný kondenzátor, ktorý ak zoženiete tento prijímač zväčša býva vadný. Pôvodný filtračný kondenzátor bol 30+30 µF/150 VDC a 20 µF/25 V. Ak si niekto nepotrpí na "originálny" vzhľad, jednoducho ho nahradí modernými elektrolytmi, ostatní budú musieť trocha "polaborovať" a pokúsiť sa vložiť do pôvodného puzdra najaké vhodné, dnes zohnateľné typy.
Pre tých ktorí by radšej stavali niečo podobné s polovodičmi, a najmä ak by mali chuť zaloviť v éteri na rozsahu krátkych vĺn, je návrh tu:
Dnes je možné „vyhrať sa“ s prijímačom osadeným modernejšími tranzistormi. Je osadený na vstupe tranzistorom FET a doplnený o 2x bipolárne v nf časti. Pracuje dobre v pásme krátkych vĺn pd 1,8 MHz do 18 MHz. Ako anténa stačí 5 m dlhý drôt! Treba si však zvyknúť na veľmi zvláštne ovládanie tohto typu prijímača - presne tak ako to robili v minulosti. Ak chcete upraviť spätnú väzbu, plynule stále preladiť a trocha opraviť frekvenčný posuv, upraviť VF atenuátor (pot. 1K) pri anténnom vstupe. Je to trochu zdĺhavejšie naladenie, ale výsledok je potom dobrý. Pri rýchlom preladení (otáčaní ladiacim gombíkom) počuť rôzne podivné zvuky. Dajú sa dobre počúvať vzdialené vysielače a poslucháč je prekvapený ako silno ich počuť. Týmto prijímačom možno počúvať na celom krátkovlnnom pásme do 30 MHz a dokonca aj hornú časť stredovlnného pásme. Ale nad 21 MHz sa už s týmto prijímačom nepracuje najlepšie vzhľadom na konštrukciu a použitý FET tranzistor, lebo prijímač už na vyšších frekvenciách prestáva „generovať“.
Zhotovenie cievky: cievka je navinutá plným Cu (používaným na inštalácie) vodičom 1,5mm2 na nejaký štvorcový drevený hranolček dreva 28x28 mm. Vinutie s odbočkami (smerujú nahor)m lak sa v mieste odbočky odstráni. Zmena rozsahu sa robí krokosvorkou na štd vodiči z posledného horného závitu (skratovaním jednotl. sekcií cievky sa zmenšuje počet závitov cievka a tým sa zvyšuje prijímaný rozsah v MHz). Použitý je štandardný kábel pre, ale vodiče nie sú spájkované ku klipu. Tento drôt je spájkovaný na zadnej strane ku klipu !! V opačnom príp. budete mať nejaký kontakt odpor medzi svorkou a vodičom po niekoľkých rokoch. Správna odbočka sa určí skusmo. Prijímač je veľmi citlivý a netreba hľadať najlepšie odbočky pre anténu a uzemnenie - tie sú trvalo pripojené k odbočke na 0,5 závite a na 1,5 závite. Ale pre rozsah 10 m sa musí anténa pripojiť k spodnej odbočke. Preto je najlepšie použiť prepínač pre voľbu 2 odbočiek pre anténu.
Hrubé ladenie otočným kondenzátorom (zmenou jeho kapacity) - hrubé ladenie sa môže vykonať otočným (ladiacim) kondenzátorom C = 350 pF. Rôzne krátkovlnné rozsahy sa volia skrátením časti cievky L. Rozsah 160 m sa získa pridaním kondíka paralelne k cievke. Mnohí používajú na tento účel druhú (inak nevyužitú) sekciu otočného kondíka.
Jemné doladenie prijímača - jemné doladenie pohybom rúk smerom k cievke je vcelku únavné. My však má-me jednoduché riešenie - drevenou tyčkou na ktorej je upevnený kúsok plošného spoja, a tyčka je otočne upev-nená skrutkou s maticou tak, aby sa ľahko otáčala a bolo možné tak približovať plošný spoj (spojený s uzemne-ním) ku cievke L. Vďaka tomuto môžete jemným doladením naladiť toho najviac v celej časti CW alebo SSB na pásme 40 m! Tento frekvenčný rozsah možno zmeniť zmenou veľkosti doštičky plošného spoja.
