Ako rozchodiť zdroje EMERSON 39Y7402 a ASCOM CEPAC FE 1800HE ?

[Sani1]

V tomto prípade by bolo asi lepšie skúsiť zdroje k notebookom. Nemajú síce taký výkon, ale v poslednej dobe nie sú výnimkou zdroje 150W, ale aj viac (k jednému HP mám 230W). Bežne fungujú od 100V a výstupné napätie 19,5V (asi záleží od typu NB, ale určite viac než potrebuje bežný Pb akumulátor).

[5ko]

Mám dva druhy panelov.Amorfných 6 kusov spojených paralelne, takže dávajú 120V/6A,ale len teoreticky, lebo v skutočnosti max.2A,takže som to plánoval naskladať z PC zdrojov zapojených do série na sekundároch,aby dávali 24V.No asi sa tam budú musieť vymeniť kondíky na vyššie volty./čiže cca 500W/
Druhé dva sú polykryštalické 2x36V/2x8A, čiže dokopy výkonovo tiež asi max 500W
Ale keďže som natrafil na tieto zdroje, tak som myslel, že by to bolo kompaktnejšie,ale ak to nepôjde rozchodiť,alebo nebodaj sú aj vadné, tak s tým už ja nepohnem .
Potom fakt asi len tie NTB napájače na 19V a potrebným výkonom.
Lenže to by som ich musel niekde zohať.
Zatial dík za snahu, ak sa mi to podarí oživiť,tak sa ozvem.

[Dolfi]

Zdá sa, že ak zoženieš nejaké nové zdroje, znova otvoríš tému fotovoltaiky.

Ver mi, že nabíjať baterku obyčajným meničom (zdrojom) nepôjde. Zapojenie najmä MPPT regulátora je výrazne zložitejšie (inteligentnejšie), ako sprostý menič. Minimálne musí obsahovať reguláciu meniča na odber energie z panelov v jej maxime pri meniacom sa osvetlení.

Ak nechceš investovať čo i len do PWM regulátora, pripoj cez spätné diódy tie panely paralelne do baterky. Spomínaš tam prúdy 2 x 8 A a asi 2 A, pomerne dosť, najmä v lete. A len treba odpojiť baterku, povedzme ak dosiahne 29 V, nech sa nezničí. To isté zaistí i PWM regulátor, dokonca aj s odpojením pri podpätí na baterke.

MPPT regulátor je úplne o niečom inom. Zrejme by bolo treba dva rôzne, (na 36 V a 120 V). No nabíjací prúd do 24 V baterky by pri 1 kW výkone bol aj 40 A, (oproti cca 18 A na priamo, resp. cez PWM regulátor). A aby to malo zmysel, tak kapacita bateriek by mala byť aspoň 500 Ah ...

[5ko]

Nechcel som zbytočne v tejto téme rozoberať podrobnosti okolo FV,lebo paralelne laborujem z dvomi systémami.Ako som písal, mám dva panely ktoré sú na 36V-8A, druhý systém je vyskladaný zo šiestich paralelných panelov na 120V-2A,takže hladám vhodný spôsob prispôsobenia napätia na paneloch k vstupnému napätiu regulátorov.
Aby si bol v obraze doplním, že mám aj PWM aj MPPT regulátor, ale hlavný problém je v tom jeho
povolenom vstupnom napätí.
Ten PWM regulátor má max. vstupné U 50V, čo by v podstate vyhovovalo pre 36V panel./do 12V bateriek/

Druhý systém dáva 120V,ale MPPT regulátor má max. vstupné napätie len 100V,takže potrebujem vložiť za panely menič, ktorý by mi znížil napätie do rozsahu 50-90V, aby som neodpálil regulátor./do 24V bateriek/

Viem že sa dá kúpiť MPPT aj s vyšším vstupným napätím, ale ten stojí raz tolko a nemienim investovať zbytočne 150€ ,keď sa to bude dať zrealizovať aj takýmto spôsobom s využitím hotových zdrojov,ktoré ma nič nestoja,len trochu( možno viac) laborovania.

