schema ,osadzovcí plan sučiastok radio DORIS

[Koloman]

Zhanam osadzovací plan sučiastok radia DORIS , prosím aj poradiť....

[muziker]

Kompletne všetko o tranzistoráku Tesla 2702B "Doris" nájdeš napr. na: http://www.oldradio.cz/ts2702.htm v "Návode na údržbu..."
Niečo o tomto tranzistoráku nájdeš aj na: http://www.radiohistoria.sk/Oldradio/ma ... id/0001603
alebo na: http://nostalgyradio.cz/moje-sbirka/rad ... 702b-doris
alebo na: https://www.radiomuseum.org/r/tesla_dor ... 702_b.html

[mr.dred]

Nebolo DORIS náhodou aj elektrónkové ? Mám dojem, že dedo také mal...

[muziker]

Hm .... elektrónkové určite nie. Bol to tranzistorák - superhet na príjem SV osadený germaniovými tranzistormi (všetky vodivosti n-p-n) 156NU70 , 2x 155NU70 , 107NU70 , 2x 104NU71, a Ge-dioda 1NN41, napájanie 6V (4x tužkové články 1,5 V). V starých číslach AR (cca 1965-1968) boli uvedené aj rôzne úpravy (vylepšenia) tohto prijímača. Vyrábal sa v období 1961 - 1965 najprv v Tesla Přelouč a neskôr v Tesla Bratislava. S prijímačom sa aj dodávalo aj kožené puzdro s dlhým remienkom na prevesenie cez plece. Jeho cena bola ak sa nemýlim 550.- Kčs čo bola takmer identická cena pre všetky vtedy dostupné podobné výrobky - ale tých mnoho nebolo (vtedy DPH neexistovalo ).
Ja som si v tej dobe (tuším r. 1965-66) kúpil za rovnakú cenu podobný tranzistorák (ale lepšie hrajúci, a mal napájanie 3V - teda 2 tužkové batérie a bol trocha aj menší) - talianský EUROPHON six transistor.
Pár fotiek Doris-a:

[jezevec]

Zapojení je velmi primitivní.

[muziker]

Zapojenie bolo poplatné dobe - vtedy to bol štandard. Naviac vymyslieť niečo lepšie by pre konštruktérov ani nebol problém, ale navrhovalo sa (počas doby trvania nadvlády komunistov) z toho čo bolo k dispozícii na domácom trhu - myslím súčiastkovú základňu, lebo to bol befel z UV KSČ.
Nakoniec ani použité československé germaniové tranzistory neboli v tej dobe žiadna sláva - najmä n-p-n rada 101NU70 - 107NU70 a tiež 102NU71 - 104NU71. Myslím, že to bola viac-menej slepá koľaj pri výrobe polovodičov v bývalom Československu. Ich rozptyl parametrov bol skutočne strašne veľký - a podľa toho aj dostávali značenie rôznych typov po zmeraní a vytriedení (aj keď s istou dávkou zjednodušenia) prakticky vyrábali len jeden druh - najprv Tesla Rožnov pod Radhoštěm a neskôr v Tesla Piešťany. Staršie dovtedy vyrábané p-n-p radu OC70 až OC75 boli neperspektívne, prestali sa vyrábať a osádzať do "nových" prístrojov. Nahradili ich novšie radu GC57-509, GC510-519. Zhruba polovica produkcie bola prakticky pre výrobcov rádioprijímačov nepoužiteľná (šli ako II. a III. akostná trieda do bežného malopredaja). Aj preto občas nebolo z čoho vyrábať najmä ak sa mala dodržať aká-taká kvalita finálnych výrobkov. Výrobcovia prijímačov tak boli postavení pre takmer neriešiteľný problém, pretože z vyspelejšieho zahraničia (rozumej vtedajší kapitalistický Západ) sa nedovážalo prakticky vôbec nič.
Pravda boli dobré japonské tranzistoráky v predajniach TUZEX, ale za valuty ktoré však naši ľudia nemali , takže sa kšeftovalo z tzv. bonami od vekslákov načierno. Valuty muselo Československo platiť do Moskvy (ZSSR) pre chod Varšavskej zmluvy a RVHP (to ale platilo prakticky pre celý tzv. východný blok), a tiež sa za nej kupovali (vo veľmi obmedzenom množstve) výrobné prostriedky pre československé fabriky, pretože tých valút bolo v štátnej pokladni veľmi málo.

[Koloman]

OK bolo to presne tak.!!!

[marioo]

Krásne tranzistory s izolovanými nožičkami a nálepkami ktoré sa odlupovali ako vodné "samolepky"

a pár dôchodcov dostávalo dôchodky z Francúzska a záp Europy v "Bonoch" a od tých sa dali kúpiť lacno

[servisman]

Stačí?

[muziker]

servisman - neber to v zlom, ale presne to čo uvádzaš som mu ja uviedol ako reakciu na jeho požiadavku - je to hneď v prvom linku a v podstatne lepšej kvalite skenu (ak neveríš rozklikni si to na: http://www.oldradio.cz/ts2702.htm v "Návode na údržbu...").

[breta1]

Zajímavé řešení regulace hlasitosti - některá rádia to tak prostě měla

[muziker]

Principiálne (a s prižmúrením oka) takýmto a podobným spôsobom v minulosti riešili viacerí výrobcovia spotrebnej elektroniky reguláciu hlasitosti. Ako príklad (samozrejme nie je to úplne identický prípad s týmto v rádiu Doris) by som uviedol, napr. aj reg. hlasitosti "VOLUME" na basgitare Fender Jazz Bass, kde sa signál zo snímačov privádzal na bežce potenciometrov hlasitosti a signál z potenciometrov pokračoval na výstupný konektor Jack z "hot" konca odporovej dráhy potenciometra. K tomu treba v tomto prípade ešte prirátať potenciometer "TONE" s kondíkom na zmenu zafarbenia zvuku (akási primitívnejšia pasívna tónová clona). Toto riešenie má svoje výhody ale aj nevýhody - basáci o tom vedia svoje.