Zapojenie využíva princíp step-up meničov napätia s cievkou a tranzistorom. Pre reguláciu výstupného napätia je použitá modulácia PWM, kde je frekvencia konštantná a mení sa pomer impulzov. Srdcom zapojenia je obvod TL494, ktorý nájdeme väčšinou v PC zdrojoch, ktorý je zdrojom PWM signálu a zároveň pomocou spätnej väzby na výstupe reguluje PWM tak, aby sa nastavené napätie zhodovalo s nameraným.
Na výstupe tohto meniča je použitá komplementárna dvojica tranzistorov, ktorá zvyšuje účinnosť meniča. Je to spôsobené tým, že MOSFET zaradený za týmito tranzistormi má určitú kapacitu medzi G-S a tranzistory zabezpečia rýchle nabíjanie a vybíjanie tejto kapacity. Na výstupe je zaradený LC filter, ktorý znižuje zvlnenie výstupného napätia. Čo sa týka cievok jadro možno použiť napr. zo spínaných zdrojov v PC, na ktoré navinieme asi 20závitov lakovaného drôtu minimálneho priemeru 0,7mm. Indukčnosť cievky netreba presne dodržať.
Najskôr pomocou trimrov T2 a T3 nastavíme výstupné napätie približne na 19V. Na výstup zapojíme záťaž. Ja som použil ako záťaž výkonové 10W rezistory ponorené vo vode. Odpor som zvolil tak, aby pri 19V cez ne tiekol prúd 3A. Jemným doladením týchto trimrov nastavíme požadované napätie na výstupe meniča. Pri testoch sa nám nepodarilo prvý krát nastaviť napätie až 19V. Zistili sme ,že to bolo spôsobené tým ,že boli dlhé a relatívne tenké vodiče na vstupe meniča. Keďže na vstupe meniča tečie prúd okolo 10A pri plnej záťaži treba použiť dostatočne hrubé vodiče, aby na nich nevznikala príliš veľká napäťová strata. Taktiež doporučujem výkonové cestičky pocínovať. Keď sa nám podarilo teda úspešne nastaviť požadované napätie na výstupe pri záťaži nakoniec nastavíme potenciometer P1, ktorý slúži na to ,že keď klesne napätie na vstupe pod nastavenú úroveň menič sa vypne. Toto nastavenie sa dá napr. využiť na ochranu batérie pred úplným vybitím.
Zoznam súčiastok:
R1 – 470k
R2 – 47K
R3,R4,R5,R8 – 5k6
R6 – 27k
R7 – 1k
R9 – 220R
P1,P2,P4 – 10K
C1 – 100nF
C2 – 4,7uF/16V
C3 – 1nF
C4,C6 – 470uF alebo viac / 35V
C7 – 1000uF alebo viac / 16V
F2 – pojistka 10A
F1 – pojistka 3,5A
IC1 – TL494
T1 – IRFZ44Z
T2 – BC547
T3 – BC557
D2 – MBR760
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.
a ucinnost si meral?
To som veru nemeral, resp. nepamatam si uz konkretne kolko prudu to bralo na vstupe ked tieklo na vystupe 3.5A ale viem ze ta kovova krabicka na obrazku to ako tak uchladila.
Preco pridavat externe 2 tranzistory ked uz samotna TL 494 ma na vystupe 2 tranzistory a je schopna nimi pobrat 200mA. Trebalo to zapojit tak aby aj ten spodny tranzistor v TL494 bol zapojeny a netrebalo by potom ani pridavat dalsie tarnzsitory.
Inak samozrejme chvalim. Sikovne zapojenie.
TL494 je uzasny obvod. S minimom externych suciastok je mozen pomocou neho zostavit rooozne menice.
Naviac je super lacny lebo as hojne pouziva a vyraba vo velkom mnozstve + minimum potrebnych suciastok okolo neho a mas hotovy menic a takmer zadarmo. 🙂
Aky program pouzivas na navrh DPS?
eagle
znesie tento menic 4,5A?
Kolko ta to tak vyslo??? 10E???
V A Radiu PE 11/2005 na strane 15 je jednoduchší, odporúčam 😉
Ahoj,
chcem sa spytat mozem to dat na notebook ktory ma prud skokro 5A???A ta tlmivka moze mat 26µH(SFT830S gme)????
mam postavené dva kusy a pracuje to bezchybne som velmi spokojný len pozor vystupne kondenzatory dajte radsej do 50V lebo ja som dal najprv do 25 a ked som potocil trimirmi viac ako som mal tak mi jeden z nich roztrhlo pretoze ten menic dokaze vyvinút aj napatie viac kao 50V… ale inak paradnna vec spokojnost… dakujem autorovi
Prosím poraďte mi! Staviam tento menič ( nie pre mňa ), no potreboval by som prúd až 3,6 A. Dali by sa nejako zmeniť nejaké súčiastky? Ďakujem za odpovede! 🙂
Proč měnit?? řekl bych že to ten měnič snese…, dej trochu silnější chladič, nebo větrák, a snese ti i 5A.
Když dojde kvůli klesnutí napětí baterie k odpojení měniče jak se zachová elektronika notebooku když bude mít na vstupu 11 – 12V místo 19V ? Díky
vypne
Chtěl bych se zeptat kde jsou napsané parametry cívek a nebo jestli by mi je sem nemohl někdo vložit.