Stavba elektronkoveho zosilnovaca podla FLASHEDBRAIN

[hpeter]

Chlapi, ako je to teda s tou indukcnostou VT? Aka je ta spravna?
Je rozdiel medzi VT pre horuci a pre studeny PP ? Mozem pouzit rovnake VT?
Myslym triedu A a AB.
“Na skolu ma uz nevezmu”

zjednodusene povedane, cim viac henry, tym viac adidas. (to plati aj o tlmivkach) "LP" vid hore
u parazitnej indukcnosti je to opacne, idealne je nula. "LL"
dobry oporny bod su stare ds, napr phillips. su tam priklady pracovnych bodov.
logicky vychadza ze cim teplejsi bias, tym nizsia impedancia trafa. predpoklada sa pouzitie nizsich napati. je vacsi problem urobit pre vysoky prud trafo s vyssou impedanciou. rozmery-cena-vaha idu hore.
u studeneho B sa ide opacnym smerom, velke U a impedancie a maly prud.

na skole vakuovu techniku uz davno nevyucuju, skor iba vtakoviny -slovenske skolstvo..

[diamos]

Tak po roznych uvahach a vasich nazoroch sme da rozhodli postavit druhy kanal zosilnovaca podla schemy Jolida JD202 a s.1.
Zosik fungoval hned na prve zapojenie.Kludovy prud BIAS sme nastavili na 40mA.
Jeden nozno problem je ze pri vyssom vykone sa prilis “hupu” membrany reproduktorov.
Rezistory na gridstopy z VT sme zatial neosadili a neviem sa nikde docitat na co sluzia.
V scheme nie su, su tam len prepojenia z VT na g2.

-- Spojený príspevok 11 Aug 2018, 11:59 --



-- Spojený príspevok 11 Aug 2018, 12:05 --

[zdenoeddie]

Gridstopper ma 2 funkcie. Obmedzenie Ig(2) a obmedzenie prenasaneho pasma.

-- Spojený príspevok 11 Aug 2018, 11:21 --

Btw pozeram ze zdroj ostal povodny. Preco nevyjebes von tie zrazacie rezistory?

[diamos]

Ktore rezistory myslis?Tie 68k ?
Napetie tam mam aj tak vyssie cca 460V bez vybudenia.

[zdenoeddie]

V zdroji mas 2x47R a 3 paralelne, asi 820R.

[diamos]

Aha, ale teraz riesim tu Jolidu, k AI 800 sa vratim neskor.
Chceme to porovnavat.
Nevies preco sa prilis hupu membrany basakov na scheme Jolida?
Zdroj pre jolidu mam zapojeny presne podla schemy.Ale je mi divne ze tam nie je ziadny foliak.

[diamos]

Zdenoeddie : dakujem za odpoved, ale preco treba obmedzovat prud g2 ?
Na vela schemach nie je rezistor do g2.

[hpeter]

Tak po roznych uvahach a vasich nazoroch sme da rozhodli postavit druhy kanal zosilnovaca podla schemy Jolida JD202 a s.1.
Zosik fungoval hned na prve zapojenie.Kludovy prud BIAS sme nastavili na 40mA.
Jeden nozno problem je ze pri vyssom vykone sa prilis “hupu” membrany reproduktorov.
Rezistory na gridstopy z VT sme zatial neosadili a neviem sa nikde docitat na co sluzia.
V scheme nie su, su tam len prepojenia z VT na g2.

stale mam pocit ze je to sposobene trafami, vyskusali ste dalsiu schemu, a zase problemy.
nekvalitne trafo moze otacat fazu v pocutelnom pasme a v kombinacii so (silnejsou) vazbou to robi psie kusy..
debata mala zacat "ake trafa" a az potom po vyskusani nanecisto ste mali riesit kontrukciu a mechaniku. mechanika je narezana a co teraz

preco treba obmedzovat prud g2 ?

vsetky odpovede su datasheetoch, pozri max Pg2 W zlomok toho co znesie anoda.
(priklad tetrody; g2 3. zprava)
kazde prekrocenie max povolenych parametrov sa prejavi vysokou teplotou ci az destrukciou drobnych casti.
kazdopadne zivotnost ide rychlo dole.
pri takychto napatiach nechces aby sa utavili drotiky a sposobili skraty medzi elektrodami. by bol rachot

[diamos]

Mam uz na ceste trafo TTG EL34-PP od fi Toroidy.Zatial len jeden na test.
Skrinka je dost velka, nebude taky problem ich tam vtesnat.

Este mi robi problem pochopit preco mam ovela vyssie napetia na zdroji pre inventor a pre SRPP.
Aby som sa priblizil napetiam uvedenym v scheme tak som musel rezistor 3k3/5W vymenit za 10k a ten druhy
100k vymenit za 200k.Napr. pre SRPP bolo napetie az 310V namiesto 220V.Merane v zapojeni bez vybudenia.
So zvysenym napetim v sieti pocitam.

[diamos]

Dnes som skusobne zapojil ten toroid a zda sa ze vsetky problemy zmizli.
Zajtra by sme mali mat poriadny generator, tak to este pomerame.
Vysky su teraz super linearne az do 19kHz.Na vystupe je cca 50,5 Vpp pred limitaciou v celom pasme.

