Internet vecí je definovaný Medzinárodnou telekomunikačnou úniou ako globálna infraštruktúra pre IT spoločnosti, ktorá umožňuje využitie pokročilých služieb prepojením vecí fyzických aj virtuálnych na základe súčasných a novovznikajúcich informačných a komunikačných technológií. Tiež definujú rozdiel medzi zariadením a vecou. Zariadenie musí byť schopné komunikovať s ostatnými zariadeniami a malo by poskytovať minimálne snímanie, zber dát, ovládanie alebo spracovanie dát. Vec je v zmysle IoT predmet, či už fyzický alebo virtuálny, u ktorého je možné zabezpečiť pripojenie k internetu a vzájomnú komunikáciu.

IoT nie je jedno zariadenie. Je to celý systém jednoduchých, ale aj zložitejších zariadení, ktoré medzi sebou komunikujú. Internet nie je základ tejto komunikácie, internet je len prostriedok.

V čom je zariadenie na internete odlišné od IoT zariadení a v čom je IoT výnimočné?

Základný rozdiel je v autonómnosti. V 90. rokoch bol hriankovač prvé zariadenie, ktoré bolo pripojené do siete a ovládané cez internet. Ten však len vykonal príkaz, ktorý mu bol odoslaný po sieti. S dávkou nadhľadu môžeme tento systém prirovnať k ovládaniu TV diaľkovým ovládačom. To určite nie je inteligentné ovládanie. Hlavná odlišnosť je v inteligencii ovládania. Senzory, aktuátory, servery, vo všeobecnosti "veci" v IoT majú byť autonómne a vo svojich rozhodnutiach vykazovať prvky inteligencie. Ak by sme to zobrali na príklade hriankovača, tak inteligentný by bol vtedy, keby sám spravil hrianky ráno o ôsmej, aby sa jeho majiteľ zobudil a hneď naraňajkoval.

Čo nám IoT prinesie?

IoT zasiahne do mnohých oblastí bežného života, napríklad inteligentné domácnosti, verejné osvetlenie, avšak hlavné uplatnenie bude mať najmä v oblasti elektrotechniky, zdravotníctva, či automobilového priemyslu. Podľa posledných prieskumov sa predpokladá, že do roku 2020 bude v sieti IoT zapojených viac ako 30 miliárd zariadení. S čím sa počítalo už dopredu preto sa bude používať IPv6 namiesto súčasnej IPv4.