No tak to vysvetlim na priklade. Majme "svetelne hodiny", t.j. zariadenie, v ktorom su oproti sebe 2 rovnobezne zrkadla a medzi nimi sa bez strat odraza luc svetla. Jedne taketo hodiny budeme mat pri sebe, nebudeme sa pohybovat, druhe dame napriklad do rakety, kde bude aj kozmonaut (hodiny pritom budu vertikalne, t.j. kolmo na vektor rychlosti rakety). Tato raketa okolo nas pojde rychlostou velmi blizkou rychlosti svetla (c).
Teraz zacina ta vtipna cast.
Kedze bol potvrdeny postulat, ze svetlo ma vo vsetkych sustavach rovnaku rychlost (to v nasich, aj kozmonautovych hodinach sa z mojho aj jeho pohladu pohybuje rovnako rychlo), tak si vsimneme nasledujucu vec. Kedze sme v klude, tak "nase" svetlo vykonava pohyb iba po jednej osi, ale svetlo (z nasho pohladu) v rakete vykonava pohyb v dvoch osiach, takze prejde medzi zrkadlami VACSIU vzdialenost, ako nase. Ak vsak kozmonaut v rakete ma pozorovat, ze aj z jeho pohladu ma svetlo rovnaku rychlost, tak "jeho" cas sa musi spomalit.
float l,I,Q,_,o;int E;main(){I=1.125;while(I>=-1.225){for(l=-2;l<=1;l+=3/79.0){Q=_=0;for(E=127;Q*Q+_*_<4.0&&--E>32;){o=Q;Q=Q*Q-_*_+l;_=2*o*_+I;}putchar(E);}putchar(10);I-=9/88.0;}}