Ako funguje zapalovanie?

[TomasNM]

Nikdy som nepochopil potrebu toho R-be. Vies mi to prosim vysvetlit, kvoli comu ho tam v praxi treba?

[breta1]

V otevřeném PN přechodu je akumulován určitý náboj (nabitý kondenzátor B-E). Ten je potřeba odvést (vybít), aby se tranzistor rychleji uzavřel.

[TomasNM]

Dik za vysvetlenie.
Viem, ze B-E sa sprava ako dioda, ale nenapadlo ma, ze by sa to mohlo spravat aj ako kondenzator.

[JohnnyElektro]

Len pozor TomasNM, dobre vediet je ze B-E je dioda tak na max 5V.

[breta1]

Ale teď není řeč o kapacitě v závěrném směru přechodu B-E, ale v propustném směru (difuzní kapacita).

[misocko]

dnes som navstivil vrakac a konecne vlastnim nejake indukcne cievky na hranie
ak mozem odporucit , zozen 3 pinovu cievku s vlatnym spinanim (vysla ma na 8€), napr Felicia, potrebujes len napajanie a nieco cim stiahnes 10mA 12V k zemi - stredny pin. Zbavis sa tym celeho systemu s vykonovym mosfetom , jeho budemim, kondikom....
Ja som pouzil priamo optocnen co som mal v krabicke medzi bordelom. Uvolnenim pinu na nom vystupa napetie na napajacie a cievka sa nabija, stiahnutim pinu k nule , hodi iskru. Pri 9 ms nabiti hodi iskru na 3cm (tak mam nastavene bezecnostne iskrisko) - viac som pre istotu neskusal. Pri kratsom iskrisku to ani neresetovalo Arduino , pri cca 1cm uz malo arduino problem - rusenie bude teda asi hlavne vysokym napetim.
EDIT: nappadlo ma ze 9ms je dobre tak na ohradnik , takze pri 3ms hodi iskru na 2cm. Pri 1ms hadze iskru na sviecke. nad cca 6ms uz iskra nestupa , takze tu bude nasytena.

[TomasNM]

misocko:

Skusal som zapojenie finalizovat na DPS, akosi to prestalo fungovat tak korektne, ako ked to bolo na hniezde.
Postupne som sa snazil hladat problem, ale bez uspechu.
Teraz sa ten vykonovy stupen sprava tak, ze postupom casu iskra slabne a rusenie sa prenasa cim dalej viac.

Teraz by som Ta rad poprosil, ci by si bol ochotny vyskusat cele riadenie s Arduinom s 3-pinovou induckou.
Mohol by som za 20€ kupit cievku, ale radsej to mozme prepit, ako vyhodit do vetra v pripade, ze by to nefungovalo.
Ako som spomenul, namiesto Hall senzora som pouzil generator, ktory posiela Arduinu LDC, ten nasledne vytvara impulz pre cievku. 10Hz=600ot/min, 150Hz=9000ot/min. V tomto rozsahu by to malo fungovat korektne.
Prikladam kod, ktory mam aktualne rozbehany.

Kód: Vybrať všetko

#define SPEEDperiod 100 //ms
#define BLINKperiod 500 //ms
#define saturationTime 2000 //us

#define ignitionPin 12
#define blinkPin 13
#define redLED 9
#define greenLED 10

int advanceTable[]={ 0,2,5,10,15,20,25,30,35,37,39,40,41,42,43,44,45,   46 };

unsigned long time,beforeBlink;
unsigned long SPEEDtime=0;
volatile unsigned long duration=0;
volatile unsigned int pulsecount=0;
volatile unsigned long previousMicros=0;
float SPEEDtemp,delayIgnition;
int c,RPM;
long SPEED;
boolean ign;

//const byte interruptPin = 2;

void setup() 
{ 
  Serial.begin(115200);
  attachInterrupt(0, myinthandler, RISING);
  pinMode(2,INPUT);//SPEED
  pinMode(blinkPin,OUTPUT);//LED
  pinMode(ignitionPin,OUTPUT);//ignition
  pinMode(redLED,OUTPUT);
  pinMode(greenLED,OUTPUT);
  pinMode(3,OUTPUT);
  pinMode(4,OUTPUT);
  pinMode(5,OUTPUT);
  pinMode(6,OUTPUT);
  pinMode(7,OUTPUT);
  pinMode(8,OUTPUT);
  pinMode(A2,OUTPUT);
  pinMode(A3,OUTPUT);
  pinMode(A4,OUTPUT);
  pinMode(A5,OUTPUT);
  ign=true;
} 
 
void loop() 
{ 
  time=millis();

