Na obrázku 1 je schéma zdroja, ktorý podľa mňa je dosť dobrý, pretože obsahuje takmer všetko v jednom a hlavne obsahuje ochranu reproduktorov čo je pre zosilňovače symetrického napätia veľmi dôležité. Schému nebudem až tak moc popisovať keďže funkciu zdroja pozná takmer každý. Klasicky teda, že striedavé napätie je usmernené na diódovom mostíku a filtrované elektrolytickými kondenzátormi… Vopred upozorňujem, že vypínač, poistky, kontrolka a predradný rezistor R4 nie sú na DPS zakreslené.
Tento zdroj okrem silovej časti a ochrany reproduktorov obsahuje ešte pomocné napätie 12V, ktoré je odoberané zo silovej časti napätia. Toto napätie slúži na napájanie korekčných predzosilňovačov, indikátorov vybudenia, ventilátorov a pod. Pre menšie výkonového namáhanie stabilizátorov a podľa typu transformátora sú k jednotlivým typom koncových stupňov použité zrážacie rezistory R10, R11 ( ja som ich nepoužil, v mojom prípade ich nebolo treba a na schéme nie sú ani zaznačené, iba na DPS ). Ešte dodám, že zo spodnej strany DPS sú na vývody IO1 a IO2 napojené keramické 100nF kondenzátory. Oneskorovací obvod pracuje na známom princípe. Po privedení jednosmerného napätia z IO2 sa začne delič R1 a R2, ktorým je nastavená hranica napätia na R2 na 1,8V a cez rezistor R3 postupne nabíjať kondenzátor C9. Pri dosiahnutí prahovej úrovne spínania Darlingtonovej dvojice T1, T2 sa táto dvojica skokovo otvorí a pripojí cievku výkonového relé so zemou a zostane v tomto stave až do odpojenia napätia. Relé pritiahne a zopne cez výkonové kontakty reproduktorovú sústavu k výkonovému zosilňovaču. Oneskorenie sa dá nastaviť zmenou kapacity kondenzátora C9 alebo zmenou odporu rezistora R3. Pre potlačenie napäťových špičiek na indukčnej záťaži slúži ochranná dióda D3. Dióda D2 slúži k tomu, aby sa tranzistory T1 a T2 neotvorili hneď skokovo pri privedení napätia na obvod. Pri odpojení napájacieho napätia sa oneskorovací elektrolytický kondenzátor C9 ihneď cez rezistor R3 a R2 vybije a kotva relé ihneď odpadne. Ďalej je zapojenie vybavené obvodom, ktorý chráni reproduktory pred nežiadúcim jednosmerným napätím kladnej alebo zápornej polarity, dojde ku nekontrolovateľnej situácií zosilňovača. Ochrana je navrhnutá tak, že ak nastane porucha v hocijakom kanály, okamžite zareaguje na vzniknutú haváriu a odpojí kontakty výkonového relé v oboch kanáloch. K tomu slúžia zlučovacie rezistory R8, R9. Pokiaľ sa objaví na výstupných svorkách kladné napätie väčšie ako 0,8V, skokovo sa cez zlučovacie rezistory R8, R9 a oddeľovací rezistor R6 otvorí tranzistor T3, ktorý okamžite otvorí tranzistor T5 a ten svojím prechodom E-C skratuje rezistor R2, preto sa okamžite vybije elektrolytický kondenzátor C9 a následne odpadne kotva relé. Proti zákmitom pri prevoze zosilňovačov je zapojený elektrolytický kondenzátor C1 a C1A ako bipolárny, pretože obvod hľadá aj záporné chybné napätie. Pri zápornom napätí sa tranzistor T3 neotvorí a nereaguje na poruchu, nakoľko je otváraný kladným napätím, ktoré je privádzané na bázu cez rezistor R6. Záporné napätie je privádzané cez ochranný rezistor R7 na emitor tranzistora T4, ktorý sa stane cez prechod E-C vodivý a záporné napätie sa privedie na bázu tranzistora T5, ktorý sa tým skokovo otvorí a zapojenie funguje ako pri privedení kladného napätia. Toto zapojenie funguje 100%, ručím zaň, keďže som ho osobne staval. Návrh DPS a jej osadenie je na obrázku 2 a 3. Ešte dodám, že pre spoľahlivé spínanie tranzistora je v báze T3 zapojený rezistor R5.
( obr. 1 ), schéma zapojenia:
( obr. 2 ), návrh DPS, veľkosť: 103×54 mm:
( obr. 3 ), osadenie DPS:
Zoznam súčiastok:
MD1 – diódový mostík KBP D8 ( KBP 6D, 6M )
IO1, IO2 – 7812 ( v puzdre TO-220 )
D2 – 1N 4148
D3 – 1N 4002
T1, T3, T4 – KC 237 B
T2 – KC 639
T5 – KC 307 B
R1 – 10kOhm
R2 – 1,8kOhm
R3 – 33kOhm
R8, R9 – 18kOhm
R6 – 820Ohm
R5, R7 – 4,7kOhm
R10, R11 – 120Ohm/ 2W ( viac text )
C9, C6 – 100uF/ 25V
C1, C1A – 22uF/ 25V
C2, C22, C3, C23 – 4700uF/ 35V
C4, C5, C7, C8 – 100nF/ ker.
RE1 – relé Schrack ( Finder ) 12V, 2 páry kontaktov
– súčiastky ktoré nie sú na DPS som nepísal do zoznamu súčiastok
Použitá literatúra: K. E. 6/ 1996, prakticky postavil a overil Jukka