Nabíjačka Pb Aku 100x a vždy nesprávne :)

[mjankovic]

Ahojte,
zakladám túto tému, pretože si myslím že stále nemám ja (a veľa iných) ľudí jasno v tom, ako korektne nabíjať Pb štartovací akumulátor.
Pre začiatok jednoducho popíšem princípy:
Konštantným napätím
Princíp spočíva v tom, nastaviť nejaké štítkové napatie akumulátoru nabíjačke a úlohou nabíjačky je dodať dostatok prúdu akumulátoru tak, aby akumulátor mal neustále toto napatie. Nevýhodou je velky počiatočný nabíjací prúd, ktorý prekračuje aj 1/10C (kapacity v Ah) a ku koncu nabíjania už tá posledná fáza nabíjania"dotlačenie do plna" trvá veľmi dlho. Každopádne toto nabíjanie výrazne znižuje životnosť akumulátora, no však nehrozí prebitie.

Konštantným prúdom
Tento druh nabíjania je na tom o niečo lepšie, pretože nabíjanie už prebieha prúdom maximálne 1/10C, nevýhodou nabíjačky je to, že v prípade že by nabíjačka nemala elektroniku na vyhodnotenie stavu nabitia, by mohlo nastať prebitie akumulátora v dôsledku snahy udržania prúdu zvyšovaním napatia nabíjačky. Pri prebíjani prebieha korozia Pb platní čo velmi nepriaznivo vplýva na životnosť akumulátora.

Kombinácia konšt.prudu a napatia
Toto je asi zatial podľa môjho názoru najvhodnejšia metóda. Zabezpečiť 2 podmienky, aby maximálny nabíjací prúd nebol vačší ako 1/10C a zároveň napätie na svorkách akumulátora bolo prekročené len krátkodobo a nejakým spôsobom kontrolovane, tak aby elektronika nabíjačky odpojila akumulátor včas

Teraz sa pokusim ešte objasniť rôzne teorie z internetu, z hladiska priebehu nabíjacieho prudu/napatia a charakteru nabíjačky.

Veľa nabíjačiek čo som našiel sú charakteru "vyhladené, vyfiltrované". Teda priebeh napatia a prudu je takmer idealne vyhladený a v akumulátore je velmi pekný až priam učebnicový priebeh chemickej reakcie, nabíjania. Tento typ nabíjačiek je zvyčajne riešený nejakým lineárnym regulátorom ako je napríklad kombinácia LM317+NPN výkonový tranzistor. Obrovská nevýhoda je zbytočne prekúrenom výkone. Toto som takisto videl realizovať bežným výkonovým drôtovým potenciometrom (reostatom). Poprípade rôzne tyristorové skokové regulátory.

Daľšia skupina nabíjačiek je charakteru "spínaný zdroj". Teda zase pomerne čisté vyhladené vyfiltrované napatie, s tým že som videl viac druhov regulácie nab. prudu. A síce samotnou SV spinaného zdroja , teda zase len zmenou napatia alebo pridaného PWM regulátora.

Daľšia skupina a podlamna najvhodnejšia je charakter "baterka dostane na hubu". Z hľadiska uvolnovania sulfátu z elektród je vraj výhodnejšie púšťať do akumulátora tepavé napätie , teda napríklad jednocestne usmernené napatie z transformátora (ev. dvojcestne) a samozrejme obmedzenie prúdu. Potom iný píšu zase že áno , tepavý, alebo ak chcete impulzný, charakter, ale vyššej frekvencie, povedzme 1-2kHz. A tak som si z toho utvoril názor že pravda bude niekde v strede.

