SVETELEKTRO

2. februára 2012   Verzia pre tlač Verzia pre tlač

Programujeme AVR v jazyku C – 2. časť


zawin

Začiatky písania kódu, práca s registrami, maskovanie, zapojenie mikrokontroléra, jeho naprogramovanie a test prvého programu.

Software:


Pravidlá písania kódu
1) Stiahnite si datasheet mikrokontroléra, s ktorým idete pracovať. Nachádzajú sa tam pre vás všetky potrebné informácie, stačí len správne hľadať!
2) Pri písaní kódu používajte komentáre pre lepšiu orientáciu v kóde.
3) Používajte štruktúrovaný zápis zátvoriek a správne odsadenie.
4) Časť kódu ktorá sa v programe viackrát opakuje je vhodnejšie napísať do funkcie.
5) Používajte výstižné názvy premenných, funkcií, typov…

Využitie hlavičkových súborov:
V hlavičkových súboroch sa nachádzajú definície konštánt, makrá a funkcie ktoré nám umožňujú prácu s mikropočítačom.

Najčastejšie používané hlavičkové súbory:
#include<avr/io.h>
Umožňuje nám prácu s registrami mikrokontroléra a prístup k nim pomocou ich názvu.
Bez pridania tohto hlavičkového súboru by zápis PORTD |= (1 << PD4) nebol možný! #include<avr/interrupt.h>
Tento hlavičkový súbor vkladá funkcie a makrá na obsluhu prerušení.

#include <avr/sleep.h>
Využívame ho vtedy, keď chceme používať funkcie spánku.

#include <util/delay.h>
Veľmi často používaný. Vďaka tomuto hlavičkovému súboru môžeme využívať časovacie funkcie
_delay_us(); a _delay_ms();

#include <stdlib.h>
– Funkcie na generovanie náhodných čísel, triedenie, hľadanie, celočíselná matematika, prevody reťazcov atd..

#include <stdio.h>
– Rutiny pre prácu so vstupom a výstupom

Registre:
Naučiť sa správne pracovať s registrami patrí medzi znalosti, bez ktorých sa pri programovaní mikropočítačov ďalej nezaobídeme. Pomocou registrov nastavujeme a ovládame správanie mikrokontroléra a jeho periférií ako napríklad porty, čítač/časovač, A/D prevodník, UART a pod.

Rozlišujeme 3 typy registrov:
1) Pracovné – je to 32 8-bitových registrov slúžiacich na ukladanie výsledkov a premenných pri behu programu. Pri programovaní v C tieto registre manažuje kompilér.
2) Príznakové – sú to registre, ktoré nás informujú o stave mikrokontroléra, periférií atď. Po ich prečítaní sa môžeme dozvedieť napr. stav portu.
3) Nastavovacie – týmto budeme venovať najväčšiu pozornosť. Pomocou týchto registrov môžeme nastavovať všetky možnosti mikrokontroléra.

I/O Porty (Vstupno – výstupné porty)
– Port predstavuje 8 bitov (tj. jeden bajt), ktoré sú fyzicky vyvedené na piny mikrokontroléra. Nie vždy je vyvedených vsetkých 8 bitov (kvôli obmedzenému počtu pinov púzdra).Porty sa označujú abecedne – PORTA, PORTB, PORTC.., ich počet závisí od typu mikrokontroléra.
– Jednotlivé bity (piny) portu sú označené Pn7 – Pn0 (n – reprezentuje písmeno portu). Pn7 je prvý bit zľava.

Vlastnosti:
– Jednotlivé piny portu možno nastaviť ako vstupné alebo výstupné
– Piny portu môžu mať v závislosti od nastavenia registrov aj alternatívnu funkciu ako napr. UART, SPI, pripojenie externého kryštálu a pod.
– Piny sú chránené diódami voči VCC a GND
– Pin možno zaťažiť prúdom až 40mA a to v oboch stavoch log. 1 aj log. 0
– Pin môže mať aktivovaný pull-up rezistor voči VCC (cca 20 – 50 kΩ)

Každý port má 3 registre:
DDRx (data direction register) – nastavujeme ním jednotlivé piny portu ako vstupné alebo výstupné. Log. 1 na príslušnom bite nastavuje pin ako výstupný a log. 0 naopak ako vstupný.