// SPEED vvv  
  if(time - SPEEDtime >= SPEEDperiod) 
  {
    SPEEDtime = time;   
    if(float(duration)!=0) { SPEEDtemp = 1e6 / float(duration);} else SPEEDtemp=0;
    SPEEDtemp *= pulsecount;
    duration = 0;
    pulsecount = 0;
    SPEEDtemp *=1000;//SPEED tune  
    SPEED=long(SPEEDtemp);if(SPEED==0) SPEED=200;
    RPM=60*(SPEED/1000);
    Serial.print("Delay from LDC: ");Serial.print(delayIgnition);Serial.print("us   |   RPM: ");Serial.println(RPM);
    calculateDelay();
    updateGauge();
  }
// SPEED ^^^

// IGNITION vvv
  if(ign && micros() - previousMicros >= delayIgnition )
  {
    ign=false;
    digitalWrite(ignitionPin,true);delayMicroseconds(saturationTime);digitalWrite(ignitionPin,false);
  //  attachInterrupt(0, myinthandler, RISING);
  }
// IGNITION ^^^
  
// STI BLINK vvv
  if(time - beforeBlink >= BLINKperiod) { beforeBlink=time;digitalWrite(13,!digitalRead(13));}
// STI BLINK ^^^
}

void updateGauge()
{
  int maxRange=7200;
  int actual=map(RPM,0,maxRange,0,10);
  if(actual>0) digitalWrite(3,true );else digitalWrite(3,false ); 
  if(actual>1) digitalWrite(4,true );else digitalWrite(4,false ); 
  if(actual>2) digitalWrite(5,true );else digitalWrite(5,false ); 
  if(actual>3) digitalWrite(6,true );else digitalWrite(6,false ); 
  if(actual>4) digitalWrite(7,true );else digitalWrite(7,false ); 
  if(actual>5) digitalWrite(8,true );else digitalWrite(8,false ); 
  if(actual>6) digitalWrite(A2,true);else digitalWrite(A2,false); 
  if(actual>7) digitalWrite(A3,true);else digitalWrite(A3,false); 
  if(actual>8) digitalWrite(A4,true);else digitalWrite(A4,false); 
  if(actual>9) digitalWrite(A5,true);else digitalWrite(A5,false); 
  
  int voltage=analogRead(A0);
  if(voltage< 610) { digitalWrite(redLED,false);digitalWrite(greenLED,true); } 
  if(voltage>=610 && voltage<690) { digitalWrite(redLED,false);digitalWrite(greenLED,false); } 
  if(voltage>=690) { digitalWrite(redLED,true);digitalWrite(greenLED,false); } 
}

void calculateDelay()
{
  int a;
  if(RPM>0    && RPM< 500) a=RPM; 
  if(RPM>500  && RPM<1000) a=RPM-500; 
  if(RPM>1000 && RPM<1500) a=RPM-1000; 
  if(RPM>1500 && RPM<2000) a=RPM-1500; 
  if(RPM>2000 && RPM<2500) a=RPM-2000; 
  if(RPM>2500 && RPM<3000) a=RPM-2500; 
  if(RPM>3000 && RPM<3500) a=RPM-3000; 
  if(RPM>3500 && RPM<4000) a=RPM-3500; 
  if(RPM>4000 && RPM<4500) a=RPM-4000; 
  if(RPM>4500 && RPM<5000) a=RPM-4500; 
  if(RPM>5000 && RPM<5500) a=RPM-5000; 
  if(RPM>5500 && RPM<6000) a=RPM-5500; 
  if(RPM>6000 && RPM<6500) a=RPM-6000; 
  if(RPM>6500 && RPM<7000) a=RPM-6500; 
  if(RPM>7000 && RPM<7500) a=RPM-7000; 
  if(RPM>7500 && RPM<8000) a=RPM-7500; 
  if(RPM>8000) a=500; 

  int index=RPM/500;if(index>16) index=16;
  int advanceAngle=map(a,0,500,advanceTable[index],advanceTable[index+1]);
  float timePerRev=1000000000/SPEED;///Megahertz->microseconds
  delayIgnition=((timePerRev/2.0)*(float(180-advanceAngle)/180))-saturationTime;
}

void myinthandler()
{
//  detachInterrupt(0);
  unsigned long currentMicros = micros();
  duration += currentMicros - previousMicros;
  previousMicros = currentMicros;
  pulsecount++;
  ign=true;
}

Ak by si to mohol vyskusat, bol by som vdacny.

