SVETELEKTRO

30. novembra 2009   Verzia pre tlač Verzia pre tlač

Ako vyrobiť veľký kryštál cukru


zawin

Tento článok sa síce netýka elektrotechniky, ale zaujal ma natoľko že som sa rozhodol publikovať ho na stránku. Blíži sa čas Vianoc a asi každý z nás rozmýšľa nad tým ako potešiť svojich blízkych. A asi najkrajší darček býva ten vlastnoručne vyrobený, čo nasledovný darček spĺňa. Tak poďme nato!

Zapoj sa s nami do sútaže!

Na to aby sa nám vytvoril krásny veľký kryštál potrebujeme presný pomer vody a cukru. Ide o to že zo vzrastajúcou teplotou sa vo vode roztopí čoraz viac cukru. Napr. pri 20C rozpustíme v 100g vody približne 200g cukru ale už pri 100C dokážeme rozpustiť až 490g cukru v 100g vody. Ako vidíte, je to teda pekný rozdiel. A práve na tomto sa zakladá naša kryštalizácia. Pri určitej teplote vytvoríme nasýteny roztok (tj. už nebude možné roztopiť viac cukru pri danej teplote) a do nádoby vložíme malý kúsok cukru na šnúrke. Keď sa bude pomaly voda odparovať, bude stúpať koncentrácia roztoku a tým pádom sa začnú tvoriť kryštály.

Výpočet:


Ako som už písal treba zistiť presný pomer vody a cukru pri danej teplote. Na to nám poslúži nasledovný graf.

Graf rozpustnosti:

Z neho vyčítame závislosť rozpustnosti cukru vo vode od teploty. Teplotu volíme takú v ktorej necháme kryštalizovať cukor, napr. v izbe 25C. Pre túto hodnotu vyčítame z grafu hodnotu – 210g cukru / 100g vody. Zvolíme väčšiu hodnotu koncentrácie približne o 30g viac takže výsledná koncentrácia bude 240g cukru / 100g vody. Posledný parameter na výpočet potrebujeme hustotu cukru a tá je 1.587. To znamená že napríklad 158,7g cukru má objem 100ml.

Na výpočet použijeme nasledovnú kalkulačku.

Ja som volil teplotu 25C a chcel som aby roztok mal objem 300ml.
Dosadil som:
total volume of solution : 300 ml (cm3)
desired concentration : 240 g/100 g
density (specific gravity) : 1.587 g/cm3
Vyšlo mi:
Potrebujeme:
– 119g vody
– 287g cukru

Komu moc tieto výpočty nevonajú môže použit pomer približne 3:1 tj. 3x viac curku ako vody.

Výroba:


Čo budeme k tomu potrebovať:
– cukor
– vodu
– sporák
– hrniec
– šnúrku
– spajdlu
– sklenený pohár
– kuchynskú váhu

Vypočítané množstvo vody a cukru odvážime na kuchynskej váhe. Následne cukor a vodu dáme do hrnca a necháme pomaly priviesť do varu za stáleho miešania. Cukor sa musí úplne rozpustiť a vytvorí sa nám zmes podobná medu. Takýto roztok nalejeme do pohára a necháme vychladnúť. Na špajdlu uviažeme nitku a na jej koniec uviažeme malý kúsok krýštáliku cukru, tak aby bol približne v polovici roztoku. Potom nám už neostáva nič iné len položiť pohár na nejaké stabilné miesto a čakať kým sa nezačne tvoriť kryštál.

Príprava:

Rozpúštanie cukru:

Umiestnie kryštálu do roztoku:

Výsledok:

Vyrobený kryštál:


Ako sa vám páčil tento článok?
  • Páči sa mi (10)
  • Súhlasím (2)
  • Zábavné (2)
  • Informatívne (1)
Najnovšie články od zawin (zobraziť všetky)

Komentáre (21)

  1. StereoJack píše:

    Chlapci nechem byt hnusny ale toto asi nepatri ku elektrike , 😛 , ja viem je to zaujamave a pekne ale no kde by sme sa to dostlaly keby ste tu davali viac takych to prispevkou akurta tak do kurzu varenia , :DD

    • Kofo píše:

      nemusí byť všetko seriózne…

      niekedy treba uľaviť, pustiť plyn 😀

      • jj presne tak, nepoviem keby kazdu chvilu sa polavi ale raz za uhersky rok je to v poriadku .)

        • kubo150 píše:

          Spýtam sa, pokračuje graf aj za 100stupňou celzia?

          • boraicho píše:

            Skor nie jak hej jak chceš zvysiť teplotu vody nad 100° ??

          • mihaldp píše:

            osolit ju? 😛

          • kubo150 píše:

            Presne, je to tlakom, len či by sa dalo toho cukru viacej rozpustiť
            Len neviem ča by sa voda varila pri 21stupňoch, pretože sa mi stalo že sa vytvorilo aj vákum a voda mala aj 24 stupňov a nevarila sa.