PORTx – nastavuje log. úrovne na výstupných pinoch portu. Pre piny, ktoré sú nastavené ako vstupné, sa zápisom log. 1 do príslušného bitu aktivuje pull-up rezistor na danom pine.

PINx – určený len na čítanie. Register obsahuje stav logických úrovní na porte. Možno teda na port zvonka privádzať log. úrovne a pomocou tohto registra zisťovať logické hodnoty na jednotlivých pinoch portu.

Príklady:
1.) Chceme nastaviť všetky piny portu PORTD ako výstupné, a zapísať na výstup bitovú informáciu 1111 0000. To znamená, že piny PD7 až PD4 budú v log. 1 a PD3 až PD0 v log. 0.

Najskôr nastavíme piny portu ako výstupné:

DDRD = 0b11111111; // bitový zápis, alebo:
DDRD = 0xFF; // hexadecimálny zápis
Potom zapíšeme dáta:
PORTD = 0b11110000; // bitový zápis,alebo:
PORTD = 0xF0; // hexadecimálny zápis,alebo:
PORTD = 240; // dekadický zápis

2.) Chceme nastaviť všetky piny portu PORTD ako vstupné, a niečo vykonať, ak je na všetky piny privedená log. 1.
DDRD = 0b00000000; // všetky piny ako vstupné
PORTD = 0b00000000; // pull-up rezistory neaktivované
if (PIND == 0b11111111) // podmienka ak stav portu rovná sa 1111 1111
{ /* akcia */ }

Maskovanie
Ukázali sme si teda ako nastavovať a čítať jednotlivé piny portu. Čo však v takom prípade, že na porte už máme zapísané nejaké hodnoty a chceme zmeniť len jeden pin (bit) v danom porte? Vtedy prichádza na rad maskovanie.
Pri maskovaní využívame bitové log. operátory & (bitový „and“), | (bitový „or“), ~ (bitovú negáciu) a bitový posun <<

Najčastejšie využívame tento zápis:
PORTD |= (1 << PD6) – zápis log. 1 na pin 6 portu D
PORTD &= ~(1 << PD6) – zápis log.0 na pin 6 portu D Tento zápis robí začiatočníkom asi najväčší problém, preto si ho rozoberieme na jednotlivé časti.
V hlavičkovom súbore sú definované jednotlivé piny portu. Konkrétne ku PD6 je priradené číslo 6. Je to tak aj pre ďalšie piny napr. PD0=0, PD1=1,PD2=2 …..
Zápis (1 << PD6) možno nahradiť aj za zápis (1 << 6), teda log. 1 (hodnota 0b00000001) je bitovo posunutá o 6 bitov doľava - 0b01000000. Toto je teda naša maska ktorú sme vytvorili a budeme s ňou ďalej pracovať. Zápis log. 1 na pin 6 portu D:
PORTD |= (1 << PD6);
Zápis PORTD |= (1 << PD6) možno zapísať aj v tvare PORTD = PORTD | (1 << PD6),
čiže vykonáme log. operáciu OR (logický súčet) medzi jednotlivými bitmi aktuálnej hodnoty registra PORTD a masky, ktorú sme vytvorili, a tento výsledok potom naspäť zapíšeme do registra PORTD.

Príklad: Register PORTD má zapísanú hodnotu 0b00001111. Vykonáme operáciu bitový OR s maskou 0b01000000

PORTD – 0b00001111
MASKA – 0b01000000
Výsledok – 0b01001111

Vidno teda, že predošlý obsah portu ostal zachovaný a zmenil sa len bit číslo 6, ktorý potrebujeme.

Zápis log. 0 na pin 6 portu D:
PORTD = PORTD & ~(1 << PD6);
Majme teraz na PORTD zapísanú hodnotu 0b11110000. Zápis ~(1 << PD6) znamená to, že log. 1 bitovo posunieme o 6 bitov doľava (0b01000000) a následne vykonáme bitovú negáciu (0b10111111).
Teraz vykonáme operáciu AND (logický súčin) medzi bitmi registra PORTD a masky.