A teraz prichádza moja hlavná diskusná otázka. Chcem navrhnúť čo najideálnejšiu nabíjačku. Takže by som si to cca predstavoval tak, že by som napatie z transformátora usmernil dvojcestne a pomocou PWM (pri frekvencí zhruba 2-3kHz) reguloval nabíjací prúd. Umax by som limitoval samotným návrhom transformátora. Elektronika by sa starala o samotné PWM, teda by zabezpečovala maximalny 1/10C prúd , idealne maximálny možný, ako som povedal napatie bude limitované samotným trafom. Elektronika by považovala akumulátor za nabitý až v stave, že prúd sa bude približovať približne 50mA. Po dosiahnutí tohto stavu by nabíjanie prerušila, počkala by určitý čas, niekolko minut a pokusila sa docieliť znovu stav 50mA a až vtedy by považovala akumulátor nabitý. Nabíjačku by som taktiež chcel opatrit ochranou proti prepolovaniu, teda pred začatím nabíjania si overí elektronika že má správnu polaritu.

A tak by ma zaujímal váš postoj ku mojej úvahe. Dúfam, že moj článok pomôže aspoň trošku k pochopeniu princípom nabíjačiek ľuďom, ktorý napríklad po 4 rokoch elektrotechnického štúdia stále nerozumeju o čo v tej nabíjačke ide.

[5ko]

Aký bude rozdiel medzi,,vyhladeným napätím,, pri spomínanej klasike a ,,pár kHz,, podla teba ?
Myslím, že práve nižšie frekvencie v podobe pulzov viac prospievajú chemickým reakciám pri nabíjaní,teda dlhšie prestávky,aby sa stihol uvolňovať vodík na elektrodach,ale možno sa mýlim,... Dolfi ideš.
Zatial čo som čítal, tak bolo vhodnejšie nabíjanie polvlnou a reguláciou prúdu.
Vypnutie pri dosiahnutí napätia nie je spolahlivé,lebo baterka často po oživení nabehne na vypínacie napätie automatiky ale nemá ešte dostatočnú kapacitu .Možno to kontrlovanie konečného prúdu by bolo riešenie.

[clim-ber]

no neviem, ci sa v tejto problematike da este vymysliet nieco nove. v dnesnej dobe mas na vyber milion inteligentych nabijaciek a ozivovaciek olovenych bateriek, ktore viac-menej funguju k plnej spokojnosti. studoval si k tomu nejaku dostupnu literaturu ? popularni boli Arendas - Rucka a ich knihy o nabijani ( napr. tuto este stale niekde mam : http://knihy.abz.cz/prodej/nabijecky-a-nabijeni ).

[Nomen]

osobne si myslim , ze by si mal ovladat vsetky amaterske a profesionale konstrukcie , aby si nevymyslal uz vymyslene , tie rozne kontroly a PWM /impulne nabijanie /, pri ukonceni uz na konstantnom napeti , kontrola prudu , blokovanie pri zmene polarity , nespustenie nab. uz na slabej baterke a pod , uz boli vela krat zverejnene , jednu taku som si aj ja , samozrejme niesom autorom ..
ale rad si ju pozriem ..vzdy ma nabijacky zaujimaju ,,
aha , myslel som tvoju konstruciu , aby neprislo k omylu , ze si chcem pozriet Arendasa ...

[Merak]

ahoj

robím s UPSkami a teda aj s nabíjačmi a bezúdržbovými PB akumulátormi v nich.
táto téma je stále vždy aktuálna a pre mnohých ľudí veľká neznáma
pridám pár vecí k tvojim poznatkom čo si písal:

chcel by som upozorniť na jednu vec ohľadom kontroly nabitia akumulátora, čo si písal o 50mA (predpokladám že je to udržiavací prúd)
zober si, že máš akumulátor 120Ah, myslím že jeho udržiavací prúd je podstatne vyšší než tvojich spomínaných 50mA, teda nabíjačka bude brať batériu stále ako nenabitú a teda ju bude stále nabíjať
alebo keď budeš mať staršiu batériu, tak udržiavací prúd je podstatne vyšší ako tých 50mA, a nabíjačka bude batériu nabíjať a nabíjať a nabíjať

