ako funguje dioda v tomto obvode?

[racmaster]

Na 12 V baterku je tam udávaná zenerka asi 11 V. Do kolektora Darlingtona Q2 môžeš dať odpor, (odporový drôt), ktorým výkonovo odľahčíš Q2.

Ak mi dáš ostatné parametre tej navrhovanej sústavy, môžem spočítať.

mozem ti dat predpokladane parametre, pretoze to nemam este skonstruovane, aby som mohol zmerat vsetko.

1 - generator by mal byt 500w nominal. zalezi od vetra, ale realne by sa mal vacsinu casu pohybovat od 50-250w. pri narazoch vetra vsak dosahuje az 1000w kratkodobo. volty pred usmernovacom mozu ist na cca 100V AC 3 fazy naprazdno. priebehova krivka vykonu je klasicka, cim viac otacok, tym rychlejsie rastie vykon...

2 - BMS pre turbinu ma limit 60A, odpaja baterku pri >28.8V resp pri ktorejkolvek bunke nad 3.6V, vybijanie cez neho nepojde, to strazi solarny regulator

solarny mppt reg dobija tu baterku az do 1000w.

cielom je, aby veterna turbina dobijala v noci a pri zamracenom pocasi... zvysok energie moze ist na teplo - kanthal drot... turbina je schopna teoreticky vyprodukovat 500x24h=12kwh za den, prakticky overenych prepocitanych na veterne pomery 2kwh za den, vacsinu dni by vsak stacilo len 0.3kwh za den aby bola baterka plna a aj tak by potom islo vsetko do kanthal drotu, cize tepla. cize preto neni potrebny efektivny regulator a mozme si dovolit plytvat s jej vykonom, najma ked nejde navnivoc, ale "odpad" bude vyuzity ako uzitocny zdroj tepla. maly, ale predsa...

daleko viac mi teda zalezi na tom, aby ten obvod bol co najjednodychsi, aby tam bolo co najmenej kritickych suciastok, na ktorych sa vsetko moze zosypat... preto som zavrhol riesenia s reletkami, ktore aktivovali kadejake obvody snimajuce napatie atd atd. videl som vela videi, kde presne blbe reletko zlyhalo a cely system isiel do kytek... radsej teda jednoduchy obvod, ktory nebude mat taketo slabe miesta, ktory sa bude dat zdvojit, alebo aj strojit a bude to trojmo zalozne riesenie...

[pin]

... v com si to urobil? mas na to nejaky soft? ...

Je to voľne dostupný simulátor LTspice, vrelo ti ho odporúčam k používaniu. A je tu pre teba aj návod.

[Dolfi]

Konečne relevantné informácie ! A zdá sa, že to nie je nejaká "šepleta", ale rovno až 1 kW výkonu na cca 28 V, čo je až asi 35 A.

Síce si nenapísal, akú kapacitu má baterka a koľko sa z nej pravidelne odoberá, no poďme "zničiť" celý maximálny výkon. No kvôli bezpečnosti sa chcem spýtať, kam chceš posielať ten výkon ? Nebude to napríklad bojler, ktorý sa po nahriatí môže vypnúť ?

V každom prípade by som ten paralelný regulátor riešil viacnásobne (spoľahlivosť) a jednotlivé vetvy zapínal postupne. Zadefinujme si 4 vetvy po 10 A, zapínanie po 0,5 V povedzme od 27 V, (27,0; 27,5; 28,0; 28,5). Z toho nám vyjdú aj hodnoty odporov, povedzme 2,8 Ohm/ 300 W. Výkon na tranzistore bude maximálny pri polovičnom napätí a polovičnom prúde. P = U x I = (U x U) : R = (14 x 14) : 2,8 = 70 W. Je to analógové, každý tranzistor sa otvára spojito. Zvládne to napríklad aj KD503.
Iná možnosť je to spínať skokovo s určitou hysterézou a potom straty na tranzistore môžu byť minimálne.
Treba sa len rozhodnúť. Od toho bude záležať zapojenie toho paralelného stabilizátora

[racmaster]

Výkon na tranzistore bude maximálny pri polovičnom napätí a polovičnom prúde. P = U x I = (U x U) : R = (14 x 14) : 2,8 = 70 W. Je to analógové, každý tranzistor sa otvára spojito.

tejto casti celkom nerozumiem. co mam chapat tym vykon tranzistora?