PORTD – 0b11110000
MASKA – 0b10111111
Výsledok – 0b10110000

Zase vidíme že predošlý obsah portu ostal zachovaný a zmenil na log. 0 sa zmenil len šiesty bit.

V prípade že chceme zapísať viac bitov zápis je nasledovný:
PORTB |= (1 << PB4) | (1 << PB2); - pri zapísaní viac log. 1
PORTB &= ~((1 << PB4) | (1 << PB2)); - pri zapísaní viac log. 0 Zoberte si teda papier a pero a overte, že tento zápis naozaj funguje 🙂 ! Maskovanie využívame aj pri čítaní:
Máme napr. podmienku v ktorej nás zaujíma či daný pin portu je zvonka nastavený na log. 1.
Pre názornosť si zvoľme tento pin napr. PD4

if (PIND & (1 << PD4) ){
/*… príkazy po splnení podmienky…*/
}

Maska – 0b00010000
PIND – 0b00110011
Výsledok – 0b00010000

Po operácií bitového AND je výsledok 0b00010000, teda ostatné piny portu sme „odfiltrovali“ a overili sme stav len žiadaného pinu. Logická hodnota výrazu v podmienke je „pravda“ (true), a teda podmienka je splnená, pretože výsledok operácie je nenulový (číselná hodnota 0, tj. 0b00000000 by bola vyhodnotená ako logická nepravda).

V dalšom príklade majme opačnú situáciu a to overenie či daný pin PD4 je v log. 0

if ((PIND & (1 << PD4)) == 0 ){
/* … príkazy po splnení podmienky… */
}

Maska – 0b00010000
PIND – 0b10001111
Výsledok – 0b00000000

Výsledok po operácií bitového AND bude = 0b00000000, a porovnanie s hodnotou 0 je pravda, čiže podmienka je splnená.

Hardware:


Ukončili sme teda časť softwarovú a teraz pristúpime k samotnému hardwaru. Ukážeme si ako zapojiť mikropočítač ATmega8, ako naprogramovať mikropočítač a jeho fuse-bity a nakoniec si predvedieme funkčnosť ukážkového programu.

Zapojenie mikrokontroléra:
V ďalších častiach seriálu budem používať mikropočítač ATmega8. Vždy na konci seriálu bude pár ukážkových programov, ktoré si môžete sami otestovať. Preto vám odporúčam zakúpiť tento mikropočítač a kontaktné pole, na ktorom si napísané programy jednoducho odskúšate. Pre tých čo to myslia s programovaním vážnejšie, dávam do pozornosti aj tieto vývojové dosky publikované na webe svetelektro.com :
Vývojová doska s ATmega16/32 – luboss17
Vývojová doska s ATmega 16/32 – bobo87

Na obrázku vidno základné zapojenie mikrokontroléra Atmega8.

Reset signál je pripojený cez odpor 10k na VCC. Pripojením log. 0 na reset pin reštartujeme mikropočítač.
Pokiaľ chceme použiť externý kryštál, tak ho zapojíme na piny PB6 a PB7. Pripojíme aj 22pF kondenzátory na tieto piny oproti zemi.
Rozsah napájacieho napätia je 2,7 – 5,5V pre ATmega8L, a 4,5 – 5,5V pre ATmega8.
Čo najbližšie ku napájaciemu pinu zapojíme kondenzátor 100nF oproti zemi. Pokiaľ je napájacích pinov viac, dávame 100n kondenzátor pri každý z nich!
Pin AVCC je napájanie pre AD prevodník a piny 0 až 3 na porte C. Pri použití AD prevodníka je odporúčané tento pinpripájať cez LC filter, aby sme znížili rušenie z napájacej vetvy a dosiahli lepšie parametre AD prevodu. Ak AD prevodník nepoužívame, alebo LC filter nemusíme/nemôžeme/nechceme do obvodu zapojiť, pripojíme pin priamo na kladné napájanie.
Pin AREF je pin napäťovej referencie AD prevodníka. Pri použití internej referencie je naňho pripojené výstupné napätie z internej referencie, a preto na tento pin pripojíme blokovací kondezátor 100nF. Ak používame externú napäťovú referenciu, pripájame ju na tento pin.

