Fotovoltaika - vyhrievanie bojléra, DC/AC menič

[KECOnaj]

Zdravím,
uvažujem nad kúpou fotovoltaických panelov na ohrev vody v bojléri. (Nie solárne kolektory nechcem!) Viem, že už to tu bolo viackrát rozoberané, ale ešte by som chcel trošku zjednotiť a upresniť si odpovede na niektoré otázky.

Solárne panely chcem vyskladať na max. výkon špirály (2kW). Vychádza mi to, že dostanem max. napätie cca 250V. Chcel by som tam zaradiť jednoduchý DC/AC striedač cca50Hz modifikovaný sínus (kvôli efektivite a jonizácií vody), ktorý by som si chcem vyrobiť - na spínanie tranzistorov by som použil PIC. Problém je aké tranzistory použiť na taký výkon? Poprípade môžu sa zapojiť tranzistory paralelne? (čo sa týka výkonových tranzistorových obvodov nemám v tom úplne jasno).
Poprípade nebolo by lepšie pre tento prípad použiť iné frekvencie? (pôjde to len čisto na špirálu).
Možno aj upraviť obdĺžnikový priebeh, skrátiť "nulovú dobu", aby som zvýšil striedavé napätie. (na 230VAC by som potreboval 320VDC)
Alebo navrhnúť panely na cca 320VDC?

Ešte je tu otázka istenia a ochrany:
Hneď za FVP by som zaradil DC vypínač. Potom na výstup z meniča by som dal asi jednopólový prúdový chránič. Predpokladám, že by sa tam mala ešte použiť DC prepäťovka ešte pred meničom.
Otázka je či jeden pól uzemniť? Bojlér je uzemnený. Prepínať špirálu na normálnu sieť nebudem.

[lucky62]

Nerozumiem tej ionizácii vody. Ak pôjde ten prúd len do vyhrievacej špirály, tak o akej ionizácii hovoríš?..

Inak zadanie je príliš široké - ťažko sa k tomu vyjadrovať.

[alidedko]

Nemas nijak riesene ukladanie energie. Bojler nehreje 24/7 a slnko taktiez nesvieti nonstop, co sa teda stane ak voda vychladne a zamraci sa?

[Kado]

ked tam das menic DC-AC tak pocitaj ze bude mat ucinost tak 80percent,
poznam x-ludi, co jednosmernym prudom z panelov napajali rovno spiralu, neviem co to spravi casom s tou spiralou, ale myslim, ze to bude ok - najjednoduchsie riesenie
plus teda este vyriesit vypinanie napajania spiraly pri dosiahnuti kritickej teploty vody v boileri - odpajanie js napatia (zabudni na lacne rele)

[lucky62]

Bude stačiť lacný MOSFET alebo IGBT.

[Kado]

ano,to som zabudol napisat, vysokonapatovy mosfet s nizkym Rds (aby si mal co najmensie straty)

[martin knocik]

Najvačší problém s jednosmernym bojlerom j ten že v prípade bežného je potrebné odpojiť termostat a aj bezpečnostný termostat montovaný výrobcom. Su aj firmy predavajuce DC bojler bez bimetalovych termostatov.

"modifikovany sinus 230V" je obdlžnik s maximalnou amplitúdou 230V a prechodom cez nulu. Na bojler ti stačí 8 panelov, dokopy dosiahneš MPPT napatie 230-250V DC. Ked je ta, nulova doba, tak ti merak bude ukazovať efektivnu hodnotu na vystupe meniča o par voltov menej než DC napatie panelov.