Iná možnosť je to spínať skokovo s určitou hysterézou a potom straty na tranzistore môžu byť minimálne.

straty su co? teplo? to je v pohode, aj tak ten obvod spina ohrievac... ci?

aky by bol tento skokovy sposob s hysterezou?

plus, jedna otazka. vsetko to robime kvoli tomu, aby sme sa vyhli spinaniu reletkom, ktore bude aktivovat nejaky snimac napatia. aby sme sa vyhli tomu, ze ten snimac bude mat poruchu, alebo este viac, ze to mechanicke reletko bude mat poruchu.

tento sposob s tranzistorovym spinanim z pionierky - keby si mal porovnat odolnost a zivotnost tychto dvoch rieseni? rele+snimac napatia vs pionier regulator...?

btw, baterka ma cca 6kwh, cykluje sa od 3.25V do 3.40V na bunku(x8), teda dajma tomu okolo 3kwh.

[maskrtnik01]

Výkon tranzistora je jednoducho tepelná strata, ktorá vzniká na tranzistore. Žiaden reálny spínací prvok totižto nemá rovných 0 ohmov.

Nie je to zrovna užitočné teplo, je nutné dodržať maximálny výkon tranzistora, inak proste zhorí. A zároveň u výkonových tranzistorov je nutné adekvátne chladenie, bez toho je maximálny výkon značne obmedzený - inak opäť zhorí.

A teraz k impulznej prevádzke, plne otvorený tranzistor prenáša veľký prúd, ale už iba malé napätie, čiže výkon je relatívne nízky. Plne zatvorený tranzistor vidí veľké napätie, ale prenáša iba drobný prúd, čiže opäť výkon relatívne nízky.

Tranzistor v lineárnej prevádzke(povedzme napol otvorený) prenáša veľký prúd a zároveň vidí veľké napätie, vtedy má vysoký výkon a generuje veľa tepla.

[Dolfi]

To je pravidlo pri lineárnom režime zosilňovača. Odvodzovať sa mi to nechce, (to je axióma). Toto riešenie je energeticky stratové, tranzistor sa výrazne zahrieva, napätie na baterke sa len po skokoch zvyšuje.

Spínanie s určitou hysterézou má minimálne tepelné straty na spínacom polovodičovom prvku, no napätie na baterke po dosiahnutí spínacieho napätia začne ísť dole, (naskočí plný vybíjací prúd) a až poklesne napätie o tú hysterézu, vybíjanie sa vypne. A tak to ide stále dokola. Pri použití unipolárnych tranzistorov, tepelné straty môžu byť zanedbateľné. Samozrejme, mechanický kontakt je najlepší z hľadiska strát.

To fakt chceš ten nadbytočný výkon ničiť v ohrievači ? A v lete to nebude vadiť ?

Podľa mňa, kľudne môžeš použiť aj relátka. Ak tam dáš povedzme tri moduly s rôznym spínacím napätím tesne za sebou a tri odporové špirálu, tak to bude mať dostatočnú spoľahlivosť.

[Dolfi]

Vrátim sa ešte k téme. Ty si začal a já som sa žiaľ pripojil, no podľa mňa nerobíme dobre. V tej zostave sú dve háklivé veci, baterka a turbínka. Predpokladám, že o baterku sa dostatočne postará regulátor. Tak isto je aj postarané o turbínku cez regulátor, (je brzdená), pokiaľ je prázdna baterka a beží nabíjanie. No ako je to riešené, keď sa vypne dobíjanie ? Nemá ten regulátor nejaký výstup, cez ktorý sa dá zabezpečiť brzdenie tej turbínky ?

Ak nie, my sa musíme presunúť na výstup tej turbínky. A jediný parameter ktorý máme, je výstupné napätie. Náhodou si nemeral výstup, (rozsah napätia), keď beží nabíjanie ? A tak isto, keď je nabíjanie ukončené, (odpojené) ? Princíp ochrany turbínky môže byť rovnaký, paralelne pripájaná záťaž. Ideálne by asi bolo analógové, (spojité), zaťažovanie. No ten potrebný chladiaci výkon na tom regulačnom tranzistore je dosť vysoký. Preto si myslím, že pripájanie záťaže s určitou hysterézou, (teraz pomerne vysokou), je lepšie riešenie. No spínací prvok určite musí byť polovodič, lebo relátko by sa z toho "cvakania", skôr, či neskôr, určite porúčalo. Vyjadri sa prosím !

