SVETELEKTRO

Hram sa z myslienkou, ze si postavim elektronkac do dielnicky. Vybral som si tuto schemu, koli jednoduchosti a dobrym recenziam.

Udělej si radost a postav to.
Když ale chceš jednoduchost, proč se dvěma elektronkami, když můžeš použít jenom jednu, nějakou sdruženou ECL..

high-end pre každý kanál jedna....

Keďže sa tu hovorí o kombinácii EF86 + EL84 a prípadnej ECL(PCL)xx, treba vzaiť do úvahy aj rozdielne vlastnosti a tiež "zvuk" v obidvoch prípadoch. Samozrejme tu záleží aj na tom čím sa ten zosilňovač bude kŕmiť. jedno je však isté a síce že "triódový a "pentódový" zvuk je iný (možnosť zapojiť EL84 v triódovom resp. pentódovom zapojení). Zvuk bude mať odlišný charakter aj pri použití tród resp. pentód v preampe (ECC93 vs. EF86).
Za úvahu naviac stojí aj to, že z kombinácie elektroniek EF86+ EL84 sa dá získať vyšší výkon ako v prípade ECL(PCL)xx. Je tu však ešte možná aj veľmi dobrá kombinácia elektroniek ECC83 + EL84, alebo ešte lepšia kombinácia ECC83 + 6V6.
Rovnako by som zvážil použiť usmerňovaciu elektronku a porozmýšľal by som radšej na polovodičových diódach - je to efektívnejšie (menší úbytok napätia na usm., menší vnútorný odpor v priepustnom smere a tým aj tvrdší zdroj anódového napätia) a v neposlednom rade je to aj lacnejšie (cena Si diód je zlomok ceny EZ80, EZ81 a tiež odpadne potreba ťeravenia - elektronka je však na pohľad efektnejšia ).

Ešte dodám, že sieťový transf. musí mať na vinutí 2x 300V minimálne prúd 70 mA, pri polovodičovom usmer. by stačilo jednoduché vinutie 300V/70mA a použiť Si usm. diódy 4x 1N4007. Na žeraviacom vinutí by sa tiež čosi ušetrilo, lebo odpadne žeravenie EZ80.
Ak by niekto namietal, že usmernenie elektronkou sa tiež podoeľa na výslednom zvuku zosilňovača, súhlasím do istej miery, ale to sa dá ošetriť doplnením zapojenia usmerňovača o pasívne prvky simulujúce usmernenie elektronkou pri použití polovodičových usm. diód.
V prípade kombinácie s ECC83 + EL84 možno medzi jednotlivé tródy ECC83 zaradiť pasívne korekcie typu Baxandal (basy + výšky) na úpravu zafarbenia zvuku. Útlm v pohode vyrovná ECC93 vďaka vysekému zosil. činiteľu (u).

Je jasné že usmernenie elektrónkou sa predraží.Nikdy som ale netestoval porovnanie zvuku s elektrónkou alebo klasika cez diody.Názory sú že cez elektrónku je to lepšie...ale na oko to vypadá lepšie cez lampu.Mám spravený a otestovaný jeden lampáč,už mi je to aj blbé sem písať..stále som ho nedokončil,ale to zapojenie je priam fantastické.Môžem povedať že je lepší ako lampáče za 5000€.Na zvuku sa najviac podieľa výstupný transformátor.Ale to je nám zrejme jasné...a v neposlednom rade výkonové elektrónky.

Ak sa rozhodneš pre kremíkové diódy do usmerňovača anódového napätia, použitie transformátora s napätím 300V by bolo chybou, pretože potom po usmernení na C9 nameráš cca 420V, ale máš tam mať 310V (viď tabuľka na konci http://www.r-type.org/articles/art-003h.htm ), čiže musíš použiť transformátor s anódovým napätím 220 - 230V

ziaden kremik tam nebude, trafo u mam 300V-0V-300V a usmernovac 5u4g tak ako na obrazku.
http://www.audioelektronik-shop.de/ein_ ... _klon.html

suciastky pospajkovane

Po dlhsej dobe ma to zas chytilo, zosilnovac postaveny a odladeny zacal som pracovat na búde kam ho nastahujem. predny a zadny panel je hotovy, caka ma vrch a drevene boky z ceresne. Po zvukovej stranke je to fantasticky zosilnovac.

sympaticke mini tuc-tuc

Tie vystupaky vyzeraju ako Indel. Je tak ?