Problém s DC vypínačmi na 250VDC je ten že prakticky neexistujú, 250VDC sa mechanicky ťažko vypína. predavaju sa "solarne ističe" alebo poistkové odpínaače na 800 VDC, ale tie asi nie su určené na pravidelne vypínanie zapínanie. Varujem všetkých pred použitím otočných vačkových spínmačov s 3 kontaktami zapojenymi do serie Jeden vypínač mi takto spolahlivo fungoval mesiac (odpajal som menič pri plnej 2kw zaťaži a 250VDC), druhy rovnaký vypínač pri druhom vypnutí chytil oblúk a začal horieť 10 cm vysokýmplamenom a 1cm širokým plamenom pripomínajúcim horák . Odporúčam pridať k panelom jeden vykonovy mosfet na vyskratovanie jednosmerného napatia panelov pred meničom v prípade pruseru typu požiar meniča alebo mechanického vypínacieho prvku. Skrat panelom neublíži. Dobré je nechať niekde v blízkosti jednosmerného vedenia dostatočne masívne a izolované kliešte na precviknutie jednosmernych kablov v prípade prúseru. Solarne kable maju hrubu izolaciu a často su samy o sebe hrubé. Ked mi horel vypínač, ja som musel zapasiť s izolaciou a nakoniec si dojsť po lepšie kliešte.

Ak chceš použiť prúdový chránič, tak musíš jeden pól solarnych panelov uzemniť: Ptotom budeš mať na výstupe meniča normalnu TN-C alebo TN-s sieť. Ak panely neuzemníš, na vystupe meniča budeš mať izolovanú IT sieť, ktorá Je to bezpečnejšia, ale nefunguju v nej prúdové chrániče, budeš potrebovať sledovač izolačného stavu.

Odporúčam mosfet SiHP21N60EF. Ja som mal jednu sadu v H moste, neradil som nič paralelne. Postavil som jeden solarny menič dc/ac s regulovatelnym vystupnym napatím , s tým mosfetom som dosiahol s 20 khz pwm 94% účínnosť pri 2kw, pri 1,5kw som mal 96% účinnosť. Mam v pláne vyskúšať vačší chladič mosfetov. S modernymi mosfetmi Je potrebný dobrý budič z dovodu ich parazitnych kapacít. 95% účinnosť je pri 2kw meničoch je v dnešnej dobe dosiahnutélná.
Ked tam ale date stare lacne mosfety s vysokm Rdson tak to bude menej.

Nevyhodou riešenia typu jednoduchy striedač bez možnosti regulovať vystupne napatie - nemožes regulovať vystupnú zátaž - tvoj menič bude bez MPPT regulatora a stratíš aj tretinu výkonu ktory si mohol dosiahnuť s MPPT regulatorom. Ak chceš aby tvoj solarny system za niečo stál, tak k H mostu striedača pridaj cievku, naprogramuj pwm modulaciu a mas regulovatelny DC/AC step down zdroj na ktorom sa da robiť MPPT regulacia.

Na vystup bojlera si daj zmiešavací ventil aby niekoho neobarilo a budeš môcť vodu v bojleri ohrievať na maximalnu teplotu čo dovoli termostat - 90°C a tym akumulovať maximum slnečnej energie vo forme horucej vody.

[alois]

1. DC vypínače určené AJ NA fotovoltiku sú bežne v predaji. Sú odstupňované podľa odpínacieho prúdu s pracovným napätím do 900V DC, takže Martin nesúhlasím! (viď příloha PDF EATON)
2. samozrejme o možnosti pustiť DC do AC špirály sme tu už diskutovali, ale čo tak použiť originál DC špirálu na tento účel určenú a dostupnú v SR? Potom ideš na priamo bez strát. Pozri si: https://www.jakama-ge.sk/jakama-ge/esho ... 000W-3000W AC špirála s DC? Aj tu platí napätie x prúd = výkon v teoreticky odporovej záťaži.
3. Ak by si chcel dodržať správnosť zapojenia, tak za panelmi by si mal mať poistky DC pre fotovoltiku, druhý pár poistiek v technickej miestnosti, alebo už zmienený DC odpínač s integrovaným ističom. Púzdra na DC poistky nie sú určené na funkciu odpínania pod záťažou!!! Detto ističe na DC.
4. Podľa toho, či máš bleskozvod a podľa polohy panelov a dodržania bezpečnostnej vzdialenosti, by si mal mať aj použité DC prepäťovky. Ale minimálne DC prepäťovky v technickej miestnosti. (DC napätie systému na prázdno + 15%) Pozri si: http://www.citel.cz/produkty/?rubrika=173
5. DC prúdový chránič nezoženieš, takže na toto zabudni.
6. Termostat vieš použiť klasický a ten ti bude spínať elektronické relé určené na daný prúd. Alebo stupídne cez stykač určený na DC prúdy. https://svetelektro.com/modules.php?nam ... d&start=20

