Teslov transformátor

[martin knocik]

pre spin90: V CZ alebo SK nic nemam. Ani v jednej z 5 kniziek zahranicnej odbornej literature (knihach)ktore mamm Cgd dv//dt problem nie je nikde spomenuty. Jediny kto to spomina su aplikacne listy niektorych vyrobcov (podla mna najlepsi zdroj aktualnyxh informacii). Osobne si myslim ze sa jedna o relativne novy problem - v nsvrhu menica mam pouzite najnovie mosfety zatial dostupne len u Mouss ( SiC to bude este horsie)
Stretol som sa s tym ze par slovenskych profikov si mysli ze problem je s bootstrap budicmi, oni radsej pouzivaju budice s trafakmi a symetrickym napajanim. Problem je s modernymi mosfetmi. Ak chces nieco v slovencine, tak si precitaj diskusiu k mojmu menicu - su tam aj odkazy - http://svetelektro.com/modules.php?name ... 3c#p642763

[medved]

Mosfety a chladice boli studene. Mohli by pomoct silnejsie tranzistory? Este ma napadlo ze ochranu RC paralelne na prechod D-S mam cca 7 cm daleko od tranzistoru....moze aj to byt chyba ?

RC člen by mal byť priamo na nožičkách inak povedané čo najbližšie, ale napr. ja nepoužívam vôbec žiadne RC členy ani iné ochrany okolo mosfetov momentálne nemám a šľape mi to úplne v pohode. Ono ťažko takto... odporúčam poobzerať sa po nejakom schopnom osciloskope, aby to nebolo len nejaké ukazovatko

V podstate môžeš skúsiť napájať ten SSTC len jednocestne usmernenou sieťou, dosť tým odľahčíš tranzistorom a mne napr. sa viac páčia výboje pri 50Hz a možno aj o niečo málo dlhšie budu. Kapacitu tiež môžeš znížiť na 10u na napájaní. Noa ideálne všetky súčiastky na jednej kope s minimálnymi dĺžkami vodičov. Pre príklad moje koncaky, ešte len pohodene na stole vedľa cievky aj bez tienenia spoľahlivo fungujú pokiaľ je samotná elektronika dobre tienená, kde je najväčší problém.

http://www.vn-experimenty.eu/sstc_6/sch_polomost.png
http://www.vn-experimenty.eu/sstc_6/sstc03_b.jpg

http://www.vn-experimenty.eu/sstc_6/sch_H-most.png
http://www.vn-experimenty.eu/sstc_6/sstc07_b.jpg

http://www.vn-experimenty.eu/sstc_6/vyboje09_b.jpg -- niečo nad 60cm

Čo sa týka tranzistorov tak ja používam na takéto SSTC či už polomost alebo plný most IRFP460LC. Skúšal som aj novšie, ale akosi som mal s nimi väčšie problémy, ale to nebolo pri SSTC. Vraj sú tie novšie tranzistory menej odolné, DS hodnoty lepšie, ale menšia odolnosť ak ich presne nedodržíš.

martin knocik: o tomto som tiež nič nevedel, ja na TC radšej tie staršie ako najnovšie a zasa zatiaľ až tak do hĺbky nevidím do tejto problematiky tak ako by som chcel

[danield]

Takze vymenil som tranzistory za irfp460, ochranny clen prispajkoval priamo na tranzistor, skratil vodice, zapojil to na jednocestne vyhladenu siet, a odtienil elwktroniku od cievok Na moje prekvapenie to po vyladeni dava az 25cm vyboje oproti 10cm ktore mala davat schema Dakujem vsetkym za pomoc, hlavne tebe medved K+

[medved]

Paráda tak to som rád, super

[martin knocik]

Čo sa týka tranzistorov tak ja používam na takéto SSTC či už polomost alebo plný most IRFP460LC. Skúšal som aj novšie, ale akosi som mal s nimi väčšie problémy, ale to nebolo pri SSTC. Vraj sú tie novšie tranzistory menej odolné, DS hodnoty lepšie, ale menšia odolnosť ak ich presne nedodržíš.