Diki Peter, dufam ze ja finalizacia bude podla predstav.
VT su Indely, su celkom fajn, ci ?

napadla ma otázka týkajúca sa elektrónok. Všetky elektronické súčiastky sa zlepšujú v parametroch a konštrukcii. Platí to aj v prípade elektrónok ? Osobne mám pocit že nie...

to juraj77: Nakoľko patrím k skôr narodeným a odchovaným na elektrónkach a analógovej technike, dovolím si k tomu uviesť pár poznámok. Myslím, že elektrónky sú už pomerne dávno za svojim zenitom - a to dokonca aj u nás na Slovensku. Preto nové technológie už s nimi v žiadnom prípade nerátajú. Aj preto nemá zmysel premýšľať o vylepšovaní ich parametrov.
Len na ilustráciu - polovodiče začali svoj nástup vo svete masívnejšie už pred 70 rokmi a za tú dobu dokázali úplne vytlačiť elektrónky ako také (samozrejme tak to platí pre všetko - až na nejaké výnimky). Ale na druhej strane sa vyrábajú dodnes, a vo svete existuje ešte pár výrobcov (dokonca aj na Slovensku je jeden), pretože niektoré skupiny (gitaristi a nostalgickí rádioamatéri) ich dodnes používajú a tak budú v ponuke dovtedy, kým bude trvať dopyt po nich. Nakoniec aj zásoby starých elektróniek sú ešte všade po svete pomerne veľké.
Dnes vzhľadom na kvalitu a ekonomiku prevádzky polovodičov už určite nikto nebude vylepšovať parametre ani konštrukcie bežných elektróniek v prežitých analógových aplikáciách. Elektrónky na takéto využitie ako je v tomto vlákne sú už len o spomienkach, nostalgii a možno aj o snahe odlíšiť sa od "šedi digitálnej súčasnosti". Samozrejme je ešte dosť veľká komunita muzikantov a milovníkov "verného zvuku" ktorí sa budú do krvi hádať, že práve toto je to pravé orechové - ale tech. pokrok to nezastaví.
Možno však predpokladať, že to o čom hovoríš (aj keď o tom pochybujem) sa deje niekde v nejakých špeciálnych aplikáciách so špeciálnymi elektrónkami.

zalezi na uhle pohladu, priamo zhavene triody su najstarsie (cim starsie tym lepsie); ale linearita voci modernym pentodam je bezkonkurencna. popularite (zvuk) sa tesia najma z obdobi 1920- 1930´ mnohe z nich sa nevyrabaju, prezili do dnesnych casov len 2a3,300b.
ucinnost a max vykon je u triod biedny.. preto boli vyskrtnute v 40´ rokoch tetrodami
sranda ze v cca 60´rokoch usa (a zapad) kina presli modernizaciou, a stare "haraburdie" sa rusilo (western electric, siemens klangfilm).. japonskymi hifistami boli zozbierane za smiesne peniaze (j.hiraga atd), ktori znovu objavili zvuk triod a citlivych horn systemov.
elkovy "biznis" sa s oneskonenim vratil na zapad, (jap. clanky a casopis "mj" tomu pomohli).

vidim pokrok v parametroch pre "cermet" vysielacie elky, tiez "framegrid" technologia, ich strmost voci beznym typom je desiatky tisic (bezne 1-5tis) µmhos - blizko jfet
pokrok-nostalgia; pred rokom 2000 boli platne na ustupe, a sleduj co sa deje teraz. biznis znova rastie
urcite pouzivate jednu cermet elku v kuchyni, ked si zohrievate jedlo.
tu druhu sklenenu v domacnosti, vytlacili z obehu lcd-oled displeje
lepsia nahrada za indel

