Rocnikovy projekt - vykon solarneho panela

[romiadam]

Cavte.
Od septembra robim posledny rocnik mojho Ing. studia tu v IRL a chcu odo mna rocnikovy projekt zameraný na vyskum niečoho. Tak som sa rozhodol ze budem skumat aky max vykon doda solarny panel ktory sa toci za slnkom v dvoch osiach a ktory je fixny, nastaveny na juh. Porovnat to a zhodnotit. Viem ze uz existuju merania, ale pointa je to ze to urobim, zmeriam ja. Data budem zapisovat do suboru v PC celorocne a zaroven si vyhodnotim kolko slnka tu mame celorocne a potom aka je navratnost takeho systemu.

Mozete mi s tym poradit?
Mam taku predstavu ze by som na 5-10W panel pripojil odpor/ ziarovku cez tranzistor (reguloval prud pre max vykon - MPPT). MCU by meral napatie a prud v obvode a pocital vykon. Podla potreby by MCU na zaklade algoritmu reguloval prud pomocou tranzistora az kym sa nenameria max. vykon. Tieto udaje sa pravidelne poslu do pc kde sa to zapise do suboru.
Sucastou projektu je aj navrh MPPT algoritmu. Ja nepotrebujem nikam ten vykon z paneladodat, mne staci len merat napatie a prud a nastavovat max vykon panela, preto ten vykon mozem spalovat vo vykonovom rezistofe alebo v ziarovke, ktora nemusi ani svietit.

A uz mam otazky:

1. Je to dobry napad merat napatie na ziarovke/rezistore A/D prevodnikom MCU a prud na bocniku (napatie) tiez A/D prevodnikom MCU? Mam obavy ci na bocniku pri malickom odpore bude dostatocne velky rozsah napatia pre meranie A/D prevodnikom. Neviem. Popr. mate lepsi napad ako by som co najjednoduchsie zmetal prud aj napatie v obvode a idealne by to malo digitalny vystup pre MCU (neaky hotovy IO)?

2. Ako sa da s MCU najjednoduchsie regulovat prud v obvode? To som este nerobil. Zatial som s MCU len spinal. Viem ze existuje programovatelny odpor, alebo vyuzit D/A prevodnik MCU, alebo PWM?

[mac26]

Prud mozes merat na nejakom bocniku a zosilnit ho operakom, alebo pouzit nieco ako je toto:
https://www.tme.eu/sk/details/acs712elc ... ctr-05b-t/, pripadne jemu podobne

[105nu70]

[romiadam]

Diki mac26. Aj ja som rozmyslal ze zosilnit a potom to spracovat, ale ako pise 105nu70, ak existuje nieco hotove v IO a dokonca to komunikuje ces rozne protokoly ako seriovy I2C alebo SPI, tak radsej preferujem tu moznost.
Menej suciastok a menej nadtavovani. O presnost mi az tak neide. Nepresnost cca do 10% mi staci, nakolko na oboch paneloch bude rovnaka nepresnost. A ja chcem porovnat oba panely v rovnakom case.

[technikus110]

....si vyhodnotim kolko slnka tu mame celorocne....
Pekné. To je nová fyzikálna veličina?

Ak použiješ amorfný panel, tak dostaneš iné "hodnoty" ako z mono, či poly kryštalického panelu.
Nemal by si merať aj vyžiarené W/m2?

Aký máš dvojosí polárny záves, aby to bolo realite blízke?
moje testovacie: https://www.youtube.com/watch?v=JLJ8ejxPUZk

[misocko]

normalne, tam kde potrebujes pri snimani prudu minimalne straty na bocniku , by som samozrejme isiel do INAxxx ,
ale kedze Ty chces vykon tak ci tak pretavit do tepla, kludne mozes pouzit bocnik s ovela vyssim odporom a merat ubytok priamo na ňom , AD prevodnikom MCU.

[105nu70]

[Dolfi]

Já si nemyslím, že realizovať zadanie, ako som ho prečítal na začiatku témy, je nejako triviálne. Hlavne regulovať záťaž v maxime výkonu panela bude problém. Tam nepomôže len zapojiť nejaký odpor na výstup. Ten odpor by musel byť "automaticky regulovateľný" na maximum výkonu, a to v poriadne veľkom rozsahu.