martin knocik: o tomto som tiež nič nevedel, ja na TC radšej tie staršie ako najnovšie a zasa zatiaľ až tak do hĺbky nevidím do tejto problematiky tak ako by som chcel

moderne mosfety su odolnejsie, niektore znesu az 100V/ns strmost d-s napatia a tniektore maju v sebe rychle diody. Problemom su parazitne kapacity - su male aby bolo mozne dosiahnut vysoke spinacie frekvencie. Ak chces viac info, precitaj si moj prispevok prispevok - taky uvod do navrhu s novymi mosfetmi a budicmi. http://svetelektro.com/modules.php?name ... ead#unread

[Lopky]

Zdravim spravil som si teslov transforamtor. Vykon som očakaval trošku vačší. Vedel by mi niekto poradiť ako by som zosilil "vyboje"?
Mohol by som použiť vačšie trafo?

MOJ TRANSFORMATOR: https://www.youtube.com/watch?v=DUJjjbN ... e=youtu.be

ďakujem

! Zlúčenie tém s rovnakým znením,prosím na budúce svoj príspevok vlož do už existujúcej témy.Ďakujem. upravil: 13.3.2017 mirosne !

[medved]

Skus si pozriet Rayerov SSTC, mozno tam najdes nieco co hladas.... hned prvy je to zapojenie co mas.

http://rayer.g6.cz/teslatr/sstc.htm

[Lopky]

skusim to pozret, ďakujem

[medved]

Až teraz som si všimol na tom videu... primárna cievka je veľmi rozťahaná a ďaleko od sekundárnej cievky. Viem, že takto sa pôvodne robilo toto zapojenie viacmenej, ale dnes sa už dááávno takto nerobia tesláky. Primárnu cievku daj čo najbližšie nech máš čo najvyššiu väzbu. Tiež zbytočne veľmi vysoká a tenká cievka... takéto cievky sú už tiež minulosťou

[Lopky]

Rozmýšlal som aj nad tým, ďakujem spravim lepšie

[Lopky]

Až teraz som si všimol na tom videu... primárna cievka je veľmi rozťahaná a ďaleko od sekundárnej cievky. Viem, že takto sa pôvodne robilo toto zapojenie viacmenej, ale dnes sa už dááávno takto nerobia tesláky. Primárnu cievku daj čo najbližšie nech máš čo najvyššiu väzbu. Tiež zbytočne veľmi vysoká a tenká cievka... takéto cievky sú už tiež minulosťou

Prerobil som, primar som dal bližšie k sekundaru. Dole možeš ešte vidieť spatnovazbovu cievku. Neviem či ten priamar možem dať od spodu ako mi zacina sekundarna hlavna cievka spolu so spatnovazbovou. Ale iskru to robi stale malu taku istu iba na vrchu drotu. (primarny drot je pod izolačkou)

[medved]

Kľudne ešte bližšie, stále to je ďaleko alebo proste sprav inú elektroniku... niečo v Class E alebo polomost. S tohoto nikdy veľa nedostaneš...

http://www.vn-experimenty.eu/index.php?stranka=sstc_4

[DapperDan]

Ahoj,
nechcem zakladat novu temu ohladne VTTC a tato mi pripada najvhodnejsia

Snazim sa postavit mini VTTC priblizne podla tejto schemy http://img99.rajce.idnes.cz/d9903/8/896 ... .jpg?ver=0
(na katodu pojde este prerusovac)

Cakam od toho ze to bude schopne stabilne bezat dlhsiu dobu (povedzme hodinu) bez rizika ze sa nieco na tom znici. Preto som aj zvolil 3X nasobic radsej ako MOT. Ale necham, si poradit

Mal by som zopar otazok na skusenejsich, pre zaciatok tieto:

1. Na tej scheme chcem nahradit diody 1N5408 elektronkami PY88 (cisto z estetickych dovodov, a proste mam hromadu PY88)
Tusim ze PY88 bude mat vacsi odpor a zrazi dole nejake volty, tiez si nie som isty prudom ci to ta elka znesie, ale zaujimal by ma nazor niekoho kto tu elektronku pozna?