[Dolfi]

5ko, už sme to tu diskutovali. Obyčajný menič s panelmi nemôže fungovať. Panel je v podstate zdroj prúdu, (beztresne ho môžeš vyskratovať). Podľa intenzity osvetlenia dáva výrazne rozdielny prúd, (teda aj výkon). No obyčajný menič musí byť napájaný z tvrdého zdroja napätia. Ak nie je, stiahne vstupné napätie a zdroj začne cyklovať, (vypadávať a znova nabiehať).
Aby sme sa lepšie rozumeli, dám vymyslený príklad: Majme 120 V menič. Majme panel 120 V, ktorý dodáva prúd 0 A až 2 A. Kam nastavíš odber toho meniča ? Na 2 A ? Prvý mráčik a vypadne. Na 1 A ? Väčší mrak a vypadne tiež. Naviac, získaš len polovicu výkonu z panela aj pri plnom slnku. Pôjdeš ešte nižšie ? Menič raz určite začne cyklovať. Aký čas vydrží pracovať v takom režime, kým odíde ? No a samozrejme, max. získaný výkon sa bude znižovať.

Nepoznám typ PWM regulátora a tým ani jeho max. dovolené vstupné napätie, (treba zistiť). Ak by mal ísť na 24 V baterku, tak možno 30 - 35 V na vstupe by malo stačiť. Dosiahneš to sériovým, či paralelným stabilizátorom. Žiaľ, tepelné straty budú výrazné.

A to isté platí aj pre MPPT regulátor. Akurát , získaný nabíjací prúd bude cca dvojnásobný, (50 V x 2 A = 25 V x 4 A).

A ak ten MPPT regulátor zvládne len 12 V baterku, máš smolu. Nevidím dôvod. prečo by pri 36 V nemohol pracovať do 24 V baterky.

[5ko]

Máš pravdu, to cyklovanie robí aj menič Meinwell čo som skúšal, lebo ten išiel od 70-150V, občas som si všimol, že zhasla zelená ledka na chvílu a potom znovu nabehla,ale v podstate to nevadí, pretože regulátoru za ním je to tiež jedno či na vstupe niečo má alebo nie, nabíja len vtedy ak do neho niečo ide. Na výstupe sa mu dá nastaviť až 17V, takže nabíjal baterky buď priamo z výstupu, alebo aj cez ten PWM regulátor.Druhá vec je ako vravíš životnosť pri takomto režime, lebo asi mu to nebude robiť dobrotu.
Máš tiež pravdu, že sú pri takomto zapojení zbytočné straty, takže musím najsť nejaký kompromis.

Obidva regulátory, aj PWM ,aj MPPT rozoznajú napätie batérií a vedia sa prepnúť do režimu 12,alebo 24V.

Momentálne to mám zapojené na tie 36V panely v sérii,čiže dajú max 70-75V a rovno do MPPT regulátora.
Ten je pripojený na dve 12V/120Ah olovené baterky do série ktoré sú pripojené aj k 1400W UPS, ktorú používam ako menič na 230AC. Ale tam je problém s prepínacími napätiami MPPT a UPS,lebo občas pri velkom poklese napätia batérie to regulátor vyhodnotí ako 12V a prepne sa do režimu 12V a nenabíja,lebo si myslí, že je to vysoké napätie 12V baterky. Treba sa pohrať s nastaveniami regulátora,a zrejme aj UPS,ale to je už iný level, nie pre mňa..
Zajtra pozriem presné typy, nemám to doma ale na chalupe a nechcem písať bludy.

[Dolfi]

Nie je napätie 72 V , (panely v sérii), moc na ten 50 V MPPT regulátor ?

Každý (?) solárny regulátor nemá aj chránený výstup proti nedovolenému vybitu bateriek ?

[Sani1]

5ko Nedal si fotky toho druhého zdroja, ale ten má vstup 230VAC, takže DC po mostíkovom usmernení cca 325VDC

[5ko]

Dolfi-

,,Druhý systém dáva 120V,ale MPPT regulátor má max. vstupné napätie len 100V,takže potrebujem vložiť za panely menič, ktorý by mi znížil napätie do rozsahu 50-90V, aby som neodpálil regulátor./do 24V bateriek/,,

...preto som ho dal teraz na tie dva sériové panely 2x36V,tam to funguje.Mám vo výhlade ďalšie štyri, takže hladám najvhodnejšiu variantu.

