SVETELEKTRO

Chcel som ešte editovať prechádzajúci príspevok, už to nejde.
Dnes ráno je zdroj akýsi mäkší a napätie začne pokulhávať asi pri 60A
Pri 68A už len 3,6V.

A k comu je vlastne dobrych 4V a 60Amper? Ci len ako zabavka? Lebo v normalom zivote to asi nepouzijes.

Napríklad pre galvanizovanie , alebo upalovanie kovov , bodovanie ...

F-r-a-n-t-i-s-e-k
Píšeš o 60A, 66A a na měřáku vidím 6,6A

Jasne že už len zábavka kam až to ide
Zámer je zdroj cca 0-15V/20A možno 30A krátkodobo, kam to "pusti" trafo. A ono púšťa o dosť ďalej a ani nijak zvlášť nehreje, iba mostíky, tranzistory na chladičoch pohoda, občas sa prepáli nejaký spoj

breta1 - no záhada

F-r-a-n-t-i-s-e-k napísal: Merák má bočník len na 10A, tak som ho premostil obyčajným medeným drôtom, a vyladil aby ukazoval 1:10, takže teoreticky do 100A. Pri 19A odchylka menšia ako 100mA, samozrejme ohriatím medi sa to môže posúvať, ale orientačne za studena celkom OK.

Milos66 napísal:A k comu je vlastne dobrych 4V a 60Amper? Ci len ako zabavka? Lebo v normalom zivote to asi nepouzijes.

No mne bude treba 8,4V a 150A .. v normalnom zivote

breta1 napísal:F-r-a-n-t-i-s-e-k
Píšeš o 60A, 66A a na měřáku vidím 6,6A

V prvom prispevku o tom zdroji pisal, ze tam ma bocnik x10.

Máte niekto praktickú skúsenosť s týmto zdrojom? Prípadne ak už existuje k nemu diskusia
Bol uverejnený v AR Stabenice a Konstrukce 5/2000.
Vopred vďaka.

Niekde som tuším zaregistroval, že sa Danhard vyjadril, že mu zapojenie toho zdroja ukradli.

Čosi o tomto zdroji bolo diskutované aj tuná na fóre. Treba pohľadať ... (Tuším v sekcii "výkonová elektronika", tak 2 - 3 roky späť, keď ešte sem Danhard chodil.)

Díky Dolfi nepodarilo sa mi to dohľadať, prebehol som po rok 2015, ale nevadí, vyskúšam ho

Je to v tom AR-SaK 05/2000 (žlté).
Neviem, prečo si si vybral práve tento zdroj. Asi bude mať dosť chabé dynamické parametre kvôli kondenzátoru C4 =4u7. Aj prúdové obmedzenie bude pomaly reagovať.

Já si zas nemyslím, že zdroj je nejako extra "zatlčený". Ten kondík C4 nie je v regulačnej slučke, ale v nastavovacej. A rýchlosť krútenia potenciometrom predsa neurčuje rýchlosť zdroja.

Tak isto prúdová poistka nemá byť prečo pomalá. Kondenzátor C3 predsa spomaľuje tranzistor T7 z nastavovacej vetvy výstupného napätia.

Pozoruhodná je aj skutočnosť, že na výstupe nie je žiaden kondík, dokonca ani svitkáč. Asi to zapojenie je dokonale stabilné a netreba ho tam.

Ten zdroj nebol samostatná téma, ale tuším bol rozoberaný v rámci rozpravy o zapojeniach zdrojov. A už vtedy sa zdalo, že zapojenie je Danhardovi blízke srdcu, lebo reagoval až neprimerane podráždene, (aj jeho naturelu).

