Bude fungovať PC zdroj na DC napätie?

[miroja]

Keď budeš merať ten modul, skús aj, či je trvale skratuvzdorný, (napríklad dokáže bežať do 12 V čiastočne vybitej baterky pri vyššom nastavenom výstupnom napätí (15 V) ?
Si ochotný odskúšať jednoduchý princíp regulácie pre daný menič, ktorý som spomínal vyššie ?

Samo, akurat cez vikend na to akosi nevysiel cas. Mozno dnes vecer, alebo zajtra

[Dolfi]

Zbežne som hľadal nejaký 60 V panel, no akosi sa mi ho nepodarilo nájsť. Nemá nejaké označenie ? Bolo by dobré zistiť, aké je optimálne napätie pri maximálnom výkone, (aspoň približne).

Príklad: Povedzme, že je to napätie asi o 20% nižšie, nech teda 50 V. A tak okolo tých 50 V na paneli sa pokúsime riadiť nabíjací prúd do baterky. Ak napätie bude vyššie, tak aj prúd z meniča môže byť vyšší, ak nižšie, tak sa prúd bude znižovať až k nule, nech menič nevypadne, (bude potrebný len prúd naprázdno meniča). Preto skús aj, čo sa bude diať pri nízkom napätí, kým menič nenabehne, a tak isto, aký je prúd naprázdno.

[miroja]

Tu je par info o mojom paneli.

[Dolfi]

Tak sme zas trochu múdrejší. Já by som radšej akceptoval tú nižšiu hodnotu napätia (62,9 V), pri nižšom osvetlení a vyššej teplote panela.

Kresliť, skenovať a dávať to sem, sa mi to moc nechce. V prvom priblížení je to primitívne, popíšem to:
- na vstup meniča dať čo najväčší elektrolyt
- na vstup meniča zapojiť do série 56 V zenerku: https://www.gme.sk/zenerova-dioda-bzx85v056 , (možno aj vyskladať) a odpor (2k2)
- úbytok napätia na 2k2 odpore cez sériový ochranný odpor (1k) priviesť na G bežného N-FET-u. Samozrejme, ochranná 15 V zenerka medzi GS je povinná !
- no a + meniča na + baterky
- no a - baterky na D a S na - meniča
- v prípade potreby, dá sa z FET-u spraviť zdroj prúdu na obmedzenie max. prúdu

Teraz ma napadla otázka. U ktorých meničov je možné mínus vstup meniča prepojiť s mínus výstupom meniča ?

[5ko]

Musím vyskúšať jeden spínaný zdroj na 13,8V, či pôjde cez odbočku na nejakom trafe 110V. Bol to napájač na nabíjanie baterky EZS,alebo podobné niečo.Potom by sa dali zapojiť všetky panely paralelne a zvýšil by sa aj prúd na 6A.Do skratu ma nenapadlo ich merať a teraz som nemal žiarovku na streche,ani ešte nie sú pospájané, lebo čakám na prepojovacie káble s protikonektormi.
Dávam sem fotku štítku s panelu,nech viete presné parametre ak to pomôže pri navrhovaní.Podla toho čo vymyslíme, ich skombinujem buď na vyššie napätie,alebo na čo najnižššie...čo bude výhodnejšie.
Podkladový rám som urobil zo sadrokartónových CD profilov a polepil zhora penovou páskou,aby prekryla skrutky.Na to som potom poukladal panely a zaistil uholníkmi na spojoch.

[Dolfi]

5ko, 110 - 115 V AC z trafáka na filtračnom koníku naprázdno je cez 150 V, čo ti tie panely akosi nedajú. Tam sa treba orientovať skôr na tých 113,6 V DC, čo je tak okolo 80 V AC vstupného napätia.

No ten spínaný zdroj by možno skôr išiel na dva alebo tri panely v sérii.
1. Dva panely sú 280 V naprázdno, takže ťažko povedať, či zdroj naskočí, (napätie so záťažou potom bude ešte klesať).
2. Tri panely v sérii sú až 420 V naprázdno, pri plnej záťaži 113,6 V x 3 = 340 V, čo je omnoho bližšie 230 V x 1,414 = 325 V, (dokonca + 10% tolerancia v 230 V sieti je = 357 V). Já si myslím, že tých cca 350 V by možno išlo stabilizovať.

