SVETELEKTRO

2. júla 2014   Verzia pre tlač Verzia pre tlač

Elektrónkový zosilňovač – home made. podľa Marshall 2550 STD.


vocal

Návod a popis stavby elektrónkového zosilňovača  MARSHALL 2050 STD

Elektronika ma bavila odmalička. Môj otec bol rádioamatér (od roku 1990 mám koncesiu aj ja ) takže rôznych súčiastok sme mali doma viac než dosť. Okrem toho ma bavila aj hudba. V roku 1971 som so svojimi kamarátmi založil hudobnú skupinu. Mali sme vtedy 15 rokov. Hrávali sme asi do roku 1987. Začali sme hrávať na zosilňovačoch AZK 210, AZK 410, AZK 405 – Mono 50, AZK 140 – Mono 130. Neskôr sme prešli na tranzistorové zosilňovače rady ASO, z dôvodu „módy“ a tieto zosilňovače mali vyšší výkon.  Po skončení hrávania som sa venoval rádioamatérskej činnosti a sem tam som si niečo zabrnkal len pre seba. Pre potešenie som si kúpil combo Behringer.
Keď som sa raz s pánom GOOGLE „blúdil“ po www stránkach, objavil som schémy zosilňovačov od rôznych výrobcov. Tak mi napadlo, urobiť si elektrónkový zosilňovač. Mal som za sebou niekoľko konštrukcií tranzistorových zosilňovačov a iných elektronických  zariadení. Musím sa priznať, nie som elektrikár, som strojár. Schém je na internete nespočetné množstvo a moja voľba padla na MARSHALL 2050 STD. Bola tam schéma, rozmiestnenie súčiastok na doske, dokonca aj popis predného a zadného  panela.

Tu je link: https://home.comcast.net/~mamp17/Jubilee%20Layouts.html

 Konštrukcia je navrhnutá systémom point to point, podobne, ako boli niekedy robené aj zosilňovače TESLA (tie boli robené na tzv. „rebríčkoch“), ale aj zosilňovače svetových výrobcov. Zdalo sa mi to výhodnejšie z dôvodu výmeny súčiastok, ako pri spájkovaní súčiastok do dosky, lebo po pripojení potenciometrov a elektrónok k doske je prístup k spojom skoro nemožný. V  takomto prípade  pri výmene  čo len jednej súčiastky musíme z dosky, aspoň z jednej strany odpojiť všetky drôty, aby sme sa dostali k požadovanej súčiastke.  Takúto konštrukciu a k tomu ešte s elektrónkami som dovtedy nerobil, tak to bola pre mňa veľká výzva. Kúpil  som si osciloskop a tónový generátor aj s meračom skreslenia a pustil so sa do toho.

Začal som mechanickými dielcami zosilňovača – chassis, doska spojov, predný, zadný panel, transformátory … . Prvé chassis som si dal vyrobiť z lešteného antikorového plechu 0.8 mm. Je pekné, ale ťažko sa opracovávalo – vŕtanie dier pre pätice a konektory. Ďalšie chassis som si vyrobil sám z pozinkovaného plechu 1 mm. Rohy som spájkoval.  Bývam v činžiaku a robiť tieto mechanické časti je trochu problém. Vŕtať diery , spájkovať chassis, nitovať spájkovacie očká na dosku,  potiahnuť skriňu zosilňovača koženkou … je potrebne robiť pri čo najmenšom hluku tak, aby to prežili aj susedia. Kto býva v činžiaku, vie, o čom hovorím.  Autor dorobil do základnej schémy ešte jeden LEAD GAIN , pre skreslený zvuk. Obidva gainy sú nezávislé a dajú sa prepínať prepínačom z predného panelu, alebo nožným prepínačom, ktorý ma konektor na zadnom paneli (sú paralelne prepojené). Rozdiel úrovne čistého a skresleného signálu je možne nastaviť potenciometrom LEAD VOLUME. Okrem toho ma zosilňovač aj jemnejšie skreslenie (RYTHM CLIP). Toto je možné zapnúť len  na prednom paneli. Dalo by sa to prerobiť aj na prepínanie nožným prepínačom, … možno v budúcnosti. Ďalej má zosilňovač možnosť meniť farbu zvuku klasickými korekciami BASS, MIDDLE, TREBLE a PRESENCE. Na zadnej strane sú poistky, sieťový prípoj 230V, prepínač výkonu 25W/50W, konektory na pripojenie externého efektového zariadenia a už spomínaný  konektor na nožný prepínač (foot switch) pre  skreslený a čistý tón.
Skrinku som vyrobil z preglejky hrubej 21 mm a potiahol som ju koženkou. Na rohy som dal plastové výlisky.  Nezohnal som také, s veľkými rádiusmi, aké som videl na internete, ale myslím, že dobre ukážu aj menšie. Na ďalšie skrinky som použil  dosku z mäkkého dreva 18 mm, z Baumaxu.

