čo to vlastne je napätie?

[naboj]

Na nete sa píše že je to rozdiel elektrických potenciálov 2 bodov tzn. množstvo energie potrebnej na prenesenie náboja o veľkosti 1C medzi týmito dvoma bodmi.Takže čím vyššie napätie tým väčšia energia je potrebná na prenesenie náboja o veľkosti 1 C medzi týmito dvoma bodmi povedzme pólmi baterky. Prečo sa žiarovka rozsvieti viac keď na ňu pripojíme zdroj s väčším napätím keď sa prenáša náboj tiež o veľkosti 1C len kvôli tomu že energia potrebná na jeho prenos je väčšia. Teda nerozumiem prečo sa žiarovka rozsvieti viac len preto že zdroj musí vykonať väčšiu prácu pri prenose rovnako veľkého náboja ako by musel vykonať keby žiarovka svietila menej. Prípadne uvítam akékoľvek iné vysvetlenie napätia

[ondistef]

Pozri si túto knihu Maly Edison.
http://files.prybka.webnode.cz/20000016 ... n-1938.pdf
Je ešte jedna stará kniha kde sú polopate vysvetlené pojmy ako el. prúd, napätie a pod. a sú tam rôzne pokusy a zariadenia, len sa musím pozrieť na názov a možno bude v elektronickej forme na internete, prípadne v antikvariáte.

[juraj77]

@naboj
na vysvetlenie elektrických veličín sa zvyčajne používa analógia k sudu s vodou. Čím viac naplníš sud do výšky(vyššie napatie) , tým rýchlejšie ti bude voda vytekať zo spodu (vytekajúca voda=prúd ).
Elektrický prúd je náboj za čas.Čím vačší prúd tak viac elektronov prejde žiarovkovým vláknom a tým viac elektronov narazí do jadra. Dochádza k prenosu energie ,zvyšuje sa teplota kovu, začne sa vyžarovať svetlo...
Treba si pozrieť knihy pre začiatočníkov, je ich aspoň milion ....

[misocko]

nasiel si si uplne zlu stranku alebo si si len domyslel to 1C. Ak uz je tam 1C, nielen C tak aj zvysok vzorca jasne hovori o konkretnom napeti, ČI ? Takze nemozes akekolvek napetie zviazat prave s 1C.
Ak vsak chces chapat napetie a prud , zacal by som v dnesnej dobe s meracikom z teska za cca 7€, k tomu nejaku baterku a zopar ziarovociek. merania Ti daju ovela viac ako snaha pochopit prave napetie a prud teoreticky. Doteraz som ani netusil ako presne sa vyjadruje prave napetie, ale narozdiel od vecsiny ludi chapem co dokaze urobit s clovekom 12V 100A a co 300V 0,1A , vecsina si mysli ze prave zdroj 12V 100A je ten smrtelny lebo je tam hafo amperov .

[105nu70]

[medved]

...ale narozdiel od vecsiny ludi chapem co dokaze urobit s clovekom 12V 100A a co 300V 0,1A , vecsina si mysli ze prave zdroj 12V 100A je ten smrtelny lebo je tam hafo amperov .

S tymto tvrdenim sa tiez stretavam a az akosi prilis casto

[pin]

@naboj
na vysvetlenie elektrických veličín sa zvyčajne používa analógia k sudu s vodou. Čím viac naplníš sud do výšky(vyššie napatie) , tým rýchlejšie ti bude voda vytekať zo spodu (vytekajúca voda=prúd ).....

To prirovnanie k sudu s vodou je ozaj názorné, ale iba spolovice. Chýba tá časť, ktorá dostane tú vodu späť do suda, čiže vytvorí uzavretý okruh.
Potrebujeme teda čerpadlo, ktoré bude vodu dole nasávať a tlačiť hore do suda. Takéto imaginárne čerpadlo je vo vnútri každého elektrického zdroja, a hovorí sa mu "zdroj elektromotorického napätia". Ten je poháňaný inou formou energie, napríklad chemickou, mechanickou, tepelnou, svetelnou, apod. Elektromotorické napätie sa prejavuje ako svorkové napätie zdroja naprázdno (Ui).