[zipaj]

je veľa jednočinných impulzných zdrojov určených pre napätie 100-240V (bez prepínania usmerňovača na zdvojovač), ak by boli dva panely v sérii, tak tých 220 - 280V DC by bolo asi uprostred rozsahu vstupného napätia. Ale ako vidím, máš 6 panelov a 600W je pre jednočinný zdroj dosť veľa

[Dolfi]

zipaj, ešte že si to vynásobil ! 5ko, a máš kam ládovať tých zhruba až 45 A ?

Na začiatok daj cez spätné diódy tých šesť panelov paralelne a daj ich na baterku. Ak nebudeš mať primeraný odber, aj tak budeš musieť baterku(y) uchrániť pred prebitím. No paralelný stabilizátor, napríklad 14,4 V/ 10 A, (pre istotu 10 A), zas až taký problém nie je. Ak bude treba, nakreslím ...

[5ko]

Dolfi, nebude tam 45 A, pretože jeden panel dá max 1 A a keď budú paralelne ,tak to bude max 6 A, pri 110-120V.teoreticky.
takže ak by sme zbastlili nejaký zdroj/regulátor/,ktorému by nevadilo rozpätie na vstupe od ... teoreticky nuly po ... 140V a na výstupe by dal 14V na nabíjanie baterky, tak by to bolo super.
Ak by bolo výhodnejšie dať viac bateriek do série na vyššie napätie, tak nevadí,len potom musí byť aj menič na vyššie vstupné napätie,len asi to bude zase ďalší problém ho zohnať.
Nuž je to dilema,tak alebo onak,preto čí viac hláv tým viac kapusty... snáď niečo vymyslíme.

[Dolfi]

A prečo by nebolo ? (Účinnosti neriešime.) Panely dajú (katalógovo) 113,6 V x 1,1 A x 6 ks = 750 W : 15 V = 50 A. Za jeden jediný slnečný deň oko 20. júna to môže byť aj cez 500 Ah. Do čoho to chceš uložiť ? To si schopný zhromaždiť aspoň nejakých 1 000 Ah 12 V bateriek, alebo si zorganizovať optimálne spotrebu presne podľa výroby el. energie ?

Len tak mimochodom, 24 V je úplne bežne podporované napätie aj pre LED žiarovky, meniče na 230 V a podobne. Potrebné sú tenšie vodiče, tečú nimi nižšie prúdy, pri rovnakom priereze sú na nich nižšie straty, ...

A napokon, aj bez nejakého meniča, pri 24 V baterke, získaš z panelov dvojnásobný výkon, (cca 26 V x 6,6 A = 170 W).

[marioo]

Podobné "sklenené" mám doma.. po 2 rokoch v zime popraskali... ale sú na strechce s väčším sklonom.. a sú cca 60Wx 6 ks...
potom som ich vymenil za 280W plus Gridfree meniče... a tie idú už 4-5 rokov..

Alebo použiť : (len to su drahé MPPT regulátory...)

https://www.i4wifi.cz/cs/211222-regulat ... g-xtra2210

https://www.ecoprodukt.sk/solarne.panel ... r.150v.35a


alebo z eBayu za stovku...

[miroja]

Keď budeš merať ten modul, skús aj, či je trvale skratuvzdorný, (napríklad dokáže bežať do 12 V čiastočne vybitej baterky pri vyššom nastavenom výstupnom napätí (15 V) ?
Si ochotný odskúšať jednoduchý princíp regulácie pre daný menič, ktorý som spomínal vyššie ?