Možno nejaký unipolárny tranzistor by ho mohol nahradiť. No na základe čoho ho regulovať, tak to neviem. Lebo aj ten okamžik maxima výkonu sa s osvetlením (výkonom) panela posúva. (Napríklad tuná, od str. 20, je čosi naznačené: https://www.vutbr.cz/www_base/zav_prace ... e_id=83111 ). A samozrejme, s krokom regulácie hodnoty záťaže bude treba merať aj napätie, aj prúd.

A ani dobrý MPPT regulátor ti nepomôže. Ten predsa obmedzuje dodávaný výkon do baterky, ak sa dosiahne nastavené napätie, (je plná baterka). No ty potrebuješ metať spojito v čase a plnom rozsahu výkonu panela !

[romiadam]

technikus110:
V IRL mame vela slnka len v lete aj to len par tyzdnov. Jar, jesen, zima je to bieda. Obcas vykukne slnko aj to len na par hodin vacsinou je tu oblacnio a dazd (sposobuje to okolite more). Takze tento projekt, bude pre mna realna odpoved aka je navratnost investicii solarneho systemu v IRL.
Nakolko ucelom tohoto projektu je ciselne (percentualne) vyjadrit rozdiel ziskaneho vykonu otacajuceho panela a fixneho panela, mne staci mat dva rovnake panely a porovnat namerany vykon. Cize ja nepotrebujem merat vyžiarené W/m2. Takze pre jednoduchost a minimalne nakldy panel bude co najmensi (cca max 20x20cm) a otacajuci system si spravim z malych DC motorcekov s prevodovkou kde rychlost otacania je 2RPM.

misocko:
OK, takze mozem dat bocnik s vyssim odporom. Nemam skusenosti s bocnikom. Ked dam bocnik s vacsim odporom, nebude sa mu menit odpor vplyvom vacsich prudov? Vyhliadnuty panel da max 2A, napatie naprazdno okolo 12V. Nezmeni sa velmi odpor bocnika ak tam potecie 50ma a 1 A? Z mojich spomienok zo skoly uz neviem ci sa odpor bocnika meni a treba to konmpenzovat, alebo nemeni alebo meni velmi nepatrne a moze sa zanedbat. Ako to je?

Ja mam naeaku takuto predstavu ako by som to mohol realizovat. Co si o tom myslite? Ten odporovy delic by bol navrhnuty tak aby som reguloval prud od 0 do max. prudu panela - teda plne otvoreny tranzistor. Popripade mohol by som zataz vyhodit a spalovat vykom priamo vo vykonovom tranzistore trebars transistor s IC na 10A s velkym chladicom s ventilatorom?

MPPT algoritmus MCU by bol taky ze by krokovo menil odpor prog. trimera az kym sucin nameraneho U a I by bol max. a neustale by asi v sekundovych intervaloch menil odpro trimera hore a dole a porovnaval sucin U a I s predoslou nameranou hodnotou.

[Dolfi]

"... nebude sa mu menit odpor vplyvom vacsich prudov?"

Bočník je preto bočníkom, že jeho menovitá hodnota by sa mala meniť s teplotou čo najmenej, (aj s teplotou okolia, aj s jeho zmenou teploty zo stratového výkonu). Také zliatiny boli už dávno vymyslené a aj sa na bočníky používajú.

[romiadam]

Diki za upresnenie. Takze meni ale velmi malicko, co je zanedbatelne, hlavne pre moje ucely. Diki za ozivenie problematiky. Uz je to davno co sme sa o tom ucili na strednej a doteraz som s bocnikom nepotreboval mic robit.

[Najgel]

Použi MOSFET ako riadeny zdroj konštantného prúdu, pričom jeho Gate bude riadiť operačný zosilovač ktorý bude snímať prúd na odpore medzi Source a GND. Potom napätím na druhý vstup OZ môžeš riadiť želaný prúd obvodom. Keďže meriaš prúd v obvode, stačí ti merať potom už len napätie na výstupe Solárneho panelu.

MOSFET by mal byť vhodný na lineárnu prevádzku. Schém ohľadom zapojenia MOSFET ako zdroja konštantného prúdu s OZ nájdeš na nete neúrekom.

[5ko]

Napadlo ma, či by nebolo jednoduchšie merať priebežne teplotu na tom odpore,pretože tam je vlastne už vyjadrený výkon a potom zapisovať teplotu cez temploger a spracovávať to v PC do tabulky.