          • spektrometer píše:

            Ano, tlak ovplyvnuje teplotu varu kvapalin. Hoci sa kvapaliny odparuju z povrchu pri vsetkych teplotach (vyuziva sa to pri napr. molekulovej destilacii), najrychlejsie sa vyparuju v stave tzv. varu. Var je stav, kedy sa tlak nasytenych par kvapaliny rovna okolitemu tlaku prostredia. Vtedy sa kvapalina vyparuje z celeho objemu. (Tlak nasytenych par je tlak aky vznikne nad volnou hladinou nejakej kvapaliny v uzavretej nadobe). Tuto zavislost tlaku nasytenych par kvapaliny od teploty je mozne vyjadrit riesenim jednoduchej diferencialnej rovnice (Clapeyronova rovnica, alebo Clausius-Clapeyronova rovnica), pricom tlak par nad kvapalinou je ovplyvneny tepelnym efektom samotneho vyparovania – vyparnou entalpiou. S rastucou teplotou teda stupa tlak nasytenych par danej kvapaliny, no a ked dosiahne okoliteho tlaku (atmosferickeho alebo umelo znizeneho, umelo zvyseneho), dochadza k varu. Ked teda vhodne zvysime tlak, mozme zvysit teplotu varu vody na napr. 120 °C (v automobilovych chladicoch). V elektrarnach chladiaca voda ma bezne 300 °C a je kvapalna, ale pod obrovskym tlakom. Aby to vsak nebolo take lahke, vyparna entalpia (tepelny efekt spojeny s varom) zavisi tiez od teploty. Teda riesenie spominanej diferencialnej rovnice bude trochu zlozitejsie. Zvysovanim tlaku nemozeme vsak zvysovat teplotu varu donekonecna – existuje tzv. kriticka teplota, nad ktorou uz nieje mozne latku skvapalnit, inak povedane, je to stav, pri ktorom uz nepozorujeme medzi kvapalnou a plynnou fazou ostre fazove rozhranie, existuje len nieco vlastnotami plynu a kvapaliny sucasne – superkriticka tekutina. Vyparna entalpia nad kritickou teplotou je nulova. Pre vodu je kriticka teploty myslim okolo 370 °C. Ale pre mnohe atmosfericke plyny je tato teplota velmi nizka, co znamena, ze bez schladenia ich nedokazeme skvapalnit. V atmosfere su tieto plyny v nadkritickom stave. Ci by rastla a ako by rastla rozpustnost cukru nad 100 °C mozem len spekulovat, ale pravdepodobne by este rastla.
            Pri znizovani tlaku dochadza k znizovaniu teploty varu a samozrejme vodu mozno zovriet aj pri 21 °C. Netreba na to ani tak vysoke vakuum, doma sa mi to podarilo pri nejakych 20 stupnoch a stacila mi na to vodna vyveva. (ta dokaze tahat max. 11 Torr) Samozrejme ze rozpustnost cukru je viac ovplyvnena teplotou nez tlakom, takze znizovanim teploty varu znizujes maximalnu ropzpustnost cukru aka moze byt.
            Ina je situacia u rozpustnosti plynov – tam rozpustnost zavisi nielen od teploty ale aj od tlaku (bublinkova mineralka) a riesenie takej rozpustnosti je o dost zlozitejsie.

  2. rhetetop píše:

    ja bxch rek ze jo staci len trochu zvacsit tlak ale bude to drazsi 😀 (opak pokusu ked na fyzike z nadoby vysava sa vzduch a ona voda zacne vret pri teplote 21stupnoch

  3. elektrikar666 píše:

    To si robíš u nás srandu? Pán autor tohto článku je podľa mňa debilček, ktorý o elektrinike nič nevie ! Tento článok nepatrí na túto stránku. Adminom odporúčam tento článok zmazať a autorovi dať ban ze nevhodný príspevok.

  4. ceeert píše:

    Náhodou, je to super článek,musím to zkusit.:) díky za nápad.

  5. inergo píše:

    Pozdravujem, prosím o info, aký veľký je ten kryštál (z fotky nevidno, treba priložiť napr. ku kreditnej karte), ako rýchlo sa utvorí a čím sa dá ovplyvniť jeho veľkosť. Ďakujem, Martin

  6. inergo píše:

    Pozdravujem, prosím o info, aký veľký je ten kryštál (z fotky nevidno, treba ho priložiť napr. ku kreditnej karte), ako rýchlo sa utvorí a čím sa dá ovplyvniť jeho veľkosť. Ďakujem, Martin

  7. instrukcion píše:

    ako dlho si to robil urobil som to ale krystaliki sa mi robia len na boku nadoby je to dobtre??? treba to obcas aj zamiesat???

  8. instrukcion píše:

    ludai sak to sa da pouzit ako lizatko satci tam este dat potravinarsku farbu a mate

  9. Skusacka píše:

    no mne to tiez robi krystaliky na stenach, na dne aj na hladine ale aj na snurku sa uz zacali chytat ale vela malych tak neviem ci to tak ma byt pls poradte

  10. ondrej12 píše:

    KTO POVEDAL ZE NEPATRY DO ELEKTRONIKY VED CELA ELEKTRONIKA SA ZAKLADA NA KRISTALOCH .ESTE SA MATE CO UCIT

  11. Zmazaný Používateľ píše:

    Asi aky velky ma byt ten krystal? Mne vysiel s priemerom asi 7-8 mm.

  12. alik píše:

    Zaujal ma tento článok.Dali by sa takéto vačšie kryštáli vyrobiť napr.z kreatínu resp.piracetamolu?????Akým sposobom?Tiež to bude záležať od presného pomeru,alebo sposobu odparenia resp.telpoty a tlaku pri samotnom sposobe kryštalizžcie???

Pridaj komentár