Ako funguje zapalovanie?

[misocko]

to co som dal link, robia tam presne to co popisal TomasNM , MCU riadene, predstih podla otacok, soft si mozes upravit....
naco odstradivka?

[Atlan]

Niekde v AR bola shcema s uP, aj softom pre nastavenie prrdstihu, prr ten pincel az az, a lacne.

[hpeter]

vzdialenost kontaktov je velmi mala, riziko ze pri rozopnuti nahromadena energia sa zacne vybijat aj cez primar. vyboj ma maly odpor a zapornu char. to by oslabilo iskru na sekundari.
kondik ~200n zachyti spicku a zabrani aby prerusovac schytal vn vyboj.

[TomasNM]

...a prave preto spekulujem s MCU a Hall sondou...

Viem, ze existuju aj hotove varianty, ale napr. za Vape 20Watt sa mi fakt nechce davat 200€.
Navyse, ked som schopny si to zbastlit sam.
Ale, presne na tento ucel som investoval relativne vela penazi do kupy motorky mojho detstva (samozrejme s SPZ,TP a STK).
Na druhu stranu - je to investicia, takmer ako do nehnutelnosti = na hodnote to uz nestrati.

[Atlan]

Za 70E #Aliexpress € 74,75 5%OFF | Universal DC CDI igniter ignition switch modified Motorcycle bike ATV Scooter Moped buggy Racing digital adjustable Programmable
https://a.aliexpress.com/_d9bwheB v cine alebo http://www.sportdevices.com/ignition/ignition.htm

[Dr.Martin]

Toto by nestačilo? nieje to mcu,ale lepšie než to čo je pôvodne https://www.jawa-50.cz/clanek/uprava-ty ... ni-v1.html

[romiadam]

Vie tu niekto povedat ze aka je zavislot uhla predstihu (alebo len obvodova vdialenost) voci otackam? Linearna?

[Atlan]

Urcite nie je linearna, navyse, u klasickej zapalovacej cievke vznika problem s ulozenim energie do jadra tj nasytenim. Aby nezhorela ma vecsi odpor, ale tym padom pri vysokych otackach nieje dostatok casu na nabitie cievky. Pouziva sa cievka z niskym odporom ale tym padom je jej sytenie obmedzenene, res konstantne nezavisle na otackach, z principu nejde pouzit taku cievku s kladivkom.
Neviem ci to ma zmysel risit na 2takte co toci 6000ot.
Inak stiahni si tu https://www.jawa-50.cz/clanek/tuning-up ... stihu.html
Otvori ti aj zipko?
Popis detailný tu http://www.simsonviglu.cz/?sekce=elektrika&clanek=28

[TomasNM]

Dakujem za tip, zaujimave citanie.

[boraicho]

Atlan ale ma zmysel vo vykone, i ked s pinoiermi nemam tak skusenosti ale s jawou 350 mam bohate, a tam ked som dal večši predzapal, tak to bez problemov točilo cez 8000 a motorka šla jak čert, len problem nakopnuť a celkovo v nizkych otačkach, už vynechavala, strielala do vyfuku atd...

[misocko]

na 350tke som mal "dynamicky" predzapal , na jednom valci vecsi na druhom mensi , malo to vyrovnanejsi priebeh točaku.

[TomasNM]

Pani,

Davam dohromady moju verziu zapalovania s Arduinom.
Vsetko funguje OK, az na jednu vec.
Pri iskre sa na vstupe (D2) od snimaca (ten spusta casovac) sa na nom naindukuje VF bordel a Arduino to dokaze detekovat ako dalsie prerusenie a vyvola dalsi impulz. Vo finale sa to tak zavazbi, ze namiesto jednej iskry zacne iskrit s maximalnou moznou frekvenciou, co Arduino zvlada.
Naindukuje sa tam bordel, co prikladam v obrazku.
Trocha sa mi to podarilo eliminovat 100nF kondenzatormi, ale stale to neni 100%.

Otazka znie - da sa to nejakym stylom odfiltrovat?
Pomohlo by pripadne zatienenie elektroniky a inducky?
Zenerka pri takej frekvencii nestiha zareagovat.
Mam to na stole a na breadboard-e, tam v tej spleti kablov moze nieco fungovat ako antena, to nevylucujem.

Mate nejake tipy, ako to vyriesit?

Iskru natiahne na cca 6mm. Myslite, ze je to dostatocne?

Inak sranda je, ze PC, ktory mam asi meter od "projektu" skolaboval velakrat rusenim pri tychto pokusoch, pricom cinske Arduino s tym nema najmensi problem a ide si svoje. Aj som si jedno vyclenil na tieto pokusy a ratam s moznostou, ze ho trafi, ale v pohode drzi. Dokonca preziva aj tych 548Vpp.