2. Rezonancny kondenzator - zatial mi zhorelo vsetko co som zapojil a nechcem vyhadzovat eura za dalsie smejdy. Este by som dal sancu: http://www.tme.eu/sk/details/mks4-33n_2 ... 05g00kssd/
- zapojit tak 10 do serie by mohlo vydrzat? Nic vhodnejsie som na tme.eu nenasiel. Pripadne ak niekto pozna dostupny vhodny kond na toto zatazenie - mozete prosim odporucit?

dakujem,

[medved]

Ahoj,
no ak chceš niečo, čo bude môcť bežať tak dlho tak určite by som nešiel do PL504 a už vôbec nie ztrojovač. Aspoň PL509 alebo ešte lepšie 6P45S. Nato už môže ztrojovač, ale nie na PL504 ak to má byť niečo dlhodobe. Prerušovač bude určite nutný, no aj tak, osobne by som tam PL504 nedával.

1. nahrádzať tie 3A diódy elkamy PY88, ktoré majú len 175mA no neviem neviem... alebo keď to chceš fakt len čisto s estetického hľadiska a je ti jedno, aký to bude mať vplyv na veľkosť výbojov tak tam nasekaj niekoľko paralelne, ideálne nejako cca popárovať a môže to vyzerať zaujímavo

2. nie nevydrží, škoda dávať šancu, je to ďalší šmejd a zlé hľadáš na TME napr. tento + iné kapacity s tohoto typu kondenzátora...
http://www.tme.eu/sk/details/fkp1-22n_2 ... 06f00jssd/

[DapperDan]

Ahoj, vdaka za info!

Tych PL504 mam viac kusov tak by som ich mohol zapojit niekolko paralelne - myslis ze to by nestacilo na dlhy chod?

PY88 -
No celkom jedno mi to nieje ten vplyv na vyboje Prave to by som rad zistil. Vedel by si cca odhadnut kolko to uberie? Povedzme - pri beznom zapojeni ak je to dobre odladene (zdvojovac + PL504). Nemam doriesene zhavenie, inak by som to uz odskusal, ale ak myslis ze je to hlupost tak kaslem na to.

kondenzator -
- vdaka za tip, ten vyzera o dost lepsie, nechapem preco mi to pred tym vyhladavanie neponuklo

Este jedna vec
Pri testovani elektroniek mi niektore svietili na modro po pripojeni anodoveho napatia (cez zdvojovac - 650V) - taky namodraly svit niekde pod anodou. Je to normalne? Dufam ze to nie je RTG

Tak este raz vdaka,

[OHAJ]

vedľa modrofialovej je UV, tak skôr to ako RTG


no netreba zabúdať ani na ionizáciu vzduchu pri Tesláku, veľa ozónu pôsobí na pľuca ako jed !

[DapperDan]

vdaka,
tiez mi napadlo ci ten modry svit pod anodou moze byt spatne indukovana vf energia zo sekundaru - ma rovnaku farbu ako vyboje. Drobny plazmovy vyboj (cca 2mm) sa objavuju aj na vrchnom vyvode primarneho vinutia (nevyuzita odbocka).
Je mozne ze VN zo sekundaru sa indukuje nazad do primaru ci proste do kablov obvodu a prejavuje sa to takymito mini vybojmi?
Iskrenie medzi sekundarom ani primarom nikde nevidiet - ine vysvetlenie mi nenapada. Tak neviem ci to mozem ignorovat alebo s tym treba nieco robit? Nerad by som znicil elektronku alebo vinutia.

Som laik tak su to take laicke tipy tak prosim jednajte so mnou po lopate

Dalej sa chcem spytat ci by mi niekto vedel povedat aka by mala byt hodnota poistky na katode ak by som nahradil PL504 elektronkou 6P45s (nenasiel som ziadne spolahlive info o tejto elke)

dakujem,

[medved]

Oprav si primárnu cievku, ten horný nevyužitý vývod musí smerovať od sekundárnej cievky smerom von dole pod miernym, nie ostrým oblúkom a koniec zaizolovať zmršťovacov bružírkou. Pravdaže žiadne ostré hrany, žiadne diery v rúre na primárnu cievku a pod. Je to proste len korónový výboj od sekundárnej cievky na ostrej trčiacej neizolovanej hrane, pri väčšom výkone by tam nastal prieraz s cievky do tohoto miesta.