k tomu nabíjaciemu prúdu 1/10C, neviem ako je to u toho typu batérií, ako ty chceš riešiť, ale tiež som bol v tom, že tento zlomok je v poriadku, ale po pár príspevkoch a upozornení niektorých čitateľov a pisateľov som si toho všimol, výrobcovia UPSiek (myslím tie väčšie UPS, nie tie na zásuvku) dávajú nabíjací konštantný prúd 1/10C, ale keď som si pozornejšie pozrel niektoré batérie, tak na nich sú udané aj hodnoty nabíjania, ako napríklad rýchlonabíjacie (alebo cyklické) napätie 14,4V ~ 14,8V, udržiavacie napätie 13,5V ~ 13,8V, alebo maximálny inicializačný prúd, napríklad pri 7,2Ah batérii (CSB GP1272 F2) je to 2,16A, čo v prepočte je 3/10C

pri takýchto typoch batérií preferujem kombinované nabíjanie konštantným prúdom / konštantným (vyfiltrovaným) napätím
jednoducho do batérie budem dávať ten prúd, čo je uvedený na batérií, a keď to príde po hodnotu napätia, ktorá je uvedená, tak to na nej ostane až kým sa prúd nepriblíži čo najnižšej hodnote

čo sa týka toho dlhého času nabíjania v poslednej fáze nabíjania
jednoducho to nabíjanie je nelineárne, čím bližšie si ku koncu nabíjania, tým dlhšie to trvá

[breta1]

Já nezpochybňuji zásady pro nabíjení Pb aku (konstantní proud dané velikosti, hlídání konečného napětí, ani principy pulzního nabíjení) - ale zajímalo by mě, o kolik se prodlouží životnost takto nabíjeného aku oproti aku v autě, kde se s tím alternátor nes.re, pere tam někdy i desítky A a jen hlídá těch konečných 14,1V a nic jiného, a někdy v autě takový aku vydrží skoro 10 roků.
Takové statistické srovnání životnosti mnoha vzorků aku by mě zajímalo.

[awen]

Davnejsie som chcel riesit (a zrovna v tejto dobe sa mi to dostalo naspat na stol) nabijanie zalohovacieho akumulatora so zretelom na co najvyssiu zivotnost baterie, a vysledkom mojho prieskumu bolo to, ze sa treba drzat toho, co uvadza vyrobca v datasheete pre konkretnu bateriu. Ked sa podari najst dobry datasheet, tak je tam popisane naozaj vsetko.
Podla mna vhodny princip nabijania je popisany v tomto dokumente (tak si to pamatam aj z nejakeho datasheetu):
http://www.silvertel.com/TechnicalArtic ... teries.pdf

Jednotlive napetove thresholdy a prudy treba mat nastavene podla datasheetu baterky, a tieto hodnoty regulovat podla aktualnej teploty akumulatora (zavislost je tiez uvedena v datasheete)

[pettter]

Viem že idem mimo tému, ale za čias "embéčiek" sme aku s áut v mraze vybarali a durili sme ich, aby ráno pri -25 šlo embelínu nakopnúť. Ale od čias favoritov, čiže už zo 20 rokov som beterku vybral s auta po cca 5-6 rokoch keď skapala na "sešlosť věkem". Všetky nabíjačky, čo som kedy mal som už dávno demontoval a "recykloval" na iné použitie...

Moja zvedavosť ma vedie k otázke, že čo Vás motivuje stavať nabíjačku štartovacích aku. Tie na zálohu napájanie, či pre solárne a iné použitie chápem. Ale štartovacie...

Bacha, som len zvedavý, nie uštipačný...

[pettter]

...ale zajímalo by mě, o kolik se prodlouží životnost takto nabíjeného aku oproti aku v autě...

Tiež mám pár skúseností s AKU ešte s čias elektromechanických telefónnych ústrední vo vtedajších ČS spojoch a telekome neskôr...