- PWM má len 50V


SANI-ten druhý je Ascom - cepac FE1800HE,ten má len ten predný konektor, zozadu nie je nič.
Musím ho otvoriť ak treba fotky zvnútra.Je to nejaký napájací zdroj zo servera. 230 V AC, výstup DC 48V 30A.
tretí je ten Mainwel 70-150V AC , prakticky aj DC na vstupe ,a 8-17V na výstupe.S tým to ide aj zo 120Vpanel do 12V bateriek. /14,4V som nastavil výstup/

[Dolfi]

Nuž dobre ! Vidím že presvedčeného nepresvedčím, ani keby som sa rozlial na kolomaž ! Tak sa hraj ďalej, skúšaj rôzne meniče a potom poreferuj o výsledkoch. (Možno raz až z vlastných skúseností pochopíš, že obyčajným = sprostým meničom, nie je možné pri plnom výkone z panelov, znížiť výstupné napätie, lebo v zápätí sa dodávaný výkon môže výrazne znížiť a menič jednoducho vypadne. Ak je to v pohode, tak potom O.K. Len škoda strateného výkonu, keď menič vypadne.)

[5ko]

No tak mi asi nezostáva iné, len kúpiť naozaj MPPT regulátor s vyšším vstupným napätím aspoň na tých 150V,aby to malo nejakú efektivitu.Aj keď návratnosť investície bude minimálne 10 rokov vzhladom na získané kWh.Ja viem, že FV je len také panské huncútsvo, ale ako sa vraví- kto si hraje nezlobí.
Samozrejme ,potom poreferujem ako to dopadlo.Dík za dobre mienené rady.

[Dolfi]

Neber to nejako zle. No dúfam že si pochopil, že to fakt nemôže fungovať s obyčajným meničom, aby si získal maximum energie.

Teraz si trochu zaprotirečím ! Ak oželieš malú časť energie, aj s tvojim MPPT 100 V regulátorom sa to dá zvládnuť. Trochu som nepochopil, tých 6 ks 120 V panelov celkovo dáva max. 2 A, či 6 x 2 A ? Nech je to ten druhý, "horší" prípad pre realizáciu.Veď predsa nie je problém spraviť napríklad jednoduchý sériový stabilizátor na 100 V. Síce čosi stratíš z dodávaného výkonu, no nemusíš nič investovať. Aj tak tých teoretických max.1,2 kW (100 V x 12 A) = cca 50 A, je do tých 120 Ah bateriek príšerne veľa.
Ak budeš chcieť, ten stabilizátor ti môžem nakresliť. No netreba tam nič zložité, dva (tri) tranzistory, zenerka(y) na max. 100 V a tri odpory. Ten odpor predradený tranzistorom však musí byť poriadne výkonový, (napr. časť vykurovacej špirály).

[maskrtnik01]

Nechcem sa príliš miešať, toto je nad moje znalosti. Ale napadla mi jedna myšlienka. Nedal by sa použiť step-down menič s fixným budením? Čiže žiadna CC ani CV väzba, ale natvrdo napríklad 80% strieda.

[5ko]

Tie amorfné panely majú podla štítku 115V/1A, ale kedže sú to jazdenky, takže sú popraskané a ten jeden ampér je len teoretický.Kedže je tých 6 kusov zapojených paralelne na výstupe by malo byť115V a 6A, ale v praxi to dáva pri silnom slnku 120V/3-4A., čiže max výkon okolo 350-500W.
Keď boli zapojené sériovo paralelne,tak na výstupe bolo 230V DC ,a v pohode napriamo svietila 100W žiarovka,väčšiu záťaž som neskúšal.
Ja som uvažoval zraziť to odporom, ale to by boli zbytočné straty, ale ako vravíš vhodnejší bude ten stabilizátor,aj keď ani tam sa stratám nevyhnem.Keď tam už bude menej ako tých 100V /odporúčajú 90/,tak by to už to MPPTčko malo zvládať.Do bateriek vie pustiť tuším 40A,/len kde ich naberie?/
Ak mi teda vieš navrhnúť nejaký obvod,ktorý tam strčím, tak budem rád.Ak to bude so starých tesláckych
tranzistorov, tak poteší, aspoň ich pomíňam, zvyšok dokúpim,alebo vyletujem z novších dosiek.Odporových drôtov mám dosť, určite niečo vyhrabem.Zatial Vďaka.
Maskrtník- v podstate ten menič Meinwel som použil ako stepdown ak sa to dá tak nazvať, no z neho mi už išlo rovno 17V .Na výstupe dáva 5A, čo na baterky celkom stačí,akurát bol problém s tým cyklovaním, že ak zašlo slnko, už sa vypínal a ako píše Dolfi, po čase by odišiel.
Určite by bol vhodnejší taký menič, ktorý by robil len ten malý rozdiel zo 120V na 90V.