Prečo presne prípadne za akých podmienok vzniká ten modrý svit v elektrónke by ti lepšie vedel vysvetliť zdenoeddie či iný ľudia, ktorý však veľmi nesledujú túto tému Pri PL504 si nespomínam, aby mi to robilo, no GU50 mi vedela takto pekne svietiť, no tam som fungoval na MHz (http://www.vn-experimenty.eu/hf-vttc_1/hf-vttc06_b.jpg)

Tiež ti môže aj kmitať VTTC na neželaných frekvenciách, keď takto svieti elka, ale neviem ťažko takto povedať a ja tiež ako pozerám tak nemám nič lepšie o 6p45s len toto čo si isto našiel tiež
http://www.russiantubes.com/prop.php?t=12&p=276

-- Spojený príspevok 01 Máj 2017, 07:32 --

ešte k tomu RTG, nato by si potreboval oooveľa vyššie napätie, aby nejaké vznikalo a aby aj prešlo cez samotné sklo elektrónky, takže pohoda

[DapperDan]

Ahoj,
OK vdaka opravim to. Na primari je nevyuzitych odbociek viac a kazda tvori ostru odizolovanu hranu, treba aj tie izolovat? Ale na nich ziaden vyboj nevidim.

Ako prevencia proti prierazu:

1. Pomohlo by ak by som vlozil dalsiu plastovu trubku medzi sekundar a primar? Sekundar ma priemer 5cm, primar 7.5 (bezne odpadove trubky), tak by som tam dal este dalsiu medzi ne s priemerom 6cm?

2.Dalsi napad je urobit jeden zavit neizolovanym drotom zhruba vo vyske sekundaru a uzemnit ho. Priemer zavitu by som nastavil tak aby netahal bezne vyboje. Moj predpoklad je, ze by to mohlo stahovat pripadne velke nebezpecne vyboje ktore by inak isli do primaru? (Uz som nieco take niekde videl, ale VTTC to asi nebolo)

Ten modry svit v elektronke povazujem za uzavrety - pokial to nieje nebezpecne pre mna ani elektronku

zatial vdaka,

[medved]

1. nie
2. nie

nič s toho nerieš a nie je to nutné. Len oprav posledný výstup hore na primárnej cievke. Ak by mal nastať prieraz tak aj tak by ti to veľmi nepomohlo a toto je VTTC len s PL504 takže tu nie je nutné nič také riešiť. Treba pochopiť, ako vzniká výboj. Ten je u VTTC postupne predlžovaný, čiže narastá od minimálnej dĺžky až do maxima podľa napájacieho napätia. Čiže prieraz vzduchu už vznikne nahore na hrote pri nejakom napätí a potom sa výboj už len predlžuje nahor. To isté aj pri SSTC v závislosti od budenia. Ak sa takýto priebeh rozseká prerušovačom a vzniká ostrá hrana budiaceho napätia = nastáva okamžitý prieraz vzduchu pri plnom napätí.. tak to už preráža aj cez izolácie do primárnej cievky atď.. snáď som to napísal pochopiteľne .. takže tieto veci nemusíš riešiť ani sa obávať prierazu pri takomto VTTC a len horný vývod oprav.

http://www.vn-experimenty.eu/vttc_10/vyboje09_b.jpg
...aj napriek 50cm výbojom neskáče nič do primárnej cievky ani do elektrónky aj napriek blízkosti a nebolo nutné riešiť žiadne izolácie a blbosti. Výboj pekne narastá do maxima a ionizuje si cestu kanálom plazmy.

-- Spojený príspevok 01 Máj 2017, 18:01 --

http://www.vn-experimenty.eu/sstc_6/vyboje15_b.jpg
toto iste, všímaj ako je primárne cievka brutalne blízko ku sekundárnej cievke... natesno ako to len šlo a ešte k tomu nie je na úrovni začiatku sekundárnej cievky, ale nadvihnutá nahor. A nič nepreráža ani pri 60cm výbojoch lebo je výboj narastajúci podľa sínusu 50Hz zo siete...