Môžem Ťa ubezpečiť, že pokiaľ opakovane nepreženieš jeden s nabíjacích parametrov (max U, max I - hoci ten asi ťažko, a max t) tak štartovacie vydržia 5-6 rokov. Jednoducho skysnú a bodka. Ak parametre opakovane preháňaš, tak skape aj za mesiac... lenže dnešná elektronika v aute sa už vie postarať o aku v celku slušným spôsobom

Všeobecný dojem je, že AKU je bandaska, kde nalejem elektriku a potom ju vycucám cez brčko. Pravda je však ako vždy omnoho zložitejšia. Jej podstatou je to, že každý aku (aj neolovené) je zložitý chemický stroj, ktorý funguje furt, stále, 0-24h, 365 dní v roku a to aj keď stojí na polici v stálej teplote a vlhkosti. Takže či štartuješ, neštartuješ skrátka chémia beží a opotrebovanie tiež. Jej vek je predurčený vnútornou konštrukciou ako je tvar dosiek, kvalita separátorov, elektrolytický blivajz, tiež umiestnenie je dosť podstatné, ak je pri motore a o 5:30 má -25C a o5:45 má +25C, vzápätí o 5:58 má -10C...

Inak sú na tom zálohové aku. Ich konštrukcia vychádza s toho, že sa neočakáva nárazový odber 100-200A, ale trvalý odber s limitným I. A tak ich trvácnosť môže dosahovať aj 10 rokov, ale to skôr pri staničných aku s tekutým elektrolytom. Isto Ti každý ITčkár povie že 2 ročné aku v UPS sú už iba na okrasu.

Skrátka očakávať, že "inteligentným" nabíjaním predĺžim životnosť aku je pomerne scestná úvaha, pokiaľ je v aku v "štandartnom" aute. Ak by sa aj čosi dosiahlo, tak je to rádovo v jednotkách %. Takže či investované úsilie do konštrukcie a výroby takéhoto HW stojí za to, je na úvahu.
Ale ak je aku v dákom malotraktore s relátkovým reglerom, to je iné kafe. Tam bežne dochádza k opakovaným stavom prebíjania, či vysokého U...
howgh

[mato3000]

Aký bude rozdiel medzi,,vyhladeným napätím,, pri spomínanej klasike a ,,pár kHz,, podla teba ?
Myslím, že práve nižšie frekvencie v podobe pulzov viac prospievajú chemickým reakciám pri nabíjaní,teda dlhšie prestávky,aby sa stihol uvolňovať vodík na elektrodach,ale možno sa mýlim,... Dolfi ideš.

frekvenciou "pár kHz" nič nenabiješ, jednoducho sa ti budú elektróny len natáčať a nebude nastávať rozklad, resp. syntéza. iným slovom elektrolýza prebieha len s vyhladeným jednosmerným napetím , ktoré ide na baterku. ale prestávky pri nabíjaní môžu byť a môžu pomôcť, napríklad pri prehrievaní akumulátora a pod. Vodík sa pri bežnej a správnej prevádzke nesmie uvoľňovať, ak sa uvolňuje dochádza k degenerácii baterky .

[5ko]

Mato- asi som sa zle vyjadril, ale mal som na mysli práve tie medzery medzi polvlnami a tiež to prehrievanie.
Neviem, či tam ide celkom o elektrolýzu,ale čo potom uniká, ked bublinkuje?Skúsil si to zapáliť?
Pettter- rozumné a praktické argumenty.