Keby si žil v Rakúsku, či Nemecku, tak tam máš aj povinnost mať diaľkový odpínač panelov, ktorý nesmie byť ďalej ako 1m od prechodu strechou. Tlačidlo musí byť umiestnené mimo uzamknutý priestor domu.

Čo sa týka DC špirály, je tam nevýhoda tá, že tam pracuješ s dosť vysokým prúdom pri plnej letnej prevádzke. Ale zase je tam viacero technických výhod na využitie celodenného výkonu zo slnka. A svoju úlohu hraje aj veľkosť zásobníka.

P.S. Vlastná skúsenosť / prax: nevidím v tom zmysel, lebo fotovoltikou toľko nevyhreješ ako fototermikou. Skôr by som uvažoval na kombinácii týchto dvoch systémov. Problémom je, že ak ti slnko pekne svieti a je leto, tak ti klesá výkon fotovoltického panela o dosť %. Fototermika tento stratový jav nemá.

[martin knocik]

Alois, tie Eaton ističe (PKZ) a vypínače (PSOL) sa dajú kupiť aj na slovensku ? Dokáže PKZ aj PSOL vypnúť pri plnej normálnej záťaži (napr napätie panelov 230VDC a prúd z panelov 10A) ?

Vieš poradiť nejaký eshop kde sa daju tie eatony kúpiť? Pred rokom som take niečo zháňal, ale slovenské eshopy s fotovoltaikou ponukali iba poistkove odpojovače.

[ondistef]

Skús http://www.konex.sk, síce zatiaľ nemajú e-shop, ale stačí napísať a majú tam aj cenník.
PKZ-SOL12 - Istič 900 V DC, Ie=12 A, Isc=5-9 A, 2pól, obj.č. 120937 - 62,7€ bez DPH
PKZ-SOL20 - Istič 900 V DC, Ie=20 A, Isc=9-15 A, 2pól, obj.č. 120938 - 65,01€
PKZ-SOL30 - Istič 900 V DC, Ie=30 A, Isc=15-22 A, 2pól, obj.č. 120939 - 68,49€

P-SOL20 - Odpínač 1000 V DC, 20 A, 2pól, obj.č. 120934 - 65,01€ bez DPH
P-SOL30 - Odpínač 1000 V DC, 30 A, 2pól , obj.č. 120935 - 68,49€
P-SOL60 - Odpínač 1000 V DC, 63 A, 2pól , obj.č. 120936 - 181,11€

Aj ABB má v ponuke vypínače pre DC rad OTDC, OT a OTDCP
https://library.e.abb.com/public/ab752b ... 9K0201.pdf

A čo sa prúdových chráničov týka tak, čo chrániče s B a B+ charakteristikou? Tie sú schopné reagovať aj na jednosmerné a jednosmerné pulzujúce prúdy od 1 až do 100 kHz, len ta cena.

[Dolfi]

Preboha, však tá výbava okolo bude drahšia, ako celý bojler ...

Asi som nevzdelaný, no aký asi môže byť rozdiel medzi AC a DC špirálou ? Já teda neviem. Len si treba uvedomiť, ako je definovaná efektívna hodnota. Takže, max. DC napätie by malo byť len 230 V !

A ďalší problém. Panel je v podstate zdroj prúdu s daným max. napätím. 2 kW špirála na 230 V má (zaokúhlene) asi 9 A odber. Povedzme v lete za slnka sa dá to napätie a ten prúd z niekoľkých panelov dosiahnuť. No čo pod mrakom a v zime ? Samozrejme, špirála svojím odporom asi 20 Ohm vtedy stiahne výrazne napätie. A ohmov zákon pre prúd tak isto platí. Potom výkon do špirály môže byť veľmi veľmi malý ...