Teraz, keď máme uzavretý okruh, prídeme k záveru, že ten sud vlastne ani nepotrebujeme. Stačí zaradiť ventil, cez ktorý sa potrubie hore prepojí s rúrou idúcou dole (a v nej bude nejaký spotrebič, napr. turbínka). Tlak (čiže napätie) nevzniká výškou hladiny, ale prácou toho elektromotorického čerpadla. Ventil zavretý predstavuje nekonečne veľký odpor, prúd (I) netečie, tlak pred ventilom (akože napätie U) dosahuje maximum. Otváranie ventilu znižuje odpor (R), zvyšuje prúd a tiež klesá tlak, lebo prúd sa brzdí aj v tom potrubí zdola nahor (Ri). A takéto správanie vyjadrujú vzorce:
U = I*R
U = Ui - I*Ri
Keď sa ti rozsvieti, naboj, tak na takéto prirovnania radšej zabudni.

[zen]

...ale narozdiel od vecsiny ludi chapem co dokaze urobit s clovekom 12V 100A a co 300V 0,1A , vecsina si mysli ze prave zdroj 12V 100A je ten smrtelny lebo je tam hafo amperov .

S tymto tvrdenim sa tiez stretavam a az akosi prilis casto

Ktosi kedysi mi polozil tuto otazku. Elektrikari obcas testuji tak, ze si naslini dva prsty. 220-240V je porovnatelne s 300V. Ako kluci sme polozili kluc (asi tak tricitku) na autobateriu. Ked si spomenem, co to s tym klucom urobilo...

Asi mesiac som si lamal hlavu, nez som nasel riesenie. Nejak sa mi nepozdava, co pisete. Ktory prud radsej a preco?

[maskrtnik01]

Pokiaľ máte na mysli, ktorý prúd radšej pre človeka, je to jasné.

Keď má zdroj napätie 12V. Je jedno, koľko má max. prúd, hoc by mal aj rádovo kiloampére. 12V cez vás nepreženie smrteľný prúd, jedine v extrémnych podmienkach.

Keď má zdroj napríklad 230V, stačí niekoľko desiatok mA, a je pruser. Okolo 100mA je už aj rýchla smrť.

O účinkoch vysokého napätia radšej ani neuvažujem, to je jednoznačná samovražda. Neskúšať!

[zen]

Tak som vam nechal dva dny, ideme na to.

Berem, ze 300V 0.1A je vybrate ako smrtelny prud. To nam da R=3000 Ohms a ked uz sme v matematike, P=300W.

Pri U=12V a R=3000 Ohms nevidim 100A, ale 0.004A. (To ale nemam na vyber.)

Teraz to vezmem z druhej strany, pri P=300W a U=12V mame I=25A.

Ak chceme dostat tych 25A, musime podstatne znizit odpor ludskeho tela. Spomenete baterky 4,5V (take ploche s dvomi medenymi plisky)? Tie sa testovali na jazyku. Odpor bude mat hlavne koza, 25A by sa docililo, ak by sa elektrody dali na nejaky vodivy organ. Necudoval bych sa, ze krv vodi celkom dobe, nervy urcite.

Autobateria 45 Ah by kratkodobo mohla dat tych 25 A. Predstavou, ze si dam startovacie kable na jazyk mi tuhne v zilach krv. Cez srdce to bude rovnako smrtelne ako tych 300V s 0.1A.


Urobil som kdesi chybu?

[misocko]

Autobateria 45 Ah by kratkodobo mohla dat tych 25 A.

- dobra autobateria kludne 300 - 400A pri starte

Predstavou, ze si dam startovacie kable na jazyk mi tuhne v zilach krv.

- kludne si priloz na jazyk iba 12V z najakeho 0,5 - 1A adaptera, efekt bude rovnaky

Cez srdce to bude rovnako smrtelne ako tych 300V s 0.1A.

- asi ano, ale ako sa s 12V napetim dostanes k srdcu a by vytvorilo nebezpecny prud ? asi len dve ihly, pripojene na 12V ktore zapichnes do srdca, to by asi zabralo, aj ked aj tam by si musel ist dost nablizko s tymi ihlami.

-- Spojený príspevok 28 Mar 2018, 21:33 --

asi si zmenim nick na "tester" alebo nieco podobne
12V DC priamo na jazyku, co najdalej od seba (na širku jazyka) 2,7mA, mierne neprijemne s kovovym dozvukom pachuti na jazyku. Ziadna smrt sa nekona. Kludne si prilozim aj tie startovacie kable....
myslim teda ze srdce nepolozi 12V ani keby si sa ako snazil (ani ked pouzijes ihly)

[zen]

Cez srdce to bude rovnako smrtelne ako tych 300V s 0.1A.

