Isto má každý doma nejakú tú zlú alebo rozbitú úspornú žiarivku. Najprv som si myslel, že elektronika je dobrá len na súčiastky, no neskôr mu majster povedal, ako túto elektroniku využiť.
Každá úsporka má vnútri frekvenčný menič pracujúci na frekvencii asi 25-50kHz, ktorý zaobstaráva štart žiarivky. Po zapnutí zapnutí začne kmitať spätovazäbný oscilátor, ktorý najprv nažhaví vlákna trubice a potom kmitá na danej frekvencii a budí trubicu.
[1]
Takto to vyzerá zvnútra. Žltými bodkami sú označené kontakty, ktoré treba prepojiť, zelenými kondenzátor, ktorý vyletujeme a modrou tlmivka. Ja viem, že je to jasné, ale pre istotu 🙂
Úprava spočíva vo vyletovaní jedného kondíku, prepojení dvoch vývodov k trubici a namotaní potrebného počtu závitov na tlmivku.
Po rozobratí by ste mali v úsporke nájsť malú tlmivku na feritovom E jadre. Táto tlmivka obmedzuje maximálny prúd do trubice. Na túto tlmivku namotáme drôt a tím vznikne malý transformátor pracujúci na frekvencii 25-50kHz, ktorý dokáže aj cez malé jadro preniesť dosť energie. Úprava je jasná zo schém.
[2]
Takto nejako vyzerá zapojenie budiča v bežnej úspornej žiarivke
[3]
A tu je už spomínaná úprava
Usmerňovacie diódy použite rýchle, aby sa stíhali zavierať pri opačných polvlnách. Počet závitov na sekundárnej strane musíte určiť experimentálne, začnite niekde pri 10 a postupne zvyšujte až kým Vám nebude napätie na výstupe stačiť. Výkon, ktorý zo zdroja dostanete je určený pôvodnou konštrukciou budiča. Na tlmivke niekedy už nie je miesto pre ďalšie závity, ja som to vyriešil tak, že som drôt z pôvodnej tlmivky odmotal, zmeral jeho dĺžku, vzal nejaký tenší drôt rovnakej dĺžky a namotal ho na tlmivku. Smer vinutia musí byť zachovaný, inak odídu tranzistory. Musíte tiež zachovať vzduchovú medzeru medzi jadrami tlmivky.
Článok pochádza z adresy pablox.cq.sk