[martin knocik]

Dolfi, to je dôvod prečo sa používa MPPT regulátor. Základom MPPT regulátora pre elektrobojler je step down menič s jednosmerným alebo striedavým výstupom. V prípade že je polooblačno, algoritmus MPPT regulatora zníži výstupné napaťie (a tým aj záťaž spotrebiča) aby panel nebol preťažený a bol odobratý maximálny výkon pri danom osvetlení panela. Napr odmeral som pokial mám 23 Ohm 2000W špiralu a 230V panel dodáva 1500W, tak na vystupe MPPT regulátora musí byť 185V aby do špirály tiekol prúd 8A a špirala hriala na 1500W. Na vstupe MPPT regulatora(a výstupe panela) bolo 230VDC a prúd panela 6,5A.

MPPT regulator je niečo ako impedančné prispôsobenie.
Bez MPPT regulatora so špiralou napriamo panel dodaval výkon 1200W pri prude napr 6,5A ale napatím 180V == nižšom ako MPPT napatie panela (230V) hoci by mohol dodať o 300W viac.

[alois]

ondistef: na ABB nemám dobré spomienky a sú podstatne drahší.

martin knocik:
Ja tieto odpínače kupujem v BA za trošku nižšie ceny. Sú stavané na tieto prúdy nielen pracovne ako kontakt, ale aj na bezpečné odpínanie pod záťažou. Cenový rozdiel medzi 10A a 20A nie je moc veľký, preto treba zvážiť čo kúpiš. Používam aj prídavné kontakty na signalizáciu pre riadiaci blok. Tak isto je možné dokúpiť aj prídavný segment na impulzné odpájanie. Osobná spokojnosť minimálne 12 rokov v rôznych aplikáciách. Tým, že jedným kontaktom odpájaš MÍNUS a sériov dvoch kontaktov odpájaš PLUS, tak máš zabezpečené beziskrové pripojenie. Nehľadiac na to, že kontakty majú vytvarované zhášacie komôrky, aby sa nenaťahoval oblúk. Pracovné napätie 900V je O.K. aj pre zastaralé striedače s vyžším pracovným napätím DC na vstupe.

Dolfi:
Výbava je drahá, ale dom v plameňoch nie je zábava, aspoň pre majiteľa.

1. Ja viem, že ohmov zákon platí. Ale ak mám vyskladať napätie DC blízke k 190V, tak panel má pracovné napätie cca. 32,8V, tak tam prásknem 6 panelov a tie mi dajú ideálne 197V DC, a sú při tomto napätí schopné dodávať 8,3A. tj. 1634W v jednej vetve. Akonáhle mi špirála neberie 8,3A, tak posúvam pracovný bod panelu a pracujem s iným napätím. tj. zase iným výkonom.
2. Oblúk na 200V DC při skratových prúdoch 8A to už narobí peknú paseku!
3. DC špirála ktorú som uviedol, pracuje s iným napätím / prúdom a vie využiť plný prúdový výkon.
4. A bola tu dávnejšie aj debata o tom, ako je navíjaná AC a DC špirála, indukčnosti a iné blbostičky.
5. Hlavne třeba mať panely stále pripojené ku špirále. Lebo ak by na paneloch bolo napätie na prázdno, tak v čase pripojenie dám na špirálu aj o 60V viac a "chvíľku" to trvá, kým sa parametre ustália. A to je už problém aj pre prepäťovky v systéme a.t.ď.

Prečo DC špirála a nie AC špirála s DC napätím? Lebo ak pracujem s napätím 48V, tak zhasnem oblúk ľahšie, než při 220V...odhliadnuc od toho, že DC 220V je vražedný nástroj a 48V prežiješ.

KECOnaj:
Ak si si pozrel pracovné napätie DC špirály, tak okrem iného zjistíš, že na napájanie musíš hľadať panely s napätím nad 42V DC a prúdom cca. 5A. To je ten menší formát paneov. Tie klasické majú 32-34V pracovné napätie při prúde 8A, kde sa ti bude ťažko skladať výkon U*I pre špirálu. 33V DC je málo a 66V DC je veľa.