[mato3000]

z baterky pri nabíjaní nesmie nič unikať !!!!! ak uniká je tam velké napetie, alebo je moc skratovaná. to že sú tam odvzdušňovacie kanáliky, je len pre to, že pri prepetí môže unikať vodík, ale to je na škodu baterky, teda nastáva jej degradácia.

medzery medzi polvlnami sú na škodu, skús si predstaviť tie elektróny ako gulučky ktoré sa posúvajú smerom hore kopcom ( odpor prostredia) do ktorých polovicu času strkáš a polovicu ich nechávaš na pokoji, čo sa s nimi bude diať ? koľko ich vytlačíš hore tým kopcom? a kolko energie im dodáš ? elektrolýza je elektrochemický dej, na ktorom je založená aj prevádzka batérie, takže nie len vyvýjanie vodíku, ako si myslia bežne ludia

[pettter]

...skús si predstaviť tie elektróny ako gulučky ktoré sa posúvajú smerom hore kopcom ( odpor prostredia) do ktorých polovicu času strkáš a polovicu ich nechávaš na pokoji, čo sa s nimi bude diať ? koľko ich vytlačíš hore tým kopcom? a kolko energie im dodáš ? elektrolýza je elektrochemický dej, na ktorom je založená aj prevádzka batérie...

Mato3000 je čas si čosi o elktrolýze prečítať. Sory, že guličky hore kopcom... ! Ja len že pri elektrolýze vôbez nejde o elektróny, ale o katióny a anióny zúčastnených blivajzov (kovy, elektorlyty)! Elektróny sú vedľajším produktom, ktorý úspešne využívame v aku.

Pri prevádzke aku sa objavujú aj neželané vedľajšie produkty, ako sú sulfitácia (a tým k vývoju vodíka, takže ani s tým nemáš recht, že nevzniká) a kryštalizácia. A tieto nežiadúce prvky sa darí rozpúšťať práve tým "pulzným" spôsobom. A tento spôsob nijako neovplyvňuje prenos energie, lebo k prenosu energie nedochádza. V aku dochádza pri nabíjaní, ale aj pri vybíjaní k preorganizovaniu hmoty, teda k PREMENE energie z elektrickej na chemickú, nie k prenosu. A sme zase pri bandaske, prenesieme energiu do aku... riť Paľovú (sory Paľo)!
Zmeníme síran olovnatý a vodu na olovo a kyselinu sírovú elektrolýzou.

[kubo150]

Maťo, nemáš celkom pravdu. Vodík a aj kyslík sa uvolňuje vždy, aj pri normálnom nabíjaní, či chceme či nechceme. Vždy ho tam trocha odpadového vznikne, a to hlavne ak sa preháňa nabíjanie. Nie zo všetkého vodíka vznikne spetne kyselina. Na to sú ale uzatvorené akumulátory vybavené a dochádza k rekombinácii plynov spetne na vodu. Ku koncu nabíjania sa tvorba vodíka zvyšuje, ak sa prebíja dochádza k zvýšenému rozkladu vody.

Ak mi chceš oponovať, tak si kludne rozober baterku, daj si tie články do sklenej flašky aby si videl, a pozoruj tie občasné bublinky. Poprípade ak máš nejakú uzatvorenú baterku, tak ju vybi, potom ju nabíjaj predpísaným spôsobom, a prilož ucho.

No však nesprávne je povedať, že baterka potrebuje prestávky na uvolnenie vodíka (to možno pri nabíjaní autobaterky nejakou len trafonabíjačkou bez regulácie), pretože ho tam nevzniká vela. Ako vieme, kyselina je tekutina, ktorá sa nabíjaním a vybíjaním premiešava, a tiež to nejaký čas trvá, takže ak sa baterka nabíja, tak na povrchu platne vznikne kyselina, a na ďalšiu reakciu čaká sulfát ktorý sa k platni chce dostať. Preto môže niekto povedať, že nejaké prestávky sú vhodné. Takýto podobný jav sa napríklad preukáže pri prudkom vybíjaní batérie vysokým prúdom. Napätie klesne, no ak baterku chvílu necháme, tak zase stúpne, ale pomaly. Vďaka tomu, že kyselina v autobaterke je volne naliatá, tak baterka znesie horšie zaobchádzanie. V uzatvorených batériach býva kyselina nasiaknutá buď v nejakej (najčastejšie sklennej) vate (AGM), alebo v gély.
Preto AGM batérie potrebujú jemnejšie zaobchádzanie, a riadné, skutočne gélové batérie, s nimi treba zaobchádzať v rukavičkách.