Programovacie rozhranie mikrokontroléra:
Najpoužívanejší spôsob programovania mikrokontroléra AVR je ISP (In System Programming), cez sériové rozhranie SPI. Mikrokontrolér sa dá naprogramovať týmto spôsobom priamo v aplikácií bez potreby vyberania mikrokontroléra, čo je veľká výhoda. Na naprogramovanie sa využívajú 4 dátové vodiče – MOSI, MISO, SCK a RESET, a spoločná zem GND. Ako štandard na pripojenie programátora k mikropočítaču sa používa 6 alebo 10 pinový konektor. Niektoré mikropočítače rady AVR majú aj JTAG programovacie rozhranie, ktoré okrem programovania ponúka aj možnosť debugovania (ladenia) programu.

Štandard zapojenia ISP konektora:

Výber programátora:
V prvom rade sa treba rozhodnúť či chcete programovať mikropočítač v prostredí AVR Studio 4. Má to veľkú výhodu, pretože je všetko „pod jednou strechou“. Pokiaľ sa rozhodnete pre túto možnosť budete si musieť zakúpiť originálny programátor alebo vyrobiť klon.
Za celkom dobré ceny sa predávajú programátory AVR dragon, AVRISPmkI a AVRISPmkII. Na Slovensku sa dajú zakúpiť napr. v SOS.sk alebo GME.sk.
Na internete je však aj množstvo návodov na výrobu ISP programátorov pre AVR.

Najjednoduchší programátor cez paralelný port (neodporúča sa)
USBasp – USB programátor (pre AVRDUDE, odporúčaný)
AVRISP-MKII clone – USB programátor (kompatibilný s AVR Studio, odporúčaný)
biprog – RS232 programátor (kompatibliný s AVR Studio, odporúčaný)

Na stránkach sa dozviete aj aký programovací software treba použiť na naprogramovanie mikropočítača.

Nahratie programu do mikrokontroléra v prostredí AVR studio 4:
Ďalej budem popisovať ako nahrať váš program pomocou programátora kompatibilného s prostredím AVR Studio 4. Pokiaľ sa rozhodnete pre iný programátor, treba si preštudovať spôsob programovania na stránke autora.
Po stlačení tlačidla „Connect“ vyberieme typ programátora a port na ktorý je pripojený a potvrdíme tlačidlom Connect.

Objaví sa nám nové okno s viacerými záložkami. Na prvej Main obrazovke možno vymazať obsah pamäte mikrokontroléra alebo prečítať Signatúru, ktorá nám hovorí o type mikrokontroléra. Tým môžeme zistiť aký procesor sa nachádza v danom zapojení.

Ďalšia záložka Program je najčastejšie využívaná. Slúži na naprogramovanie FLASH a EEPROM pamäte zo súboru, ktorý sme po skompilovaní dostali. Pre naprogramovanie nášho programu vyberieme skompilovaný *.hex súbor z nášho projektu a stlačíme tlačidlo Program.

Záložka Fuses slúži na nastavenie mikrokontroléra:
RSTDISBL – vypnutie reset signálu a využitie daného pinu ako vstupno-výstupný. Pozor – po nastavení tejto poistky sa nebude dať mikropočítač cez rozhranie ISP programovať!
WTDON – zapnutie funkcie watchdog
SPIEN – povolenie SPI rozhrania. Pozor – po vypnutí tejto poistky sa nebude dať mikropočítač cez rozhranie ISP programovať!
EESAVE – poistka nastavuje či sa má EEPROM pamäť po prepísaní FLASH zmazať alebo zachovať
BOOTSZ – určuje miesto vo FLASH pamäti kde sa nachádza bootloader
BOOTRST – zapnutie funkcie bootloadera
CKOPT – pri použití externého kryštálu táto voľba zvýši napätie oscilátora a robí ho tak menej náchylným v zarušenom prostredí. Zvyšuje spotrebu zariadenia
BODLEVEL – nastavenie spodnej hranice napájacieho napätia pri ktorej sa mikropočítač reštartuje
BODEN – zapnutie funkcie reštartu mikrokontroléra pri určenom nízkom stave napájacieho napätia
SUT_CKSEL – najpoužívanejšia poistka. Slúži na nastavenie zdroja hodín pre mikropočítač. Možno zvoliť napr. interný RC oscilátor, externý kryštál a pod…