No v regulačnej slučke je. Pri skokovom zaťažení výtupu poklesne napätie kvôli R8 a zväčšním ubýtkov Ube výstupnej trojice tranzistorov. Diferák privre T7 a cez R4 sa začne dobijať práve C4 a až potom sa napätie na výstupe dorovná. Pri odlahčení zdroja ho T7 vybije celkom svižne.
C4 inak chcem úplne vyhodiť. Respektíve prehodiť k P1. Skokovým vybíjaním C4 by asi trpel aj T7. Na ten výstup nejaký malý kondík tiež dať.
Pri chrastení P2 bude prestávať fungovať naprúdovka, čo asi tiež mal ošetriť C4, preto bude nutné doplniť odpor medzi bežec P2 a out, tým bude padať prúd pri chrastení na minimum.
Hodnoty P3, R5, P2 by som znížil 10-násobne a pridaný odpor asi 100k.
D2 a D3 ako referencie asi tiež nebudú dostatočne teplotne stabilné. Ale pre zdroj možno bude stačiť. Ak nie, tak ich nahradiť s TL431 a T1, 2, 7 asi teplotne zviazať.
Tiež mi aspoň pre "oko" chýbajú Rbe pre T4 a možno T5.
S napátím chcem ísť vyššie, takže zrejme všetky BC vymením rovno za 5551/5401.
Tak isto prúdovo posilniť asi až na 10A krátkodobo.
Ale ak sa mýlim, kľudne do mňa

Použití obyčejné ZD jako reference v daném zapojení předurčuje zdroj k velmi nenáročnému použití. Každopádně nahradit alespoň TL431.

F-r-a-n-t-i-s-e-k napísal:C4 inak chcem úplne vyhodiť.
... Tiež mi aspoň pre "oko" chýbajú Rbe pre T4 a možno T5.

- Myslím, že práve C4 bol pridaný kvôli stabilite regulátora. Možno by to chcelo skúsiť vyšetriť na simulátore.
- Bez Rbe pre T4 a T5 budú tieto tranzistory musieť pracovať vo veľmi veľkom rozsahu prúdov.
- Taktiež prúd rozdielového zosilňovača závisí od nastaveného výstupného napätia a mení sa v rozsahu 0,5-4mA.

Asi sú aj lepšie zapojenia stabilizátorov s tranzistormi.

Zdá sa, že bude lepšie ostať pri klasike s LM317.
Ten tranzistorový regulátor sa zdal byť fajn pre široký rozsah napätí.
LM317HV mi je málo, TL783 nevyhovuje kvôli dropout, tak som našiel toto.
Možno sa to niekomu bude hodiť, alebo sa niekto podelí o skúsenosť a vyhovoríte mi aj to
Ide len o princíp predregulácie, samozrejme to nemôže byť konečné riešenie, bez nadprúdovky atď.

ako vravi klasik , vsetko uz tu bolo ...
tento symetricky s LM317 bol bez problemovy

A aký zdroj vlastne chceš stavať?

F-r-a-n-t-i-s-e-k napísal:Zámer je zdroj cca 0-15V/20A možno 30A krátkodobo, kam to "pusti" trafo. ...

F-r-a-n-t-i-s-e-k napísal:Zdá sa, že bude lepšie ostať pri klasike s LM317.
Ten tranzistorový regulátor sa zdal byť fajn pre široký rozsah napätí.
LM317HV mi je málo, TL783 nevyhovuje kvôli dropout, tak som našiel toto. ...

Ak na vyššie napätia, v akom rozashu napätí a prúdov? Mal by byť tranzistorový alebo s IO? Prečo nie stabilizátor CV/CC s reguláciou a snímaním prúdu len v kladnej napäťovej vetve?

Áno, pôvodne to tak bolo, ale tie pokusy ma doviedli ku tomu, že to nemusí byť striktne rozdelené, na zdroj s malým napätím a veľkým prúdom 0-15V/20-30 A alebo nejaké klasika 0-30(40,50)V/2-5A.
Dalo by sa to skĺbiť do jedného s tými istými tranzistormi, chladičmi, trafami atď.
Akurát po usmernení, na najvyššom sekundáre, môže napätie na kondíkoch presahovať cez 63V, zakolísaním siete ešte viac a pri skrate na výstupe by bol aj LM317HV vystavený prepetiu. Neviem aké znesie, ale chcel som to mať ošetrené.
Ten jednoduchý predregulátor ma proste zaujal, tak som sa na to spýtal.
Je to zaujímavé aj do budúcna, lebo v podstate by to LMko šlo použiť aj cez 100V.

dalsia varianta , opet o nieco uvazovat