Prikladam aj obrazky, ako som daval dohromady modifikaciu inducky.
(samozrejme, nebol by som to ja, keby som nespravil chybu pri navrhu DPS -> kolektor optoclena ma byt na +, emitor na B tranzistora. Optoclen je 4N25-xxx)

[Atlan]

No najprv ten plosak vzdial aspon na 30cm od inducky....

[TomasNM]

Toto som myslel, ze prave ze ked oddelim vykonovu cast od digitalnej, bude to OK.
Povodna myslienka bola spravit uzavretu vykonovu cast, ktora bude oddelena, pricom bude sucast inducky.
OK, vyskusam.

[misocko]

jasne, vyskusam to
asi nie zajtra (konecne robim hoc len dva dni v tyzdni ) , ale v sobotu nemam co na praci
kebyze na pošte nebola velka šora a fungovalo by to , nemam problem Ti tu inducku poslat, ja som ju kupil na test, preferujem diesel

[TomasNM]

Dakujem vopred.

Ak by to fungovalo, tak nemam problem kupit kludne aj novu.
Len aby som mal istotu, ze nehodim tie peniaze do kosa.

Skusal som to oddialit od inducky a zistil som, ze mi odpaluje MOSFET.
Vymenil som to za bipolar PNP a dokonca to ma lepsiu iskru - asi rychlejsie zatvara.
Na generator to funguje OK, ale Arduino uz dost rusi a spina v nespravne casy.
Troska som to male BD678 pretazil bez chladica, odisiel teraz aj ten. Predsalen ten bipolar viac hreje pri tych prudoch ako MOSFET.
Zrejme aj bazove prudy su tam vysoke - zabudol som na bazovy odpor. A navyse je to Darlington, ktoremu staci menej.
Nevadi, mam ich dost, len trpezlivost mi dochadza.

[Dolfi]

"Troska som to male BD678 pretazil bez chladica ..."

To fakt tam dokázal chvíľu fungovať ten 60 V, 4 A PNP Darlington ?

[misocko]

odskusane
na prvy sup, ani som necakal ze to takto pojde. zapojene tak hnusne ze som vobec nedufal ze to hned pojde. Prerusenie som bral z cinskeho "generatora", nastavovaneho rucne. Spinanie riesene optoclenom (nejaky PCxxx prvy co som nasiel v sufliku a zvlada spinat 10mA) umiestneny pri Arduine. Napajaci bod 12V spolocny pre arduino aj cievku, kondik 220uF, napajane cinskym menicom. Odber do 0,6A podla frekvencie. K inducke 1m dlhe napajacie kable (dvojlinka) , na inducke 2200uF kondik. Dalsia dvojlinka optoclen / inducka.
Ale, to arduino to zjavne nestiha. Uz pri relativne nizkych frekvenciach bolo pocut pravidelne vynechanie alebo zapal v nepravy cas. Vyhodil som seriovu komunikaciu , zacalo to behat do 150Hz. nad touto hranicou je pocut opet nepravidelnelne nieco zle. Mozno skusim uplne vyhadzat nepotrebne veci a pripadne priamu manipulaciu portami nie digitalWrite (mne to vyrazne pomohlo ked som skusal ovladat motor z HDD ale to som bol trochu vyssie frekvencie (myslim 600-700Hz ?) , tam vsak jedine zavahanie znamenalo zastavenie motora.
Co sa tyka tvojich testov s obyc induckou , napadlo ma "preco sa snazis spinat + pol" ked normalne sa inducky spinaju minusom , staci ti N mosfet a nemusis riesit spinanie na High side. Jo , a mosfet pod 500V ani neskusaj, neni problem bez kondenzatora na primare naindukovat cez 1kV. (teraz idem riesit notasovu klavesnicu bo ma z nej svihne, činsky šmejdi...)