[racmaster]

zo solarov mam predvidatelnejsi zdroj energie, tie mi pokryvaju 90% spotreby. vietor bude len na dobijanie tych zvysnych 10, co znamena, ze drviva vacsina elektriky z vetra bude odpad. tak kam inam ho dat ako do tepla?

v lete pojde turbina zrejme dole, slnko svieti 16 hodin denne... nebude ho treba.

to riesenie s tym tranzistorom. ked ma jeden tranzistor spominanych 75w, znamena to, ze bude schopny spinat kanthal s tymi 300W akurat suhrnne to bude mat 375w, alebo ich bude treba viac na spinanie 300w odberu?

[racmaster]

Predpokladám, že o baterku sa dostatočne postará regulátor. Tak isto je aj postarané o turbínku cez regulátor, (je brzdená), pokiaľ je prázdna baterka a beží nabíjanie. No ako je to riešené, keď sa vypne dobíjanie ? Nemá ten regulátor nejaký výstup, cez ktorý sa dá zabezpečiť brzdenie tej turbínky ?

prave preto sa snazim s vasou vydatnou pomocou dopracovat k rieseniu, ktore bude mat lepsiu logiku, ako to, co na trhu bezne najdes. su 2 druhy regulatorov veternej elektrarne. blby a blbsi.

ten blbsi je jednoduchy blackbox zaliaty v epoxide, ktory je vlastne len rectifier a reletko so snimacom napatia. usmerni ac na dc a nabija baterku. ak stupne napatie nad nejaku uroven, na drzaka vyskratuje tri fazy na vstupe, cim zabrzdi turbinu maximalnym loadom... nijak neriesi baterku. proste pusti 14.4v a hotovo. olovene to zvladnu, litiove by znicil...

ten menej blby ma v sebe aj mppt regulator, kde sa daju nastavit tieto hodnoty a kde pri prebytku energie najprv zapoji velky odpor, co je vlastne len navinuty odporovy drot, ktory sa hreje... ked aj tak presiahne napatie, zasa je tam spinac, ktory vyskratuje 3 fazy na vstupe. zapina to reletkom, takze cely ten system sa po chvilke ucvaka na smrt. taketo stoja 2x viac, ako samotny generator...

potom su este tieto iste od znackovych vyrobcov, ktore uz asi nemaju tie reletka, ale stoja 5x viac, jak samotna turbina. nakoniec aj tak skratuju generator... pride mi chore, ze prepinac, ktory ste tu vymysleli z tranzistoru a par odporov v cene 2 eura sa predava za 500... dobre, aby som im nekrivdil, este maju vyssiu efektivitu o 30% oproti tym, co niesu mppt. (teda mame reg, co vyrobi o 30% viac energie, ale stoji o 200-500% vac ako generator. cize za jeho cenu si mozem radsej kupit 3 turbiny a mam 300% viac vykonu, nie trapnych 30...

dalej este strazi baterku, ale len na principe celkoveho napatia, co je pri litiovej baterke uplne nepostacujuce, kedze 8x3.6=28.8 lenze 7x3.5+1x4.3= tiez 28.8v a jedna bunka je uz odpecena... cize ku nemu musis napojit este BMS, ktory strazi kazdu bunku osobitne a rozpoji celu baterku, ked jedina bunka prekroci hranicu...

lenze, ked k nemu potrebujem bms, potom mi je cely jeho regulator nabijania na prd, lebo to odpojenie urobi aj tak ten BMS...

ako vidno, na trhu neni nic, co by bolo poriadne urobene a aj tak to stoji od 300 do 1000 eur na jednu malu trubinku.... ja verim tomu, ze sa to musi dat vyriesit chytrejsim sposobom. najma, ked vyprodukovana energia namiesto skratu robi ohrev, co je uzitok... videl som par ludi, ktory to tak riesia, ale ich systemy su cvakacie reletka a tiez maju vela nedostatkov. proste sa to stale vyvija. ine by to bolo, keby sa jednalo o ongrid system, kde vsetka vyrobena elektrika ide do verejnej siete a je po probleme... pri offgrid systeme vsak vyvstavaju situacie, ktore bezne predajne bud neriesia vobec, alebo len ciastocne za obrovsku cenu...

moja logika v uplnej skratke je taka, ze radsej to urobme naopak. nechajme jednoduchy obvod generator - ohrievac, ktory zblajzne cely vykon generatora. bude fukat viac, bude hriat viac, menej, tak menej... ale system bude stabilny, ziadne SPOF kurvitka navyse. v pripade, ked bude treba dobit baterku, tak nanho pripojim PARALELNE baterku, zoberiem si cast energie, dobijem, vypnem, ale system zostava stabilny, pretoze povodny obvod generator-ohrievac ostava nerozpojeny...