Tak prebehlo meranie s nasledovnym vysledkom:
Vystup nastaveny na 15V, zataz ziarovka 24V/25W (to len aby menic nesiel naprazno).
U1; I1; U2
18- cykluje
19;0,17;15,5
21;0,15;15,3
24;0,12;15,15
27;0,15;15,03
30;0,105;15,07
Zvysoval som napatie az do 60V, logicky sa znizoval I1 ,U2 rovnake.
Potom nastupil zatazovy test. Nechcel som ist do skratu, tak som na vystup zapojil uz len dve jednovlaknove H4 do serie. H4-ky su 55/60W, neviem ktore vlakna na ktorej zostali. Vystupne napatie zostalo nastavene na 15V.
.
ak som
Po pripojeni na zdroj to pri nizssom napati kmitalo a ako som pridaval vstupne napatie menica to asi od 35V zacalo fungovat (ziarovky zacali slabo svietit, no len na par sekund. Potom to zdochlo... Ani som nestihol poriadne pozriet na meraky a skontrolovat teplotu.
Zaver: zjavne to nie je navrhnute na skrat, alebo velky odber. Zeby autor nedodal ochranu pred prekrocenim prudu na vystupe ???
Zbezne som skontroloval rozsah poskodenia, dvojdioda (asi rekuperacna) je OK, spinaci tranzistor (SMD, mozno DPAK) je KO. Ci zobral aj riadiaci obvod tazko urcit. Nieco je napisane na tranzistore aj na IO, ale zatial sa mi to nepodarilo rozlustit . Jednak je to male a je to veelmi plytko vygravirovane. Myslim, ze to ani opravovat nebudem, pokial by mi prilsi suciastky, pride aj novy menic.

Podla merania tento menic zacina fungovat od pomerne maleho vstupneho napatia (cca 20V) a asi by ani nebolo treba pridat ten obvod, krory si navrhol. Alebo mu upravit prah otvorenia na nizssie nez 56V. Zjavne treba medzi vystup toto menica a akumulator obvod, ktory obmedzi prud. Inak by to mohla byt schodna cesta, ci som nieco nedomyslel?

PS:Nebolo by bolo dobre rozdelit vlakno do dvoch samostatnych. Ja som sa tu Pekobvi nastahoval s tym, ze riesenie bude rovnake, ale mame rozdielne panely a riesenie asi nebude mozne pouzit rovnake pre oa pripady.

Tak som tie oznacenia nakoniec vycital.
Na tranzistore je: HC240N15L datasheet existuje, e-bay ho nepozna.
na IO : ( to bude asi kodove znacenie SMD sucistky)
prvy riadok:03EX
druhy riadok: A8LH

[5ko]

Miro mne to nevadí, kludne to môže zostať pohromade, akurát je treba selektovať čo komu patrí,ale aj ja si rád prečítam čo ste vykoumali a iste to bude pasovať aj pre moje účely.Prípadne sa len niečo upraví.
Práve som sa nas ,lebo som na tie baterky pozabudol a nameral som už len 6,5V na oboch,takže dúfam, že sa mi ich podarí naformovať do normálu.Sú to Fiamm Monolite 12FIT90NL,bolo by ich škoda.Podarí sa ich oživiť?Ani nie je na nich či sú kyselinové,alebo gelové... idem googliť.
Dolfi, ten AC/DA zdroj je od Power PRODUCT typ-70PS13V/5A ,bude sa dať použiť na experimenty?

[Dolfi]

miroja, je mi ľúto, že si ten modul poslal do kremíkového neba. A je škoda, že si nezmeral ten modul naprázdno (bez záťaže), že aký minimálny prúd treba na začiatok, aby neblbol. (Predstav si: Ráno začína svietiť slniečko, nabehne tých 60 V, no dodávaný prúd môže byť nižší, ako je odber toho meniča, napätie spadne a menič sa vypne. A takto dokola, kým prúd nenarastie do potrebnej hodnoty).
Len taká provokativna otázka. Čo vlastne očakávaš od tohoto riešenia ? Nabíjať baterku prúdom max. 2 A so spústou komplikácií, alebo na priamo necelým 1 A, zas až taký veľký rozdiel nie je.