Ak rozoberieme starú uzatvorenú baterku, tak nabítá je pod tlakom a vybitá má v sebe podtlak, Pri prevádzkovaní v aute by obyčajná uzatvorená baterka moc dlho neprežila, musela by to byť uzatvorená batéria pre auto, nie nejaká ups-ková.

Preto autobaterky niesu celkom uzatvorené a pri externom nabíjaní je nutné baterke povoliť štuple. Uzatvorené baterky stíhajú aj zvýšenú tvorbu plynov a dochádza k rekombinácii vďaka technológií. Ale aj to je niekedy málo, napríklad pri nesprávnom nabíjaní. Večšie aj uzatvorené batérie majú špecialne otvory, cez ktoré v prípade poruchy (nie batérie ale nabíjania) unikne plyn cez poistné ventile. V takej baterke toho plynu môže uniknúť už značné množstvo a tak sa tieto otvory pripoja k hadiciam a vzniknutý plyn sa odvádza von. Baterky bývajú vybavené aj zhášačom pri prípadnom vzplanutí plynu.

Batérie s vysokou dobou životnosti (10+ rokov) nevydržia primárne dlho kôli používaniu, ale majú špecifické zloženie platní s prídavkami striebra, vápnika.... a vďaka tomuto sa platne sulfátujú o dosť pomalšie, ale na to, aby to správne fungovalo je nutné dodržiavať isté podmienky používania, skladovanie, nabíjanie, vybíjanie. A nieje to záležitosť len staničných batérii, ale aj batérií do UPS, trebars 7,2Ah môžu byť takto vyhotovené. Za to že niekto do UPS používa sračkové baterky ktoré nevydržia ani štandardnú niekedy garantovanú životnosť, za to môže len daný človek, IT-čkár ktorý má čisto školské vzdelanie, ktorý ničomu nerozumie.

K tomu nabíjaniu zvýšeným prúdom. trebars UPS-ky dobíjajú batérie zrýchlene, aj za 5 hodín. To že to tak je v UPS, neznamená, že je to správne dobíjanie. UPS nieje stavaná, resp jej primárne použitie nieje nejaký prenosný zdroj, ktorý sa každú chvílu vybíja a nabíja. Výrobca počíta s tým, že k úplnému vybitiu batérie nedochádza často, a zároveň musí byť UPS-ka pripravená čo najskôr k ďalšiemu poskytnutiu energie, preto UPS dobíja batérie zrýchlene. Ak by sa UPS každý deň nabájala a vybíjala, bol by to žrút na baterky, a po 2-3 mesiacoch by sa batérie zničili. To, že je na baterke uvedený max počiatočný prúd trebars aj tretina, to je limitná hodnota, a je platná len pre počiatok napíjania, trebars ak batériu pripojíme na tvrdý zdroj, tak na začiatku, prvých pár minút bude prúd vysoký, a nemal by teda prekročiť udávanú hodnotu. Správne nabíjanie je teda za každých okolností 1/10 alebo menej. Udržovacie hodnoty napätí 13,5-13,8V sú v poriadku, a nehovoria nič o nabíjacom prúde, a tak isto aj cykliská hodnota napätia 14-15V (záleží od baterky) nehovorí nič o prúde, je to max dodnota napätia, na ktorú sa baterka nabije, nie že sa baterka pripojí na tvrdý zdroj tohto napätia. Je to prah, kedy nastáva prudké bublinovanie vodíka a teda aj k poškodzovaniu batérie. Každá baterka má iné zloženie platní a celkové vyhotovenie, a od tohto záleží aj hodnota cyklického napätia.

[pettter]

Kubo150 Ámeň...