Ak nie, my sa musíme presunúť na výstup tej turbínky. A jediný parameter ktorý máme, je výstupné napätie. Náhodou si nemeral výstup, (rozsah napätia), keď beží nabíjanie ? A tak isto, keď je nabíjanie ukončené, (odpojené) ? Princíp ochrany turbínky môže byť rovnaký, paralelne pripájaná záťaž. Ideálne by asi bolo analógové, (spojité), zaťažovanie. No ten potrebný chladiaci výkon na tom regulačnom tranzistore je dosť vysoký. Preto si myslím, že pripájanie záťaže s určitou hysterézou, (teraz pomerne vysokou), je lepšie riešenie. No spínací prvok určite musí byť polovodič, lebo relátko by sa z toho "cvakania", skôr, či neskôr, určite porúčalo. Vyjadri sa prosím !

turbina je na ceste, este ju nemam, mam len data z realnych merani ludi videotestov , co taku istu alebo podobnu uz maju. takze AC neviem povedat uplne presne, pisal som okolo 100V/10A spicky... podla vykonovej krivky sa to dopocitat podla wattov potom da.

presne tak, to relatko akonahle baterka dosiahne pod nabijanim 28, rozpoji, cim baterka skokovo klesne na dajma tomu 27, cize hned zas zapne a toto bude v kuse... ked sa tam da dajake casove opozdenie, tak sa bude setrit reletko, ale za cenu cyklovania baterky, lebo sa tam bude robit malicky cyklus vybitie-nabitie. co v konecnom dosledku bude ovela drahsie ako vymena reletka...

riesia to tak, ze su tam 2 reletka jedno zapina druhe a nastavi sa, ze znova sa ma zapnut az ked bude 26.9, co ale bude prakticky to iste. lebo baterka pod prudom skokovo skoci zasa na 27.9 a po malej chvilke zasa vypne. tomu reletku to predlzi zivot o par tyzdnov a sme zas tam... a navyse uz su tu 2 reletka, takze 2x vacsia sanca na SPOF...

[Atlan]

Dajtam poriadne rele a ta prezije.
Pac sa nanom nema co pokazit. 40rokov funkcie bude dost?
https://elektro.bazos.cz/inzerat/146240 ... i-rele.php

Problem bude jedine z zatazitelnosou kontaktov.
Zato spolahlivost bude TOP

[Dolfi]

To je nových informácií, až som to skoro nepobral ...

K predchádzajúcemu príspevku. Tak to máš celý veľký systém. (A na fóre sa všeobecne tyká, ako od počiatku já tebe). No stále si mi nepovedal, ako a kam to teplo chceš smerovať. Ničiť ho hneď "na mieste", alebo ho niekam smerovať. Tečú tam dosť veľké prúdy a úbytky napätia na vodičoch môžu dosť komplikovať riešenie.

Lineárny paralelný regulátor (stabilizátor) je v podstate obyčajný jednotranzistorový zosilňovač. Má dva hraničné stavy, zatvorený a otvorený. A tretí stav je presne uprostred, kedy je na tranzistore maximálny tepelný stratový výkon. Príklad: 100 V, 1 A, odpor 100 Ohm, výkon 100 W. Pri úplne zatvorenom a otvorenom (ideálnom) tranzistore, je strata 0 W. Maximum je, keď je na odpore a tranzistore polovička napätia, čiže 50 V a prúd je 50 V : 100R = 0,5 A. Tranzistor musí vyžiariť 50 V x 0,5 A = 25 W. Pri plnom otvorení tranzistora je strata na odpore 100 W. Podľa tohoto príkladu si môžeš spočítať akýkoľvek odpor, (drôt), ktorý potrebuješ použiť.
(Asi radšej si rozoberme aj ten príklad s tou 300 W záťažou. Výkon zapojenia začína na 0 W keď je stabilizátor zatvorený, s otváraním tranzistora prúd rastie, "zničený" výkon tiež. V "strede" je štvrtinový na tranzistore (75 W) a štvrtinový na odpore (75 W). No a pri plnom otvorení je 300 W len na odpore.