MPPT regulátor udržuje DC prúd na bode, kde je zároveň aj najvyžšie pracovné napätie panelu. Ale zase si povedzme úprimne, že ak panel nie je pod úhlom XY° prepočítaným pre danú lokalitu, nie je ideálne otočený na +5° na juhozápad, nie je......tak sú tam väčšie straty, než je strata na MPPT!

Treba si najprv prepočítať systém podľa:
1. katalogových údajov panelu při 25°C.
2. Potom třeba prepočítať systémové napätie při 70°C, ktoré vzniknú na panely v lete. Tým pádom sa dozvieš s akou stratou výkonu musíš počítať za pěkného počasia. ( u vody nie!)
3. A nakoniec musíš prepočítať napätie při -15°C (v SR by to malo stačiť, pokiaľ nie si kamzík z hôr), aby si vedel správne nadimenzovať prepäťovú ochranu DC na vstupe špirály, alebo meniču DC/AC.
4. Potom si třeba prepočítať straty cez nedokonalosť montážnych uhlov na streche v lete a zime a pripočítať ich k stratám v bode č.2
5. Teraz príde ekonomický faktor, návratnosť a iné dosť podstatné ukazovatele.

.....A vrátíš sa na ídeu ohrevu TUV kvapalným médiom.....

Preto som napísal, že je to nie moc ideálne riešenie na ukladanie energie do vody, lebo slnko na trubicový, alebo plochy vodný výmenník svieti v lete nie pod ideálnym úhlom, ale má tú silu energiu odovzdať. V zime je ten uhol ideálnější, takže vie dodať "trocha" energie. Pri slnečných dňoch v mraze -8°C mi do systému prichádzalo cca. 32°C teplé médium. Ale časovo obmedzené!

OTÁZKA:
1. Ako by si natočil (JUH?) a pod akým uhlom by si si umiestnil panely? (18-23-35-45-55°)
2. Počítaš s tým, že fotovoltika na jar a jeseň vyrobí viac ako v lete a v zime je to max. 15% výkonu?

[lucky62]

Ak by sa niekto čudoval, prečo fotovoltaika dáva lepší výkon na jar a na jeseň než v lete, tak to je preto, že účinnosť panelov rapídne klesá so stúpajúcou teplotou. Viď graf (prevzaté odtiaľto)

Mňa by len zaujímalo - neoplatí sa tie panely v lete chladiť?... Robí sa to? Také kombinované riešenie fotovoltaika/termika...

[alois]

1. každý panel má v dátovom liste koeficient teplotnej straty. Dá sa to ( musí sa to) toho presne vypočítať.
2. v predaji sú aj kombinované panely (už som to sem dával) kde na vrchu je fotovoltika a pod ňou je výmenník tepla, (medený had s fóliou). Voda pretekajúca panel ochladzuje a tak mu zvyšuje zisk. Použil som to u jedného zákazníka na ohrev bazénu. Boli tam vytvorené odbočky, takže sa prioritne nahrial bojler na nižšiu teplotu (40°C) a potom to všetko išlo do bazénu.

pozůstatky základnej teórie mám ja tu: http://www.nepras.sk/teoria/fotovoltaika/ ostatok som vymazal, nakoľko túto oblast už oficiálne nerobím.

[1lubos1]

zdravim...
vynakladas na to vela energie, zbytocne. Regulator MPPT konkretne na tento ucel je davno vymysleny, odskusany. Hotovy MPPT regulator (plosny spoj s chladicom) si mozes objednat z ciech od pana Oplockeho. Kupoval som ho aj ja, cca pred 5 rokmi, este nezapojil. Na regulatore sa da vsetko nadstavit, vcetne poctu kusov seriove zapojenych panelov. Regulator MPPT treba vlozit do pozadovanej skrinky, kde si dorobis zasuvky, vypinac, a.p. Z panelov do regulatora by som volil Jednosmerny odpojovac-stykac. Dalsie bezpecnostne opatrenia tu uz boli popisane.
vela slnka

[alois]

1lubos1: ......Na regulatore sa da vsetko nadstavit, vcetne poctu kusov seriove zapojenych panelov.......