Peter mierne si narusil moj koncept, zosilovac som testoval s Hammondom bez problemov, na zaciatku som mal zapojeny Indel zdal sa mi byt v poriadku, ale neskusal som ho na vyssej hlasitosti. No vcera som znova zapoji Indel a veru tym za cely obvod funguje na 300 V vtedy je anodovy prud 65mA a Indel zvlada do 48mA v limite sa asi presycuje. Minule projekty boli do 250V , tak asi preto mi celkove zatazenie nejak uslo. Hammondy tam nedam su brutalne velke a chcem ich pouzit v inom projekte tak asi zostanu objednat toroidy.pl. Ako vidim zatazit sa daju do 150mA aj ostatne parametre su vynimocne dobrea dalej ze sa da zapojit do UL. Ozaj ma zmysel dat prepinac na UL, pentoda, trioda ?

Či nakoniec dáš "prepínač na UL, pentoda, trioda" sa rozhodni sám na základe vlastných skúseností po vyskúšaní. "Triódový" zvuk sa mierne líší od "pentódového", ale či ťa to osloví (a najmä či to bude mať zmysel podľa žánru počúvanej hudby a zbytku HW v audioreťazci u teba) musíš posúdiť sám.

Riki ja som raz taky zosilnovac s prepinacom mal a bolo to celkom prakticke a pacilo sa mi to, vyuzijes to najma vtedy ak nevyzadujes plny vykon ale pocuvas na nizsich hlasitostiach, vtedy si das triodu a ten zvuk je trochu muzikalnejsi ale maksi, zase ak to bolo v pentode bolo to prijemnejsie ze to malo akoby drive a vacsiu silu a dynamiku, co bolo cititelne aj pri nizsej hlasitosti a vhodnejsie pre modernu hudbu. UL bolo nieco dobre z oboch svetov, ale zvuk uz akoby stratil charakter a bol suchy a mozno z prilis tranzistorovo dokonaly, klasicky pripad nizkeho skreslenia takze co pesnicka to inak prepnuty prepinac...

Mimochodom ak pouzijes spravne elektronky, trafo s malym prudom nie je az tak obmedzujuci clanok, vykonovu stratu na elke lahko nazenies omnoho vyssim napatim. Ja som tak mal napr. EL34ky s 58mA ale na 400V v triede A.

Riki ak chces tu je link an ten zosilnovac kde som mal prepinanie modov elektornky, ale mozno si ho pamatas:

mini-elektronkac-2x10w-t41947.html

podvyzivene trafko nasrobovat na koncak s mensim prudom a vacsim napatim (studensi bias-klesa max vykon).
rezim vyssej impedancie- (napr 4r sekundar a 8r repro) tam je iny problem; pre nizsiu impedanciu staci menej henry na primari, s rastucou impedanciou potrebujes viacej, inak basy idu dole. (Z voci XLprim)
ze hammond je tazky a velky, je znamka poctivosti, fyziku neoklames
vyst.trafa su sirokopasmove imped.prevodniky; musia pracovat s 10 oktavami. to antenny zosilovac nedokaze

Je to super ze sa otvorila tema VT, inak by som uz mal vyvrtane diery na hornom panely pre Inde. Takze vcera so to dosledne otestoval zosik celkovy anodovy prud je 103mA ak mam obvod CLC ale v tom pripade napatie okolo 370V pri trrafo 2x 300V po zapojeni odporu okolo 300 ohm 3x1k 10W odpory parallene znizi sa napatie na 340V cca, ale pri vacsom vykone aj skresluje aj vynechava vtedy sa prud kolise do 95mA. Najlepsie riesenie je pouzit Hammondy a 120mA trafak s 2x260 V napatim pri 5C4S a CLC ja napatie 312V a pri EZ 81 320 V cca. Takze male tuc tuc trocha narastie do objemu, a aplikujem Wiliho prepinac s UL 3oda 5oda. Wili cez prepinac si priamo prepinal anodove napatie, ci cez relatka ?
porovnaie Indel a Hammond