[StefanST]

Od septembra robim posledny rocnik mojho Ing. studia tu v IRL a chcu odo mna rocnikovy projekt zameraný na vyskum niečoho. ...

MCU by meral napatie a prud v obvode a pocital vykon. Podla potreby by MCU na zaklade algoritmu reguloval prud pomocou tranzistora az kym sa nenameria max. vykon.

Sucastou projektu je aj navrh MPPT algoritmu. ...

(0) projekt zameraný na vyskum niečoho - krásna formulácia

(1) Drobná otázka: Ročníkový projekt v Tvojom prípade je niečo ako diplomová práca, alebo tá ešte len bude nasledovať pre titul Ing.?

(2) Ako písal Najgel

Použi MOSFET ako riadeny zdroj konštantného prúdu, pričom jeho Gate bude riadiť operačný zosilňovač ktorý bude snímať prúd na odpore medzi Source a GND. Potom napätím na druhý vstup OZ môžeš nastavovať želaný prúd obvodom. Keďže meriaš prúd v obvode, stačí ti merať potom už len napätie na výstupe Solárneho panelu. ...

Napríklad takto:

romiadam2.png (34.47 KiB) 4976 zobrazení

.
(3) Ak budeš meniť prúd záťaže napr. v 100 krokoch, dostaneš charakteristiku U=f(I), z ktorej nájdeš Pmax. Ak odhadneme jedno meranie na 1ms, za 100ms máš celú charakteristiku. Keďže tebe stačí nájsť maximum, tak za 5-10 meraní nájdeš maximum.
Pri polohovateľnom paneli pribudne ešte hľadanie uhlov sklonu panela (povedzme alfa a beta) a nájdenie maxima (optimálna poloha). Ale podľa odhadov (približných výpočtov), nebude treba zmena polohy panela častejšie, než raz za 10min.

(4) Doplnil by som ešte meranie osvetlenia, jednak pre orientáciu, ako slnko svieti, no najmä, aby ti zariadenie nechodilo celú noc. Možno by stačil jednoduchý delič s LDR. Keďže spektrálne charakteristiky majú rôzne, dajú sa použiť len pre orientačné merania (v prípade luxmetra).

(5) Ako písal technikus110, nepoužívaj "hračkárske" panely, ale taký panel, aj keď značne menších rozmerov, ako používajú profesionáli, alebo aspoň v projektoch rodinných domov. Aby mali výsledky akú - takú výpovednú hodnotu.

[romiadam]

Teraz som tu po dlhsej dobe.
StefanST:
(0)
, ano lebo minuly rok to bola praca zamerana nieco postavit a nech o to idealne funguje - robil som PID regulator teploty a fungovalo to. Tento rok chcu aby sme hlavne nieco skumali, teda budem skumat rozdiel ziskanej energie z PV panela otacavy vs. fixny. Dost casto tu mame do 11 slnko a potom na obed a poobede oblacno. Tiez budem skumat kolko energie (v %, 100% = cely den slnko) sa tu da v IRL zachytit na jesen, v zime a na jar. Leto uz nestihnem, lebo teraz je leto a to uz nerozchodim do konca leta, a skusky su v maji 2022. Bude to aj pre mne informacia, z ktorej si potom mozem orientacne vypocita navratnost PV panelov a celeho systemu, ci sa o vobec oplati (v prepocte na velke panely).

(1)
diplomovka

(2)
Nebolo by to jednoduchsie cez ten digitalny potenciometer? S napr. takymto algoritmom -- ak fotorezistor detekuje slnecne svetlo, panel sa natoci na slnko, nastavi sa na dig. pot. napr 10%, zmeria sa prud aj napatie a vypocita vykon. Nastavi sa potom na 20% a znova sa vypocita vykon. Ak je druhy vykon vacsi nastavi sa 30% ak mensi nastavi sa 15% a takto sa najde maximum. Napr. 40% bude aktualne maximum a neustale (kazdu minutu) sa bude testovat 45% a 35% ci nie je maximum inde (silnejsie slnko alebo ciastocne schovane slnko za oblakmi)

(3)
Algoritmus vysvetleny v bode 2. Optimalny uhol panela sa bude nastavovat slnecnym trakerom (https://fenneclabs.net/wordpress/wp-con ... cker-2.jpg) v kombinacii so snimacom slnecneho osvetlenia (fotodpor v bielej-nie priesvinej banke - polovica pingpongovej lopticky). Neviem, mozno snimac slnecneho osvetlenia vypustim ak sa slnko (slnko vyslo zpoza oblakov) bude dat detekovat len so solar trakerom.
Tu mam dilemu, na solar traker pouzit fotoodpory alebo fototranzistory? Ja si myslim ze fotoodpory by boli vhodnejsie, ale nie som si isty.

