Práca s počítačom Raspberry Pi, test linuxovej distribúcie Debian a hry Quake III
Niekedy v auguste minulého roku som sa nejako na internete „preklikal“ k tomu, že sa o nejaký čas začne vyrábať počítač Raspberry Pi. Jednať sa malo o britský návrh od začiatku až do konca postavený na lacných komponentoch, ale pritom s vysokým výkonom.
[1]
[2]
[3]
Jeho jadrom je procesor Broadcom BCM2835. Jedná sa o multimediálny procesor určený do embedded zariadení. Medzi základné vlastnosti tohto procesora patrí takt 700MHz, jadro ARM11, schopnosť (de)kódovať 1080p HD video, podpora OpenGL-ES a nízky príkon. Doska ďalej obsahuje 256MB RAM, 2x USB cez integrovaný hub, sieťové rozhranie Ethernet, kompozitný a HDMI videovýstup, zvukový výstup cez jack a HDMI, slot pre pamäťovú kartu. Prístupný je taktiež konektor s nízkoúrovňovými zbernicami, vďaka ktorým je možné so zariadením komunikovať priamo napríklad pomocou niektorého mikropočítača. Toto je popis modelu B, ktorý je produkovaný ako prvý. Model A pritom neobsahuje rozhranie Ethernet a má iba 1x USB.
[4]
Obrázok prevzatý z https://benosteen.files.wordpress.com/2012/04/gpios.png
Dodanie sa oneskorilo, namiesto avizovaného novembra 2011 nakoniec bol u mňa doma v máji 2012. Keď dorazil, už som mal pripravenú pamäťovú kartu, sieťový a HDMI kábel. Na napájanie počítača slúži konektor Micro USB. Ako zdroj som nepoužil notebook, ale nabíjačku k mobilu, keďže ten sa nabíja tiež cez Micro USB.
Aby sa dalo s Raspberry nejako pracovať, je nutné najprv pripraviť pamäťovú kartu. Je možné stiahnuť priamo niektorý z ponúkaných filesystémov. Túto možnosť som využil tiež, keďže v období jeho príchodu som nemal čas (pred štátnicami) vytvárať nejakú vlastnú distribúciu linuxu, prípadne robiť nejaké väčšie úpravy v ňom. Ak bude záujem, teoreticky by sa dalo popísať aj to. Ako prvé je teda nutné stiahnuť si obraz obsahu pamäťovej karty. Osobne som použil Debian Squeeze priamo z oficiálnej stránky (https://www.raspberrypi.org/downloads). Ten pre svoj chod potrebuje aspoň 2GB pamäťovú kartu. Z pohľadu linuxového používateľa je skopírovanie obrazu karty jednoduchá záležitosť jedného príkazu :
peter@bobo:~/Azureus Downloads/debian6-19-04-2012$ sudo dd if=debian6-19-04-2012.img of=/dev/sdb
Potom stačí počkať na ukončenie zápisu na kartu, vložiť a môže sa skúšať. Po zapnutí a bootovaní človeka čaká konzola s výzvou na prihlásenie. Prihlasovacie meno je „pi“ a heslo „raspberry“ (bez uvodzoviek). Grafické rohranie LXDE je možné spustiť príkazom startx. Ak je požiadavka, aby sa po nabehnutí namiesto konzolového prihlásenia spúšťalo priamo grafické, je to možné dosiahnuť editáciou jedného z konfiguračných súborov :
sudo su
vim /etc/inittab
Je potrebné zmeniť riadok „id:2:initdefault:“ na „id:5:initdefault:“. Týmto sa zmení prednastavený runlevel. Pri otvorení editora stlačíme klávesu Insert (prechod do editačného režimu), zeditujeme príslušné číslo, stlačíme Esc (prechod do príkazového režimu) a zadáme príkaz :wq a stlačíme Enter, čím sa súbor uloží a editácia ukončí. Potom je vhodné zadať príkaz exit, aby sa nepracovalo s právami root-a.
Ďalšou vecou, ktorú som skúšal bolo spustenie 3D hry Quake 3. Najprv bolo potrebné stiahnuť samotnú hru, ktorá je zadarmo, potom aj mapu (samozrejme z oficiálneho CD 😉 ). Keďže obraz operačného systému zaberá 2GB a moja pamäťová karta má 4GB, vytvoril som na nej prázdnu partíciu a hru uložil na ňu (z notebooku). Potom po jej spustení v Raspberry Pi ju stačilou namountovať a hra hra bežala.
Možností, ako sa tento počítač dá využiť je veľa. Záleží od chute, schopností a potrieb ľudí. Vďaka vysokému výkonu a možnostiam sa fantázii medze nekladú. Ako príklad by sa dalo použiť multimediálne centrum XBMC. Osobne som týmto strojom veľmi spokojný, v tejto cenovej kategórii som žiaden s podobnými možnosťami nevidel. Ak niekto áno, poprosím odkazy v komentároch, môžu to byť tiež zaujímavé hračky. Ako vyzerá bootovací proces a spustenie Quake 3 je vidno na priloženom videu.