[misocko]

6mm? to nemas nasytenu cievku - kratky impulz , ako to mas napisane, kedy zapnes napetie do cievky? iskra musi byt v case vypnutia (ak to nemas tyristorak s cca 300V na kondenzatore)
co sa tyka toho rusenia, prerusenie by som zatazil odporom aby na jeho aktivaciu bol potrebny prud , nielen napetie
druha moznost vsak je , ze nenabieha prerusenie ale resetuje sa arduino
pocas mojho kratkeho hrajkania sa minule s induckou , som zistil ze merat vysoke prudy (aj impulzne , osciloskopom) je ovela jednoduhsie ako merat veci okolo vysokeho napetia , tie impulzy robia divy a to napetie si najde take cesticky....
edit, tu schemu si tam mal? nevsimol som si ju , idem si ju pozriet

[TomasNM]

Na schemu som pozabudol na chvilocku, pridal som ju dodatocne.

Casovanie je vyriesene nasledovne:
Signal od Hallovej sondy pride v momente LDC (Lower Dead Centre), cize v dolnej uvrati.
Privadzam ho na D2, kde je pouzity INT0, za ucelom presneho zachytenia momentu aktivacie a merania frekvencie (otacky).
Podla aktualne zmeranych otackach preratavam cas potrebny na zapalenie. To nastava v momente deaktivacie vystupu D12 (NPN sa vypne,cim vypne aj P-MOSFET).
Kedze poznam cas na otacku, vydelenim ho dvomi (180st),odratam uhol predstihu pri danych otackach (z tabulky predstihu zapalovania podla otacok) a odratam cas pre nasytenie cievky. V tomto momente aktivujem prud do cievky, aby sa nasytila. Po uplynuti definovaneho casu nasytenia signal zhasne, NPN a P-MOSFET vypnu a iskra skoci. Cas nasytenia som zmeral 2ms. Akykolvek dlhsi cas nema vplyv na velkost iskry. V case nasytenia cievkou tieklo cca 8A.

Zatazenie vstupu rezistorom nepomaha, skusal som. Mozno nejakym nizsim ako 1k, to som neskusal. Vplyv som si aj tak nevsimol. Na generovanie otacok na stole pouzivam frekvencny generator, ktory ma push-pull vystup.

Moznost, ze by sa resetovalo Arduino vylucujem. Reset trva daleko, daleko, daleko dlhsi cas, ako frekvencia vybojov.

Este som doplnil otackomer, ked uz Arduino pozna otacky, neni nic jednoduchsie.
Kedze tento obvod rata s akumulatorom a menicom, tak som pridal aj indikaciu nabijania.
No a kedze mam este nejake vystupy k dispozicii, pridal som aj prerusovac, ktory planujem vyuzit na smerovky.

Teraz som si zmyslel, ze mam v scheme N-MOSFET. Idem to prerobit.
Edit> P-MOSFET na scheme opraveny.

[TomasNM]

Prud v case nasytenia som nemeral. Zdroj som mal nastaveny na cca 4A, pricom zobrazoval zrejme priemer cca 130mA. V zdroji su aj nejake elyty, ktore na moment dokazu zvysit odoberany prud mimo zobrazenie/regulaciu. Ak by som chcel este ten prud zvysit po nasyteni, musel by som ist vyssie s napatim,pretoze po tom sa uz prejavuje odporova zlozka cievky. Zvysovat napatie ale nechcem, pretoze by som musel pouzit aspon dva 12V akumulatory a dalsi regulator pre napajanie Arduina.
Tych 8A som iba tipol.

[misocko]

to sytenie by som preveril pomeranim prudu , alebo by som rovno furt zapinal mosfet v dolnej uvrati, aj tak to nebude vo vyssich otackach presytene - ak mas klasicku indukcnu cievku, tam bol problem ze so stupajucimi otackami uz klesala intenzita iskry
ten vstup , ako som pisal , by som zatazil oodporom, nech to musi pretlacit na aktivaciu nejay prud , namiesto tych 10k a 20k pri spinacom trande by som dal na skusku 1k, tych 10k by som pridal k arduinu (medzi D2 a GND). - mas skop, nieje problem pozriet co prsne ti tam lieta
20k na vypinanie mosfetu je strasne vela , daj 470R
na osciloskope, predpokladam ze jedna o napeite na primarnej strane cievky , prva spicka po rozopnuti musi byt najvyssia, ak nieje, mas nieco zle , (u teba aktulne asi to pomale zatvorenie fetu cez 20k odpor) , potom moze byt velka kapacita kondika pri mosfete.
este odporucanie, indukcnu cievku si cez spletene (vytvori sa kvazi tienenie) kable odloz dalej od elektroniky , nebude ti to tolko ovplyvnovat pri merani
skoda ze som nezohnal vcera cievku , by som sa pohral...