[Dolfi]

Nedal by sa použiť step-down menič s fixným budením?

Celý problém je v tom, že fotopanely dávajú na výstupe veľmi rozdielny výkon/ prúd, v závislosti od osvetlenia. A na to musí reagovať ten menič. Zvládnuté to má samozrejme MPPT regulátor, ktorý napríklad stále počíta dostávaný výkon a snaží sa regulovať menič tak, aby pracoval v maxime dodávaného výkonu z panelov. Akýkoľvek bežný menič má konštantný odber podľa dodávaného výkonu na výstupe a jeho vôbec "netankujú" pomery na vstupe. Ak nemá dostatočné vstupné napätie, tak jednoducho vypadne. A až napätie stúpne, tak sa naštartuje. A takto bude cyklovať dokola.

Pre 5ko: Máš pár tranzistorov KD503 a nejaký väčší chladič ? Viem, tranzistory KD503 sú len na 80 V, no stopercentne sa nájdu kusy s výrazne vyšším záverným napätím. Chce sa ti ich pomerať ? Je to jednoduché. Si elektrikár, tak ťa sieť asi nezabije. Treba si to pripraviť na nevodivom stole. Jednocestne usmerniť a vyfiltrovať sieť určite dokážeš. Nezabudni na ochranný odpor (1k) v sérii s diódou (1N4007). Na elektrolyte bude do 325 V. Z plusu elektrolytu zapoj odpor, povedzme 150k až 220k, C a E tranzistora a potom na mínus. Na CE tranzistora zaves voltmeter. A keď to zapneš, na meráku uvidíš záverné napätie Uceo daného tranzistora. Pomeraj viaceré kusy. (Samozrejme, je možné kúpiť tranzistory, ktoré to katalógovo garantujú. No načo.)

Ak sa ti nechce, je možné to aj rovno risknúť bez merania tranzistorov. No napíš aspoň, aké typy tranzistorov máš.

[maskrtnik01]

Iste, ja som to myslel ako napäťové prispôsobenie panelov ku MPPT. Už tu bol navrhnutý lineárny stabilizátor, poznáme ale účinnosť lineár vs impulzák.

[Dolfi]

Nikto nepopiera vyššiu účinnosť impulzných meničov. No prečo je také nepochopiteľné pre všetkých, že v tomto konkrétnom zadaní je surové použitie impulzného meniča nemožné ! Nechcem hrešiť, no nezdá sa mi, že by kasta elektronikov až tak rapídne otupela.
Veď ak nechceme použiť regulátor na to určený (MPPT), tak navrhnime aspoň primitívnu reguláciu k pulznému zdroju, nech sa aspoň trochu správa podobne ako MPPT regulátor. Pred časom, v debate k tejto téme, som to rámcovo načrtol. No bez odozvy ! Tak som teraz radšej zvolil jednoduchšie riešenie cez lineárny stabilizátor. (Pre zábudlivcov pripomínam riešenie. Menič zo 120 V priamo na povedzme 30 V a výstupný prúd do baterky riadiť tak, aby vstupné napätie do meniča nekleslo povedzme pod 100 či 110 V.)

[Dolfi]

Čosi som sľúbil a a ešte som to nesplnil. Tak poďme na to !