Paralelný regulátor s hysterézou sa zopne na plný výkon a pri poklese na nastavené napätie sa vypne. A tak dokola. Akurát straty na spínacom prvku sú minimálne.

K poslednému príspevku. Ak som dobre pochopil, tak ten modul ochrany turbínky pred nadmernými otáčkami je samostatný modul, ktorý treba dokúpiť. Turbínka ako taká nemá v podstate nič na brzdenie. A dá sa aspoň pripojiť do regulátora nabíjania zo soláru, nech neprebíja baterku ? Ak áno, tak podľa mňa stačí začať brzdiť, (ničiť výkon), až pri určitom vyššom napätí (80 - 90 V).

[racmaster]

Dajtam poriadne rele a ta prezije.
Pac sa nanom nema co pokazit. 40rokov funkcie bude dost?
https://elektro.bazos.cz/inzerat/146240 ... i-rele.php

Problem bude jedine z zatazitelnosou kontaktov.
Zato spolahlivost bude TOP

ja viem o reletkach len tolko, ze je to elektromagneticky spinac, kde sa medeny pliesok kolise medzi NO a NC. tieto maju zivotnost cca 100 000 klikov. naproti tomu SSR su polovodicove bez pohyblivych suciastok a maju 100x viac, ale nemaju NC poziciu, ktora by presne v tomto okruhu bola potrebna.

toto tvoje rele mi pride tiez elektromagneticky spinany pliesok. sice vacsi ale len klasicke rele... mozes mi prosimta vysvetlit princip, vdaka ktoremu je toto reletko spolahlivejsie?

[racmaster]

Výkon zapojenia začína na 0 W keď je stabilizátor zatvorený, s otváraním tranzistora prúd rastie, "zničený" výkon tiež. V "strede" je štvrtinový na tranzistore (75 W) a štvrtinový na odpore (75 W). No a pri plnom otvorení je 300 W len na odpore.

K poslednému príspevku. Ak som dobre pochopil, tak ten modul ochrany turbínky pred nadmernými otáčkami je samostatný modul, ktorý treba dokúpiť. Turbínka ako taká nemá v podstate nič na brzdenie. A dá sa aspoň pripojiť do regulátora nabíjania zo soláru, nech neprebíja baterku ? Ak áno, tak podľa mňa stačí začať brzdiť, (ničiť výkon), až pri určitom vyššom napätí (80 - 90 V).

zacnem od konca, da sa pripojit k solarnemu regu, ale to sme zasa tam, kde s jeho originalnym regom. lepsie riesenie je proste napojit nabijanie cez obycajne BMS (kliknkni tu priklad), ten sleduje kazdu bunku osobitne a rozpoji nabijanie. je to logicky jediny sposob na nabijanie litia zo vsetkych existujucich rieseni. aj keby si mal solarny mppt reg, aj tak musis este dat taketo BMS, lebo ziaden reg defaultne nesleduje bunky, iba sumu buniek.

teraz k tranzistoru - cize ten tranzistor sa da chapat ako nejaka brzda, ktora ked nebrzdi elektriku vobec, tak sa nehreje, ale cim viac brzdi, tym viac sa hreje az kym dosiahne maximum a neprepusti uz nic. zabrzdi celkom, vypne obvod....tak?

samotna turbina zvycajne nema nic. niektore maju rectifier, takze z nich ide DC. ale standardne riesenie je, ze si k nej dokupis nejaky blby alebo blbsi regulator a ten sa dajak stara, ako som popisal vyssie. co este ako tak funguje s olovom, ale s litiom ani nahodou. navyse ak klakne ten reg, ide aj turbina, aj baterka aj vsetko co je po ceste, lebo turbina ide do tzv runaway, zacne robit turbulencie jak helikoptera, vibracie, prekroci voltaze zucastnenych suciastok a pece to vsetko prec. ked uz ju nic nebrzdi, tak sa upece aj sama, oddrbe loziska, lopatky, nezriedka aj stlp, kedze rychlo sa krutiaca vrtula sa pre vietor javi ako stena... navyse to ma aj tah, jak lietadlo, do toho vibracie, srobky povyskakuju a zabava je na svete teda riadna. takto uz popadali aj tie mega turbiny komercne veterne elektrarne. proste vyvratila zo zeme das 100tonovy betonovy podstavec a lahla... ked sa to stane, ani sa k nej nepriblizuju. zavru okolite dialnice a cakaju jak to dopadne.

takze preto chcem jednoduchy LOAD okruh, ktory by bol isteny a co najmenej suciastkovy... radsej k nemu pripinat a odpinat baterku, ale defaultne nech je len generator-ohrievac.