Zosilňovač je osadený v  predzosilňovači 2xECC83, potom 1x ECC83 na rozdeľovanie signálu pre koncové elektrónky 2xEL34. Elektrónky  môžu pracovať v režime trióda/pentóda (25W/50W). Odpory a kondenzátory som použil z domácich zásob. Čo nebolo doma, som dokúpil. Trochu som prerobil ovládanie relátka na prepínanie signálu. Spínanie cievky relátka som dal cez tranzistor. V originálnej schéme bola cievka pri čistom signály stále pod napätím. Ja som to prerobil opačne, pomocou tranzistora.  Transformátory a tlmivka sú domácej výroby. Sieťový transformátor mi nerobil problémy, veď nebol prvý, čo som robil. Ale výstupný transformátor, ten so mnou dosť „pocvičil“. Prečítal som veľa článkov na  rôznych fórach a zbieral som skúsenosti. Dočítal  som sa, že najdôležitejšia časť v elektrónkovom zosilňovači je výstupný transformátor. Tak som k nemu pristupoval trochu s rešpektom.  VT musí nielen prispôsobiť vysoký  výstupný odpor elektrónky (niekoľko kilo ohmov) na nízky odpor reproduktora (4, 8, alebo 16 ohmov), ale pri tom musí preniesť aj požadované frekvenčné pásmo v požadovanej  kvalite.  Pre môj prípad – gitara, to bolo od 80 Hz po asi 16 kHz. Pre bass gitaru je požadovaný prenos dolnej frekvencie od 40 Hz. Na basu som VT ešte neskúšal navinúť. Aby som mal čo najviac vedomostí, kúpil som si aj jednu nemenovanú knihu, v recenzii ktorej som sa dočítal, že tam bude popis, ako pracujú elektrónky a návrh sieťového a aj  výstupného transformátora. Vedel som, že tam  nebude popis na stavbu gitarového zosilňovača, ale dúfal som, že sa tam dozviem podstatné veci o výstupných transformátoroch. Bol som však sklamaný. Návrhu výstupného transformátora bolo v tejto knihe venovaných „až“ 13 riadkov a aj v tých bola chyba. V odkaze na vzorec pre výpočet transformačného prevodu bolo zlé poradové číslo vzorca, podľa ktorého bolo potrebné počítať. Na záver autor neodporučil amatérsku stavbu výstupného transformátora, ale vraj  je potrebné sa v takom prípade kontaktovať s renomovanými firmami na výrobu transformátorov.  Z nich jedna bola uvedená aj v tejto knihe. Takže som veľmi nezmúdrel, ale za cca 15 Euro (cenu si presne nepamätám) som sa aspoň dozvedel, že výstupné transformátory majú mať magnetické sýtenie 0.25 T, čo som aj využil vo výpočte VT. Veľmi mi pomohla kniha RADIOTECHNIKA DO KAPSY od autora SLÁVA NEČÁSEK. Knihu vydalo SNTL v roku 1981. Vtedy stála 24,- Kčs. V kapitolách, ktoré som dovtedy „preskakoval“ ( o elektrónkach, VT a tlmivkách) som sa dozvedel potrebne informácie. Napriek tomu, čo som čítal na internete, ako ťažko je vyrobiť VT v domácich podmienkach,  som sa rozhodol, že VT si vypočítam a  naviniem sám. Najskôr som si ale musel vyrobiť navíjačku, lebo tú, čo som zdedil po otcovi, som nemohol nájsť. Asi som zabudol ,komu som ju naposledy požičal, a on zabudol, kto mu ju požičal J.  Povedal som si, že ak na zosilňovači bude všetko dobre fungovať  a nebude dobrý iba VT, tak potom ho kúpim niekde na bazáre,  alebo sa obrátim na niektorú renomovanú firmu.  A skoro som ho aj musel kúpiť….