Tento cely projekt pojde po ziskani potrebnych celorocnych dat do kosa, preto nechcem do toho investovat vela penazi. Robim to len kvoli diplomovke.

(4) Moja uvaha je v bode 3. Citas mi myslienky

(5)
Mozno praveze pouzijem hrackarske panely, lebo ako som spominal, nechcem do toho vela investovat. Vacsie panely = vacsie motory robustnejsie uchytenie -> vacsia investicia. Tento panel som tu nasiel, velkost 11 x 11 cm: https://irishelectronics.ie/epages/9500 ... ducts/3605. Je toto hrackarsky panel alebo mala verzia klasickeho panela? Co si mulite?
Taktiez tu v IRL je to so slnkom bieda. Takze budem to musiet v maji 2022 asi prezentovat vnutri na stole s nejakym umelym slnkom. Preto to nechcem mat velke. Nieco velkostne podobne tomuto:
http://www.redrok.com/images/martinez3.jpg
Ake svetlo pre umele slnko by bolo najlepsie (najviac oziari PV panel) na prezentaciu? Rozmyslam nad ziarovkou z auta 12V 55W, napajanu z autobaterky aby svetlo bolo konstantne a spojite. Klasicku ziarovku na 230V nemozem pouzit. Blika s frekvenciou 100Hz. Ked kupim panely, musim odskusat co mi panel zosnima asi zo ziarovky 12V 55W zo vzdialenosti 1metra.

[technikus110]

Začne od konca tvojich úvah:

1. Ak chceš niečo merať a mať z toho aspoň trochu relevantný výsledok, tak by som ja osobne volil vyššie napätie panelu. Tých 5V DC je žalostne málo a o maximálnom prúde pomlčím.

2. Ak máš bádať, tak si si určite prečítal na aké spektrum žiarenia fotovoltické panely reagujú. Takže z toho ti jasne vyjde aj typ svetelného zdroja. Asi budeš musieť tú "autožiarovku" (klasickú) prehodnotiť.

3. Tá štvorica fotorezistorov sa mi páči. To je u niekoho v predaji? Daj link. Niečo podobné si potrebujem vyrobiť. (kúpiť)

4. Snímač osvetlenia nemá nič spoločné s polohou slnka. Trochu odrazeného difúzneho žiarenia a máš z toho mávatko do sprievodu. (zeleného Patrika, či dúhového Pupuša...)

5. Zmena polohy panela nie častejšie ako 10 minút... pomlčím, uvidíš čo ti merania prinesú. Zase aby sa ti to v osi X a Y nerozkmitalo. (%presnosť výpočtu výkonu) Nerozmýšľal si nad riadiacou jednotkou, ktorej ak zadáš tvoju reálnu polohu GPS kódom, tak tá ti prevedie polohu slnka v ose X a Y na výstup, natočí ti panel a foto odpormi len doladíš ten najväčší výkon? Zladiť MPPT a tracker nebude jednoduché.

TO NAJZAUJÍMAVEJŠIE SI NEPOVEDAL, mechanické pohyby budeš riešiť ako?
- Citlivosť prevodu v stupňoch?
- Spätná väzba polohy?
- Rýchlosť krokovania, motor, prevodovka?
Lebo toto budú asi tie drahšie položky projektu.

P.S. prosím bez urážky, ale:
- Toto by som skôr čakal ako ročníkovú prácu na priemyslovke, než diplomovku na VŠ.
- Veľa času nemáš, nakoľko aj u vás bude skoro jeseň a potom tmavé dni, kedy môžeš iba teoretizovať.
- Osobne by som ťa navigoval na soft talianského inštitútu pre solárnu energiu na výpočet výkonu solárneho zariadenia v závislosti na polohu zariadenia. Zadáš súradnice a výkon sústavy a prepočet s krivkami a grafmi je zadarmo. A potom tvoje bádanie si podložíš relevantnými výpočtami 25 ročnej databázy. Alebo si "zožeň" software PVSol, ten to dokáže tiež.