[TomasNM]

Ja som sa dnes vecer troska pohral tiez.
Skusal som rozne tranzistory - PNP, P-MOSFET, N-MOSFET, IGBT. Vratil som sa k povodnemu IRF9530 (P-MOSFET).
Ten to nakoniec zvlada najlepsie, aj ked PNP vypadal lepsie, ale vykonnejsi ako DB678 som doma nenasiel.
Preco nespinam minus pol? Mozno preto, ze hladam spolocnu kostru.
Dnes som ale prisiel na velmi zasadnu vec: Vsetky dvojlinky krutit, krutit, krutit!
Dal som priamo na inducku paralelne kondenzator 330nF (to sa vlastne nezmenilo).
Privodne kable k inducke som skrutil do dvojlinky 2x 1.5qmm.
Potom som skrutil aj napajanie a aj Hall senzor.
Stalo sa nieco, co ma presvedcilo, ze toto zmysel ma - teda vsetko sa zrazu zacalo spravat korektne a rusenie minimalne.
Iskra je cca 6mm, ale z tejto inducky (ako som uz spomenul) viac asi nevytiahnem.
Pripojil som si aj motorcek s magnetmi, aby to simulovalo motor priamo a ziaden problem.
Od minula, jedine, co som zmenil na hodnotach, je delic vystupu senzora k D2 a kondenzator na D2-GND.
Dalsi zasadny postreh: Ked pouzijem stojancek z Lidlu ako iskriste, rusenie je velke. Ked pouzijem kablik so svorkami a priamo ho pripnem na vystup VN kabla a pridam spicky iskrista z drotikov na minimalnu izolovanu vzdialenost, rusenie sa znizi.

misocko>
Das aj schemu, ako si to mal zapojene? Hlavne by ma zaujimalo, kam si pripojil tie elyty.
Arduino ten moj kod stiha v pohode, Ak vyhodis inducku (cim eliminujes rusenie), tak na skope zistis, ze vsetko je OK do 150Hz (9000RPM, co je pre mechaniku absolutne maximum, takze viac ani netreba). Dokonca sa mi to v pohode podarilo vytocit az na 200Hz, pricom aj inducka stihala (12000RPM).

Dolfi>
Fungovalo to chvilu, kym som to nevytocil frekvencne (a tym aj duty-cycle) vyssie. Potom to umrelo. Az neskor som si uvedomil, ze som tam nedal bazovy rezistor. Ani datasheet som nepozeral v tom momente. Ako som spomenul, je to R'nD a straty sa ignoruju. Tych BD678 mam dost, tak neriesim.

Moj hlavny dovod poziadavky odrusenia je to, ze si tam chcem pripnut cyklopocitac, ktory je dost nachylny na rusenie.

Update schemy, oranzove pary su krutene.

[boraicho]

kedy to vlastne hodi iskru? ked na vystupe procaka nastaviš 1? tak v tom momente?

inač, prečo nedaš na indučku svičku ale naťahuješ tam nejake dlhe iskrisko?

[TomasNM]

Proces je taky, ze ked nastane moment iskry minus cas nasytenia, je na vystupe log.1. po nasyteni cievky vypinam vystup do log.0, co hodi iskru.
Dolezita dlha iskra je preto, lebo na vzduchu sa to sprava inak, ako vo valci so stlacenymi benzinovymi parami.
Ak by bola iskra na vzduchu 2mm, pre zmes vo valci pod tlakom by to nestacilo.

[misocko]

1. skus spinat minus pol, nenarusi ti to spolocnu kostru , vsetko bude ako doteraz , len mosfet das dole - klasika ako keby si nahradil kladivko mosfetom (tak sa aj robily tranzistoraky)
2. pouzivas 100V mosfet a divis sa ze nemas iskru? Tento mosfet Ťa nepusti odhadom nad 150V na primari , inducna cievka je transformator, cim mensie napetie naidukovane na primary , tym mensie naindukovane na sekundari , vynasobene len prevodovym pomerom , ak to pustis mosfetom na 600-800V uvidis rozdiel. Ale neviem ci najdes P mosfet vhodnych parametrov, preto ti pisem , spinaj minus . Ak si dobre spominam , pri pokusoch na trabantoch horeli 300V tranzistory od prepetia a ty tam das 100V .
3. stacanie kablov , ano, jednoznacne, ci uz napajanie alebo signaly, droty nemozu ist samostatne , musia byt pri sebe (to som ja bral ako samozrejmost, uz som to tu na fore niekolkokrat ludom radil v roznych suvislostiach , hlavne spinane zdroje)
4. meter od iskriska , kratkym drotikom v sonde osciloskopu 100x , v pohode nameriam kedy hadze iskru , cim vyssia preskokova vzdialenost je nastavena , tym vecsie impulzy namerias (logicke), proste to sialene vysiela do vzduchu, myslim ze na motorke , pri pouziti spravneho VN kabla to bude ovela lepsie (menej to bude rusit)