Náš prvý program:
V našom prvom programe si vyskúšame prácu s IO Portami. Zapojenie zapojíme podľa schémy na obrázku. Fuse bity nastavíme na interný RC oscilátor 8 MHz, takú istú frekvenciu nastavíme aj do projektu AVR Studio.

Program funguje nasledovne:
LED bliká len v tom prípade ak je PD7 spojený s GND a teda je na ňom log. 0. Keď pin PD7 odpojíme od GND, interný pull-up rezistor privedie na pin PD7 napájacie napätie, čo zmení log. úroveň na pine. Tým pádom podmienka nie je splnená a LED nebliká.

Využitie registrov:
– pomocou registra DDRD sme nastavili PD7 ako vstupný pin a ostatné piny portu ako výstupné
– pomocou registra PORTD sme nastavili pull-up rezistor na pin PD7 a prepíname pomocou neho log. úroveň na PD6 čím LED bliká.
– čítame register PIND a overujeme log. úroveň na PD6.

Zdrojový kód:


Youtube video:

V ďalšej časti sa pozrieme na prerušenia mikrokontroléra a ich použitie.
Na záver sa chcem poďakovať všetkým čo sa podieľali na tvorbe tejto časti!

Ako sa vám páčil tento článok?
  • Páči sa mi (1)
  • Súhlasím (0)
  • Zábavné (0)
  • Informatívne (0)
Najnovšie články od zawin (zobraziť všetky)

Komentáre (14)

  1. elmoto píše:

    Clanok je perfektny a moc moc zan dakujem. Zacal som davnejsie assembler a mu rozumiem a hlavne ho odporucam zaciatocnikom aby pochopili ako to v tom cipe funguje. Tesim sa na pokracovania.

  2. djuso9 píše:

    Pokiaľ viem, tak v slovenčine/češtine takéto články pre začiatočníkov niesú, resp. sú iba prvé časti, a autor to potom nečakane vzdal. Takže extrémne vítam tento nový zdroj informácií. Spracovaný je perfektne. Ďakujem.
    PS: Ako inšpiráciu odporúčam: http://extremeelectronics.co.in/category/avr-tutorials/page/5/
    Ja som sa to učil odtiaľ, je to tam spracované pekne, aj angličtina je pomerne jednoduchá.

    • gregor píše:

      Všetko som zapojil, nakopiroval a vložil do AVR studia, ale pri kompilácii mi to furt píše, že mu niečo chýba a podobne.
      Asi tam podla mňa chýbajů definície portou a tak.
      Nemáš prosím ťa definície tých portou?

      Ďakujem

      toto vypisuje
      ../LED.c:29: error: ‚PIND‘ undeclared (first use in this function)
      ../LED.c:29: error: (Each undeclared identifier is reported only once
      ../LED.c:29: error: for each function it appears in.)
      ../LED.c:29: error: ‚PD7‘ undeclared (first use in this function)
      ../LED.c:31: error: ‚PORTD‘ undeclared (first use in this function)
      ../LED.c:31: error: ‚PD6‘ undeclared (first use in this function)
      ../LED.c:32: warning: implicit declaration of function ‚_delay_ms‘
      make: *** [LED.o] Error 1
      Build failed with 6 errors and 1 warnings…

  3. zolob píše:

    Čaute. Ešte stále mi nie je jasné ako sa fyzicky programujú mikroprocesory (MCU). Pri použití vývojovej dosky napr. od luboss17 (https://svetelektro.com/clanky/vyvojova-doska-atmega16-32-424.html) je potrebný aj programátor? Alebo stačí priamo pripojiť vývojovú dosku a PC? Je správne: PC->programátor->vývojová doska->MCU alebo: PC->vývojová doska->MCU.
    Ďakujem.

Pridaj komentár