[Sani1]

Hračiek, akú chceš vyrobiť je na nete neúrekom. Napr. prvý odkaz po zadaní "Diy solar tracker" do vyhľadávača: https://www.instructables.com/DIY-Minia ... r-Tracker/
Tak, keď máš analyzovať, tak si jednu postav a analyzuj (len aby si nedopadol ako v pesničke , kde "analýza dokázala hov.."

[lacog]

Ten link čo dal Sani1 je celkom fajn - asi presne to čo hľadáš. K zložitosti problému sa vyjadrovať nebudem ale v princípe mi to príde ako reálny príklad riešenia problému. Ak bude výsledkom toho "výskumu" to, že natáčanie solárnych panelov je neekonomické tak aj to je výsledok. Len to musí byť potvrdené číslami.
A to čo platí v Taliansku, Grécku, Španielsku nemusí platiť v Írsku, GB, Dánsku... Samozrejme nepochybujem, že takých výskumov sa už nerobilo kopec
Ak to budeš robiť tak, že použiješ svoje nápady a fakt to premakaš a nie len okopčíš nejaký hotový projekt tak prečo nie.

[romiadam]

Dakujem za reakcie.

Zacnem komentovat/odpovedat na vase komenty:

Technikus110
1. Ja som v tejto problematike novacik. Preco maly panel mi neda dobry vysledok? Vies mi to popisat, popripade link kde si to precitam ak je to nadlho?

2. Praveze som este neprecital nic. Som len v stadiu zaciatku. Na internete toho je vela, no mozem pouzit len kvalitnu vedecku literaturu (nie hocico z internetu ako youtube a podobne). Takze aj s tym mam problem, zistit ci to co som nasiel ci je vedecke alebo len kohosi neovereny clanok. Takze zatial neviem nic o paneloch. Mozes ma naviest alebo rovno napisat aky zdroj svetla by bol najlepsi?


(3) Ja neviem. Ja si myslim ze si to musis vyrobit. Vsak to je len plosak, krizik a 4 fotoodpory. Ak mas 3D tlaciaren, este lepsie.

(4) Snimac svetla by len detekoval ci je slnko za oblakmi (netreba robit tracking) alebo vyslo (treba natocit panel na slnko). Nic ine. Polohu slnka by detekovaly tie 4 fotorezistory. Ked je slnko za oblakmi, nie je tien (alebo len minimalny, roazdiely na fotorezistoroch su minimalne). Ak je slnko, vznika tien, rozdiely na fotorezistoroch su velke, da sa robit traking. Vsetky 4 fotorezistory su plne osvetlene, panel je nasmerovamy spravne.

(5)
Moja predstava je ze tracker najde idealnu polohu (vsetky 4 fotoodpory su plne osvetlene a potom az MPPT bude hladat max. vykon panela. Poloha panela sa bude nastavovat nepretrzite ak svieti slnko (snimac osvetlenia). Aby sa to nerozkmitalo, tak tam bude urcita tolerancia, t.j. ak dva fotoodpory detekuju trosicku tiena z krizika, zvysi sa im odpor (napatie sa zmeni) a v zavislosti od tej tolerancie sa rozhodne kedy natacanie zaraguguje. A natacat sa bude az zase vsetky 4 odpory budu mat priblizne rovnaky odpor (napatie). A ked sa natacanie zastavi tak vtedy MPPT zase bude sledovat max vykon.
Motory som rozmyslal pouzit DC motorceky s prevodovkou s prevodom na 60ot/min. Velkost motorcekov by zavisel od velkosti panelov. Takze najprv riesim ake panely pouzit a musim zistit preco malicke panely nie su vhodne (ako bolo spominane) na tento projekt/pokus/test.

Toto by som skôr čakal ako ročníkovú prácu na priemyslovke, než diplomovku na VŠ.