[hpeter]

ak je to 8ohm, tak je to cca 40w

nie sme tak bohati, aby sme kupovali lacne veci.

este by ma zaujimalo, ci neni zdroj makky, kolko je na zdroji vdc pod zatazou a v klude.

[diamos]

JJ ale da aj viac.Uvidime ako bude zvladat freqencne pasmo.
Generator aj skop z Ciny uz mame doma.

[hpeter]

ked kukam na jolidu, ma napadaju priklady tuningu; odpojit uplne vazbu r5/c2 (toroidy su dobre, vazba by mohla byt dostatocna aj iba cez UL)
pripadne vyhodit uplne c2 a zvacsit r5.
z titulu lepsich parametrov toroidov; by som znizil globalnu vazbu.
ja napr s lundahlmi+triody nepouzivam vobec ziadnu a hra to pekne.
je fakt ze silna vazba zlepsuje odolnost proti brumu atd; ale prijde mi to hlupe oflaknut zdroj a opravovat problem silnejsou vazbou... (kedysi neboli velkokapacitne kondiky)
za druhe, silna vazba zvysuje riziko oscilacii a prieserov vseobecne. a to sme tu uz riesili

[diamos]

Dnes som meral sinusom aj obdlznikom.Vysledky su vyborne.
Zosilnovac funguje so simusovkou linearne uz od 25Hz az do 50kHz.Takmer ziadny
pokles Vpp.Taktiez nemame ziadny brum ani šum v citlivych 91dB reprakoch.
Zosilnovac je bez akychkolvek zakmitov.

NFB som skusal odpojit aj rozne modifikovat jej kapacitu.
Nakoniec vyslo ze NFB je potrebna.Bez NFB bol obdlznik
viac deformovany na nizkych freqenciach teda vodorovne priebehy boli
moc sikme.
Kapacitnym trimrom 5pF az 50pf som nastavil obdlznik tak aby na hornej hrane nebol zakmit, ale ani zaoblenie.
Vykon pred limitaciou je 51,4 Vpp (cca 40W).
V PODSTATE STACILO LEN VYMENIT VT ZA TOROID TTG-EL34 PP.

Nasledne pripojime rovnaky toroid aj na povodne zapojenie od Audio Innovations 800 Mk III
a ak bude vsetko OK tak uz zostava len posluchovy test na porovnanie zvuku tr. AB Jolidy a tr. A od Audio Innovations.

[deepspace]

Dlhý boj sa oplatil.. mám rád ludí , ktorý sa po pár dnoch nevzdajú a dotiahnu svoj projekt do konca ..

[diamos]

deepspace : Dakujeme, ale este sme neskoncili.
Najdolezitejsi je posluchovy test na kvalitných reprosústavách.Tak uvidíme.
Elektricky sa moze zdat zosilnovac v poriadku ale nemusi dobre hrat.

[Wili]

- prosim pribliz trochu metodiku merania, ze funguje bez poklesu do 50kHz mi pride trochu scifi, ale mozno su tie toroidy fakt take dobre pri akom vykone resp. vystupnom napati si to meral? akym sposobom si to meral?

- ze mas obdlznik na nizkej frekvencii so sikmou hranou to je normalne to ti neprenesie skoro ziadne trafo, tiez dost zalezi na zdroji a ten sa velmi tazko robi tvrdy pri tak vysokom napati.

- ako si robil kompenzacie... robil si to na akej frekvencii? 1kHz? zmeraj este obdlznik ale pri frekvencii 10kHz pri vyssom vykone ci bude tiez bez zakmitu a ci stale este bude hranaty. Potom len pre zaujimavost ake stabilne je to trafo mozes skusit potom pripadne dat na zataz paralelne kondenzator (napr. jeden z tych 470nF co sa ti zvysili) ze co to spravi s obdlznikom. (toto uz ale nekompenzuj v spatnej vazbe to nevykompenzujes, len zistis kvality trafa a celeho zosilnovaca.)

U elektronok ma stale neprestava udivovat nadsenie pre nostalgiu u niektorych jedincov a je zaujimave ake dva tabory existuju, kde jedna skupina preferuje triody, mega velke trafa, stovky henry na primare, ziadna spatna vazba atd... a druhy cim lepsie parametre, cim viac spatnej vazby atd...

[diamos]

Wili, OK vsetko to pomeram a dam sem fotky.Len si musim najst cas

Mam ale na teba zaludnu otazku.Myslis ze by mohol byt pocutelny rozdiel v
kvalite zvuku ked pouzijes kvalitny EI trafak a ked pouzijes toroid na vystupe?
My mame tak trochu audiofilske usi.

Pytam sa preto lebo drahy vyrobcovia zosilnovacov toroidy moc nepouzivaju.

[zipaj]

Canor TP101 ich mal v prvých sériach, neskôr osadzovali EI vystupáky (vtedy to ešte bol Edgar TP101 potom firmu premenovali na Canor), rovnako napríklad boli vystupáky na toroidoch v stavebnici elektrónkového zosilňovača Welleman Kit (kedysi to predávali v GM electronic za sumu okolo 40000,-Sk, neviem či je ešte dostupná).

[deepspace]

ale jo.., https://www.vellemanstore.com/en/vellem ... lifier-kit