5ko, prečo ťa stále máta ten tvoj zdroj ? Predsa, je len 5 A. Tie panely by ti mohli teoreticky dať až 6,6 A. A nič nemusíš riešiť, žiaden nábeh zdroja, žiadnu skratuvzdornosť, vôbec nič. Prepojíš panely paralelne, baterky do série a ideš. Keď bude dlhý a slnečný deň, aj tak do bateriek môžeš dostať aj 60 Ah. Tie baterky (nové) majú asi 90 Ah. Predpokladám, že aj po tvojom "odležaní", budú mať len zlomok kapacity. Za deň - dva môžu byť plné a kľudne ti môžu vyvrieť. Aby sa tak nestalo, bude treba spraviť, radšej dva, výkonové balancéry na 14,4 V, (na každú baterku jeden), ktoré znivočia prípadný nadbytočný prúd, (nedovolia baterke vystúpať nad toto napätie).

[miroja]

Urcite nelipnem na menici, alebo nejako extra komplikovanom rieseni, riadenom arduinom som za akekolvek rozumne a bezpecne riesenie.
Takze by si navrhoval to najjednoduchsie riesenie? Z panelu cez odpor(ziarovku) rovno na batreku k bateke balancer povedzme 15 V/60W?
PS: Nejde ani o peniaze, ale z principu je skoda toho menica, ale aj poznanie nieco stoji. Navyse, v specifikacii sa pisal len maximalny prud, ale nepisali, ze neznasa pretazenie alebo skrat. Ozaj, a preco by vadilo, ak by pri vychode slnka ten menic nabiehal a vypinal sa?

[Dolfi]

Načo odpor/ žiarovku ? Panel (PN prechody článkov) vytvárajú zdroj prúdu. A ten predsa môže bez problémov ísť aj naprázdno, aj do skratu. Pozri si výstupné charakteristiky panelov, pri konštantnom osvetlení v podstate dajú konštantný prúd, (rovná čiara až po ohyb pri max. napätí). Nakoľko baterka má extrémne malý vnútorný odpor, tak ona určuje napätie na nej. A zbytok ostane na paneli.

Či to bude vadiť, keď na začiatku a konci dňa začne menič cyklovať, netuším. No dostatočne veľká kapacita na výstupe panela/ vstupe do meniča, asi spomalí rýchlosť cyklovania.

Balancér, (paralelný stabilizátor), ti stačí jeden na baterku. A pri tvojom jednom paneli stačí asi na 1 A, (prúd do skratu je 1,01 A, do 12 V baterky bude určite nižší). Takže max. strata na tom balancéri bude 15 W, (14,4 V x 1 A). A aj to samozrejme len vtedy, ak bude naplno pražiť slnko, baterka bude nabitá do plna, (do plynovacieho napätia) a nebude žiadna spotreba. Zapojení je spústa, v podstate TL431 cez 1k odpor a k odporu paralelne nejaký výkonovejší PNP tranzistor, (BD912). Do kolektora tranzistora môžeme "nasekať" buď nejaké odľahčovacie diódy, či cca 10R/ 15 W odpor, žiarovku, ...

Keď už menič, tak prečo nie výkonnejší ? Panel dá 55 W, to je aj 4 A do 12 V baterky ...

[miroja]

Načo odpor/ žiarovku ?...

Uzitocna informacia, zatial som sa solarmi nezaujimal, az kupa zahradky minule leto ma vyprovokovala uvazovat o zdroji elektrickej energie.

Či to bude vadiť, keď na začiatku a konci dňa začne menič cyklovať, netuším. No dostatočne veľká kapacita na výstupe panela/ vstupe do meniča, asi spomalí rýchlosť cyklovania.

Az budem mat iny menic, vyskusam

Nejaky balancer vyrobim, verim, ze na nete je toho tiez plno.

Keď už menič, tak prečo nie výkonnejší ? Panel dá 55 W, to je aj 4 A do 12 V baterky ...