- asi ano, ale ako sa s 12V napetim dostanes k srdcu a by vytvorilo nebezpecny prud ? asi len dve ihly, pripojene na 12V ktore zapichnes do srdca, to by asi zabralo, aj ked aj tam by si musel ist dost nablizko s tymi ihlami.

Uznavam, ze to nie je tak jednoduche ako vziat do kazdej ruky jeden drat a strcit do zasuvky (aj ked je na tele viac mist, kde nie je koza).

1) Ale kde potom vezmes tych 25 alebo 100A?
2) Ked ti prejde 300V 0.1 cez dva prsty tej istej ruky, taky ta to nazabije.

Musime porovnavat porovnatelne. V zadani je jasne napisane 100A. A to ti cez dva prsty nepotece.

[peterple]

P nie je 300W ale iba 30W lebo 300*0,1=30
Ale to nie je vôbec podstatné. Podstatné je že tento obrat

Teraz to vezmem z druhej strany, pri P=300W a U=12V mame I=25A.

nefunguje. Ak sa pripojí na 12V napätie spotrebič s odporom 3000Ω tak sa zo zdroja neodoberie 300W ani 30W ale P=U^2/R teda 12*12/3000 to je 48mW.
Stačia na to dva vzorce P=U*I a U=I*R. Za mojej doby sa to učilo na fyzike v ôsmom ročníku základnej školy. Tam som to pochopil ako to funguje a preto som išiel študovať elektrotechniku. Ale bolo tam drtivá väčšina takých čo to nepochopili a o elektrike vedia dodnes figu.

[misocko]

1) Ale kde potom vezmes tych 25 alebo 100A?
2) Ked ti prejde 300V 0.1 cez dva prsty tej istej ruky, taky ta to nazabije.

Musime porovnavat porovnatelne. V zadani je jasne napisane 100A. A to ti cez dva prsty nepotece.

prepac ze som Ťa tak domotal, samozrejme som myslel zdroj na ktorom je napisane 12V 100A (tj. ze ten zdroj je schopny dodat taketo napetie a aprud) , nie ze po pripojeni 12V na telo vznikne prud 100A. Takyto prud pri tak nizkom napeti na tele cloveka je nerealny (ohmov zakon) respektive elektrody by museli byt tak blizko ze by doslo iba k popaleniu (zuholnateniu) malickej casti tela - zase , ŽIADNA SMRŤ by sa nekonala.

[zen]

P nie je 300W ale iba 30W lebo 300*0,1=30
Ale to nie je vôbec podstatné. Podstatné je že tento obrat

Teraz to vezmem z druhej strany, pri P=300W a U=12V mame I=25A.

nefunguje. Ak sa pripojí na 12V napätie spotrebič s odporom 3000Ω tak sa zo zdroja neodoberie 300W ani 30W ale P=U^2/R teda 12*12/3000 to je 48mW.

Doteraz si rozumieme:

Pri U=12V a R=3000 Ohms nevidim 100A, ale 0.004A

Myslim, ze to nie je len nahoda, ze 12 [V] * 0.004 [A} = 0.048 [W]

Lenze... Ak si pozorne precitas zadanie, na vyber mas:

a) 300V a 0.1A
b) 12V a 100A

Ja tam nevidim ani 0.004A ani 48mW. Hovorime o 12V, ako sa dostanes na tych 100A?

[naboj]

Mám tu ďaľšiu otázku ohľadom napätia.V knihe ktoru momentalne citam som sa docital ze:

"Při popisu elektrického obvodu jsme poznali, že dvě místa s nestejnou polaritou mají snahu vyrovnat své náboje následkem jejich silového pusobení. Tuto vlastnost vyjadřujeme elektrickým napětím, které je úměrne energii potřebné k přemístení náboje 1C z jednoho pólu na druhý"

Takže čím väčšie je napätie (rozdiel potenciálov) tým väčšia energia je potrebná na premiestnenie naboja o velkosti 1C z jedného pólu na druhý? Napríklad pri vybitej baterii ktora ma povedzme 0,5v je energia potrebna na premiestenie naboja z jedneho polu na druhy mensia aky pri novej baterii (1,5v)? Poprípade vedel by mi niekto vysvetlit preco to tak je?
Ďakujem

[juraj77]