[breta1]

Z hlediska odrušení by bylo lepší dát ten kondenzátor 100n přímo na kontakty 1-15 zapalovací cívky a samozřejmě blokovat napájení elytem a nějakým 100n až 470n.
Dioda paralelně k P FET je zbytečná, plnohodnotná dioda je uvnitř.
A jak už bylo řešeno, zmenšit odpor mezi G-S

[Atlan]

No tak, vstup od hall urobit cez optoclen, pre istotu vystup cez optoclen tiez, budic mosfetu cez kombinaciu npn pnp. Pouzi irfp460, paralelne k nemu kondik cca 100n 630V. Napajanie na hall, up, budic fet, urob cez diodu pre kazdy obvod plus kondik 100n a prislusny elektrolit.

Budenie cievky cca 5ms. Pouzi cievku pre elektron8cke zapalovanie odpor primaru cca 1 Ohm, napr cievka pre skutre GY6

[TomasNM]

1. Presytenie 2ms je uplne OK. Skusal som viac, ale vykon to neovplyvnilo. Z toho usudzujem, ze moje meranie bolo spravne. Ked tak spatne zaspominam, vlastne som meral priebeh prudu, pretoze som meral napatie na rezistore, zapojenom v serii.
2. indukcnu cievku mam klasicku, ale to ze by to nestihalo, zrejme nebude sposobene cievkou, ale magnetom a rychlostou jeho otacania. Ja to ale planujem stabilizovat akumulatorom, cize tato tema je irelevantna.
3. vstup som skusal zatazovat rezistorom, nepomaha.
4. rezistory som povymienal, ako si radil. Vyzera to troska silnejsie. Dakujem za tip.
5. Jedna sa o cievku na primare. Kondenzator na MOSFET-e som vlozil pokusne - s nim sa to rusenie mierne ukludnilo.
6. Skusal som oddialit silovu cast od digitalnej, velky uspech som nezaznamenal.

7. Priamo, paralelne na kontakty 1-15 sa mi osvedcil kondenzator 330nF. Badatelne to zosilnilo iskru. 100nF bolo malo, 1uF uz vela a uz to neiskrilo. Zial, nemam viac vysokonapatovych kondenzatorov na laborovanie a hladanie idealnej hodnoty.
8. Blokovanie napajania beriem ako samozrejmost.
9. Dioda je integrovana v tranzistore, to viem. Tuto som iba pridal "pre istotu", aby som odlahcil internu. Mozno to ani netreba, ale neriesim.

10. Vstup od senzora/generatora si nemyslim, ze by bolo nutne oddelovat. Je to v spolocnom digitalnom obvode, tak naco?
11. Cim je IRFP460 specificky? Aktualne mam IRF9530N. Ine P-ckove poruke nemam. Paralelny kondenzator 100nF k nemu mam instalovany.

Nateraz mam v plane:
- Vykonovu cast oddelit a vsetky tranzistory s optoclenom zaintegrovat k inducke a dobre to zatienit.
- Digitalnu cast tiez hodit na DPS a dobre zatienit.
- Hall senzor pripojim tienenym kablom, Tiez aj vstupny signal do optocnelu vykonovej casti pripojim tienenym kablom.
- Inu zapalovaciu cievku teraz poruke nemam, tak to riesim s originalnou.

Este dnesne poznatky:
- Na D2-GND sa mi najviac osvedcil keramicky kondenzator 22nF. Musi byt co najblizsie k vyvodom Arduina. Vtedy sa to uz spravalo pouzitelne stabilne az do 10000RPM (167Hz). Toto miesto sa zo vsetkych pokusov osvedcilo najviac.
- Tie merane zakmity boli merane tak, ze GND osciloskopu islo cez kabel ineho kanalu. Po pripojeni GND sondy co najblizsie k meranemu bodu, vyrazne to znizilo nameranu amplitudu.
- Iskru sa mi podarilo natiahnut na max.7mm. Viac asi z tej cievky tymto stylom nevytiahnem.
- Pre GND treba pouzit svorku c.15. Iskra je silnejsia ako pri pouziti pinu c.1.
- Vo VF obvodoch mam este velke rezervy znalosti.

Zatial dakujem za rady, ked bude cas, tak to budem realizovat na stole a neskor aj fyzicky skusat na motorke.

[breta1]

NPN tranzistor, který budí FET, by měl mít mezi B-E odpor (např. 1k), kondenzátor mezi D-S (100n) se "připočitává" ke kondenzátoru na zapalovací cívce (330n)