Ano, to by bol druhy level. Akurat ked som na ebay hladal nejaky step down menic tak ta sranda co som objednal bola asi jedina, co zvladala na vstupe vyssie napatie a aj vykonovo sa mi pozdavala. Len ako sme odskusali, asi by neprezila vybitu batreku.
Vyrabat nieco doma na to nemam hlavne cas (keby nie Corona tak som stale po-pia na SC v Mochovciach) a nebudem zakryvat, ze mi chybaju aj prakticke skusenosti.
Skusim sa este pobzerat po nejakom hotovom menici (ci skor zdroji z nejakej spotrebnej elektroniky), ktory by siel upravit na znizene napatie.
Ozaj, nema niekto tip na nieco, co by sa dalo vyuzit na tento ucel?
Inak, ja som kupil dva tie panely, prave pre pripadne zapojenie do serie a mat tak moznost vyuzit komercne impulzne zdroje. Akumulator mam tusim yuasa,150Ah. Je sice po zaruke zivotnosti, ale za mesiac, co bol vyradeny z UPS ma stale cez 12V.
Ja nepredpokladam velke, alebo trvale odbery. Pravdepodobne nejake radio , z jari a jesene osvetlenie v chatke (LED), mozno obcas dobit mobil..

[5ko]

Dolfi, chcel by som mať aspoň polovičku z tvojej hlavy,pretože ak človek nemá hlavu nabitú vzorcami a súvislosťami ,ale len prax, tak nič nedokáže navrhnúť,aby nenarobil viac škody ako osohu.Netuším,čo urobí ten panel do skratu,takže to ani neskúšam,pretože o tom type so mna nete nenašiel ani dunstu,nie to ešte nejakú charakteristiku,viem len to čo je na štítku.Ak si n iečo ty objavil, mohol by si dať sem nejaký link na študovanie,nech sme v obraze.Samozrejme čím jednoduchšie riešenie,využívajúce nejaké hotové veci je lepšie, ako vyvýjať niečo čo už je vymyslené, ale bu´d drahé, alebo nevhodné kvôli rozdielom v parametroch.Bolo by dobre, ak by si nakreslil aspoň blokovú schému s napätiami a prúdmi v styčných bodoch modulov,pretože z obrázka sa dá viac pochopiť,ako s desiatich viet.Určitú predstavu mám, ale tiež som sa s tým nezaoberal a vidím, že je tam viac záludností ako som predpokladal.Preto sa pýtam tu, ak každý pridá svoju skúsenosť či radu,skôr sa najde schodné riešenie.
Zatial ti aj tak vďaka za trpezlivosť a cenné vedomosti.

[Dolfi]

miroja, ak tie veci máš na tej záhrade, tak aspoň provizórne pripoj jeden panel na tú baterku, (plus na plus a mínus na mínus). Baterka sa ti určite poďakuje. Ak je bezúdržbová, tak občas na nej zmeraj napätie. Moc by nemalo liezť cez 14,4 V. A výskumy môžeš robiť súčasne ...
Klasické zapojenie balancéra je napríklad tuná: http://www.zajic.cz/omezovac/omezovac.htm . To zapojenie dole na stránke si mi pozdáva viac. R5 treba upraviť na 14,4 V (asi 2M ?), T1 BD912, zo 15 ks diód na min. 3 A, alebo "libo" radšej odpor 6R8/ 30 W ?, R4 podľa prúdu LED, pri 10 mA asi 1k. Tranzistor chladiť, max. strata pri polovičnom napätí 7,7 V a prúde asi 1,1 A je do 10 W.

5ko, nemaj strach o tie panely. Keby to bolo nebezpečné, tak výrobcovia neudávajú hodnotu prúdu do skratu. Už som napísal, že každý modul v paneli je PN prechod, ktorý pri osvetlení vyrába el. prúd. A ten prúd má charakter zdroja prúdu, (je mäkký).
A neviem, čo by som mal zatiaľ kresliť. Panely paralelne cez diódy v priepustnom smere, to asi pochopí každý. Pripojiť na baterku, plus panelov na plus baterky a mínus na mínus je jasné tiež. Panely paralelne dodajú až 6,6 A, tak ten prúd musí tiecť aj baterkou. Napokon, nakresli to sám, daj to sem. Odsúhlasíme ti to ...

[miroja]

miroja, ak tie veci máš na tej záhrade..

Zatial iba akumulator, panely su u rodicov v garazi. Cakal som aj na konektory, tie mi prisli len minuly tyzden a odvetedy tu u nas na Liptove skoro stale prsi. Niet slnka, neboli by vyskumy . Ale uz je to na spadnutie..
Nakoniec jeden panel mozem nechat u rodicov a robit vyskum aj tam, len keby bolo viac casu (