[Dolfi]

Nemyslím si, že BMS modul je určený na nabíjanie akumulátora, ale len na vyrovnávanie napätia na jednotlivých článkoch. Ak sa naň privedie o dosť vyššie nabíjacie napätie, tak jednoducho zhorí. Podľa mňa je analógovo riešený a nemá chladenie.
Na nabíjanie baterky ako celku musí byť použitý regulátor, buď PWM alebo MPPT, ktoré zaistia max. dovolené napätie a BMS to len balancuje.
Samozrejme, je možné pripojiť priamo aj panely, aj turbínku, no potom je treba zaistiť neprebitie baterky. Pri PWM sú nabíjacie prúdy menovité, v MPPT je však menič, ktorý by mal lepšie využiť celý dodávaný výkon.

Tranzistor je aktívny polovodičový prvok a sa dá zapojiť rôzne a plniť rôzne funkcie, Paralelný stabilizátor sa len snaží stabilizovať (udržiavať) nastavené napätie, nič viac. Brzdenie turbínky nie je jeho funkcia, je to len následok stabilizácie napätia. Radšej príklad: Povedzme, majme paralelný stabilizátor na 28 V. Je napájaný tou turbínkou. Pokiaľ sú otáčky nízke, alebo je záťaž vyššia (vybitá baterka) a vstupné napätie nedosahuje 28 V, tak sa nič nedeje. Keď napätie stúpne na 28 V, tak začne tiecť prúd aj tým paralelným stabilizátorom. Začína od nuly a ako turbínka zvyšuje otáčky, tak sa prúd stále zväčšuj, no stabilizátor stále drží tých 28 V. Ak sa neupraví zapojenie a dodávaný výkon nad 28 V je tak veľký, že to tranzistor nezvládne svojimi parametrami, tak jednoducho zhorí. Takže ešte raz, nič neblokuje, len stabilizuje napätie.

Tak já nie som za manuálnu obsluhu, ale automatiku. A keď už, tak nech všetko prináša úžitok naraz, (panely aj turbínka). No je to tvoje, preto rob, ako chceš.
O baterku a panely sa teda stará nejaký (MPPT ?) regulátor, ktorý vypína pri 28,8 V. Ak som dobre pochopil, tak turbínka dáva trojfázový striedavý prúd, čiže treba použiť trojfázový mostík. Potom napätie stabilizujme na 28,6 V a cez oddeľovaciu diódu pripojme na baterku, (alebo aj nie, keď nechceš). Pri 100 W bude teda dodávaný nabíjací prúd čosi cez 3 A. No ten stabilizátor by mal zvládnuť zničiť asi aký výkon ? Písal si o 100 V a 10 A, čiže 1kW. No to mohli dosiahnuť na 10 Ohm odpore. No mi tam budeme mať 28,6 V stabilizátor, (nelineárnu záťaž). Nechajme to radšej na reálne merania.

[racmaster]

BMS samotny samozrejme neni na nabijanie, on je na rozpojenie nabijania, vypnutie. teda ak bude veterna turbina nabijat baterku, napatie na baterke bude stupat, BMS rozpoji okruh a ukonci nabijanie. preto potrebujeme, aby v tejto chvili tam uz bol nejaky odber do dump loadu, ktory bude brzdit vrtulu.

pozrel si si ten bms, co som ti poslal link?

[Dolfi]

Len som nakukol, francúzsky (?) nerozumiem. A "dešifrovať" sa mi to nechcelo.

Ak je také jednoduché riadiť nabíjanie baterky, tak z toho rozpojenia stačí odvodiť signál, ktorý vyskratuje, (prípadne cez odpor vyskratuje), tú turbínku. Samozrejme, skrat sa dá vyrobiť aj polovodičovým prvkom.

Netuším, aká je hysterézia opätovného zapnutia nabíjania cez ten BMS modul, (dúfam, že aspoň nejaká). A tým zapnutím jednoducho riešiť zrušenie skratu.