Len na margo: Sam neviem ci je to diplomovka alebo len rocnikovy projekt, nakolko tu je iny skolsky system. SK 5 rocne inzinierkse studium je tu rozdelene na tri levely Level 7, Level8 a Level 9. Prave robim Level 8. Level 6 je myslim si ukoncenie strednej skoly. Nie som si 100% isty. Ty mozes ist robit do fimy s uz s L6, L7, L8 alebo L9. Od toho zavisi aj pozicia aj plat ale samozrejme potrebujes aj vedomosti v danej oblasti a prax.
Pravdu povediac ja ani presne neviem co myslia tym "Research based project". Neviem do akej urovne mam robit vyskum. Ci mam vymysliet nieco nove alebo len precitat furu literatury a cele to zhodnotit, co presne chcu. Toto budem este presne konzultovat s veducim projektu v septembri. Priznam sa ,ze ten projekt robim lebo ho musim, takze mi neide ani o vysoke hodnotenie, ani po neake realevantne vysledky. Mne staci ze splnim ich podmienku a budu spokojmi ze je to research based project. Pri sucasnej situacii (robota, rodina, deti, a pod, vsak to poznate) mam toho dost. Takze preto to chcem zjednodusit tak ako sa len da.

Veľa času nemáš, nakoľko aj u vás bude skoro jeseň

Prave preto chcem pouzit umele osvetlenie ako nahrada slnka aby som to mohol aj odprezentovat na stole v den prezentacie projektu, lebo aj tak bude v ten den oblacno a preto to nechcem robit s velkymi panelmi. Ukazem im ako funguje traker. Ako sa meni vykon panela ak klesne intenzita svetla v zavislosti od hustoty oblakov. Tym umelym svetlom musim naraz osvetlit dva rovnake panely z boku, z ktoreho jeden bude natoceny na svetlo a druhy bude nesmerovany akoze na juh. So svetlom budem hybat v polkruhu a simulovat drahu slnka a tiez regulovat intenzitu svietivosti (slnko doobeda, na obed, poobede)
Ak to rozbeham do zaciatka zimy tak do maja budem zbierat data kazdy den z realneho slnka. A tie data by som pouzil do vysledku projektu. By som spracoval ze co som nameral z pevnym panelom a natacacim a aky je tam rozdiel vykonov, ako casto bolo oblacno, ako casto a kedy slnko a pod.

Osobne by som ťa navigoval na soft..

Daj link ak mas. Pozriem sa na to. Ale skor by to cele nameral sam tu v IRL. Taliansko je predsa znacne nizsie a je tam ine pocasie.

Sani1
Take nieco mam na mysli, ale musi to byt odolne dazdu. Ale este pockam na odpoved, ze preco nie take male panely.

lacog
no ved o to mi ide. Tu v IRL vyjde slnko rano tak do 10:00, potom oblaky, zaprsi a poobede zase vyjde. Mozno tu sa aj oplati mat tracker, ale otazka je kolko stoji pre panel 10x10cm 50cmx50cm a pre klasicke velke panely. Cena toho trackera rozhoduje.
Ja simyslim, ze tieto vyskumy sa robili aj tu v IRL. Ale predsa musim na niecom robit research....

Takze zatial mam dve otazky:
Preco maly panel nie je vhodny?
Aky zdroj svetla je idealny za nahradu slnka?

Dik vopred za info.

[technikus110]

.....A to čo platí v Taliansku, Grécku, Španielsku nemusí platiť v Írsku, GB, Dánsku... Samozrejme nepochybujem, že takých výskumov sa už nerobilo kopec....

Plne súhlasím, čím vyššia teplota na panely, tým je nižší energetický výnos. Preto správne nasmerovaný panel v januári vie po určitú dobu dodať vyšší výkon, ako ideál v júni.

Na software som ťa navigoval PVSol. napr: http://pvsol-online.valentin-software.com/#/
Nakoľko sú tu pravidlá na fóre a je zakázané dávať sem linky na nelegálny software, (drak a ukazovateľ by mi zakúsli do r..i,) tak si to na xxxxx.com nájdi s "krakom" aj sám. Tento link nevie robiť tracker, ale vieš si natáčať panely a sklápať ich. Nie je to stránka "jednej pani", ale vývojárov vedeckého inštitútu DE. Máš tam aj Írsko...

Čo sa svetelného spektra týka, ak vieš ako funguje kremíková fotocitlivá platnička, tak vieš aký neutrón v maske chýba a tak si vieš dať aj vlnovú dĺžku. Nájdem a pošlem ti niečo na čítanie. Skúmať znamená aj vedieť princíp toho, čo chcem skúmať...

Link na inštitút: https://ec.europa.eu/jrc/en/pvgis

Obrázok máš k zdôvodneniu trackeru.