Počet panelov v sérii? Why or proč? Laik sa divý a odborník sa čuduje. Máš k tomu aj dáku dokumentáciu? (manual v PDF?)


Čo všetko nastaviť?
MPPT regulátor (nie domácky zbastlený) sa pripojí a netřeba mu dávať žiadne nastavenia. Iba ak, tak typ akumulátoru (olovo, gél, NICD, Fe a.t.ď.) pokiaľ má funkciu aj nabíjania batérie.

[1lubos1]

dokumentacia k tomu ziadna nebola, iba jeden dokument A4, kde je popisane nakonfigurovanie regulatora pred zapojenim, najma, od poctu panelov. Dokument sa da najst na internete, pripadne napisat mail autorovi. Neviem co je divne na nadstaveni poctu panelov. Kazdy potrebuje MPPT na ine vyuzitie vykonu spiraly, aj v zavislosti od fv panelov. Ked si dobre pamatam, tento MPPT sa da pouzit od 3-9ks panelov, max.2000W. To plati pre moj MPPT regulator, samozrejme, dnes moze byt realita niekde inde...
alois...rec je o MPPT tracer+menic, ktory je vyuzivany na zohrievanie vody napr. boiler, priamo z FV. (ziadne olvo, baterky!) Toto je aj predmetom vlakna.

[martin knocik]

Alois, pravdepodobne si nikdy prakticky nekonštruoval/neprogramoval MPPT regulator tak aby dosahoval čo najvačšiu účinnosť MPPT regulátora.

Dobrý MPPT regulátor sa snaží čo najmenej času stráviť v oblasti mimo MPPT bodu. Je rozdiel hľadať MPPT napätie 8 panelov v oblasti širokej 30V a je rozdiel hľadať mppt napätie 8 panelov v oblasti širokej 60V. Čím užšiu oblasť hľadania MPPT na zaklade dostupných a relatívne stabilných parametrov parametrov (napr počet panelov, MPPT pri +100°C, MPPT pri -20°C), tým bude MPPT algoritmus účinnejší. Je možné tieto parametre odhadnúť na základe merania napatia panelov naprázdno. Dobrou otázkou je prečo sa radšej pri prvom spustení nesnažiť tieto parametre čo najpresnejšie zadať do MPPT regulatora (napríklad jednoduchým prepínačom nastaviť počet panelov).

Na základe mojich skúseností dôvody prečo zadať tieto parametre sú nasledovné:
Už samotné určenie MPPT bodu nie je priamočiara úloha. Jednoduché algoritmy využívajú teplotne zavislý koeficient, napríklad že MPPT napatie je približne 90% napatia naprázdno (alebo MPPT prúd je 95% prúdu skratového). Presnosť určenia MPPT závisí od teploty a výberu konštanty.

Algoritmus "Perturb and Observe P&O" - neustále hlada MPPT bod na zaklade zvyšovania/znižovania výkonu (v praxi 1 až 10 krát za sekundu)a a porovnaním s predchádzajúcou hodnotou. Teoreticky nepotrebuje vedieť žiadne parametre panelov, ale praktickou nevýhodou je že tento algoritmus je náchylný na falošné lokálne maximá (nájde maximum ale nie to to najvačšie maximum, dá sa to riešiť občasnou väčšou výchylkou výkonu). ďalšou nevýhodou je relatívna pomalosť tohto algoritmu (výmenou za stabilitu algoritmu). Problém nastava v lete pri občasnom výskyte oblakov ked dôjde k prudkému poklesu jasu. Zátaž panela sa dostane za MPPT oblasť kde prudko klesne napatie panela. P&O je v podstate integralny regulator, výkon bude znižovať o rovnaké kvantá. Ale môže nasťať stav že pokles jasu bude rýchlejší ako rýchlosť P&O algoritmu - napatie panelu môže prudko poklesnúť a môže sa napríklad vypnúť zdroj pomocného napájania meniča a resetnúť menič. Preto je dobre mať spodný limit napatia panelov pod ktorým sa prudko zníži zátaž (už nie P&ø algoritmom).Ak pridám aj horný limit, zmenším oblasť hladania a tým aj zlepším efektivitu MPPT regulácie.