Môj prvý VT dopadol podľa očakávania – nefungoval. Keď som prvý krát pripojil anódové napätie   450 V po nažeravení elektrónok, s napätím som sledoval, odkiaľ vyšľahnú plamene J. Nevyšľahli … Tak som odpojil umelú zaťaž,  pripojil 50W reproduktor RFT L3702 a gitaru. Zvuk bol bez sieťového brumu, ale zvuk gitary, ktorý vyšiel zo zosilňovača, nebol adekvátny toľkej robote, čo som venoval tomu zosilňovaču. Keď som trochu vytočil master volume, zvuk bol skreslený, praskalo v ňom. Nevedel som, kde môže byt chyba, či vo VT, alebo niekde inde v zapojení. Tak som pátral niekoľko večerov po chybe. Nakoniec mi pomohol kolega z práce, ktorý hrá v kapelách DDR a Playground v Nitre (ešte sa o ňom zmienim). Je vyštudovaný elektrotechnik. Požičal  mi od svojho známeho VT z MUSIC 70, aby som to vyskúšal s týmto VT. Keď som pripojil tento transformátor k môjmu výtvoru, ozval sa k môjmu potešeniu  počúvateľný zvuk. Nebolo to však ešte to „pravé orechové“. V schéme zapojenia je spätná väzba,  odoberaná zo  4 ohmového vinutia VT, a  tento transformátor ma výstup iba 8 a 15 ohmov, 100 V výstup a vinutie myslím  na ochranu VT, ktorá je v Music 70-tke.

Tak už som vedel, že môj VT nie je dobrý a asi budem musieť kúpiť na inzerát  VT  784-139 Drake, ktorý je predpísaný  v schéme. Premýšľal som, kde som asi urobil chybu, podobne ako „ soudruzi z NDR“ v Pelíškoch. Transformátor som navíjal podľa akéhosi návodu z internetu, ktorý bol asi zlý, alebo som mu neporozumel (myslím, že to druhé). Rozhodol som sa celý transformátor rozobrať, previnúť  a sekcie poprepájať podľa seba. V škole nám hovorili:  „Používajte zdravý, sedliacky rozum“. Tak som ho použil J. Odvinul som všetky vinutia  a znova som sa dal do zdĺhavej roboty. Jednotlivé sekcie som prepájal podľa toho, ako som si myslel, že by to malo byť.  Teraz to bolo správne.  Po nastavení biasu som pripojil anódové napätie a z reproduktora sa ozval čistý, neskreslený zvuk.

Zatiaľ som vyrobil tri kusy zosilňovačov. Keď som urobil prvý, navštívil ma kamarát – muzikant. Keď počul, ako to hrá, chcel také niečo aj on do kapely. Tak som mu ho požičal nedokončený (bez škatule) aby ho testoval, pokiaľ mu urobím jeho nový. Keď bol jeho kus pred dokončením, chýbala mu tak isto škatuľa, ako môjmu prvému, prišiel ho vyskúšať a doniesol mi môj domov. Zobral si jeho na testovanie s tým, že on si urobí škatuľu. Zobral ho tak rýchlo, že som zabudol vybrať odpor na nastavenie biasu. Zosilňovač som odvtedy nevidel a muzikuje aj s odporom navyše – takže test asi dopadol dobre.

Povzbudený „úspechom“ som sa pustil do stavby ďalšieho kusu.  Chcel som zistiť, či dokážem urobiť ďalší, v takej istej kvalite. Keď som ho dokončil, išiel som s ním za ďalším kamarátom  muzikantom, ktorý ma kapelu a aj vlastné nahrávacie štúdio, samé profi zariadenia. Po asi po pol hodine hrania a nastavovaní rôznych zvukov mi povedal: „Je dobrý, dá sa na ňom zahrať“.