Toto sú príliš teoretické veci ktorými sa zbytočne zaťažuješ. Predpokladám že si žiak základnej školy a pokial neovládaš vyšiu matematiku tak sa nikam nedopracuješ.
Zober si napr. kondenzátor. Ked ho nabiješ na napatie 10V, znamená to že na jednej doske kondenzátora je náboj Q=CU a na druhej doske je práve nedostatok náboja Q . Skratovaním týchto dosiek prejdú elektróny z jednej dosky do druhej ,až sa náboje na oboch doskách vyrovnajú, čo znamená že napatie je nulové
Kondenzátor s napatím U a kapacitou C má energiu 0,5 C*U*U . Skratovaním kondenzátora sa táto energia premení na teplo
táto energia je rovnaká aká sa musela vynaložiť na nabitie kondenzátora

[peterple]

Tak to je jednoduché. Stačí na zdroj zapojiť odpor 0,12Ω. Zlá správa pre teba je že v ľudskom organizme nič nemá takýto nízky odpor (okrem zlatého zuba) Ani krv, ani nervy. Takže 12V si môžeš asi pichať kam chceš a 100A nikdy nedosiahneš. Ak ti ide o to ako upiecť človeka sú na to dve cesty. Buď použiť vysoké napätie (napr zopár dobrovoľníkov vyskúšalo 3kV trakčného js napätia na železnici) Druhá možnosť je použiť nie jednosmerný, ale striedavý prúd a nie o frekvencii 50Hz ale vysokofrekvenčný. Tento druhý spôsob popálenia zase občas urobia lekári keď to majú na operačnom sále nedobre urobené.

A myslíš dobre, vôbec to nie je náhoda. je to rosadená jedna rovnica do druhej.

[naboj]

Vďaka ale mňa by hlavne zaujímalo to že či pri vyššom napätí je potrebná väčšia energia na premiestnenie náboja a naopak pri nižšom je menšia. ://

! Jedna téma ohľadom definície napätia by stačila.Tiež netreba citovať príspevok nachádzajúci sa hneď nad tvojím.Už ťa na to upozorňujem druhý krát. Témy boli zlúčené a zbytočné citácie zmazané. upravil: 29.3.2018 mirosne !

[5ko]

Čo tam splietaš nejakú energiu potrebnú na prenesenie náboja...?
Ten prenos náboja práve vytvára svojou činnosťou energiu , čiže výkon -P. /alebo sa mýlim?/
Je jedno či napätie na nejakých dvoch póloch zdroja napätia vznikne chemickou reakciou,trením,alebo elektromechnickým spôsobom,či akumulovaním v akumulátore vratným elektrochemickým procesom, alebo nabitím kondenzátora, vždy vznikne rozdiel potenciálov,kde na jednom póle je prebytok kladných a na druhom záporných častíc,ktoré majú záujem premiestniť sa práve na ten opačný pól.To je vlastne to napätie.
Je to dané atomovými väzbami elektronov v prvkoch schopných viesť elektrický náboj/
Ak dôjde k akémukolvek vodivému prepojeniu pólov akéhokolvek s týchto zdrojov napätia, častice sa snažia medzi sebou premiestniť z jedného pólu na opačný, čím vzniká elektrický prúd.
Kedže ten prúd začne pretekať tým vodivým materiálom, záleží na odpore toho materiálu, ako rýchlo sa tie elektróny premiestnia z jedného pólu na druhý a pri tom vykonávajú určitú , pre nás užitočnú prácu , teda výkon/odovzdajú energiu /, až pokial nedôjde k vyrovnaniu potenciálu na oboch póloch zdroja.
Keď sa potenciál vyrovná, zastaví sa aj prúd.

Naplň si na záhrade dva metre hadice vodou,pripchaj prstom oba konce a zdvihni jeden koniec čo najvyššie. Ak uvolníš dolný koniec, bude ti z neho striekať prúd vody na velkú vzdialenosť.Ak znižuješ výškový rozdiel koncov,znižuje sa aj dostrek prúdu.Ak ich dáš do roviny, prúd sa zastaví -potenciály sa vyrovnajú.
Čím viac uvolníš koniec hadice,tým bude prúd väčší, čím viac ho priškrtíš, tým bude menší,čo zodpovedá paralele s Ohmovho zákona,že čím menší odpor,tým väčší prúd a naopak.
Alebo ti ide len o ten ,, atomový,, princíp vzniku a prenosu naätia?