regulátory bez nastavovania sú cielené pre laikov neochotných si prečítať manual a niečo nastavovať. Su ludia ktorí si tu fotovoltaiku montuju sami vo volnom čase za čo najmenšie náklady. Predpokladám že pre odborníka by nemal byť problém prečítať manual, pochopiť obsah textu a nastaviť aspoň počet panelov.

Videl som na niektorých profi meničoch možnosť nastaviť počet panelov.

Dúfam že som KECOnaja neodradil od stavby striedača k panelom. Na prvy pohlad to vyzera jednoducho, ale ked to chce človek poriadne (s MPPT so striedavým step down)a s ochranami (merač izolačného odporu - panely ani menič neuzemnujem, termostat a detektor JS prúdu na výstupe striedača) tak to je zábava na dlhší čas

[alois]

martin:
1. Nie, nie som programátor analytických procesov a ani vývojový konštruktér. Týmto sa nezaoberám.
2. Ďakujem za výklad MPPT, ale poznám ho dobře.
3. Pýtal som sa, čo sa tam všetko dá nastaviť, nakoľko samotný počet panelov je nie moc zaujímavý údaj. Ak mu zadám napr. že ich je 8 a on si zmeria napätie na prázdno, tak si vie vypočítať napätie jedného panelu v sérii. (priemernú hodnotu) Ale tak isto ak poznám koeficient zmeny napätia článku v závyslosti na zmene 1°C (K), tak si viem rovnako vypočítať zmeny napätia v systéme v závislosti od teploty. (mám možnosť na mojom zadať -10mV/°C až - 38mV/°C)
4. Nakoľko skoro všetky poly a mono krištalické jednotky ( nie celé panely) majú rovnaké parametre, stačí mi jedna aproximačná tabulka a jazdím podľa napätia na optimálnej krivke.
5. Ak by som chcel profi reguláciu, tak musím vyberať panely s rovnakou prúdovou hodnotou a to nie podľa katalogového listu, ale podľa flash listu, ktorý dodáva výrobca ku každému panelu! Nakoľko sú v série, elektrikár vie prečo....
6. A jako sám píšeš, MPPT za slnečného ideálneho stavu je O.K., ale mráčik, a je to mimo kolena krivky v prílohe a tým sa stráca účinok a význam!

Ale to čo som nepochopil je toto: ....Ak chceš použiť prúdový chránič, tak musíš jeden pól solarnych panelov uzemniť.....??? K tomuto by som potreboval trochu viac informácií.


1lubos1:
1. prečítal som si ešte raz pôvodné otázky, ale prepáč vetchému starcovi, ale nenašiel som nič o MPPT...iba ako a čo zapojiť.
2. Meno Oplocký je v CZ zastúpené v tisíckach. Daj presnejší kontakt, link či inú navigáciu na kontakt.
3. Na ohrev vody je to aj tak zbytočné. Je tam kopa iných strát a rozdiel napriamo, alebo s MPPT je podľa teba koľko % kWp/kWh?

Okrem toho rozbehla sa tu debata bez príspevku dopytujúceho sa, takže nie moc účelná. Ja som ho skôr smeroval k DC špirále a poukázal na úskalia vyžšieho DC napätia pre AC špirálu. Ako aj porovnanie s výhodou použitia výmeny teplôt kvapalným médiom....

P.S. Poznám Slovenský výrobok z Púchova, ktorý sa stále hrdí patentom. Poznám osobne majiteľa fabriky pána Ing. L..a a story vzniku nápadu v spolupráci z Dražickou výrobňou zásobníkov. Poznám reálne merania a porovnania s fototermikou a osobne by som do toho investične nešiel!