5. k mojmu testu, pouzil som "elektronicku" indukcnu cievku s vlastnou silovinou. Co sa tyka schemy, niet co kreslit , proste mas na cievke tri piny : staly plus, staly minus (GND) , a ovladanie. Kondezator , nejaky kapacitne vecsi, das proste na napajanie, ja som pripajkoval priamo na piny aj s privodnymi kablami). Riadiaci pin ma na sebe 12V , vtedy sa cievka nabija , ked ho uzemnis (prud 10mA , robil som to vystupom optoclena medzi riadiacim pinom a GND) , tak to hodi iskru.
6. arduino nestiha, nezbadas to na skope, potreboval by si skop ktory zaznamena 5-10 sekund , ktore si potom vies roztiahnut a pozriet. zistil by si ze v urcitom momente to bud nezapali alebo zapali inde. Pocut to na iskre. Mozno by stacil aj 2 kanal skop s extra trigrom ktory by si dal nech odpali pri komunikacii. Ked to totiz bezi bez komunikacie , bezi to čisto do tych 150Hz , s komunikaciou to cisto nebezi aj ked na skope to nevidis. Nad tych 150Hz to opet ma nepravidelne "preklepy" , myslim ze na motorke by si to citil na chode motora. Ale vo vysledku asi komunikaciu nepouzijes, tak by to mohlo byt OK.

[TomasNM]

1. Podla mna by nebolo vsetko ako doteraz, keby som vymenil P za N-MOSFET. Kladivko sme uz prebrali a dostali sme sa k zaveru, ze vlastne cely cas nasytenia zdrojovej cievky je skratovane a v spravnom momente rozopne, co napumpuje "vsetok" nabity prud zdrojovej cievky do LC obvodu primaru inducky. Toto zapojenie tak ale nefunguje - ten iba rozopina obvod, neskratuje ho. Z toho dovodu sme aj limitovani napatim, pretoze ziadna zdrojova nabudena cievka neexistuje, co by bola schopna vygenerovat vysoke napatie na primari.
2. Podla mna 6-7mm na iskru vo vzduchu, pri tejto malej inducke je maximum. Predpokladam, ze by to mohlo stacit na zapalenie zmesi. Skusal som ju nasytit aj vyssim prudom(napatim - cez 8A/30V), ale moc sa na iskre nezmenilo. Ak sa vratim k bodu (1), kedze tranzistor iba spina 14V, tak nevidim dovod, preco by tranzistor s vyssiou napatovou rezistenciou mohol pomoct. To vysoke napatie vznika na LC obvode priamo na primari, tranzistor je mimo tohto cirkusu. Tiez predpokladam, ze max.povolene napatie je udavane ako napatie, ktore to vydrzi, nie ze by to ovplyvnilo funkcnost obvodu.
3. VF nemam dobre zvladnute, zatial som sa s tym vela nestretaval. Preto aj krutena dvojlinka je teraz pre mna novinka v praxi. Samozrejme, jemnu teoriu som si uz precital, ze si to vyrusi vzajomne svoje naindukovane napatia, ale v praxi je to pre mna nova vec.
5. Jasne, vypadlo mi to z hlavy, ze mas elektronicku inducku, ktorej davas napajanie a impulz. Je mi to jasne, kam si co pripajal uz.
Stale mam pred sebou klasiku, preto som sa zmylil.
6. Tie seriove informacie, ktore smeruju von, su len tak informacne, nemusia tam byt.
Napriek tomu, pocutelne vypadky zaznamenavam velmi sporadicky a ak ten predstih bude v urcitej tolerancii par stupnov, z toho myslim, ze svet nespadne.