[mato3000]

pettter, hej sorry máš pravdu v jednom, jedná sa o jóny a nie elektróny. ani neviem prečo som sa sekol .... ale to je jedniné v čom máš pravdu ...

ten pulzný spôsob ako písal 5ko , myslel tým "pár kHz". takže toto si ujasnite . prestávky sú fajn a možno aj dobré ale nie rádovo v kHz

pekne ste to napísali , ale platí že vodík sa vyvíja ao nežiaduci prvok kôli prepetiu v častich baterky, prípadne pri vysokom nabíjacom napetí na elektródach a tak vyniká aj ten sulfát. nájdite si v tabuľkách rozkladné napetie daných jónov.
musíte si uvedomiť, že baterka nemá dokonale ploché elektródy a práve tá kryštalizácia vytvára oblasti s vyšším/nižším odporom aj pre to že kryštalizuje a rozpadáva sa do šírky a tým mení odpor danej časti.

to s tými guličkami platí, presne ako som písal, len sa nejedná o elektróny ale o jóny.

[Dolfi]

Aktivátor Pb akumulátorov1.pdf

(117.71 KiB) 296 stiahnutí

Sledujem vlákno, no nechcem reagovať ...

No do pozornosti dávam tieto príspevky:
Čo vy na to ? (A akosi to domotalo poradie).

[Merak]

Awen: niektorí výrobcovia UPSiek, teda zatiaľ som sa stretol s jedným typom UPS od jedného výrobcu, skúšali predlžovať životnosť batérií tým, že keď sa batérie nabili, tak ich UPS odpojila od nabíjača, a kým neklesli na určité napätie, tak ich nechala UPS odpojené, potom ich znova nabila, ale o moc sa tým tá životnosť nepredĺžila
ale ako bolo spomínané, keď je raz batéria stavaná na určitú životnosť, nech robíš čo robíš, o moc dlhšie ti žiť nebude

pettter: mnohé firmy to robia náročky, že do UPSiek dávajú šitné batérie za pár drobných, lebo si tým zabezpečujú pravidelný servis a teda aj peniaze

kubo150: preto som napísal, že " pri takýchto typoch batérií preferujem kombinované nabíjanie konštantným prúdom / konštantným (vyfiltrovaným) napätím " lebo najskôr sa nabíja batéria prúdom, potom napätím
čo sa týka rýchlo nabíjania, pri malých UPSkách sa s takýmto nabíjaním moc nestretávam, tam sa prevažne používa nabíjanie na udržiavacie napätie, pri väčších UPSkách (tam kde je napríklad 32 či 40 kusov batérií v sérii) sa používa aj takéto rýchlo nabíjanie, ale toto nabíjanie je aj v niečom dobré, lebo dosť často sa mi po čase stáva, že batérie malú rôzne udržiavacie napätia, napríklad jedna má 13,2V (nie je dobíjaná) a druhá zasa 14,2V (je prebíjaná), ale pri takomto rýchlo nabíjaní, kedy je napätie vyššie ako udržiavacie, sa tieto napätia snažia vyrovnať

EDIT: kubo150: pred časom sa tu riešila debata ohľadom batérií a ich nabíjaní, niekde v inom vlákne, kde som tiež písal, že batéria by sa mala nabíjať maximálnym prúdom 1/10C, niekto ma tam hneď zjazdil, že odkiaľ mám taký údaj, keď do batérie môžem dať viac
viem že vo väčších UPSkách je to defaultne nastavené ako maximálny nabíjací prúd 1/10C, aj keď na batérii je uvedený iný údaj

bolo to myslím vo vlákne, kde týpek riešil fotovoltaiku a chcel nejakú autobatériu s kapacitou 120Ah nabíjať prúdom 0,5A

takže prečo práve tento údaj? 1/10C, z čoho sa to odvodzuje?

[MT]

takže prečo práve tento údaj? 1/10C, z čoho sa to odvodzuje?

Mam taky pocit, ze je to skor empiricke, teda fenomenologicke.

[oravan]

celkom zaujimavé čítanie len o ničom