Napatova referencia

[miso156]

Mate niekto overenu schemu pre napatovu referenciu, napr. 3, 3.3 , 5V?
Memyslim IO ako TL431, 78xx a pod.
Ani zenerky, alebo ked uz tak nejakym sposobom kompenzovane.

Skusam spravit kompenzaciu malej 3mm Ledky, celkom sa mi dari, pri 4Vout (6-12Vin) som sa dostal na cca1%. Len som chcel vediet ci je nieco lepsie. Napr. bandgap ako to robia v TL431-kach a tak..

[Radus]

Pozri radu REF30XX...

[105nu70]

[breta1]

miso 156
"Skusam spravit kompenzaciu malej 3mm Ledky"

Můžeš to nějak srozumitelně popsat, popřípadě dát nějaké zapojení?
V jakém parametru by TL431 neměla vyhovět?

[josek]

Mišo, napäťových referencií ponúkajú na mraky všetci dodávatelia na Slovensku - Farnell, Mouser, SOS...

Treba si len zvážiť, aké máš požiadavky na parametre a súčasne cenovú hladinu. Z popisu tiež nie je jasné, o čo ti ide v zapojení referencie s LED.

[nalimko33]

tento ujo nahradil a vylepšil TL431 neskutočným spôsobom - mám podľa neho postavený zdroj +/-15V pre preamp/HA
https://mirror.waltjung.org/

[miso156]

Referenciu sa snazim spravit vlastnu lebo:
-bavi ma to a chcem sa to naucit
-mam vela suciastok zo scrapov a treba ich vyuzit
-mam rad, ked si zapojenie mozem customizovat podla seba (spotreba, Vout , ... ), s chipom uz nic nespravis alebo len moznosti co ostali.


Aby som ozrejmil, robim precizne regulovatene LDO 0-6V/0.5A (schema dole), Michal nerad plytva NPN-kom v high-side. Referencia je na lavo.
Napatie na vstupe LDO lieta 6-12V podla 50-tich Hz.
Pri 6V na vystupe a zmene zatazenia z 30 na 300mA sa mi dari udrzat rozmedzie 30mV. (0.5%)
Horsie je to pri nizkych napatiach. Napriklad pri 600mV na vystupe mam pri skoku zatazenia z 200 na 20ohm rozkmit az 8mV. Btw, neviete co s tym, hehe?

(Ref 3V je v podstate 3.6V referencia, 3V na R1 + 0.6V na 1n4148)

[balki]

Pekné sviatky všetkým a vela skvelých nápadov v novom roku!

Miso, teší ma že sa pokúšaš niečo nové naučiť.
To čo robia všetci začiatočníci je, že sa zamerajú na jeden parameter a toho sa držia až dokonca. Vo všetkej úcte, je to aj tvoj prípad.

Meranie odchýlky Vo od zmeny Vin je len jeden z mnohých parametrov zdroja. Tým že sleduješ iba tento parameter ti nedovilí získať obraz o tom, čo sa v danom zapojení deje. To, že ti Vo pada alebo stupa od zmeny Vin, nutne neznamená, že ti referencia pláva. To môže byť (a veľa krát aj je) spôsobené samotnou jednoduchou topológiou zdroja. To, že si si tam dal tranzistory namiesto OZ, spôsobilo značné lelinearity. A tie nie sú malé. Tranzistory majú veľké nelinearne oblasti a teplotne driftujú skoro všetky parametre. A preto tvoje zapojenie nie je vhodné na analýzu referencie. Tie sa majú analyzovať osobitne. Majú mať na výstupe buffer aby boli skoro nezávislé od prúdu. A až následne ich zapoj do obvodu. Ale do poriadneho, ktorý “nezmrší” jej parametre.

A ešte k tým parametrom. Aké vlastnosti tej referencie očakávaš? Kľúčová vlastnosť všetkých referencii je predsa teplotný drift. A ten v simulátore len ťažko zistíš tým, že meníš len Vin alebo záťaž. Jej absolútna presnosť nie je rozhodujúca, tá sa dokalibruje. Šum je tiež významný parameter ovplyvnujúci jej použitie.

A preto ti odporúčam navrhovať obvody nezávisle. Najskôr referenciu (jej obvod) a potom samotný koncový stupeň so správne naladenou spätnou väzbou. Pretože takto dokopy sa miešaju ľudovo povedané hrušky s jablkami. Čiže všetky parametre dokopy.

To že ti to pri malých napätiach Vo “uchádza” znamená, že si sa dostal s tvojim jednoduchým zapojením do nelineárnej oblasti tranzistorov a nízky zisk SV nedokáže túto chybu eliminovať. Preto, pokiaľ je to možne, používať výhradne OZ. Tie zabezpečia všetko čo potrebuješ. Preto aj vznikli. A celotranzistorové zapojenia si nechaj na neskôr, pretože práca s nimi vyžaduje značné skúsenosti.

[miso156]

S posunom Vout z dovodu nizkeho zisku musim suhlasit.
Budenie vykonoveho stupna je riesene "len" bufferom (nie zosikom), takze zisk=1. Jedine zosilenie robi komparator.

