A to som si myslel, že cez sviatky nezapnem pracovný PC.
Ale nakoľko je lepšie raz vidieť ako 100x počuť tak ti to zajtra nakreslím.
A k tomu rezistoru v spätnej väzbe.
Zatiaľ ti logika funguje.
Je to ako píšeš. Ak ich vyberiem stabilita sa pokazí.Vysvetlenie:
V mojom prípade, je ich úlohou dostať neoverené zapojenie do stability ešte pred začatím ladenia. Obvykle to používam u spínaných zdrojov. Tým, že klesne zisk sa menia pomery obvodu a slučka sa stáva stabilnejšia. To že výstupné parametre trochu zmenia, pri ladení nevadí. Potom ak už zapojenie funguje, zmeriam čo potrebujem (dáva na výstup nejaký prúd alebo napätie a aj dostatočný výkon), nastáva zložitejšia úloha a to ladiť RC konštanty tak aby obvod bol stále dokonale stabilný s malými osciláciami. To je náročná úloha najmä u zložitých LC zdrojov. V niektorých prípadoch by zapojenie len tak s náhodnými kompenzačnými kapacitami vôbec nefunguvalo. A preto je výhodne použiť frekvenčne nezávislé prvky na znížene zisku. Potom sa postupne pridávajú kapacity a odpor sa zväčšuje až na hodnotu okolo 1-2M a potom ho už plne vyradím. Ostanú už len RC členy s nekonečným DC ziskom.
No a sme na konci kde je na mieste otázka z úvodu, prečo ich vôbec vyberať? Odpoveď je jednoduchá:
Tým že tam ostanú menia zisk ako som už spomínal, a ten spôsobí že výstupné napätie nebude konštantné. A čo je horšie bude sa meniť so záťažou. To predsa nik u laboratórneho zdroja nechce. Iné je to ak robím spínaný zdroj pre 100A. Tam je jedno či bude dávať 98 alebo 100 pri zaťažení.
Tak ako som naposledy opísal čo všetko má na výstupný odpor vplyv , tak zisk otvorenej slučky je práve to prečo ich treba vybrať