Zadanie: Jednoduchý lineárny stabilizátor z 120 V na 90 V, prúd max. 6 A. Nechce sa mi to kresliť, tak si pozrime obr. 2 z tohoto linku: https://alzat.spseke.sk/zdroje/stabil/s ... orupar.htm . Je tam jednoduchý stabilizátor zo zenerky a dvoch tranzistorov zapojených v Darlingtone. Ako som už spomínal, tranzistory použijeme dva KD503, ktorý ma parametre: 150 W, Uceo je 80 V a zosilnenie je väčšie ako 40 pri 1A. Zapojenie doplníme o dva odpory, jeden výkonový 5R0 medzi horný prípoj odporu Rs a kolektormi tranzistorov a druhý povedzme 1R0/ 0,6 W medzi B a E tranzistora T1.
Teraz trochu návrhu a výpočtov. Odpor Rs zvolíme 1k5, čím do zeneriek ZD pustíme prúd 20 mA. Zenerku ZD vyskladáme z troch zeneriek 30 V/ 1,3 W v sérii. 1R0 odpor medzi B a E tranzistora T1 spôsobí, že tranzistor T2 bude stabilizovať prúd do 0,6 A výlučne sám a až potom sa pripojí T1. Tým sa čiastočne rozdelí aj výkonová strata medzi oboma tranzistormi.
Výpočet výkonových strát: Výkonový odpor 5R0: 30 V x 6 A = 180 W, max. strata na T2: prúd cezeň = 0,6 A + čosi pre budenie T1 (nech je to až 0,2 A), potom je to (30 V - (0,8 A x 5R0)) x 0,8 A = 26 V x 0,8 A = 20,8 W. Max. strata na stabilizátore bude pri polovičnom prúde a teda aj polovičnom zrážanom napätí: 15 V x 3 A = 45 W. Takže na T1 bude strata 45 W - 20,8 W = 24,2 W. Čiže strata je takmer rovnomerne rozdelená medzi tranzistory.
Tepelný odpor chladiča je pri 45 W a paralelnom spojení dvoch tepelných odporov tranzistorov KD503 0,866 K/ W, (150 st. C - teplota okolia - tepelný spád na tranzistore)/ výkonová strata = (150 st. C - 40 st. C - 20 st C)/ 45 W = 90 st. C / 45 W = asi 2 K/ W.
(Pre puntičkárov ! Je tam malá nepresnosť, lebo straty na tranzistoroch nie sú presne polovičné !)

[Dolfi]

Páni a dámy, chcem sa ospravedlniť ! V poslednom príspevku som sa snažil vypočítať tepelné straty na tranzistoroch. No teraz sa mi zdá, že som to pobabral ! (Samozrejme, zapojenie je plne funkčné !)

Výkonové straty budú trochu inak. Prvý tranzistor bude mať max. tepelnú stratu v momente, keď bude stabilizovať len sám, a to: 27 V x 0,6 A = 16,2 W. Maximum straty na celom stabilizátore bude pri polovici prúdu, t.j. 3 A. Úbytok napätia na odpore 5R0 bude 15 V, a výkonová strata na prvom tranzistore (cca) 15 V x 0,8 A = 12 W a na druhom tranzistore 15 V x 2,2 A = 33 W. Výkon 45 W bude treba vyžiariť, len nebude až tak rovnomerne rozdelený na tranzistory a z toho vyplýva, že chladič s tepelným odporom 2 K/ W môže byť trochu "slabý". (Počítať sa mi to nechce a asi by to bolo aj pomerne komplikované, prvý tranzistor 12 W a druhý 33 W a to "paralelne" na jednom chladiči. Len napoviem: 33 W vytvorí na čipe tepelný spád necelých 30 st. C, ...). Myslím si že chladič s tepelným odporom 1,5 K/ W to zvládne s rezervou.

[5ko]

V tých výpočtoch velkosti chladiča sa absolútne nevyznám, teda by mi bodlo, keby si aspoň približne hodil nejaké cm2. Chladičov mám dosť, možno by som každý trand dal na jeden rebrák z PC čipu,ak by to stačilo,alebo jednu väčšiu platňu s jednostranným rebrovaním....len potrebujem cca vedieť velkosť.
Je nejaký vzorec, ako vypočítať plochu chladiča podla potrebného vyžiareného výkonu ?Plocha rebra sa počíta obojstranne?...
Dík