Kazdopadne, referencia je presna v celom rozsahu Vcc, mam to pomerane.
U teplotneho driftu to uz take presne nebude. Avsak zariadnie planujem len na stol kde prepokladam nizke zmeny teplot. Krabica vetrana a suciastky z vykonoveho hladiska su predimenzovane (viz. hniezdo dole., Lol).

S tym posunom na Vout pri malych napatiach som vybabral pomocou zopnuteho SW1, takze ref. napatie komparujem priamo voci Vout a nie voci 56ohm delicu a teda makkemu Vout/2.
To ma za nasledok, ze spatna vazba je tak rychla, ze som nuteny integrovat pomocou C2 a tym sp. vazbu spomalit. Bez integratora to cele zacinalo kmitat.
Pri komparovani voci delicu stacila "pomalost" "vdaka" parazitam akt. prvkov.

Momentalne mam pri 500mV Vout a skoku z 0 na 300mA posun len 5mV co je 1% chyba, takze f*ck off.


Schema:

Meranie pri skokovom zatazeni z 0 na 300mA na 0 / Vout=500mV (5mV/dielik)
pri skokovom odlahceni nastava mierny kratkodoby prekmit cca 5mV (holt, cena za spomalovanie integratorom)

Zapojenie:

[balki]

Tým, že si tam dal switch si to "akože" vyriešil a tým je hotovo? Toto myslíš vážne?
Už som tu zažil všeličo ale toto.... Takto na nový rok odfláknuť návrh je snáď pod každú úroveň.
A to som si myslel, že sa aj chceš niečo naučiť. Pretože si to sám o sebe písal. Aj aj to že ťa to baví.

Ďalej, keď už som tu a hodnotím novoročný výtvor, tak ten výstupný divider je prečo taký malý? Vlastne ja viem nemusíš písať, aby ti neskákal výstup od zaťaženia. Ale to sa dá vyriešiť aj inak. Akýkoľvek lacný stabilizátor to má vyriešené. A tá akože integračná kapacita sa nedáva na akčný člen, ale u teba na ten člen čo vykonáva odchýlku s maximálnym ziskom a teda na ten NPN.

Tvoje zapojenie sa samozrejme dá opraviť/upraviť tak aby to šlo "relatívne" OK. Ale ako som už písal, s tromi tranzistormi nemôžeš čakať zázraky. Na to sa používajú OZ.

Ak sa chceš niečo naučiť, stačí sa spýtať.

[miso156]

Odpoviem len to co ako tak dava zmysel:

Ďalej, keď už som tu a hodnotím novoročný výtvor, tak ten výstupný divider je prečo taký malý? Vlastne ja viem nemusíš písať, aby ti neskákal výstup od zaťaženia.

Ad1) Dummy load je u presneho zdroja na lab. ucely (a pod..) uplne normalna vec. Ja teda kludne obetujem aj 10% z energie ak mi to prida na presnosti.

Ad2) Tvrdy delic som nedaval kvoly dummy load, aj ked trochu aj preto. Opierat emitor komparatoru o delic pridava na nepresnosti, lebo do delicu tecie z komparatoru dalsi prud a napatie na delici podvihne.
Opretim emitoru o Vout si na presnosti kdesi inde.

Ad3) Naozaj si myslis ze maskujem nepresnost pomocou 100 ohm dummy pri 1.8 ohm zatazi? Dost nepomer

Ad4) Ako chces vybit vystupnu kapacitu ked chces stiahnut Vout a zataz nemas pripojenu? Jedine dummy.

Ad5) Ak chces pouzit zdroj v aplikacii kde do neho aj moze tiect prud a udrzat vystup uregulovany. Jedine tvrde dummy, alebo bipolarnu PNP+NPN dvojicu a teda tvrdu impedanciu voci zemi.

K.O.

[balki]

1.) Nie nie je normálna. Dummy load ktorú máš ty nemajú žiadne profesionálne zdroje ani lacné stabilizátory.
2.,3.) Zlý návrh zapojenia, takto sa to nerobí preto si musel znižovať delič.
4.) A načo ju chceš vybíjať? Tvoj zdroj je stabilizátor, a teda na Co je konštanta. Pri zaťažení energia z nej ide do záťaže. Pri odľahčení regulátor vypne nabíjanie. (vznikne malý prekmit, čas určený kompenzáciou a typom sústavy.)
5.) To nie je pravda. Regulovaný výstup sa robí skoro vždy len jedným tranzistorom. (plus jeho budenie) Zaťažovací rezistor tam bude vždy (na snímanie napätia) ale jeho hodnota bude veľmi veľká oproti load. Navrhol som mnoho zdrojov, ale v žiadnom z nich som nepotreboval spodný tranzistor. Dôkazom toho sú aj schémy profesionálnych DC zdrojov, ktoré tento pár tiež nemajú. (Výnimku tvoria špeciálne zdroje ktoré sa dokážu prepnúť do funkcie shink.)