Duševné vlastníctvo a technické normy majú svoju cenu a bezplatné byť nemôžu, vysvetľuje Slovenský ústav technickej normalizácie, prečo bezplatne nezverejní normu..
Veľmi zaujímavé čítanie celej diskusie... aj keď posledný príspevok nabáda k tomu, aby sa diskusia na tému platieb za prístup k normám presunul inam, nedá mi nepridať názor - pevne verím, že moderátor tento topic "zmoderuje".
Mám za to, že status, ktorý v citovanom príspevku prezentuje ÚNMS (ktorý je zriadený zákonom a ten zo zákona určil SÚTN ako PO) vychádza z ods. 3 §7 Zákona 264/1999 Z. z. - "Dodržiavanie slovenskej technickej normy je dobrovoľné.". Chápem, že dodržanie normy sa považuje za splnenie technických požiadaviek určených technickým predpisom. Ale už tu vzniká isté protirečenie v princípe dobrovoľnosti. Aj keď sa vytvára priestor na použitie iného riešenia ako riešenia uvedeného v norme, kvôli nebráneniu technickému pokroku. Ale ak mám dodržať normu, tak nech je aj norma kvalitne spracovaná
a tu ja osobne vidím v technickej normalizácii obrovský problém - kvalita noriem v kontraste s cenami za normy. Veľmi veľa vecí uvedených v normách sa nedá označiť inak ako "
paskvil" Ako nás štát môže zaviazať k niečomu, čo je nezmysel a nechať nás platiť za to?. Rukolapných príkladov je strašne veľa, ťažko použiť citácie, pretože ak si preštudujeme sadzobník poplatkov za normy zistíme, že aj citácie sú spoplatnené.
Od napríklad 34 1398, norma, z ktorej sa nám vysmievajú za hranicami je stále spoplatnená a oficiálna. Aj napriek tomu, že medzinárodný výbor ICLP v korešpondencii niekoľkokrát žiadal CENELEC o zrušenie národných noriem zaoberajúcich sa ESE. Dokonca sám člen normalizačnej komisie ju napadol a na 6 stranách publikoval jej nedostatky. Napriek tomu sa predáva.
Až po triviálne paskvily, ale stále platné! a stále predávané! za nemalé ceny - v platnej 34 0350 z roku 1964 sa dočítate, že poslednou zmenou bol zrušený termín "predlžovacie pohyblivé prívody", zostali len "pevne pripojené" a "oddeliteľné" (zmena platí od 1.11.2013), napriek tomu sa inde dočítate (33 1310), že "pohyblivý prívod" (žiadne že predlžovací, jednoducho každý) musí byť vždy trojžilový so správne pripojeným PE (čože???) - v jednej samostatne stojacej vete. Je jedno, že niekto bude argumentovať s tým, že kontext sa jasne týka "predlžovačiek" a "bolo to myslené" -
je to norma - má byť jasná, to sa od nej očakáva, "predlžovacie šnúrové prívody" ako náhrada teraz rieši iná norma, ktorá na SK pripúšťa predlžovačky dvojžilové - a k elegantnému vyškrtnutiu "predlžovacích" z celkovej dovolenej dĺžky 50m v §3533 - to už je len perla riešení normotvorby, de-facto sa tým dovolilo predĺžiť "pevne pripojené" a "oddeliteľné" pohyblivé prívody. Terminus technicus, bol jasne definovaný a použitý inde v samostatne stojacej vete... - stačí si prečítať definície v §3521 34 0350 a takisto aj §3525 - akože "musí" byť trojžilový a čo predmety triedy ochrany II a III. Takýchto "paskvilov" je plno aj v dôležitej 33 2000-4-41 a iných ďalších dôležitých normách. Nezávidím revíznym technikom, pretože stoja pred rozhodovaním nad uplatnením článkov noriem pri posudzovaní OP a OS sami.
Nevidím problém v samotnej platbe - aj za diaľnice platíme, ale snáď sa dá povedať, že nejaká viditeľná snaha o zlepšenie stavu tam je... ale čo sa týka kvality noriem v porovnaní z cenami za ne a v ostrom kontraste s dobrovoľnou záväznosťou je tu naozaj niečo choré.
celú zbierku, keď to všetko archivujú do PDF formátu ...
)