Prijímač pracuje vynikajúco s napájacím napätím 9 - 12 V, napájací prúd je cca 3,5 mA. Možno bude potrebné pripojiť elektrolyt. kondenzátor 100 µF medzi svorky (+) a (-) u niektorých batérií alebo napájacích zdrojov. Ak chcete, možno znížiť napájací prúd o 1 mA na 2,5 mA zväčšením hodnoty rezistora v emitore BC557 z 2.7K na 5.6K. Potom max. nf výkon pre slúchadlá trochu klesne, no väčšinou bude ešte dostatočný.
Dosiahnuté výsledky: Citlivosť prijímača je asi 0,5 - 2 µV na všetkých pásmach. V praxi môžete dobre prijímať CW , aj SSB signály. Na všetkých pásmach od 1,8 MHz do 18 MHz, mnohí amatéri odskúšali úspešne prijímač na SSB s drôtovou anténou 5 m dlhou. Často sa musí použiť VF atenuátor (1K dolaďovací potenciometer na ovl. skrutkovačom).
Pre príjem rozhlas. staníc netreba pripojiť anténu, cievky a zapojenie dostávajú už dostatočný signál. Príjem vysielačov AM je výborný, kým oscilácie prijímača sú veľmi slabé. Pri naladení na AM stanicu, oscilujúci prijímač synchronizuje nosnú.
Samozrejme môžete si prijímač zmeniť podľa vlastných predstáv a prianí. Napr. je možné nahradiť otočný ladiaci kondenzátor viacerými spínačmi s pevnými kondenzátormi napr. 200pF, 100pF, 50pF, 25pF, ktoré možno pripájať paralelne k malému otočnému kondenzátoru 30 pF (doma zhotovenému).
Jemné doladenie je vynikajúce, to je krásny regeneračný prijímač, s ktorým môžete prijímať na väčšej časti KV a dokonca aj na časti pásma SV.
......................
Trocha filozofovania
:
Je regeneračný prijímač zdrojom rádiových interferencií (rušenia)? Keď regeneračný prijímač osciluje, môže spôsobiť rušenie príjmu na iných prijímačov. Časť signálu oscilátora sa prenáša cez anténu spojenú so spätno-väzbovým detektorom. Tomu sa dá vyhnúť tak, že sa medzi anténu a spätnoväzbový detektor pridá stupeň VF zosilňovača. Ale pridanie širokopásmového VF zosilňovača nepomohlo, lebo bol často preťažený všetkými druh-mi silných signálov. A ladený VF zosilňovač by bol príliš zložitý pre tento jednoduchý prijímač. Okrem toho, nebudeme mať skúsenosti, ako mali oni v minulosti, vplyvy antén pohybujúcich sa vo vetre sú na frekvencii príjmu a regenerácie.
Ale je tento prijímač naozaj taký hrozný zdroj rádiového rušenia? Určite nie pri tomto tranzistorovom prevedení, lebo výkon oscilátora je minimálne 100x nižší ako pri elektrónkovom prijímači ...
Ak sa pozrieme na nejaké merania ktoré vykonali viacerí amatéri po celom svete, potom zistíme, že medzi 1,8 až 7 MHz bolo vyžarovanie asi -30 dBm (1 µW). Medzi 10 až 24 MHz bolo vyžarovanie -25 až -20 dBm (3-10 µW) a na 28 MHz opäť asi -30 dBm (1 µW). Nie je to veľa, a to je len jeden signál na 1 frekvencii. A tá frekvencia je vaša vlastná prijímaná frekvencia. Takže môžete počuť, čo budete rušiť. Pri počúvaní staníc SSB je signál oscilátora presne na frekvencii potlačenej nosnej a nespôsobí žiadne ťažkosti.
Možnosť, že niekto vo vašom okolí počúva na pásme KV je veľmi malá. A nekonečne menšia je šanca, že počúva na kmitočte vášho regeneračného prijímača. Takže šanca, že bude spôsobovať rušenie rádiových vĺn je takmer nulová!