 Chcel som mať viac posudkov na moju prácu, tak som ho dal na vyskúšanie aj kolegovi z práce, ktorého som spomínal vyššie, z nitrianskych  kapiel DDR a Playground. Zastavil sa pre zosilňovač v piatok, aby cez weekend mohol potrápiť môj výtvor. V kapele hrával na Marshall, teraz hráva na zosilňovači VOX.   V pondelok mi v práci povedal: „ Vieš, mám na čom hrať, mám VOXa, ale ten zvuk sa mi páči, chcem ho“ .. A tak som prišiel o ďalší kus. Klamal by som, keby som povedal, že ma to netešilo.

Tak som si sadol za stôl a prerobil som aj môj prvý elektrónkový zosilňovač. Ako prvý – pokusný mal kabeláž na spôsob stračieho, či vrabčieho hniezda. Tak som ho prekábloval a urobil som mu novú škatuľu, aby aj on „vyzeral k svetu“. 

Zvukové nahrávky vytvorené počas testovania zosilňovača si môžete stiahnúť : nahravky.zip

Ako sa vám páčil tento článok?
  • Páči sa mi (19)
  • Súhlasím (0)
  • Zábavné (0)
  • Informatívne (0)

Komentáre (26)

  1. Loloone píše:

    parada 🙂
    daj nejaku zvukovu ukazku…

  2. nfko píše:

    Môžem poprosiť foto plošáku odspodu ?

    • vocal píše:

      Ahoj,
      asi Ta nepotesim, na spodnej casti nie su ziadne spoje, Cu folia je strhnuta dole. Teda vlastne su tam drotove prepojky, asi 7 ks. Vsetky suciastky su pospajane na hornej strane na nitoch, alebo na nitovanych ockach. Ked si stiahnes zipovany subor z linku, tam to vsetko uvidis.

  3. MIRDAS píše:

    Moc krásná práce. To se Ti opravdu povedlo. Obdivuji tvé nervy při takové práci.

  4. boban píše:

    Pekna praca ale zaujimalo by ma podla coho/ako si navijal VT.

  5. Qwerty2 píše:

    tuším si si tam zmenil aj tie konektory do reprakov, či?

  6. Andrej152 píše:

    hm … ten zelený transformáto je na čo ? O_O

    • vocal píše:

      To je filtracna tlmivka.

      .. podla vikipedii:

      Tlmivka je cievka v tvare valca alebo prstenca určená na odfiltrovanie signálov vyšších frekvencií v elektrickom obvode, prepúšťa signály omnoho nižších frekvencií a jednosmerný prúd s malým odporom. Ak je v osi cievky uložené feromagnetické jadro, jej charakteristika je nelineárna. Bez feromagnetického jadra sa správa lineárne.

      ……Tato je na plechoch EI pre dosiahnutie pozadovanej indukcie (so vzduchovou medzerou).

  7. Andrej152 píše:

    hm , pekne aleeee…. PREČO to predavaš na bazoši za 220 ci kolko € ???

  8. Lucky_666 píše:

    Zdravím Ťa, odviedol si super prácu! S takýmto zosilňovačom by som si vedel predstaviť hrávať. Skúšal si hrať aj cez nejaký overdrive pedál? Ak áno, aký to má zvuk? Mimochodom pekný zvuk Telecastra (ak počujem správne) 🙂

    • vocal píše:

      Ahoj Lucky,
      Pocul som ho hrat aj cez efektovy pedal (nie jeden) a malo to dobry zvuk. Ale chalan, ktorému som ho predal, povedal ze za mu paci samotny zvuk aj bez efektov. Ma dva kanaly crunch a drive a da sa vyzit aj s nimi. Samozrejme, ked to ide cez niejaky hall, alebo flanger, je to ine..
      takto hra nazivo 🙂 – pozri si link:
      https://www.youtube.com/watch?v=ye6OTLh_QtE
      Tie prve nahravky su z iného zosilnovaca a myslim, ze kamarat ma Fendera. Ale akého, to presne neviem 🙂
      Ahoj.

  9. macomen píše:

    Môže mi niekto dať link na tú schému?

Pridaj komentár