[racmaster]

Ak je také jednoduché riadiť nabíjanie baterky, tak z toho rozpojenia stačí odvodiť signál, ktorý vyskratuje, (prípadne cez odpor vyskratuje), tú turbínku. Samozrejme, skrat sa dá vyrobiť aj polovodičovým prvkom.

presne take jednoduche by to malo byt. proste ten bms, co v podstate je skor len ochranny modul, lebo balancovanie ma zanedbatelne... takze ten bms rozopne akonahle je niektora bunka nad 3.6v, co je super

keby tam aj nebola hystereza, tak to bude vadit? ked sa pozries na tie suciastky, tak to su tiez tranzistory, nie? ked ho dobre citam, je tam jeden cip, co riadi tie tranzistory, plus nejake odpory a ochrany proti skratu, proti prepolovaniu, prehriatiu a par dalsich klasickych ochran. ked si tie odmyslime, je to len cip ktory sleduje napatie a spinac tranzistor. ci?

tento konkretny je na 5-bunkovu baterku. ked je bunka 3.6, odpaja nabijanie, ked je bunka pod 2.8v, odpaja zataz... load. na kazdu bunku vyzera byt jeden tranzistor, co vypina hore, druhy dole

[Dolfi]

Já tu nedokážem veštiť z krištáľovej gule. Keby som videl schému, tak možno trochu ...

Áno, tie čierne štvorčeky sú SMD FET-y, obyčajne s veľmi nízkym Rdson, (čiže majú veľmi nízke straty v zopnutom stave), takže môžu spínať veľmi veľké prúdy. No poznámka o nízkom účinku balancovania a len okamžitom vypnutí pri dosiahnutí nastaveného napätia, ma trochu zaskočila.

A nejaký výstup, ktorý signalizuje stav vypnutý-zapnutý tam nie je ? Odvodiť to zo stavu niečoho, asi nebude až také jednoduché.

Ak tam je nulová hysterézia, tak stav zapnutý-vypnutý sa bude striedať okamžite. Nie že by to vadilo povedzme tomu spínaciemu tranzistoru. No čo na to povie tá turbínka ?

[racmaster]

Áno, tie čierne štvorčeky sú SMD FET-y, obyčajne s veľmi nízkym Rdson, (čiže majú veľmi nízke straty v zopnutom stave), takže môžu spínať veľmi veľké prúdy. No poznámka o nízkom účinku balancovania a len okamžitom vypnutí pri dosiahnutí nastaveného napätia, ma trochu zaskočila.

balancovanim sa nezatazuj. to vyhod z hlavy uplne. mam serioznejsi balancer, ktory mi balancuje okolo 3000mA, cize tento co je na tom BMS, robi 60mA... proste kasli na balancer, ten je mimo toto riesenie.

takze sa mozme na ten BMS pozerat ako na jeden trocha komplikovanejsi, ale proste VYPINAC. takze mame vypinac, ktory nam bud pripoji alebo odpoji baterku. akonahle bude vybita alebo nabita, BMS ju odpoji. medzi tymito dvoma extremami je vkuse baterka pripojena, cize medzi koncovkami B- a C- mame v mojom pripade okolo 27V... pokial by sme tieto volty pouzivali na reletko, tak by ho drzali zapnute, kym by baterka nebola uplne nabita, potom by sa napatie medzi B- a C- vyplo, tym padom aj rletko cvakne a vypne. dostalo by sa do pozicie NC a na tej by mohol byt zapnuty load (kanthal), ktory by bol nadimenzovany tak, aby bol dost velky na brzdenie turbiny. takto by cely system bol ok, lenze toto reletko by cvakalo vkuse. je tam sice nejaka hystereza, aj intervaly kedy sa BMS ma zasa zapnut, ale aj tak by sa to reletko ucvakalo na smrt len kusok neskor.

cize vsetko, co potrebujeme vyriesit je, aby tento bms nezapinal reletko, ale daco ine, co presmeruje tu elektriku nejak inak to loadu (kanthal).... a bude mat vyssiu zivotnost, ako mechanicke reletko, aby ho neznicilo neustale prepinanie...

tym padom bude turbina vkuse pod zatazou, lebo bud bude nabijat baterku, alebo zohrievat kanthal. neuleti.

[tititi]

Neviem či je dobrý nápad vypínať nabíjanie bateriek BMS-kom. Napr. LI-ion batérie majú max. nabíjacie napätie 4,20 V a BMS odpája baterky nad 4,21 V až 4,30 V. Podobne je to aj pri lifepo4 baterkách. Držať ich nad max. napätí im určite nebude prospievať.