Hlavne som riesil tie rusenia, ktore vytvarali falosne iskry.
Dnes vecer som pripojil kondenzator co najblizsie primaru a je to akceptovatelne stabilne.
Nejake drobne rusenie by ma az tak netrapilo, skor ide o to, ze cyklopocitac bol z toho zmateny a stale sa resetoval. Toto chcem eliminovat.
Tiez chcem stabilne riadenie predstihu.
V tejto chvili riesenie povazujem za OK, na stole vsetko funguje fajn. Hodim to na DPS a vyskusam priamo na moto, ked bude na to cas.
Predsalen, parkujem moto 15km od bydliska a je to troska odruky na denne laborovanie.

Este som skusal uhlikovy autokabel, ale tam to bolo bez sance. Iskra max.2mm.
Skusal som aj autoinducku, ale tam je doba nasytenia cez 5ms, co je uz dost pomale na moto RPM.
Tiez, asi potrebnych cez 10A by som asi Pionierovym magnetom tazko generoval. Je pravda, ze to planujem napajat z akumulatora, ale sa bojim, ze by zasa stihalo dobijat.
Uvidime, ci toto aktualne riesenie bude fungovat, ak ano, tak je vyhrate.

[Atlan]

Lebo si nedas povedat. Ale skusaj skusaj ked si nedas poradit. Ono je to tak, ze niektory musia prekopavat slepe ulicky.

Funguje to stale rovnako. Ci uz spinas plus xalebo minus. Ale kedze npn a nfet su lepsie zvladnute technologie cely svet ich pouziva, len ty trepes P fet tam kde to nieje nutne.
Ano teoreticky 10A ale len 5ms, tolko trva kym tu energiu akumulujes do jadra inducky, pri rozopnuti tranzistora preskoci iskra a obvod bude rezonovat, preto je cez ten tranzistor kondenzator. Ten tranzistor musi mat velke Uce aby neobmedzovalo napatie na sec lebo znizuje Upri. Res Uds.
Ale ked to nevzdas tak za 1mesiac na to prides.

[misocko]

1. takze tak, asi to neviem vysvetlit. Mas teraz 15 pripojenu na minus; a 1 na P mosfet (spinac). Klasika bateriove zapalovanie ma plus na 15 ; 1 na mosfet (spinac) , ty do toho pleties zapalovanie ake pouziva origo pekac a skratuje obe cievky
2. zober si hocijaku cievku (rele?) , pripoj na skop, pust do nej na chvilu 12V , odpoj 12V , co spravi skop ? vyleti do neba, na cievke sa naindukuje 300V minimalne. Prave toto napetie je dolezite pri bateriovom zapalovani , lebo nasobok tohto napetia na sekundari vytvori napetie podla prevodoveho pomeru na sekundari (na primari 300V , prevod 10 , na sekundari 3000V) , Ty svojim mosfetom brzdis to indukovane napetie na primari na asi 150V , ja ho svojim mosfetom pustam na cca 800V , kto ma vyssie napetie na sekundari? Osciloskopom sa to da pekne pozriet ked si zoberies trafko napr 240 - 12V (klasika nie spinane) , obe vynutia si pripojis na skop, a do 240V pustis na 10ms 12V. Pozres na skop a pochopis co pisem , ked pouzijes svoj mosfet na zopnutie tych 12V do 240V cievky, uvidis ako bude krasne orezane to napetie na 240V cievke po rozopnuti obvodu, a podla neho aj napetie na 12V cievke (ja som to skusal, napetie mi rezal 900V mosfet , vyssie som nesiel , to mi stacilo)

Ak sa vratim k bodu (1), kedze tranzistor iba spina 14V, tak nevidim dovod, preco by tranzistor s vyssiou napatovou rezistenciou mohol pomoct. To vysoke napatie vznika na LC obvode priamo na primari, tranzistor je mimo tohto cirkusu. Tiez predpokladam, ze max.povolene napatie je udavane ako napatie, ktore to vydrzi, nie ze by to ovplyvnilo funkcnost obvodu.

- tu , pises o tom ze nevies ako funguje obycajna cievka , nielen indukcna... Študuj , v dobrom PLS , dufam ze neurazam

10A do cievky , neznamena odber 10A trvale, ako som pisal moja brala 0,6A trvale.
na zaver:
ak uz chces ist do 12V baterioveho zapalovania, isiel by som do elektronickej inducky
posli adresu do SS, obetujem sa a poslem Ti inducku aj mosfet na 900V , za pivo ak sa niekedy stretneme.
na pekaci som zacinal, toto by ma potesilo ak by sa ti to podarilo rozchodit

EDIT, Atlan ma predbehol a vyrazne moj pokec skratil