S pojmom BOZP sa stretnete v každej práci bez ohľadu na to, v akej oblasti ste zamestnaní. Väčšina z vás pravdepodobne vie, čo tento súhrn opatrení obnáša a prečo je v rámci pracovného pomeru dôležitý, či už zo strany zamestnanca, tak aj zo strany zamestnávateľa. Jeho obsah a uplatňovanie sú však podstatne širšie, ako naznačuje význam jeho názvu.
V najširšom ponímaní môžeme BOZP chápať ako prevenciu pred úrazmi, zameranú predovšetkým na bezpečnosť technických a elektrických zariadení, pracovných postupov a samozrejme aj zamestnancov.
Neskôr sa čoraz viac začalo prihliadať na aspekty ako zdravé pracovné prostredie, ľudský faktor, alebo ochrana zdravia pri práci. Účelom BOZP je najmä chrániť život a zdravie zamestnancov a minimalizovať poškodenie života a zdravia zamestnancov.
Chápanie pojmu „Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci“ ako ho poznáme dnes, vychádza z filozofie, ktorú priniesla reorganizácia legislatívy Európskej únie v koncom 80. rokov.
Rámcová smernica 89/391/EEC vyžaduje, aby bola bezpečnosť práce zabezpečená s ohľadom na všetky aspekty súvisiace s prácou. V praxi to znamená, že ochrana zamestnancov im musí poskytovať podmienky pre uspokojivú a dôstojnú prácu, pohodu pri práci, sociálnu ochranu zamestnancov, priaznivé pracovné vzťahy, ale aj ochranu materiálnych hodnôt, pracovného a životného prostredia a iné.
Pri chápaní toho, čo zahŕňa ochranu zamestnancov nemožno opomenúť aj také faktory, akými sú napríklad stres, pracovná záťaž, monotónnosť práce, pracovné podmienky, pracovné a pracovno-právne vzťahy, psychosociálne faktory, rovnosť príležitostí (nediskriminovanie), spravodlivé odmeňovanie, vhodné vybavenie pracovísk, atď.
BOZP nie je namierené len voči zamestnávateľom. Je to však zamestnávateľ, na ktorého sa vzťahuje väčšina povinností v oblasti BOZP. Vo vzťahu k zamestnancom je povinností podstatne menej, ako k zamestnávateľovi.
Povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP predstavuje množstvo záväzkov, ktoré možno zoskupiť do niekoľkých skupín, ako napríklad: Opatrenia na zabezpečenie BOZP v oblasti predvýroby, oboznamovanie a informovanie zamestnancov, kontrolná činnosť a mnoho ďalších.
Slovenská republika systematicky a pravidelne reguluje túto oblasť formou legislatívnych opatrení a ich presadzovaním prostredníctvom orgánov inšpekcie práce a ďalších kontrolných orgánov. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je regulovaná legislatívou, ktorá vychádza z legislatívy EÚ a Dohovorov Medzinárodnej organizácie práce.
V prípade porušenia povinností vyplývajúcich z BOZP môže zamestnávateľ dostať pokutu až do výšky 200 000 eur, čo môže byť predovšetkým pre menších zamestnávateľov až likvidačné. Preto je potrebné problematike BOZP venovať náležitú pozornosť a dodržiavať všetky jej zákonné povinnosti.
Osobným ochranným pracovným prostriedkom sa podľa legislatívy rozumie každý prostriedok, ktorý zamestnanec pri práci nosí, drží alebo inak používa (vrátane jeho doplnkov a príslušenstva), ak je určený na ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnanca.
Všetky osobné ochranné pracovné prostriedky, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi, musia zabezpečovať účinnú ochranu zamestnanca pred existujúcimi aj predvídateľnými nebezpečenstvami a zároveň musia zodpovedať pracovným podmienkam na jeho pracovisku a vyhovovať ergonomickým požiadavkám a aj zdravotnému stavu zamestnanca.
Pracovné oblečenie musí spĺňať jednotlivé faktory na základe toho, akého odvetvia sa práca týka. V niektorých prípadoch musí byť odev bezpečný a funkčný, aby dokázal chrániť zamestnanca pred nebezpečenstvom v práci, v iných prípadoch, ako napríklad potravinárstvo, či farmaceutika, musí byť odev hygienický a dbať o ochranu vykonávanej práce. Zákon v súčasnosti žiadnym spôsobom neprikazuje zamestnávateľom disponovať vlastným pracovným odev a preto môžu firmy využívať aj možnosť prenájmu pracovného oblečenia.
Pridaj komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.